Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, a preto nemohla spôsobiť zamýšľané právne následky. Z tejto zmluvy žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania, lebo nie je nositeľom práva, od ktorého odvodzuje svoj nárok, teda nie je aktívne vecne legitimovaný, a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu rozsudkom č. k. 8Cob/123/2012-502 z
2 O. s. p. poukázal odvolací súd na uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 5Cb/43/2010-430 zo dňa
2 a ods. 3 O. s. p. náležitú pozornosť, majúc jeho závery, týkajúce sa zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky v zmysle preukázania formálnych podmienok prevodu, za plne postačujúce. Následne pri rozhodovaní o veci samej skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a to, či zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 08. 2010 došlo k prevodu pohľadávky, ktorú pôvodný žalobca uplatnil v konaní. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010
1 Občianskeho zákonníka, pretože postupované pohľadávky nie sú jednoznačne identifikované, neurčitosť zmluvy nie je možné odstrániť výkladom a preto záver, že zmluva nespôsobila zamýšľané právne následky je správny. Žalobca s ohľadom na uvedené nie je aktívne vecne legitimovaný, a preto aj
názoru odvolacieho súdu žalobe nebolo možné vyhovieť. V postupe súdu prvého stupňa nevzhliadol nič protizákonné z čoho by bolo možné vyvodiť, že žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 a § 224 ods. 1 O. s. p. a vo veci úspešnému žalovanému priznal ich náhradu titulom trov právneho zastúpenia v sume 293,96 eur. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
2 O. s. p. zamietnuť z dôvodu neúčinného zmluvného postúpenia pohľadávok a konať s pôvodným žalobcom. Skutočnosť, že z konania vystúpila spoločnosť I., s. r. o. a na jej miesto vstúpil Ing. F., je
žalobcu dôsledok akceptovania predloženého návrhu na zámenu účastníkov súdom. Tento navrhovanú zámenu účastníkov pripustil, dospejúc k záveru, že nastali hmotnoprávne účinky zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 08. 2010. V tejto súvislosti žalobca namietol aj tvrdenia odvolacieho súdu o tom, že otázke posúdenia zmeny účastníka na strane žalobcu
2 O. s. p., venoval súd prvého stupňa náležitú pozornosť, pretože pokiaľ by tomu tak bolo, malo konanie prebiehať s pôvodným žalobcom - obchodnou spoločnosťou I., s. r. o., bez právneho nástupníctva Ing. F.. Žalobca mal tak za to, že súd prvého stupňa vyššie opísaným postupom pochybil a odňal aktívne legitimovanému účastníkovi možnosť konať pred súdom. Tvrdí, že v prípade absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, svedčí aktívna vecná legitimácia pôvodnému žalobcovi – spoločnosti I., s. r. o. Prvostupňový súd odňal možnosť konania pred súdom jednak spoločnosti I., s. r. o., ako pôvodnému žalobcovi, a to tým, že svojím uznesením zo dňa 23. 02. 2012, pripustil, aby tento z konania vystúpil a na jeho miesto do konania vstúpil Ing. F., ako aj novému žalobcovi, keď svojím rozsudkom vyslovil, že nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, čím
názoru žalobcu prvostupňový súd zmenil svoj pôvodný právny názor v otázke aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca tiež namietol, že súdy odňatie možnosti pôvodného žalobcu - spoločnosti I., s. r. o., ďalej pred súdom konať, vo svojich rozsudkoch vôbec neskúmali, neposúdili a ani neodôvodnili. 6 4Obdo/7/2014 Vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávok žalobca zdôraznil, že účastníci zmluvy ňou realizovali postúpenie všetkých splatných pohľadávok v stave, v akom sa nachádzali ku dňu
2 O. s. p. nepripustiť. Tým, že sa tak nestalo, boli pôvodný, ako aj „nový“ žalobca (pôvodný a nový veriteľ) rozsudkami súdov obidvoch stupňov poškodení. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu, ako aj prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že ním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, 7 4Obdo/7/2014 ale možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ust. § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V posudzovanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Partizánske ako súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie 7 766,86 eur s príslušenstvom, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako nejde o potvrdenie takého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým by súd prvého stupňa vo svojom výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O. s. p., vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, že dovolanie žalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku
p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou 8 4Obdo/7/2014 z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení vyvodiť nemožno. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti námietky žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať, čo zakladá dovolací dôvod
f/ O. s. p. Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci, vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. nie je rozhodujúce, či účastník konania konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom malo
jeho názoru dôjsť tým, že súd prvého stupňa žalobu zamietol argumentujúc nedostatkom jeho aktívnej vecnej legitimácie, a to napriek tomu, že svojím skorším uznesením pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca I., s. r. o. a na jeho vstúpil Ing. F. (súčasný žalobca). 9 4Obdo/7/2014 Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované (§ 92 ods. 2, ods. 3 O. s. p.).
1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Obsah spisu potvrdzuje, že súd prvého stupňa na základe písomného návrhu (č. l. 44) pôvodného žalobcu – spoločnosti I., s. r. o. (ktorý počas konania zmenil obchodné meno na M., s. r. o., IČO: X.), vydal dňa
2, 3 O. s. p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané ustanovenia o rozsudku. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia je výrazom právnej istoty vzťahov, o ktorých bolo rozhodnuté. Je zrejmé, že súd prvého stupňa o zámene účastníka konania na strane žalobcu právoplatne rozhodol, a to s poukazom na postúpenie pohľadávky pôvodného žalobcu 10 4Obdo/7/2014 novému žalobcovi, vykonaného zmluvou zo dňa
2 písm. c/ O. s. p., tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd však právnym posúdením veci účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. neodníma. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je najvyšším súdom považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. nie je, pretože (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania realizáciu jeho procesného oprávnenia neznemožňuje. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 O. s. p., v posudzovanom prípade však tomu tak nie je. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vo veci konajúce súdy sa s postavením žalobcu a s jeho nárokom na zaplatenie žalovanej istiny aj s príslušenstvom, náležite nevysporiadali, z dôvodu ktorého zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu byť považované za správne. S poukazom na uvedené preto dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa
2 veta prvá, § 243b ods. 3, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), sa vysporiada s vytknutými 12 4Obdo/7/2014 vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, 27. februára 2015 JUDr. Gabriela Mederová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.