Obsah (23)

§ 219§ 256§ 185§ 9§ 3§ 2§ 4§ 55§ 39a§ 232§ 76§ 228§ 229§ 188§ 258§ 259§ 260§ 167§ 226§ 254§ 253§ 72a§ 29

N a j v y š š í s ú d 1 Toš 45/2006 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému O. N. a spol. pre trestný čin vraţdy

§ 219ods.1, ods.

2 písm. c/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do

1. augusta 2003 a iné na verejnom zasadnutí konanom
2. decembra 2006 v Bratislave prerokoval odvolania obţalovaných O. N., M.. J., Ľ. S., F. B., J. L., D. G., Š. F. a V. A. proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku zo
3. júna 2006, sp. zn. PK 1 Tš 1/2005 a
4. decembra 2006 rozhodol t a k t o :

§ 256Tr.

por. účinného do

1. januára 2006 odvolania obţalovaných O. N., M.. J., Ľ. S., F. B., J. L., D. G., Š. F. a V. A. s a z a m i e t a j ú . O d ô v o d n e n i e . Špeciálny súd v Pezinku (ďalej len špeciálny súd) rozsudkom zo
2. júna 2006, sp. zn. 1Tš 1/2005, uznal za vinných obţalovaných O. N. v bode 1/ z trestného činu vraţdy

§ 219ods.1, ods.

2 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, v bode 2/ z trestného činu vraţdy

, § 219 ods.1, ods. 2 písm. c/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, 1 Toš 45/2006 2 v bode 3/ z trestného činu vraţdy

§ 219ods.1, ods.

2 písm. c/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, M.. J. v bode 1/ z trestného činu vraţdy

§ 219ods.1, ods.

2 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, v bode 2/ z trestného činu vraţdy

, § 219 ods.1, ods. 2 písm. c/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, v bode 3/ z trestného činu vraţdy

§ 219ods.1, ods.

2 písm. c/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, Ľ. S. v bode 1/ z trestného činu vraţdy

§ 219ods.1, ods.

2 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, v bode 3/ z trestného činu vraţdy

§ 219ods.1, ods.

2 písm. c/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, F. B. v bode 1/ z trestného činu vraţdy

§ 219ods.1, ods.

2 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, J. L. v bode 2/ z trestného činu vraţdy

§ 219ods.1, ods.

2 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, v bode 4/ z trestného činu nedovoleného ozbrojovania

§ 185ods.

2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2004, 1 Toš 45/2006 3 D. G., Š. F. a V. A. v bode 2/ z trestného činu pozbavenia osobnej slobody spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 232 ods. 1 Tr. zák. účinného do

1. decembra 2004, ktorých sa dopustili na tom skutkovom základe, ţe 1.) obžalovaní O. N., M. J., Ľ. S. a F. B. v presne nezistenej dobe krátko po
2. apríli 2002 Ľ. S. poţiadal O. N. o fyzickú likvidáciu Z. N. za odmenu vo výške 150 000 Sk, aby mu tento svojou výpoveďou o činnosti spoločnosti S. s. r. o., P. a N. s. r. o., P. pred daňovým úradom a orgánmi činnými v trestnom konaní nespôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania, na základe čoho O. N. oslovil M.. J. a F. B. s tým, aby mu pomohli pri fyzickej likvidácii Z. N., ktorí s týmto súhlasili, rozdelili si úlohy a následne M. J. s F. B. vykopali jamu v lesnom poraste v lokalite zvanej B., nachádzajúcej sa medzi obcou V. a L., po vykopaní časti jamy, spolu s O. N. odišli na vozidle zn. Opel Omega EČ: S., ktorého majiteľom je M. J. na miesto zvané P., nachádzajúce sa na kriţovatke ciest vedúcich z P. na R. a B., kam Ľ. S. pod zámienkou vyplatenia provízie za nelegálne obchody vylákal Z. N., po príchode na dohodnuté miesto ho M. J. udrel päsťou do hlavy a hrudníka potom ho kovovou tyčou a päsťami bili aj O. N. a F. B. do oblasti hrude a hlavy, následne Z. N. vloţili do kufra vozidla zn. Opel Omega a O. N. ho jedenkrát strelil vopred pripravenou presne nezistenou strelnou zbraňou s tlmičom do zátylku hlavy, následne ho odviezli k vopred pripravenej jame na mieste zvanom B., tu ho z vozidla vyloţili, O. N. ho opäť tou istou strelnou zbraňou strelil do zátylku hlavy. Následkom dvojnásobného priestrelu hlavy došlo u Z. N. k pomliaţdeniu mozgu a zlomeniu kostí lebky a tým k zlyhaniu funkcie centrálneho nervového systému – mozgu, čo bolo bezprostrednou príčinou jeho smrti, 1 Toš 45/2006 4 O. N. prikázal M. J. a F. B., aby prehĺbili jamu a mŕtve telo Z. N. zakopali do tejto jamy a posypali jeho telo vápnom, čo aj M. J. s F. B. vykonali a o likvidácii Z. N. informovali Ľ. S., ktorý im vyplatil sľúbenú odmenu vo výške 150 000 Sk, ktorú si rozdelili, 2.) obžalovaní O. N., M. J., J. L., D. G., Š. F. a V. A. po tom, čo dňa
3. júla 2002 bol v Č., a. s., pobočka P. zablokovaný účet M. J. č. X. a M. J., J. L. a O. N. sa dozvedeli, ţe k zablokovaniu účtu došlo na podnet A. B., začali tohto intenzívne hľadať za účelom odblokovania účtu a jeho odstránenia ako nepohodlného svedka ich trestnej činnosti a to tak, ţe oslovili viaceré osoby, medzi nimi aj V. A., ktorému M. J. dal popis osoby aj miesto jeho trvalého bydliska a poţiadal ho, aby našiel za odmenu 1 000 000 Sk A. B., V. A. za týmto účelom oslovil Š. F. a tento následne D. G. a spoločne hľadali A. B. aţ do dňa
4. augusta 2002, kedy zistili, ţe A. B. sa nachádza v meste T., po tomto zistení mal D. G. za úlohu vylákať A. B. na stretnutie, čo aj spravil, telefonicky sa spojil s A. B., vylákal ho na stretnutie, ktoré sa malo konať dňa
5. augusta 2002 v dobe asi o 23.00 hod. v T. na parkovisku pred B., kde poškodený A. B. aj prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. Ford Mondeo Combi, EČ : B., z ktorého bol následne nezistenými osobami násilím vytiahnutý a odvezený na presne nezistené miesto, kde bol Š. F., V. A. a ďalšími nezistenými osobami násilne drţaný, spútaný štyri dni v dobe od
6. augusta 2002 do
7. augusta 2002, pričom dňa
8. augusta 2002 v čase asi o 15.00 hod. na parkovisku pred reštauráciou M. v K. M. J., J. L. a O. N. odovzdali V. A. a Š. F. sľúbenú odmenu vo výške 1 000 000 Sk, z tohto miesta spoločne odišli na motorových vozidlách Opel Omega EČ : K., Mercedes EČ : K. a VW Golf EČ : P., smerom z K. na M., kde pred obcou O. V. A. a Š. F. odovzdali poškodeného A. B. M. J., J. L. a O. N. tak, ţe zastavili na krajnici rovného úseku cesty, kde z vysokého porastu tŕstia nachádzajúceho sa vedľa cesty vyšiel zamaskovaný a ozbrojený muţ, tento viedol 1 Toš 45/2006 5 spútaného A. B., ktorý mal lepiacou páskou prelepené ústa, k vozidlu J. L., kde mu prikázali, aby si sadol do kufra vozidla J. L., následne O. N. za účelom zabezpečenia vozidla pohrebnej sluţby odišiel do P. a M. J. s J. L. A. B. spoločne odviezli za obec Z., okres P., kde ho na mieste zvanom Krivý most vyloţili z kufra a prinútili podpísať vopred pripravené ospravedlňujúce listy adresované do Č., a. s., B., pobočka P. a M. J., ktoré mali slúţiť k odblokovaniu účtu M. J. tak, aby mohol s ním okamţite disponovať, po podpísaní uvedených listov, aby nemohol A. B. svojou výpoveďou ozrejmiť skutočnosti súvisiace s páchaním trestnej činnosti, mu dňa
9. augusta 2002 v čase asi o 16.00 hod. na Krivom moste pri obci Z. M. J. strelil dvoma ranami do záhlavia z presne nezistenej krátkej guľovej zbrane kalibru 7,65 mm s tlmičom, následkom čoho došlo u A. B. k pomliaţdeniu mozgu a zlomeniu kostí lebky, a tým k zlyhaniu funkcie centrálneho nervového systému – mozgu, čo bolo bezprostrednou príčinou jeho smrti, následne jeho telo M. J. a J. L. vloţili po plastového vaku na prevoz mŕtvol a po príchode O. N. ho naloţili do motorového vozidla Opel Omega, patriaceho pohrebnej sluţbe J. K. a zabezpečili prevoz a ukrytie tela A. B., ktoré bolo dňa
10. februára 2003 nájdené v hrobke na cintoríne v obci V., pričom M. J. a O. N. uţ v mesiaci apríl 2002 úmyselne usmrtili Z. N., 3.) obžalovaní O. N., M. J. a Ľ. S. v presne nezistenej dobe koncom mesiace september aţ začiatkom mesiaca október 2002 Ľ. S. poţiadal O. N. a M.. J. o fyzickú likvidáciu Š. H. za odmenu 300 000 Sk, aby mu tento svojou výpoveďou o činnosti spoločnosti S. s. r. o., P. pred daňovým úradom a orgánmi činnými v trestnom konaní nespôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania, s čím O. N. a M. J. súhlasili s vedomím, ţe fyzickou likvidáciou Š. H. zakryjú aj svoju tresnú činnosť páchanú v súvislosti s neoprávneným prisvojovaním si finančných prostriedkov D., a. s., B. v konkurze, rozdelili si úlohy, na základe čoho Ľ. S. vylákal dňa
11. októbra 2002 Š. H. do mesta R., aby mu tu pred notárom podpísal podanie vysvetlenia adresované Daňovému úradu Poprad, v ktorom okrem iného Š. H. všetku zodpovednosť za obchody spoločnosti S. s. r. o., preberá na seba a následne ho vylákal do P., informoval o tom O. N. a M. J., ktorým 1 Toš 45/2006 6 uviedol miesto ich stretnutia so Š. H., ktoré sa malo konať dňa
12. októbra 2002 v čase asi o 15.00 hod. pred nákupným strediskom V. v P., na ktoré v dohodnutom čase prišiel O. N. s M. J. na vozidle zn. Škoda Fabia, zelenej farby, EČ : P., ktorého majiteľom je O. N., do tohto vozidla Š. H. nastúpil, prikázali mu, aby sa pripútal bezpečnostným pásom a všetci traja s vozidlom odišli smerom na obec Ţ., pričom počas jazdy Š. H. sediacemu na pravom prednom sedadle vozidla, z ktorého ešte pred jeho nastúpením demontovali opierku hlavy, M. J. sediaci za ním omotal okolo krku vopred pripravenú šnúru z padáku a začal ho škrtiť a O. N. udierať lakťom do oblasti hrudníka, aby mu vyrazil dych a tým mu znemoţnil brániť sa, následkom čoho došlo u Š. H. k zlomeniu ľavého rohu jazylky, zlomeniu tela jazylky vpravo a k uduseniu v dôsledku stlačenia dýchacích ciest, čo bolo bezprostrednou príčinou jeho smrti, následne v obci H. mŕtve telo Š. H. vyloţili z auta, tu ho ešte O. N. strelil do oblasti záhlavia zbraňou kolt Magnum ME38, Flobert Short kalibru 6 mm, jeho telo vloţili do plastového vaku na prevoz mŕtvol a zabezpečili prevoz pohrebnou sluţbou a ukrytie tela Š. H., ktoré bolo dňa
13. marca 2003 nájdené v hrobe na cintoríne v obci H., okres P., o likvidácii Š. H. informovali Ľ. S., ktorý im postupne vyplatil sľúbenú odmenu vo výške
14. 000 Sk, ktorú si rozdelili, pričom M. J., O. N. a Ľ. S. uţ v apríli 2002 úmyselne usmrtili Z. N. a M. J. a O. N. úmyselne usmrtili dňa
15. augusta 2002 A. B., 4.) obžalovaný J. L. - hoci nie je drţiteľom zbrojného preukazu, v presne nezistenej dobe od
16. augusta 2002 na presne nezistenom mieste v okrese P. bez povolenia svojpomocne upravil samopal so sklopnou paţbou vzor 58V, kaliber 7,62 x 39 mm, v. č. X., ktorý predtým legálne kúpil v Českej republike ako nefunkčný a znehodnotený tzv. rezom tak, ţe zbraň po úprave bola streľbyschopná jednotlivo i dávkami a

