Obsah (11)

§ 19§ 58§ 138§ 6§ 212§ 220§ 250j§ 250i§156§ 250k§ 151

Najvyšší súd 1Sžd/8/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka, vrátane aj výrokovej časti súdneho rozhodnutia pri identifikácii napadnutého rozhodnutia.

§ 19O.s.p.

spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 3 1Sžd/8/2014 2. Rozhodnutím o odvolaní č. p. KRP-P-DI-BCP-155/2011 z 20.09.2011 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“ - viď pripojený administratívny spis) ţalovaný ako odvolací orgán v priestupkovom konaní

§ 58ods.

1 a § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V. č. p. ORP- P-1487/V-OBCP-2010 z 15.07.2011 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňový orgán“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) a odvolanie zamietol.

1. V uvedenom prvostupňovom rozhodnutím bolo konštatované, ţe ţalobca ako právnická osoba a prevádzkovateľ motorového vozidla zn. R., ev. č.: B. v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu.
2. Opísaným konaním ţalobca

prvostupňového správneho orgánu porušil ustanovenie § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 8/2009 Z. z.“), čím sa dopustil správneho deliktu

§ 138ods.

1 písm. i) citovaného zákona, za čo mu bola v zmysle § 137 ods. 1 a 3 zák. č. 8/2009 Z. z. uloţená sankcia vo forme pokuty v sume 100,- €.

§ 138ods.

1 písm. i) zák. č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia (t. j. dňa 15.07.2011) orgán Policajného zboru uloží pokutu do 3 500 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámi osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa.

§ 6ods.

5 zák. č. 8/2009 Z. z. v citovanom znení prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu.

1. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal z hore uvedeného skutkového stavu ako aj zo zistenia hliadky OS MsP Bratislava – Petrţalka, ţe ţalobca dňa 10.09.2010 o 21.37 hod. 4 1Sžd/8/2014 zaparkoval na ul. B. v B. vozidlo R. pred priechodom pre chodcov tak, ţe nebola dodrţaná zákonom stanovená vzdialenosť státia pred ním najmenej 5 m. K vozidlu sa o 22.12 hod. dostavil pán J. C., ktorému bola oznámená podstata priestupku a bola mu uloţená bloková pokuta vo výške 60,- €, ktorú odmietol zaplatiť na mieste. K priestupku sa vyjadril, ţe nesúhlasí s pokutou ani s obvinením a ţe nebol v tom čase vodičom vozidla, a preto prvostupňový orgán priestupkové konanie voči nemu zastavil.
2. Pri ústnom pojednávaní dňa 31.01.2011 uviedol, ţe majiteľom vozidla je ţalobca a konateľom firmy je on a jeho matka J. C. (ďalej na účely rozsudku len „konateľka žalobcu“), a ona jediná má u ţalobcu dispozičné právo s týmto vozidlom jazdiť buď osobne alebo rozhodovať o tom, kto bude v danom čase a v danom mieste s vozidlom jazdiť. K vozidlu sa dostavil preto, ţe uvedeného dňa mu susedia oznámili, ţe na vozidle je papuča, na základe čoho volal na mestskú políciu.
3. Tvrdenie ţalobcu, ţe konateľka ţalobcu nebola na Okresné riaditeľstvo predvolaná, aby podala vysvetlenie, pokladá ţalovaný za účelové a ako snahu vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt. Správny orgán prvého stupňa vyzval konateľku ţalobcu, aby oznámila údaje osoby, ktorej zverili vedenie vozidla. Nakoľko adresát na adrese R. č. X. bol neznámy, tak prvostupňový orgán opakovane doručil výzvu na adresu B. č. X. na miesto trvalého pobytu konateľky ţalobcu. Zásielka bola uloţená dňa 18.02.2011, pričom zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Táto výzva bola doručovaná konateľke ţalobcu aj dňa 14.03.2011, o čom svedčí pečiatka dodacej pošty, ktorá bola tak isto uloţená na pošte do 05.04.2011, kedy bola označená ako neprevzatá v odbernej lehote.
4. Po neúspešnom zasielaní výzvy konateľke ţalobcu, zaslal prvostupňový orgán výzvu druhému konateľovi - pánovi C.. Tento výzvu prevzal dňa 29.04.2011, avšak v stanovenej lehote si nesplnil povinnosť a neposkytol potrebné údaje. Po predvolaní za účelom prejednania veci a po oboznámení sa s predmetom ústneho pojednávania a s obsahom spisového materiálu pán J. C. uviedol, ţe si je vedomý doručenia písomnosti, ktorú prevzal, ale obsah písomnosti nečítal, Následne na písomnosť zabudol a z uvedeného dôvodu nereagoval na výzvu, pričom nad svojim konaním vyjadril poľutovanie. 5 1Sžd/8/2014
5. Preto sa ţalovaný stotoţnil so závermi prvostupňového orgánu, keď zo spáchania správneho deliktu uznal vinného ţalobcu. II. Konanie na prvostupňovom súde A)
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojej konateľky ţalobu zo dňa 17.11.2011 na Krajský súd v Bratislave.
7. Ţalobca v nej uviedol, ţe nezákonným postupom správneho orgánu mu bola odňatá moţnosť pred správnym orgánom, čo malo za následok porušenie zákona a podania ţaloby na preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p.
8. Ţalobca ďalej namietal uplatnenie objektívnej zodpovednosti zo strany správneho orgánu v rozpore so zákonom, nakoľko sa ţalobca nemohol dopustiť porušenia § 6 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko nie je povinný viesť evidenciu o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi z dôvodu, ţe ţalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti nezveruje toto vozidlo inej osobe.
9. Ţalovaný vo svojom vyjadrení okrem uviedol, ţe na svojom rozhodnutí trvá, nakoľko vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
10. K hospitalizácii konateľky ţalobcu ţalovaný uviedol, ţe túto skutočnosť mohla uviesť do odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 08.08.
11. Dôkaz, ktorý konateľka priloţila - lekárska prepúšťacia správa,

