1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, § 138 písm. d/, písm. f/ Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného L. S. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 19. júna 2014, sp. zn. 3T 141/2010, bol obvinený L. S. uznaný za vinného, v bode 1/ rozsudku, zo zločinu sexuálneho zneuţívania
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, v súvislosti s ustanovením § 138 písm. d/, písm. f/ Trestného zákona a v bode 2/ rozsudku z pokračujúceho prečinu zanedbania povinnej výţivy
1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe, ţe 1/
2 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona uloţený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, na výkon ktorého bol
1, ods. 2 písm. b/ 3 3 Tdo 20/2015 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
1, ods. 6 Trestného zákona bol obvinenému uloţený aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks retiazky, ktorej vlastníkom sa stáva štát.
2 písm. b/ Trestného zákona súd obvinenému uloţil aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. augusta 2014, sp. zn. 2To 75/2014, postupom
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dovolanie obvinený L. S., a to prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. A. B.. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Trestného poriadku. Domáhal sa zrušenia dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2 Trestného poriadku aj o väzbe. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku bol
dovolateľa naplnený tým, ţe v konaní mu bola odmietnutá moţnosť vypočutia maloletej poškodenej. Vyslovil názor, ţe pre potreby rozhodnutia vo veci samej, je nutnosť zistiť skutkový stav predmetnej veci. Neumoţnenie vykonania tohto dôkazu, na ktorom je výlučne zaloţené obvinenie, resp. obţaloba voči jeho osobe, podstatným spôsobom okliešťuje moţnosti účinného bránenia sa voči tvrdeniam poškodenej. Všetky ostatné dôkazy sú len dôkazmi podpornými, vo vzťahu k výsluchu poškodenej a ako také by samy neobstáli. Namietal, ţe ţiadny z ním navrhnutých dôkazov vykonaný nebol. 4 3 Tdo 20/2015 Svedeckú výpoveď svedka G. dovolateľ povaţuje za nezákonný dôkaz (§ 371 ods. 1 písm. g/), pretoţe svedok sa na výsluchy dostavoval pod vplyvom alkoholu, preto jeho výpoveď nemôţe byť podkladom pre akékoľvek rozhodnutie v danej veci. Obvinený S. dovolaním namietal aj výpovednú hodnotu znaleckého posudku, ktorý bol znalcom vypracovaný na jeho osobu, pretoţe znalec ho vyšetril za 30 minút. K dovolaniu sa vyjadril len prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, navrhol, aby dovolací súd rozhodol, ţe nie sú splnené podmienky dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku. Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. Z obsahu písomného odôvodnenia dovolania je zrejmé, ţe obvinený chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretoţe dovolaním namieta predovšetkým to, akým spôsobom súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúţi k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôţe posudzovať, pretoţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôţe zakladať ţiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por. Nie je moţné, 5 3 Tdo 20/2015 s poukazom na obvineným uplatnené dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie zaloţené. Dovolací súd môţe posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný aplikovali správne ustanovenia trestného zákona. V dovolaní obvinený namietal, ţe konaním okresného aj krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Právo na obhajobu kaţdého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie, a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náleţitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Tr. por.) ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Jednotlivé zloţky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenia práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôleţité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným (doplnenie dokazovania výsluchom maloletej poškodenej) a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je moţné uplatniť pod dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. 6 3 Tdo 20/2015 Dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por. moţno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov, nemoţno ním však (úspešne) napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu moţno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Obvinený S. v dovolaní nekonkretizoval, ktoré konkrétne ustanovenia Trestného poriadku mali byť porušené v rámci vykonávania dôkazov, ktoré by boli spôsobilé naplniť tento dovolací dôvod. Dovolanie obvineného aj v tomto prípade teda smeruje ku skutkovým zisteniam, hodnotenie odborného posudku znalca a hodnotenie výpovede svedka G., ktorá okolnosť nemôţe zakladať dovolací dôvod. Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 6. mája 2015 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.