§ 3ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, písm. f/ zákona o zbraniach a strelive č. 246/1993 Z. z. bola strelnou, ručnou, palnou, nedovolenou zbraňou strieľajúcou dávkou, ktorej drţba

§ 2písm.

a/, písm. b/ citovaného zákona 1 Toš 45/2006 7 podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti a zároveň v období od 4. augusta 2002 si od nezistenej osoby zadováţil 137 kusov nábojov kalibru 7,62 x 39 mm do uvedeného samopalu, ktoré je

§ 4ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ zákona o zbraniach a strelive č. 246/1993 Z. z. nedovolené strelivo, a uvedené strelivo a zbraň bez povolenia ukrýval zakopanú v zemi v záhrade pri rodičovskom rodinnom dome v obci T. aţ do

1. júla 2003, v presne nezistenej dobe si od nezistenej osoby zadováţil a bez povolenia prechovával v byte č. X., na ulici P. v K. aţ do
2. decembra 2002 svojpomocne upravenú jednoranovú malokalibrovú pušku zn. BAYARD kal. 5, 6 mm Long Rifle, výrobné číslo X. s puškovým ďalekohľadom čs. výroby, výrobného čísla F 6613 a svojpomocne zhotoveným tlmičom povýstrelových efektov, ktorá

§ 3ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. f/ zákona o zbraniach a strelive č. 246/1993 Z. z. bola strelnou, ručnou, nedovolenou zbraňou, ktorej drţba

§ 2písm.

a/ citovaného zákona podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti a zároveň si zabezpečil 446 kusov nábojov kal. 22 Long rifle, ktoré je

§ 4ods.

1 písm. a/ zákona o zbraniach a strelive č. 246/1993 Z. z. strelivom. Špeciálny súd v Pezinku za to týmto obţalovaným uloţil nasledovné tresty : O. N.

§ 219ods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1, § 29 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 úhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doţivotie. M. J.

§ 219ods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1, § 29 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 úhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doţivotie. 1 Toš 45/2006 8 Ľ. S.

§ 219ods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov. J. L.

§ 219ods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

§ 55ods.

1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 uloţil obţalovanému J. L. aj trest prepadnutia veci, a to samopalu vzor 58 V so sklopnou paţbou, v. č. X., kaliber 7,62 x 39 mm, 137 ks nábojov, kaliber 7,62 x 39 mm a malokalibrovej pušky zn. Bayard, v. č. X., kaliber 5,6 mm, Long Rifle s puškovým ďalekohľadom v. č. F X. a s tlmičom povýstrelových efektov. F. B.

§ 219ods.

2 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

§ 39aods.

2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 obţalovaných O. N., M. J., Ľ. S., F. B. a J. L., na výkon uloţených trestov odňatia slobody zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. D. G.

§ 232ods.

1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. 1 Toš 45/2006 9 Š. F.

§ 232ods.

1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol) roka. V. A.

§ 232ods.

1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

§ 39aods.

2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 týchto obţalovaných na výkon uloţených trestov odňatia slobody zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 76ods.

1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 uloţil obţalovaným Ľ. S., J. L. a F. B. ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 uloţil obţalovaným O. N., M. J., F. B. a Ľ. S. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému D. N., bytom V. č. X., okres G., škodu vo výške 42 839 Sk.

§ 229ods.