neho neobsahuje základné náleţitosti ako vlastnoručný podpis lekára, nie je opatrená pečiatkou a nie je na nej ani údaj, od ktorého dátumu bola konateľka ţalobcu hospitalizovaná. Preto ţalovaný nepovaţuje preto túto listinu za relevantný dôkaz. Pokiaľ bola konateľka, ako uvádza, dňa 01.03.2011 prepustená z rehabilitačného centra, mohla si výzvu o oznámení údajov prevziať v odbernej lehote na dodacej pošte. Ţalovaný je toho názoru, ţe prvostupňový orgán vyuţil všetky zákonné prostriedky doručenia. Na základe vyššie uvedených skutočností sa ţalovaný domáhal, aby krajský súd ţalobu zamietol. 6 1Sžd/8/2014

1. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného a konanie ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi a teda v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. ţalobu zamietol.
2. Krajský súd po rekapitulácii základných faktov zistených v priestupkovom konaní a citácii ustanovení § 244 ods. 1, § 247 ods. l a § 250i ods. 2 O.s.p., § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, § 6 ods. 5 a 6, § 138 ods. 1 písm. i) a § 141 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. označil za nesprávnu argumentáciu ţalobcu, ţe konateľka ţalobcu si nemohla prevziať výzvy správneho orgánu z dôvodu svojej hospitalizácie. Naopak, tieto skutočnosti mohla konateľka ţalobcu

krajského súdu uviesť uţ vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, čo sa však nestalo. Preto krajský súd vyhodnotil tvrdenia konateľky ţalobcu ako účelové v snahe vyhnúť sa postihu za správny delikt. 17. Nakoľko ani jeden z konateľov ţalobcu neposkytoval prvostupňovému orgánu súčinnosť pri oznámení ţiadaných údajov o osobe vodiča, ktorý motorové vozidlo odstavil pred priechodom pre chodcov,

krajského súdu prvostupňový orgán nemal inú moţnosť, ako ţalobcu napadnutým rozhodnutím uznať vinným zo spáchania správneho deliktu, čo v odvolacom konaní potvrdil aj ţalovaný. Preto krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia zákona o cestnej premávke. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.02.2014 (č. l. 48) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný uviedol ako odvolací dôvod to, ţe - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), ktoré mali za dôsledok nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne rozhodnutie vo veci.
2. Konajúci súd v krátkosti sumarizuje odvolacie námietky ţalovaného nasledovným spôsobom: 7 1Sžd/8/2014 - ţalobca v súlade s § 6 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby, t. j. konateľky ţalobcu, ktorá v danom čase osobne prevádzkovala a pouţívala dotknuté motorové vozidlo, a teda spáchala dopravný priestupok, ktorý je ţalobcovi ako následok v sankčným konaním kladený za vinu, oznámil ţalovanému celkom trikrát, t. j. poţadované údaje ţalobca priestupkovému orgánu poskytol, - v priestupkovom konaní mal prvostupňový orgán konať s vyššie uvedenou vodičkou, - zahájenie správneho konania vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu správny orgán ţalobcovi, ako účastníkovi konania, vôbec neoznámil, čím porušil § 18 ods. 3 Správneho poriadku a - vyjadril nesúhlas so spochybňovaním predloţeného dôkazu k podanej ţalobe o hospitalizácii zodpovednej osoby pani J. C. v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová.
3. Záverom ţalobca poţadoval od odvolacieho súdu zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie tak prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov konania, spočívajúcich v zaplatení súdnych poplatkov. B)
4. Prostredníctvom svojho vyjadrenia zo dňa 25.02.2014 (č. l. 56) ţalovaný vyjadril súhlas s rozsudkom krajského súdu. Najmä zdôraznil jeho argumentáciu, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď ţalobcu uznal vinným zo spáchania správneho deliktu, nakoľko počas správneho konania bolo v dostatočnej miere zistené, ţe ţalobca v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky prvostupňovému orgánu neposkytol pri prešetrovaní priestupku súčinnosť a najmä neoznámil mu osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, eventuálne nepredloţil evidenciu o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi s údajmi o mene a priezvisku vodiča v lehote 10 dní odo doručenia výzvy, čím porušil § 6 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z.

