← Slovensko

o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 5 Cdo 455/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10 C 185/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. februára 2013 sp. zn. 14 Co 671/2012 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
  2. februára 2013 sp. zn. 14 Co 671/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa podala
  3. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava V ţalobu, ktorou sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V ţalobe medziiným uviedla, ţe predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava V, preto jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd Bratislava V povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne predloţil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.). 2 5 Cdo 455/2013 Krajský súd v Bratislave uznesením zo
  4. októbra 2012 sp. zn. 2 NcC 102/2012 rozhodol, ţe sudcovia Okresného súdu Bratislava V JUDr. Zuzana Bartalská, JUDr. Roman Benedikovič, JUDr. Daniela Bergerová, JUDr. Monika Blahutiaková, JUDr. Mária Filová, Mgr. Martina Hrušovská, PhD., JUDr. Ivana Jahnová, JUDr. Zdenka Kleimanová, JUDr. Natália Kolláriková, Mgr. Marcela Kosová, JUDr. Anna Kriţáková, Mgr. Zita Leimbergerová, JUDr. Alena Martinusová, JUDr. Eva Meszarosová, JUDr. Eva Miklošková, Mgr. Viera Milatová, PhD., JUDr. Renáta Nemčeková, JUDr. Katarína Rusňáková, JUDr. Viera Sandtnerová, JUDr. Dušan Srogončík, JUDr. Eva Šajmovičová, Mgr. Igor Škultéty, JUDr. Miroslava Štannerová, JUDr. René Štepánik, JUDr. Klaudia Talašová, JUDr. Jana Tamášiová, JUDr. Viera Ulacká, JUDr. Iveta Willantová nie sú vylúčení z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10 C 185/2012 a sudkyňa JUDr. Ivica Blecharţová je vy1účená z konania a rozhodovania vo veci. Súčasne vyslovil, ţe sa návrhu navrhovateľky na postup v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. nevyhovuje. Okresný súd Bratislava V uznesením zo
  5. novembra 2012 č.k. 10 C 185/2012-17 vyzval ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Toto uznesenie napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo ţalobkyňa poprela), nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd v Bratislave uznesením z
  6. februára 2013 sp. zn. 14 Co 671/2012 odvolanie ţalobkyne ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo v danom prípade jej odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe včas podané odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Uviedla, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a ďalej, ţe odvolanie odovzdala doručovateľskej 3 5 Cdo 455/2013 spoločnosti
  7. decembra 2012, teda v čase keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania. Ţalovaná sa k dovolaniu písomne vyjadrila (č.l. 38). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalobkyňa dovolaním, nemá znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa ako oneskorene podané. Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa 4 5 Cdo 455/2013 rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Ţalobkyňa tvrdí, ţe v danom prípade jej postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba povaţovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, ţe podmienky preň neboli splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. 5 5 Cdo 455/2013 Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, ţe sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje činnosť Poštového regulačného úradu ako orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva štátnu reguláciu a štátny dohľad nad poskytovaním poštových sluţieb a poštového platobného styku, spoluprácu s regulačnými orgánmi iných štátov v oblasti poštových sluţieb, funkciu notifikačného orgánu v oblasti štátnej regulácie voči orgánom Európskej únie a voči príslušným orgánom členských štátov Európskej únie a členským štátom Európskeho zdruţenia voľného obchodu, štatistické zisťovanie pre oblasť poštových sluţieb a ďalšie činnosti. Od
  8. januára 2012 je poskytovanie poštových sluţieb podnikateľskou činnosťou (§ 7 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z.z.), a to na základe registrácie poštového podniku, resp. na základe osobitného licenčného reţimu, ktoré vykonáva Poštový regulačný úrad. Poštový regulačný úrad zároveň vedie Register poštových podnikov, ktorý je verejným zoznamom poštových podnikov a je moţné ho nájsť aj na webovej stráne www.posturad.sk. Od
  9. apríla 2012 je v tomto registri evidovaná aj spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. Vzhľadom na závaţnosť právnych následkov spojených s (ne)zachovaním procesných lehôt podľa O.s.p. je potrebné za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p., povaţovať subjekty registrované, príp. licencované podľa zák. č. 324/2011 Z.z. zverejnené Poštovým regulačným úradom v Registri poštových podnikov (rovnako Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I, II Komentář,
  10. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, 401s.). Z obsahu spisu je zrejmé, ţe v prejednávanej veci ţalobkyňa prevzala uznesenie súdu prvého stupňa
  11. novembra
  12. Pätnásťdňová zákonná lehota na podanie odvolania jej začala plynúť
  13. novembra 2012 a uplynula
  14. decembra
  15. Obsahom spisu je tieţ 6 5 Cdo 455/2013 doloţené, ţe podľa potvrdenia vydaného spoločnosťou ReMax Courier Service – „Aktuálny stav zásielky č. 13948226“ (č.l. 34 spisu), ţalobkyňa
  16. decembra 2012, teda pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania, odovzdala na doručenie podanie adresované Okresnému súdu Bratislava V s popisom zásielky „POH – NŠ – odvolanie SP od 10 C 186/2012 do 10 C 156/2012 (medzi ktorými sa nachádzalo aj odvolanie k sp. zn. 10 C 185/2012) a vyjadrenie k poučeniu od 41 C 185/2012 do 7 C 162/2012“, obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. Ţalobkyňa teda dôvodne vytýka, ţe konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  17. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  18. apríla 2014 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.