2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 poškodeného D. N. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. 1 Toš 45/2006 10

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 uloţil obţalovaným O. N., M. J. a J. L. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej E. B., bytom T., Š. ul. č. X., škodu vo výške 110 947 Sk.

§ 229ods.

1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 poškodenú stranu obec H., okres P., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obţalovaní O. N., M. J., Ľ. S., F. B., J. L., D. G., Š. F. a V. A., ktoré odôvodnili jednak sami a jednak prostredníctvom svojich obhajcov. Obžalovaný O. N. v odôvodnení podaného odvolania v podstate len zopakoval svoju obhajobnú argumentáciu prednesenú v predchádzajúcich štádiách trestného konania zaloţenú na tvrdení, ţe vykonanými dôkazmi nebola jemu a obţalovaným M. J. a F. B. v bodoch 1/ a 3/ napadnutého rozsudku preukázaná plánovaná a koordinovaná činnosť smerujúca k usmrteniu poškodených Z. N. a Š. H. za odmenu.

jeho názoru poškodených Z. N., A. B. a Š. H. bez predchádzajúcej dohody a prípravy usmrtil obžalovaný M. J., ktorý takto konal v excese. V prípade usmrtenia Š. B. v bode 2/ napadnutého rozsudku ďalej argumentoval aj tým, ţe jeho usmrtením by sa logicky ich situácia práve naopak skomplikovala, pretoţe bez neho by nebolo moţné realizovať vrátenie peňazí, ktoré boli zablokované na účte tohto poškodeného. Obţalovaný O. N. rovnako namietal závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická a forenzná psychológia, ktoré

jeho názoru boli vypracované bez dlhodobejšieho a komplexnejšieho posudzovania jeho osoby a ktoré v dôsledku absencie takéhoto postupu obsahujú celý rad diametrálnych rozporov týkajúcich sa charakteristiky jeho osobnosti. 1 Toš 45/2006 11 Obţalovaný O. N. napokon poukázal aj na to, ţe špeciálny súd prihliadol len k tým skutočnostiam, ktoré vyznievali v jeho neprospech. Opomenul však vziať do úvahy skutočnosť, ţe od samého začiatku napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, spolupracoval s vyšetrujúcimi orgánmi a svoje konanie úprimne oľutoval. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, ţe špeciálny súd nesprávne vyhodnotil mieru jeho zavinenia, keď mu uloţil rovnaký trest odňatia slobody ako obţalovanému M. J., ktorého miera zavinenia je bezpochyby neporovnateľne vyššia. Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil špeciálnemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby vo vzťahu k jeho osobe zrušil len výrok o treste a sám mu uložil trest odňatia slobody v primeranej výmere. Obžalovaný M. J. v rámci odvolacieho konania v prvom rade namietal, ţe o podanej obžalobe v prvom stupni konal a rozhodol nepríslušný súd. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra 2004, sp. zn. 1 T 6/04, ktorým tento pod bodom I./

§ 188ods.

1 písm. a/ Tr. por. postúpil trestnú vec proti obvinenému Mgr. P. G. a spol. Špeciálnemu súdu v Pezinku, podal sťaţnosť prokurátor, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2005, sp. zn. 4 To 101/2004, nerozhodol. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol obţalovaný M. J. toho názoru, ţe špeciálny súd si vo veci nezákonne osvojil právomoc konať a napadnutý rozsudok i konanie mu predchádzajúce je len výsledkom tohto postupu odporujúcemu článku 48 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorého nie je moţné vec odňať zákonnému sudcovi. Obţalovaný M. J. v odôvodnení podaného odvolania rovnako zotrval na svojej obhajobnej argumentácie prednesenej na hlavnom pojednávaní. 1 Toš 45/2006 12 Obţalovaný M. J. poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorej „moţno uloţiť absolútny trest (doţivotie) len za predpokladu existencie absolútnych dôkazov, ţe skutky tvoriace základ rozsudku spáchal obvinený tak, ako ich pertraktovala obţaloba a boli na hlavnom pojednávaní obvinenému dokázané“. V tomto smere zopakoval, ţe hoci bol prítomný pri všetkých troch usmrteniach (nešťastných náhodách), pri ktorých zlyhal ľudský faktor, a to O. N. a J. L., on ani jedného z poškodených neusmrtil a spáchanie týchto skutkov mu nebolo ani v prípravnom konaní a ani v konaní pred špeciálnym súdom dokázané. V tejto súvislosti ďalej argumentoval aj tým, ţe skutkové závery špeciálneho súdu týkajúce sa usmrtenia poškodených Z. N., A. B. a Š. H. sú postavené len na výpovediach spoluobžalovaných O. N. a J. L. ako aj svedka J. K., ktoré výpovede sú uţ sami o sebe nedôveryhodné a spochybniteľné, keďţe sa vo výpovediach týchto osôb z prípravného konania a z konania pred špeciálnym súdom nachádza veľké množstvo rozporov, konkrétne u obţalovaného O. N. 37, u obţalovaného J. L. 30 a u svedka J. K. 16. Navyše

jeho tvrdenia tieto výpovede sú v zrejmom rozpore s ostatnými zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, hlavne z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, a to hlavne pokiaľ ide o mechanizmus vzniku smrti poškodených. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku zotrval na tvrdení, ţe poškodeného Z. N. konajúc na vlastnú päsť usmrtil obţalovaný O. N. a ţe „on sa previnil iba tým, že išiel poškodeného Z. N. postrašiť, že pomohol nachystať ryhu, že dvakrát udrel poškodeného, ktorého potom na pokyn obžalovaného O. N. pochoval a že tento trestný čin neprekazil a neohlásil ho“. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku vytýkal špeciálnemu súdu, ţe tento vylúčením tzv. ekonomickej časti D. na samostatné konanie výrazným spôsobom narušil jeho právo na objasnenie motívu konania v súvislosti s tzv. násilnou časťou D., pretoţe po vykonaní dôkazov v „ekonomickej časti“ by sa nepochybne zistilo, ţe neexistoval ţiadny dôvod na usmrtenie poškodeného A. B.. Práve naopak v tej situácii, ktorú poškodený A. B. spôsobil svojvoľným prevedením peňazí a svoj účet, mal pre nich význam len „ţivý“ poškodený, pretoţe jeho smrťou sa ich snaha o vyriešenie tejto situácie definitívne 1 Toš 45/2006 13 zmarila.

tvrdenia obţalovaného M.. J. „poškodený A. B. nezomrel kvôli D., ani kvôli zakrytiu trestnej činnosti, ale kvôli ľudskej nedbalosti, keďže obžalovaný J. L. si neskontroloval pištoľ a pritom mieril ňou na hlavu poškodeného“. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ napadnutého rozsudku rovnako zotrval na svojom tvrdení, ţe poškodeného Š. H. bez predchádzajúcej vzájomnej dohode usmrtil obžalovaný O. N.. Pre takýto záver svedčí jednak znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo a jednak výpoveď jeho samotného, ktorú nikto nespochybnil. Obţalovaný M. J. okrem iného poukázal tieţ na to, ţe špeciálny súd na jednej strane v otázke skutkových zistení vo vzťahu k bodu 2/ napadnutého rozsudku vypustil zo skutkovej vety tú časť,

ktorej mal poškodenému A. B. vypichnúť oči, na druhej strane však túto okolnosť (vypichnutie očí poškodenému A. B.) mal vyhodnotiť v jeho neprospech v rámci posúdenia stupňa spoločenskej nebezpečnosti jeho konania, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (č. l. 38). Obţalovaný M. J. ďalej špeciálnemu súdu vytýkal, ţe dospel k nesprávnym záverom týkajúcim sa otázky vyprofilovania jeho osobnosti, pokiaľ konštatoval, ţe črty osobnosti obţalovaného M. J. sú nemenné. V tomto smere poukázal aj na výpoveď znalca psychológa, ktorý na hlavnom pojednávaní na otázku člena senátu si netrúfol odhadnúť, aký trest by bol pre neho primeraný, pretoţe