§ 6ods.

6 zák. č. 8/2009 Z. z. v citovanom znení platí, že ak je prevádzkovateľom vozidla právnická osoba, ktorá v rámci svojej činnosti zveruje motorové vozidlo inej osobe, je povinná viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase vedenia motorového vozidla, evidenčnom čísle motorového vozidla a adrese pobytu vodiča. Evidenciu

prvej vety je prevádzkovateľ vozidla povinný 8 1Sžd/8/2014 na výzvu policajta predložiť na účely spojené s výkonom jeho oprávnení na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky; to sa nevzťahuje na prevádzkovateľa vozidla, ktorým je štátny orgán plniaci úlohy na úseku ochrany verejného poriadku, bezpečnosti štátu a obrany štátu.

1. Ďalej ţalovaný zrekapituloval svoje skutkové zistenia a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. Takisto sa ţalovaný vyjadril k hospitalizácii konateľky ţalobcu v tom duchu, ţe počas celého konania o priestupku nikto z účastníkov konania neuviedol, ani nespomenul fakt, ţe by mala byť konateľka ţalobcu hospitalizovaná v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Konateľka ţalobcu mala moţnosť tieto skutočnosti uviesť do odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 08.08.
2. Dôkaz, ktorý konateľka ţalobcu priloţila – lekárska prepúšťacia správa, neobsahuje základne náleţitosti ako vlastnoručný podpis lekára, nie je opatrená pečiatkou, a nie je na nej ani údaj, od ktorého dátumu bola konateľka hospitalizovaná. Ţalovaný preto nepovaţuje túto listinu za relevantný dôkaz.
3. Tieţ ţalovaný zdôraznil, ţe ak konateľka ţalobcu tak‚ ako uvádza, bola dňa 01.03.2011 prepustená z Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, potom výzvu o oznámení údajov, (ktorá jej bola zasielaná dňa 14.03.2011) mohla a mala moţnosť si prevziať v odbernej lehote na dodacej pošte, čo však neučinila. S poukazom na vyššie uvedené, ţalovaný ţiada odvolanie ţalobcu zamietnuť a rozsudok krajského súdu ako vecne a správny potvrdiť. IV. Právne názory odvolacieho súdu
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (hoci preverovanie zákonnosti uloţenia sankcie vyţaduje konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. v odvolacom konaní senát 9 1Sžd/8/2014 nepovaţoval za potrebný) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím

§ 250ja ods.

3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 25. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 26. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o zrušení napadnutého rozhodnutia, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených 10 1Sžd/8/2014 ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) Najvyšší súd celkom zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ďalej Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe ak dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. V súvislosti s prejednávanou vecou tieţ Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe priestupkové konania v svojej podstate predstavujú tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán

osobitného zákona rozhoduje nielen o vine ale aj o uloţení sankcie. 11 1Sžd/8/2014 Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.

§ 250iods.

2 O.s.p. platí, že ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy.

§ 250iods.

3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

1. Na prvom mieste ţalovaný prostredníctvom svojho odvolania (viď najmä body č. 18 19) namietal, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko zákonom poţadované údaje (t. j. konkrétne v ustanovení § 6 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z.) meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby, ktorá v čase vykonania skutku mala osobne prevádzkovať (pouţívať) dotknuté vozidlo R. oznámil prvostupňovému orgánu viackrát, a teda si svoju povinnosť riadne splnil. Ďalej uţ mal prvostupňový orgán konať s vyššie uvedenou vodičkou.
2. K uvedeným námietkam týkajúcim sa zistenia skutkového stavu Najvyšší súd odkazuje na svoju judikatúre, ktorá stabilne zdôrazňuje viazanosť všeobecných súdov zásadou zákonnosti, ktorá je na jednej strane vymedzená princípom „iura novit curia“ (súd pozná právo) a na strane druhej limitovaná rozhodovacou nezávislosťou „secundum et intra legem“ (

, na základe a v medziach zákona). Uvedená zásada zákonnosti je ústavne vymedzená prostredníctvom článku 152 ods. 4, článku 2 ods. 2 a článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

článku 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

článku 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 12 1Sžd/8/2014

článku 144 ods. 1 ústavy sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou

čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

1. V súvislosti s hore uvedeným musí Najvyšší súd tieţ zdôrazniť, ţe vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodrţiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t. j. ţe v obdobných veciach je moţné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolností a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Preto s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.
2. Vzhľadom na vyššie uvedené právne názory ďalej Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti sa uţ viackrát vyjadril k obsahu zrušujúceho ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., t. j. ak správny súd má preukázané, ţe zistenie skutkového stavu vykonané ţalovaným je nedostačujúce na posúdenie predloţenej veci. Pritom Najvyšší súd kladie vysoký dôraz na zachytenie skutkového stavu prostredníctvom písomných podkladov zhromaţďovaných správnym orgánom v administratívnom spise. Napríklad prostredníctvom rozsudku sp. zn. 1Sţso 33/2010 z 22.03.2011 vyslovil nasledujúce právne názory (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. v rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich niţšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text rozsudku zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu): „Najvyšší súd v svojej rozhodovacej praxi neustále upozorňuje účastníkov na odlišný charakter správneho súdnictva, v ktorom prevažuje kasačný spôsob prieskumu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.) napadnutých správnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia skutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p,), a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Je celkom logické, že žalobca v súdnom konaní prezentuje svoje subjektívne predstavy, prečo by malo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume správnych rozhodnutí je nepostačujúce, 13 1Sžd/8/2014 pokiaľ žalobca okrem svojich predstáv neponúkne právne relevantnú argumentáciu (dôkazné prostriedky) na ich podporu (procesná zásada bremena tvrdenia).
3. Vyššie prezentované názory ďalej Najvyšší súd zovšeobecnil prostredníctvom iného rozsudku (sp. zn. 1So 57/2012 z
4. augusta 2013) nasledovne tak, ţe vymedzil vo všeobecnej rovine tri úrovne vadných zistení skutkového stavu, ktoré je nedostačujúce na (právne) posúdenie veci: „Občiansky súdny poriadok medzi zrušovacie dôvody správneho súdnictva spojené so skutkovým stavom zaraďuje najmä také zistenie skutkového stavu, ktoré je zákonodarcom prezentované ako nedostačujúce na posúdenie veci (viď § 250j ods. 2 písm. c/ v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Uvedená vada v zistení skutkového stavu (t.j. nie riadne zistený skutkový stav) môže kolísať v rôznych medziach, a to: i. neúplne zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky potrebné skutočnosti (napríklad prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo odmietnutie vykonania predkladaného alebo požadovaného dôkazu a iné), ii. nedostatočne (kvázi úplne) zistený, tzn. bez riadnej opory v právnom poriadku (napríklad následkom omylu pri výbere ustanovenia) boli zistené celkom iné a teda nepotrebné skutočnosti, poprípade s riadnou oporou v právnom poriadku boli predložené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne vyhodnotené (napríklad špatne určený vek žiadateľa alebo jeho zdravotné postihnutie, a to aj na základe nepravdivých, falšovaných či pozmenených informácií alebo dokumentov, alebo zamlčaním podstatných údajov dôležitých pre dávkové konanie a iné vady skutkového stavu), alebo iii. nelegálne zistený skutkový stav, tzn. v rozpore s právnym poriadkom (najmä v rozpore s právnym predpisom upravujúcim oprávnené používanie rôznych zisťovacích metód a s následkami uvedenými v ustanovení § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o ochrane pred odpočúvaním/).“ Uvedené právne názory vyplývajúce z judikatúry odvolacieho súdu však konajúci krajský súd bez prihliadnutia na ustanovenie § 250ja ods. 4 O.s.p. nerešpektoval. 14 1Sžd/8/2014
5. Z napadnutého rozhodnutia ako aj z pripojeného priestupkového spisu č. p. ORP-P- 1487/V-OBCP-2010 vyplýva, ţe konateľ ţalobcu pán J. C. prostredníctvom podania zo X..12.2010 oznámil prvostupňovému orgánu, ţe „nebol vodičom uvedeného motorového vozidla v čase spáchania priestupku, ktorý je mi pripisovaný.“ Ďalej

pripojeného výpisu z Obchodného registra na internete vyhotoveného dňa 31.01.2011 je na tam zapísané predmety činnosti uvedená konateľka ţalobcu pani J. C..