jeho názoru pri ľudskej osobnosti je málo čo pevné a stabilné a nikto nevie čo bude o 5 – 10 rokov. Prakticky z rovnakých dôvodov ako obţalovaný O. N. sa ani obţalovaný M. J. nestotoţnil so závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická a forenzná psychológia, najmä pokiaľ išlo o otázku jeho resocializačnej prognózy. Vo vzťahu k svojej osobe obţalovaný M. J. v neposlednom rade argumentoval aj tým, ţe je hrdý na to, ţe v minulosti po dlhšiu dobu slúţil v cudzineckej légii, 1 Toš 45/2006 14 v rámci ktorej pod záštitou OSN pracujúc za pár korún v tých najťaţších podmienkach chránil ţivoty a majetky ľudí v zahraničí. Napokon v podanom odvolaní obţalovaný M. J. navrhol doplniť dokazovanie celkovo v trinástich smeroch. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností obţalovaný M. J. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok pre celú sériu procesných pochybení, neobjasnených skutočností a hlavne jeho upretého práva na spravodlivý proces, tak ako to má na mysli článok 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vrátil vec špeciálnemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný Ľ. S. odôvodnenie podaného odvolania zaloţil na tvrdení, ţe špeciálny súd za účelom správneho zistenia skutkového stavu nevykonal dostatočné dôkazy, pričom pri vyhodnotení len v takomto rozsahu vykonaných dôkazov navyše prihliadol len ku skutočnostiam, ktoré mu priťaţovali, a preto potom logicky dospel aj k nesprávnym skutkovým záverom. Za veľmi závaţné pochybenie povaţuje skutočnosť, ţe špeciálny súd vôbec nezistil žiaden motív, pre ktorý si mal objednať usmrtenie poškodených Z. N. a Š. H.. V tejto súvislosti zotrval na svojej obhajobnej argumentácii, ţe poškodenému Z. N. iba pomáhal s vypracovávaním podkladov pri prevode obchodnej spoločnosti N. s.r.o. P., pričom na jej podnikaní sa vôbec nepodieľal. Rovnako poukázal na to, ţe svedkyňa K. N. ho jednoznačne neopoznala ako osobu, s ktorou sa jej manţel poškodený Z. N. mal stretávať a vymieňať si rôzne písomnosti. 1 Toš 45/2006 15

názoru obţalovaného Ľ. S. rovnako tak v prípade poškodeného Š. H. nebolo preukázané, ţe by potom, čo sa tento poškodený od 17. apríla 2002 stal jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti S. s.r.o., P., sa mal ešte aj on na obchodnej činnosti tejto firmy nejakým spôsobom podieľať . Obţalovaný Ľ. S. vytýkal špeciálnemu súdu, ţe neakceptoval jeho návrhy na doplnenie dokazovania jednak výsluchom svedka O., ktorý bol v tom čase jeho zamestnancom a jednak zabezpečením výpisu prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z jeho mobilného telefónu, pretoţe uvedenými dôkazmi by sa potvrdila pravdivosť jeho obhajoby v tom, ţe si ţiadne fyzické likvidácie neobjednal, za tieto logicky potom ani nemohol zaplatiť a výpovede spoluobžalovaných O. N. a M. J. boli vopred dohovorené s cieľom, aby títo zakryli, resp. zľahčili svoju trestnú činnosť. Z týchto dôvodov obţalovaný Ľ. S. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 258ods.1 písm.

a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok a

§ 259ods.

1 Tr. por. vrátil vec špeciálnemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby po zrušení napadnutého rozsudku

§ 260Tr.

por. vrátil vec prokurátorovi na došetrenie. Obžalovaný J. L. v odôvodnení podaného odvolania v plnom rozsahu zotrval na svojej obhajobnej argumentácii prednesenej v konaní pred špeciálnym súdom, v rámci ktorej presne popísal mieru jeho účasti na skutku uvedenom pod bodom 2/ napadnutého rozsudku. Poukázal na to, ţe nemal žiaden motív na usmrtenie poškodeného A. B., pretoţe nebol ţiadnym spôsobom napojený na proces „tunelovania D.“ prostredníctvom poškodeného A. B. a tým aj obţalovaných O. N. a M.. J., a preto ani nemal aký trestný čin zakrývať.

jeho tvrdenia k smrti poškodeného A. B. došlo neplánovane, pretoţe obţalovaný M. J. ho usmrtil v skratovom konaní, keďţe 1 Toš 45/2006 16 poškodený A. B. urazil jeho hrdosť a on bol len svedkom niečoho, čo sa v skutočnosti nemalo ani stať. Obţalovaný J. L. ďalej argumentoval aj tým, ţe nikdy nepatril do skupiny obţalovaného O. N. a M. J., neboli to jeho kamaráti a pred usmrtením poškodeného A. B. sa poriadne ani nepoznali, keďţe jeho hodnoty ţivota sú a boli úplne niekde inde ako u týchto dvoch spoluobţalovaných. Tento záver

jeho názoru potvrdzuje aj tá skutočnosť, ţe obţalovaní O. N. a M. J. pokračovali v majetkovej a násilnej trestnej činnosti aj v septembri a v októbri 2002, pričom do tejto nebol vôbec zasvätený a nemal na nej ani ţiaden podiel, práve naopak, aj jemu sa títo dvaja začali vyhráţať potom, čo obţalovanému Ľ. S. vynadal, aby „neposielal ľudí do Čiech, pretoţe tí dvaja ich zakopávajú“. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 4/ napadnutého rozsudku obţalovaný J. L. zopakoval svoje tvrdenie, ţe samopal vzor 58 plnil funkciu psychickej podpory voči obţalovanému M. J., o ktorom na 100% vedel, ţe je nájomným a cvičeným vrahom, proti ktorému niet obrany. Tento samopal dobrovoľne vydal, a preto zastával ten názor, ţe splnil podmienky tzv. zbraňovej amnestie. Čo sa týka malokalibrovej pušky s tlmičom podotkol, ţe išlo o nie útočnú, ale vyslovene športovú zbraň. Obţalovaný J. L. vytýkal špeciálnemu súdu, ţe mu uloţil neprimerane vysoký trest odňatia slobody a rovnako namietal aj zaradenie do III. (tretej), teda najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny, keďţe nie je ţiaden recidivista a ani nijak narušený človek. V tomto smere poukázal aj na to, ţe špeciálny súd dostatočne neprihliadol k tomu, v akom rozsahu prispel k objasneniu skutkov uvedených pod bodmi 2/ a 3/ napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov obţalovaný J. L. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil špeciálnemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 1 Toš 45/2006 17 Obžalovaný F. B. v odôvodnení podaného odvolania na rozdiel od obhajobnej argumentácii prednesenej v predchádzajúcich štádiách trestného konania, v ktorej popieral aj svoju prítomnosť na mieste činu a pri usmrtení poškodeného Z. N., namietal len postup špeciálneho súdu v tom smere, ţe tento napriek tomu, ţe nevedel ustáliť mieru, akou sa obţalovaný F. B. priamo zúčastnil na fyzickom útoku proti poškodenému Z. N., skonštatoval, ţe nie je spochybnená zainteresovanosť všetkých zúčastnených osôb. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe ţiaden z produkovaných dôkazov nepreukázal záver, ţe by mal vedomosť o tom, čo obţalovaní O. N. a M. J. zamýšľali vykonať a aký priebeh mal mať skutkový dej.

jeho názoru v prípade usmrtenia poškodeného Z. N. vo vzťahu k jeho osobe nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky v akejkoľvek forme zavinenia. Vzhľadom k tomu by jeho konanie mohlo byť právne posúdené len ako neprekazenie alebo neoznámenie trestného činu

§ 167, resp.

§ 168 Tr. zák. účinného do

1. januára
2. Obţalovaný F. B. rovnako namietal pouţitie právnej kvalifikácie v tom smere, ţe trestného činu vraţdy sa mal dopustiť ako člen organizovanej skupiny a v úmysle zakryť iný trestný čin. Z týchto dôvodov obţalovaný F. B. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 258ods.

1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok a

§ 259ods.

1 Tr. por. vec vrátil špeciálnemu súdu s právnym názorom, aby ho spod obžaloby

§ 226písm.

c/ Tr. por. oslobodil. Obžalovaní D. G., Š. F. a V. A. v odôvodnení podaného odvolania v celom rozsahu zotrvali na svojej obhajobnej argumentácii prednesenej tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred špeciálnym súdom zaloţenej na tvrdení, ţe 1 Toš 45/2006 18 s pozbavením osobnej slobody poškodeného A. B. zo zištného motívu nemajú nič spoločné a v tejto veci zabezpečené a vykonané dôkazy špeciálny súd vyhodnotil neobjektívne, z ktorých dôvodov sa podaným odvolaním potom domáhali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ich oslobodil.

§ 254ods.1 Tr.

por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) ak nerozhodne odvolací súd

§ 253Tr.

por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, ţe odvolania proti rozsudku špeciálneho súdu podali procesné strany na to oprávnené, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 248 ods.1 Tr. por.), pričom odvolania obţalovaných O. N., M.. J., Ľ. S., F. B., J. L., D. G., Š. F. a V. A. nie sú dôvodné. Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo

Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetné skutky stali spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ich spáchali obžalovaní a že z ich konania nastali tam uvedené následky. Na takomto základe potom špeciálny súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne. 1 Toš 45/2006 19 Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku špeciálneho súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţňuje a tieto si v plnom rozsahu aj osvojuje. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, ţe výrok o vine obţalovaných O. N., M.. J., Ľ. S., F. B., J. L., D. G., Š. F. a V. A. bol zaloţený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obţalovaných O. N., M.. J., Ľ. S., F. B., J. L., D. G., Š. F. a V. A., ktoré títo obţalovaní povaţovali za rozhodné a podstatné pre ich obhajobnú argumentáciu, Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na podrobne rozvedené odôvodnenie napadnutého rozsudku stručne uvádza nasledovné: V prvom rade treba uviesť, ţe procesná námietka obžalovaného M. J.,

ktorej o podanej obžalobe v prvom stupni konal a rozhodol nepríslušný súd, keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z

1. januára 2005, sp. zn. 4 To 101/2004, nerozhodol o sťaţnosti prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo
2. októbra 2004, sp. zn. 1 T 6/04, ktorým tento pod bodom I./

§ 188ods.

1 písm. a/ Tr. por. postúpil trestnú vec proti obvinenému Mgr. P. G. a spol. Špeciálnemu súdu v Pezinku, nie je dôvodná. Uvedená procesná námietka obţalovaného M. J. len kopíruje právny názor uplatnený inými obhajcami v inej trestnej veci, ktorý je však v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku účinného do

1. januára 2006 (rovnaká to však platí aj pre Trestný poriadok účinný od
2. januára 2006). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe Krajský súd v Prešove vyššie uvedeným uznesením rozhodol dvomi výrokmi, a to pod bodom I./ o postúpení veci a pod bodom II./ o ďalšom trvaní väzby obvinených. Proti tomuto uzneseniu podal sťaţnosť okrem iných aj prokurátor, a to proti obidvom výrokom. 1 Toš 45/2006 20 Keďţe sťaţnosť prokurátora bola dôvodná len vo vzťahu k výroku pod bodom II./, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pod bodom I./ tak, ţe proti výroku o postúpení veci zamietol sťaţnosť iba obvineného Ing. J. M. (ktorý proti tomuto výroku rovnako podal sťaţnosť) a pod bodom II./ tak, ţe tento výrok v určitej časti zrušil a v určitej časti ponechal nedotknutý. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z princípu oddeliteľnosti jednotlivých výrokov uznesenia (§ 149 ods. 3 Tr. por. účinného do
3. januára 2006, resp. § 194 ods. 2 Tr. por. účinného od
4. januára 2006) týmto postupom tak rozhodol aj o sťažnosti prokurátora proti výroku o postúpení veci. Tento postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v súlade so zákonom. V opačnom prípade by potom Najvyšší súd Slovenskej republiky musel na podklade jednej sťažnosti prokurátora túto jednak zamietnuť ako nedôvodnú a jednak zrušiť napadnuté uznesenie v dôsledku sťaţnosti prokurátora, ktorá bola dôvodná. Uvedený procesný postup nie je v súlade so zákonom a ani s dlhoročnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky postupujúc

§ 9ods.

1 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 procesnú námietku obţalovaného M. J. vo vzťahu k vecnej príslušnosti Špeciálneho súdu v Pezinku zamietol. Rovnako odvolacia námietka obžalovaných O. N., M.. J., Ľ. S., F. B. a J. L., že v doterajšom konaní vykonanými dôkazmi nebol preukázaný motív ich konania, nie je opodstatnená. Opak je pravdou, pretoţe motív konania vyššie uvedených obţalovaných bol preukázaný celým radom priamych a nepriamych dôkazov, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti svedčia pre záver, že v posudzovanom prípade išlo o dopredu objednané a naplánované vraždy. 1 Toš 45/2006 21 Vo vzťahu k motívu spáchania skutkov pod bodmi 1/ a 3/ napadnutého rozsudku je potrebné poukázať najmä na tieto skutočnosti: Zo svedeckej výpovede Ing. B. T., kontrolórky na Daňovom úrade v Poprade, vyplýva, ţe koncom januára 2002 začali kontrolu vo firme N. s.r.o. ,P., nakoľko v poslednom štvrťroku 2000 a v roku 2001 sa enormne zvýšili obraty tejto obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho sa zmenilo zdaňovacie obdobie na DPH zo štvrťročného na mesačné. Vlastným šetrením zistila, ţe majiteľom tejto firmy sa v tomto posudzovanom období stal poškodený Z. N., ktorý sa však odmietol dostaviť na daňový úrad. Vzhľadom k tomu bol predvedený na daňový úrad políciou, pričom v rámci podaného vysvetlenia uviedol, ţe od prevzatia firmy od T. K. nevykonával ţiadnu obchodnú činnosť, nepodával a nepodpisoval ţiadne daňové priznania. Poškodený Z. N. prisľúbil predloţiť účtovnú evidenciu, avšak viac sa uţ nedostavil. Z tohto dôvodu bol predvolaný T. K., ktorý potvrdil, ţe firma N. s.r.o. potom, čo bola prevedená na poškodeného Z. N., vykonávala obchodné transakcie pravdepodobne len účtovne. Svedok T. K. vypovedal, ţe v októbri 2000 podpísal s poškodeným Z. N. zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, pričom k prevodu firmy N. s.r.o.,P. došlo aţ v máji
2. Prevod tejto spoločnosti pomáhal zabezpečovať obžalovaný Ľ. S., ktorý vystupoval ako poradca poškodeného Z. N.. Rovnako tento svedok potvrdil, ţe po prevode obchodných podielov došlo k prudkému nárastu obratov tejto firmy, ktoré dosahovali aţ sedemmiestne čísla. Svedkyňa K. N. uviedla, ţe koncom roku 2001 sa poškodený Z. N. na jednej strane začal divne správať, mal strach a nechával sa zatajovať, pričom na strane druhej jej začal dávať viac peňazí a dcére kupoval rôzne veci. V tomto období ho párkrát navštívil jeden mladý pán, ktorý jazdil na čiernom aute značky Tatra
3. Rovnako poškodený Z. N. v tomto období často chodieval na Ú. ulicu v P., pričom z iných dôkazov vyplýva, ţe na aute tejto značky a na tejto ulici býval práve obžalovaný Ľ. S.. Rovnako tak zo svedeckej výpovede Ing. Z. Š., kontrolórky na Daňovom úrade v Poprade, vyplýva, ţe od marca 2002 začali vykonávať 1 Toš 45/2006 22 kontrolu plnenia DPH u firmy S. s.r.o., P., pričom vlastným šetrením postupne zistila, ţe táto obchodná spoločnosť bola prevedená z obžalovaného Ľ. S. cez osobu Š. R. aţ na poškodeného Š. H., ktorý sa však za účelom podania vysvetlenia na daňový úrad nikdy nedostavil a s týmto komunikoval výhradne len písomnou formou. Naposledy sa tak stalo v prípade písomných vyhlásení overených notárom doručených daňovému úradu
4. októbra 2002, v ktorých potvrdzoval údaje, na základe ktorých bola vyplatená DPH. Svedok P. K. (zv. M.) vypovedal, ţe ho obžalovaný Ľ. S. začiatkom októbra 2002 požiadal, aby išiel s ním do R., odkiaľ už potom sám mal odviesť jedného muža do P. a následne späť do P.. V R. sa s týmto muţom stretli pred notárskym úradom. Obţalovaný Ľ. S. drţiac v ruke kufrík odišiel s ním na úrad, kde sa zdrţali asi 15 minút. Po návrate z notárskeho úradu tohto muţa následne zaviezol do P. na okresný súd za účelom vyzdvihnutia výpisu z obchodného registra. Cestou zistil, ţe ide o Š. H., ktorého potom na príkaz obţalovaného Ľ. S. odviezol späť do P. a vysadil na parkovisku pred budovou, v ktorej pôsobil obţalovaný Ľ. S.. Za túto sluţbu mu potom obţalovaný Ľ. S. zaplatil 5 000 Sk. Svedok JUDr. V. B. potvrdil, ţe
5. októbra 2002 bol overený podpis Š. H. pod číslom 3333/02 na vysvetlení pre Daňový úrad v Poprade, pod č.3334/02 na uznaní záväzku a pod číslom 3335/02 na prehlásení o zabezpečení dodávok internetových sluţieb. Zo svedeckej výpovede Š. R. vyplýva, ţe v lete 2001 bol oslovený obţalovaným Ľ. S. s ponukou, ţe na neho prevedie firmu S. s.r.o, pričom celý prevod tejto spoločnosti zabezpečil obţalovaný Ľ. S., ktorý de facto túto firmu aj naďalej viedol. Po jeho hospitalizácii v nemocnici poţiadal obţalovaného Ľ. S., aby previedol túto firmu na inú osobu. Tou ďalšou osobou bol práve poškodený Š. H.. Napokon tieto okolnosti vo svojich výpovediach opakovane potvrdil aj obţalovaný J. L., ktorý okrem iného uviedol, ţe poškodeného Š. H. na požiadania obžalovaného Ľ. S. viackrát hľadal v rómskej osade v L. a dával mu podpisovať rôzne doklady a čisté papiere formátu A4, ktoré potom obţalovaný Ľ. S. preberal tak, aby nezanechal ţiadne odtlačky. Tento obţalovaný tieţ potvrdil, ţe 1 Toš 45/2006 23 obţalovaný M. J. sa mal v jeho prítomnosti na pumpe Avanti v Poprade vyhráţať obţalovanému Ľ. S., ţe keď nezaplatí, tak „vykope mŕtvolu Š. H. a donesie mu ju pred prah“. Okolnosti vyplývajúce z vyššie uvedených dôkazov vo svojom súhrne v plnom rozsahu vyvracajú obhajobnú argumentáciu obţalovaného Ľ. S. a potvrdzujú záver, že objednávateľom vrážd poškodených Z. N. a Š. H. bol práve obžalovaný Ľ. S., pretože iba takýto následok mu mohol reálne zaručiť, aby sa tak natrvalo vyhol trestnému stíhaniu, ktoré mu na základe kontroly daňového úradu na plnenie DPH vo firmách N. s.r.o., P. a S. s.r.o., P. objektívne hrozilo. Vo vzťahu k motívu spáchania skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku je potrebné poukázať najmä na tieto skutočnosti: V tejto súvislosti nebola spornou skutočnosť, ţe poškodený A. B. predisponoval sumu 6,5 milióna z účtu firmy S. s.r.o., T. na svoje súkromné účty, pričom v jednom prípade išlo o účet vedený v Č.. Obţalovaným O. N., M. J. a J. L. sa síce podarilo
6. júla 2002 opätovne získať z tohto účtu sumu 75 948,80 EUR a následne vybrať sumu 650 000 Sk, avšak po reklamácii poškodeného A. B. došlo k zablokovaniu sumy 60 990,59 EUR vedenej na účte obžalovaného M. J.. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovedí obţalovaných O. N., M.. J. a J. L. ako aj z výpovedí utajeného svedka č. 3 a svedka O. Š. a napokon aj zo zabezpečených listinných dôkazov. Na prvý pohľad logicky potom vyznieva argument obţalovaných O. N., M.. J. a J. L., ţe neplánovali fyzickú likvidáciu poškodeného A. B., pretoţe jeho usmrtením by stratili moţnosť nielen odblokovať účet obţalovaného M. J., ale ani opätovne získať zostatok peňazí, ktorý poškodený A. B. predisponoval na im neznámy účet. Utajený svedok č. 3 potvrdil, ţe poškodený A. B. previedol z účtu firmy S. s.r.o. na svoj osobný účet sumu 75 948,80 EUR ako ekvivalent DPH, ktorá mala byť zaplatená a ktorú sumu mu obžalovaní O. N. a M. J. odmietli dať. 1 Toš 45/2006 24 Z výpovedí obţalovaných O. N., M.. J. a J. L. a zo zabezpečených listinných dôkazov vyplýva, ţe poškodený A. B. krátko pred svojim usmrtením podpísal listy, na podklade ktorých mal byť odblokovaný účet obžalovaného M. J.. Okolnosti vyplývajúce z vyššie uvedených dôkazov vo svojom súhrne v plnom rozsahu vyvracajú obhajobnú argumentáciu obţalovaných O. N., M.. J. a J. L. a potvrdzujú záver, ţe títo svojim konaním od počiatku sledovali len jeden a ten istý motív, a to usmrtiť poškodeného A. B. potom, čo podpíše vyššie uvedené písomné prehlásenia, pretože iba takýto následok im mohol reálne zaručiť, aby - zakryli konanie, ktorým sa zmocnili sumy 75 948,80 EUR z účtu poškodeného A. B.; - odblokovali účet obžalovaného M.. J. Úmysel zakryť vyššie uvedené konanie a odblokovať účet obţalovaného M. J. vyplýva aj z jeho výpovede, ktorú spravil hneď po svojom zadrţaní
7. decembra 2002 a v ktorej sa vlastne nepriamo usvedčil z motívu, ktorý svojim konaním všetci sledovali. Okolnosť, ţe obţalovaní nemali úmysel vyplatiť DPH, im umoţňovala počítať so stratami, ktoré im v súvislosti s konaním poškodeného A. B., vrátane zaplatenia odmeny za jeho zadrţanie, vznikli. Vzhľadom k tomu potom ani nepotrebovali zmocniť sa zostatku peňazí, ktorý poškodený A. B. predisponoval na im neznámy účet. V neposlednom rade Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe v prípade usmrtenia poškodeného A. B. išlo nepochybne aj o akt pomsty. Pre takýto záver svedčí jednak skutočnosť, ţe poškodený A. B. mal vypichnuté oči, ktorý následok objektívne nastal konaním inej osoby a jednak niektoré vyjadrenia obţalovaných, konkrétne O. N. („aspoň som mu mohol šľachu prerezať“) a M. J. („vybral som mu účet, našiel som ho a skončil, to je mafia“). 1 Toš 45/2006 25 Takto ustálené motívy konania spolu s poukazom na objektívne preukázané okolnosti, ktoré bezprostredne predchádzali usmrteniu jednotlivých poškodených zas vyvracajú obhajobu obţalovaných O. N., M. J., F. B. a J. L., ţe nešlo o dopredu plánované činy, ale ţe k usmrteniu poškodených došlo náhodne, resp. v dôsledku skratového konania jedného z nich. Išlo o tieto objektívne preukázané okolnosti: 1.) v prípade usmrtenia poškodeného Z. N.: - vopred vykopaná jama, lopata, krompáč a vápno na mieste činu; - počet páchateľov - útočníkov vzhľadom na telesné dispozície poškodeného; - vopred rozdelené úlohy, spôsob útoku na poškodeného a charakter pouţitých zbraní; - vopred dohodnutá odmena a jej následné vyplatenie; 2.) v prípade usmrtenia poškodeného A. B.: - vopred vykonaná rekognoskácia miesta činu; - vopred zabezpečené pohrebné vozidlo a vak na prevoz mŕtvol; - gumené rukavice a podpísanie písomných prehlásení; - strelná zbraň s tlmičom; 3.) v prípade usmrtenia poškodeného Š. H.: - auto s zatmenými zadnými oknami a úprava sedadla spolujazdca; 1 Toš 45/2006 26 - vopred zabezpečené pohrebné vozidlo a vak na prevoz mŕtvol; - spôsob útoku a rana istoty; - vopred dohodnutá odmena a jej následné vyplatenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil so závermi špeciálneho súdu, pokiaľ ide o zistenie, že strelné poranenia spôsobil poškodenému Z. N. obžalovaný O. N. a poškodenému A. B. naopak obžalovaný M. J., pričom poškodeného Š. H. zahrdúsil zas obžalovaný M. J.. Rovnako sa stotožnil s tým, ako špeciálny súd ustálil význam a povahu účasti obžalovaných M.. J. a F. B. na usmrtení poškodeného Z. N., obžalovaných O. N. a J. L. na usmrtení poškodeného A. B. a obžalovaného O. N. na usmrtení poškodeného Š. H.. Taktieţ odvolaciu námietku obţalovaného M. J., ţe špeciálny súd k takýmto záverom dospel iba na základe výpovedí obţalovaných O. N. a J. L. ako aj svedka J. K., ktoré sú vzhľadom na počet ním uvedených rozporov, nedôveryhodné, povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za neopodstatnenú. V tejto súvislosti treba obţalovanému M. J. dať do pozornosti spôsob a vývoj jeho obhajobnej argumentácie v priebehu prípravného konania a konania pred špeciálnym súdom. Obţalovaný M. J. v priebehu doterajšieho konania spáchanie týchto skutkov popieral a svoju obhajobnú argumentáciu neustále menil, alebo prispôsoboval dôkaznej situácii, zvlášť čo sa týka usmrtenia poškodeného A. B., v prípade ktorého niektoré jeho predchádzajúce obhajobné tvrdenia vyznievali priam detinsky (napr. „utekal som za poškodeným, podkopol som mu nohy a ako sme spadli, tak padol výstrel, vzápätí druhý a tretí“ atď.). V tomto smere je potrebné ďalej zdôrazniť, ţe tvrdenia obţalovaných O. N. a J. L. ako aj svedka J. K. boli objektivizované aj závermi znalcov z odboru 1 Toš 45/2006 27 zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, a to najmä pokiaľ ide o otázku mechanizmu vzniku smrti poškodených A. B. a Š. H.. Napokon neobstojí ani tá odvolacia námietka obţalovaného M.. J., ktorou namietal procesný postup špeciálneho súdu.

jeho názoru špeciálny súd vylúčením tzv. ekonomickej časti D. na samostatné konanie výrazným spôsobom narušil jeho právo na objasnenie motívu konania v súvislosti s tzv. násilnou časťou D.. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť, ţe tento procesný postup špeciálneho súdu bol nielen zákonný, ale aj nevyhnutný, keďţe v ostatnom čase sa v trestných veciach zo strany obţalovaných a ich obhajcov udomácnil špecifický spôsob obhajoby zaloţený na vytváraní rôznych prekáţok v konaní (námietky zaujatosti, pracovná neschopnosť krátko pred termínom konania hlavného pojednávania atď.), ktorých účelom je čo najdlhšie odďaľovať rozhodnutie súdu o podanej obţalobe. Ţe tomu tak bolo aj v posudzovanej trestnej veci niet ţiadnych pochybností. Navyše vylúčením tzv. ekonomickej časti D. na samostatné konanie nedošlo k ohrozeniu naplnenia zásady náleţitého zistenia skutkového stavu veci, aj pokiaľ ide o otázku motívu konania obţalovaných, čo napokon dokumentuje aj vyššie uvedená časť odôvodnenia tohto uznesenia a napokon aj odôvodnenie napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako za nedôvodné povaţoval odvolacie námietky obţalovaných D. G., Š. F. a V. A.. Vykonaným dokazovaním spoľahlivo a mimo akúkoľvek pochybnosť bolo preukázané, ţe obžalovaný D. G. bol tou osobou, ktorá poškodeného A. B. vylákala na stretnutie, obžalovaný V. A. bol tou osobou, ktorá zrealizovala požiadavku na únos poškodeného A. B. a obžalovaný Š. F. bol tou osobou, ktorá sa bezprostredne podieľala na pozbavení osobnej slobody poškodeného A. B., pričom ostatní dvaja uvedení sa podieľali aj na výmene poškodeného A. B. za odmenu 1 000 000 Sk. 1 Toš 45/2006 28 Správne zistené konanie obžalovaných O. N., M.. J., Ľ. S., F. B., J. L., D. G., Š. F. a V. A. špeciálny súd právne posúdil v súlade so zákonom vo vzťahu ku všetkým bodom napadnutého rozsudku. Odôvodnenie tejto právnej kvalifikácie je v napadnutom rozsudku dostatočné a vecne správne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere len odkazuje na dôvody rozsudku špeciálneho súdu, ktoré si osvojuje. Správne postupoval špeciálny súd, keď konanie obţalovaných O. N., M.. J., Ľ. S., F. B., J. L. v bodoch 1/, 2/, 3/ a obţalovaného J. L. v bode 4/ s poukazom na § 16 ods. 1 Tr. zák. právne posúdil

Trestného zákona účinného do

1. septembra 2003, resp. do
2. augusta 2004, ktoré zákony z hľadiska trestnosti činu sú pre nich najpriaznivejšie. Rovnaký záver tak platí aj pre právne posúdenia konania obţalovaných D. G., Š. F. a V. A. v bode 2/

Trestného zákona účinného do

1. januára
2. Neopodstatnenou je odvolacia námietka obţalovaných F. B. a J. L., ktorou vytýkali špeciálnemu súdu, ţe v ich prípade nebolo vôbec preukázané spáchanie trestného činu vraţdy v úmysle zakryť iný trestný čin. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti tú časť odôvodnenia tohto uznesenia, ktorá sa týka motivácie konania obţalovaných. Právne posúdenie konania obţalovaných F. B. a J. L. ako trestného činu vraždy spáchaného aj v úmysle zakryť iný trestný čin práve vyplynulo zo zisteného skutkového záveru vzťahujúceho sa k otázke motivácie konania obţalovaných. Rovnako odvolacia námietka obţalovaných F. B. a J. L., ktorej podstata spočívala v tom, ţe oni dvaja neboli členmi ţiadnej organizovanej skupiny, nie je dôvodná. Právne posúdenie špeciálneho súdu, ţe obţalovaní F. B. a J. L. spáchali trestný čin vraţdy ako členovia organizovanej skupiny je správne, pretoţe vykonaným dokazovaním bola bezpochyby preukázaná určitá deľba úloh medzi týmito obţalovanými a obţalovanými O. N. 1 Toš 45/2006 29 a M. J., ktorých činnosť sa v dôsledku toho vyznačovala plánovitosťou a koordinovanosťou, čo v ich prípade potom aj zvyšovalo pravdepodobnosť úspešného spáchania týchto skutkov, ktorých cieľom bolo úmyselne usmrtiť poškodených Z. N., resp. A. B.. Na margo odvolacej námietky obţalovaných F. B. a J. L. treba iba dodať, ţe v takomto prípade sa nevyţaduje výslovné prijatie za člena skupiny alebo výslovné vyhlásenie o pristúpení ku skupine. Stačí, ak sa páchateľ do skupiny fakticky včlenil a aktívne sa na jej činnosti podieľal, čo bol prinajmenšom aj ich prípad. Organizovaná skupina je kvalifikovaným prípadom spolupáchateľstva, a preto ako spoločensky nebezpečnejšia forma trestnej súčinnosti nahrádza takéto právne posúdenie, pretože rovnako v takomto prípade nie je nevyhnutné, aby každý z členov organizovanej skupiny naplnil všetky znaky trestného činu. Postačí, keď každý z členov organizovanej skupiny po vzájomnej dohode, ktorá nemusí byť výslovná, naplní len niektoré z nich, pokiaľ sú si členovia organizovanej skupiny vedomí toho, že spáchanie trestného činu je dielom ich vzájomnej súčinnosti. K odvolacej námietke obţalovaného J. L., ţe vo vzťahu k samopalu vzor 58, v. č. X. splnil podmienky tzv. zbraňovej amnestie je treba dodať, ţe nie je tomu tak, pretoţe

§ 72azákona č.

190/2003 Z. z. sa zánik trestnosti nedovoleného ozbrojovania vzťahoval iba na zbrane dobrovoľne odovzdané do úschovy polície v lehote dvanástich mesiacov od

1. januára 2004, pričom obţalovaný J. L. predmetnú zbraň dobrovoľne vydal uţ
2. júla
3. Právne posúdenie konania obţalovaných F. B. a J. L. po stránke objektívnej takto pokrýva aj subjektívnu stránku konania týchto obţalovaných, a to najmenej vo forme nepriameho úmyslu

§ 4písm.

b/ Tr. zák. 1 Toš 45/2006 30 U ostatných obţalovaných ich konanie z hľadiska subjektívnej stránky špeciálny súd správne právne posúdil ako úmysel priamy

§ 4písm.

a/ Tr. zák., ktorý dôvodil z pohnútky konania obţalovaných a zo spôsobu spáchania jednotlivých trestných činov. Rovnako špeciálny súd nepochybil, keď pri určení druhu a výmery trestu vychádzajúc z kritérií uvedených v § 31 ods.1 a 29 ods.1, ods. 3 Tr. zák. a berúc do úvahy účel trestu vymedzený v § 23 ods.1 Tr. zák. a závery znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická a forenzná psychológia v otázke faktorov určujúcich resocializačnú prognózu, uloţil obţalovaným O. N. a M. J. úhrnné tresty odňatia slobody na doţivotie, keďţe stupeň spoločenskej nebezpečnosti ich konania je mimoriadne vysoký, uloženie takéhoto trestu si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by obžalovaných O. N. a M. J. bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov. Najvyšší súd Slovenskej republiky reagujúc na odvolacie námietky uplatnené v odvolaní obţalovaných O. N. a M.. J., ktoré sa týkali druhu a výmery uloţeného trestu odňatia slobody, povaţuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť nasledovné: Výnimočným trestom v zmysle § 29 ods.1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť aţ do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doţivotie. Výnimočný trest pritom moţno uloţiť len za trestný čin, pri ktorom to trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje a pri splnení ďalších v zákone stanovených podmienok majúcich základ tak v povahe súdeného trestného činu ako aj v osobe páchateľa.

§ 29ods.

3 Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie môţe súd uloţiť iba páchateľovi, ktorý spáchal trestný čin vraţdy

§ 219ods.

2 Tr. zák. za podmienok, ţe 1 Toš 45/2006 31 a.) stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku, alebo na obzvlášť ťaţký alebo ťaţko napraviteľný následok, b.) uloţenie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a c.) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zhodnotení všetkých určujúcich okolností vo vzťahu k druhu a výmere trestu dospel k záveru, ţe u obžalovaných O. N. a M.. J. boli splnené podmienky na uloženie úhrnných trestov odňatia slobody na doživotie. Podmienku uvedenú pod písm. a/ § 29 ods. 3 Tr. zák. spočívajúcu v mimoriadne vysokom stupni nebezpečnosti spáchaného trestného činu pre spoločnosť povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval za splnenú so zreteľom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu a obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku. V prípade obzvlášť zavrhnutiahodného spôsobu vykonania činu je potrebné poukázať na zákernosť a lesť zo strany obţalovaných O. N. a M.. J., pretoţe obete sa proti útoku nemohli účinne brániť, ďalej na mimoriadnu brutálnosť v povahe samotného útoku ako aj okolnosť vyuţívania bezbrannosti poškodených. V tejto súvislosti nie bez významu sú aj okolnosti, ţe poškodeným uštedrili aj rany istoty a spôsob, akým naloţili s mŕtvymi telami poškodených. Spôsob úmyselného usmrcovania poškodených poukazuje na to, že vražedné útoky s extrémne vysokou mierou brutality a surovosti sa v posudzovanej veci podstatne vymykali z toho, čo pri trestnom čine vraždy možno považovať za obvyklé. 1 Toš 45/2006 32 V prípade obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky je potrebné zdôrazniť, ţe vo všetkých troch prípadoch išlo v podstate o popravy poškodených (v dvoch prípadoch na objednávku), čo vo vzťahu k obţalovaným O. N. a M. J. svedčí o ich absolútnej neúcte k ľudskému ţivotu, o ich bezohľadnej sebeckosti, bezcitnosti a morálnej zvrhlosti. Pochybil špeciálny súd, keď v rámci hodnotenia stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaných O. N. a M. J. v prípade obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky prihliadol aj k okolnosti, ţe tieto skutky spáchali so zištným motívom, keďţe túto ako okolnosť podmieňujúcu pouţitie vyššej trestnej sadzby zohľadnil uţ pri právnom posúdení konania týchto obţalovaných v tom smere, ţe ich konanie po stránke objektívnej právne kvalifikoval aj ako trestný čin vraţdy spáchaný v úmysle získať majetkový prospech. Kritéria mimoriadne vysokého stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť uvedené v § 29 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 musia spočívať v okolnostiach, ktoré nie sú zákonným znakom trestného činu, alebo ktoré sa u trestných činov daného druhu v takej intenzite nevyskytujú. Rovnako pochybil špeciálny súd, keď v rámci hodnotenia stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaného M.. J. prihliadol k okolnosti, ţe tento obţalovaný po usmrtení poškodeného A. B. zohavil jeho telo tak, ţe mu vypichol oči. Vzhľadom k tomu, že špeciálny súd túto okolnosť vypustil zo skutkovej vety napadnutého rozsudku, pretože nemal za preukázané, že by poškodenému A. B. vypichol oči práve obžalovaný M. J., nemohol potom logicky k takejto okolnosti ani prihliadnuť pri hodnotení stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania tohto obžalovaného. 1 Toš 45/2006 33 Vyššie uvedené pochybenia špeciálneho súdu však nemali zásadný vplyv z hľadiska posúdenia otázky stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaného O. N. a M.. J.. Podmienku uvedenú pod písm. b/ § 29 ods. 3 Tr. zák. Najvyšší súd Slovenskej republiky opiera o skutočnosť, ţe trestné činy vráţd na objednávku za úplatu zaznamenávajú v ostatnom období v našej spoločnosti výrazne stúpajúci vývojový trend, pričom na páchaní týchto trestných činov sa výraznou mierou podieľajú najmä mladí páchatelia. Vzhľadom na tento stav je preto potrebné spoločnosti a jeho členom poskytovať účinnejšiu ochranu, pretože iné prostriedky a najmä iné najciteľnejšie tresty nie sú spôsobilé účinne ochrániť spoločnosť pred touto najnebezpečnejšou kriminalitou, ktorá veľmi negatívne a nenahraditeľným spôsobom poškodzuje základné ľudské hodnoty. Pri posúdení otázky, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov (podmienka uvedená v § 29 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. účinného do
2. januára 2006), resp. na dobu do dvadsaťpäť rokov (podmienka uvedená v § 47 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. účinného od
3. januára 2006), ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu, keďže ide o právnu otázku, je potrebné vychádzať hlavne zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická a forenzná psychológia, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom potrebné, aby sa príslušný znalec v rámci znaleckého dokazovania z hľadiska osobnostných faktorov vyrovnal aj s tou skutočnosťou, či vzhľadom na zistenú osobnostnú štruktúru páchateľa ide o stav relatívne trvalý, vývojovo ukončený a terapeuticky ovplyvniteľný. Z okruhu symptomatických (kriminogénnych) faktorov je potrebné, aby sa znalec vyjadril 1 Toš 45/2006 34 k závaţnosti spáchanej trestnej činnosti, k okolnosti jej prípadnej gradácie, k moţnosti jej recidívy a k spôsobu emočného spracovania spáchanej trestnej činnosti zo strany páchateľa. Napokon z hľadiska spoločenských (sociálnych) fakt