1. Následne, prostredníctvom odvolania z 08.08.2011 konateľka ţalobcu zrekapitulovala doterajšie skutočnosti, ktoré mali byť uvedené konateľom ţalobcu pánom J. C., a to ţe „druhý konateľ spoločnosti J. C. sa na predvolanie v mesiaci marci 2011 osobne dostavil na Okresný dopravný inšpektorát za účelom podania vysvetlenia a oznámil pri objasňovaní priestupku, že motorové vozidlo zn. R., EČ: B., je v našej spoločnosti trvalo pridelené do užívania J. C., bytom B. č. X., B.. Ona jediná má v našej spoločnosti dispozičné právo s týmto jazdiť buď osobne alebo rozhodovať o tom, kto bude v danom čase a v danom mieste s vozidlom jazdiť“. Ţalovaný, napriek uvedeniu týchto údajov, však konštatoval s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. (povinnosť viesť evidenciu o pouţívaní vozidla inou osobou), ţe je dôvodný záver prvostupňového orgánu, ţe objasňovaním bolo dostatočne zistené, ţe správneho deliktu sa dopustil ţalobca, ktorý v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa, čím porušil § 6 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z.
2. Uvedený právny záver ţalovaného však, ako správne namietal ţalobca, nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, a preto odvolací súd konajúci v správnom súdnictve vyuţívajúc zrušovací titul obsiahnutý v ustanovení § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. konkretizoval v rámci odvolacích námietok úroveň vadnosti zistení skutkového stavu za tým účelom, aby správny orgán, ako účastník súdneho prieskumu, bol zákonným spôsobom poučený o svojich pochybeniach a bol mu naznačený spôsob nápravy. Samotná skutočnosť, ţe konateľka ţalobcu sa nedostavila na ústne vypočutie pred priestupkové orgány, bola konvalidovaná jej prvým úkonom smerujúcim proti vydanému napadnutému rozhodnutiu, prostredníctvom ktorého sa dodatočne ospravedlnila.
3. Tieţ právny záver vyslovený ţalovaným v jeho vyjadrení (viď bod č. 23), ţe konateľka ţalobcu po svojom prepustení dňa 01.03.2011 z Národného rehabilitačného 15 1Sžd/8/2014 centra v Kováčovej, mohla a mala moţnosť si výzvu o oznámení údajov prevziať v odbernej lehote, je predčasne vyslovená, a je nutné túto skutočnosť preveriť v ďalšom konaní. Bez odstránenia pochybností, kto bol v čase spáchania tvrdeného skutku jeho páchateľom, a v súvislosti s uvedeným aj záveru, či je moţné takúto osobu z oznámenia ţalobcu aj objektívne určiť, nie je moţné pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 6 ods. 5 a 6 zák. č. 8/2009 Z. z. V.
4. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 1Sţso 33/2010 z 22.03.2011 alebo sp. zn. 1So 57/2012 z 13.08.2013, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 41. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

1. Nakoľko išlo o základnú argumentáciu ţalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho procesného riešenia vlastníckej situácie na strane ţalobcu a ktorá vymedzovala rámec 16 1Sžd/8/2014 meritórneho súdneho prieskumu, ostatné jeho odvolacie námietky ako aj námietky iných osôb boli týmto skonzumované. Preto sa Najvyšší súd inými námietkami ďalej nezaoberal.
2. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), pretoţe dôvodom podania tejto informácie správnym súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať. 44. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 250kods.

1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku, čo však v prípade ţalobcu, ktorý nebol právne zastúpený, neprichádza v úvahu.

§ 151ods.

1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

§ 151ods.

2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

1. Na základe hore uvedeného sa výška priznaných náhrad trov konania skladá (viď č. l. 31 a 55):
2. z náhrady súdneho poplatku v zaplatenej výške za ţalobu 33,-- €
3. z náhrady súdneho poplatku v zaplatenej výške za odvolanie 33,-- € 17 1Sžd/8/2014 tzn. v celkovej sume 66,-- €
4. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
5. marca 2015 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová