← Slovensko

konanie o zamestnanosti - § 34 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.

Obsah (12)§ 59§ 36§ 34§ 212§ 119§ 250a§ 250d§ 244§ 250i§ 219§156§ 250k

Najvyšší súd 1Sžso/3/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu JU

§ 59ods.

2 Správneho poriadku v spojení s § 36 ods. 2 písm. d/, odsek 3 a odsek 5 písm. e/ zák. č. 5/2004 Z. z. potvrdil napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, č. A/2009/07800/OISS-V z 25.08.2011 o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej na účely rozsudku tieţ „prvostupňové rozhodnutie“).

§ 36ods.

2 písm. d/ zák. č. 5/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia [06.12.2011] Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.

§ 36odsek 3 zák.

č. 5/2004 Z. z. v citovanom znení v prípadoch vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov

odseku 1 písm. m/ a z dôvodov

odseku 2 úrad znovu zaradí uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

§ 36odsek 5 písm.

e/ zák. č. 5/2004 Z. z. v citovanom znení za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom

odseku 2 písm. d/ sa považuje nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely

§ 34ods.

5 a

  2. Svoje zamietavé rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe prvostupňovým rozhodnutím bol ţalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29.07.2011 na dobu troch mesiacov z dôvodu nespolupráce s tým, ţe ţalobca môţe byť opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie aţ po uplynutí tejto doby, ak o to poţiada.
  3. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal ţalobca dňa 13.09.2011 administratívne odvolanie, v ktorom namietal, ţe dňa 29.07.2011 bol ešte práceneschopný a ošetrujúca lekárka mu aţ 03.08.2011 oznámila, ţe ukončila jeho práceneschopnosť uţ 29.07.
  5. Ţalovaný následne v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe práceneschopnosť ţalobcu trvala od 16.02.2011 do 28.07.2011, kedy sa mal ţalobca dostaviť na riadnu kontrolu k svojmu ošetrujúcemu lekárovi, čo však nespravil, a preto mu bola týmto dňom ukončená práceneschopnosť v jeho neprítomnosti. 3 1Sžso/3/2014 II. Konanie na prvostupňovom súde A)
  6. Proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave ţalobu z 15.02.2012, ktorá bola uznesením zo dňa 24.04.2012 postúpená na Krajský súd v Trnave.
  7. Ţalobca sa ţalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. V ţalobe namietal, ţe ţiada napadnuté rozhodnutie preskúmať súdom, pretoţe je protizákonné a poškodilo ho na jeho právach, keďţe bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce, avšak v čase keď nemal riadne ukončenú práceneschopnosť, resp. táto bola ukončená ošetrujúcou lekárkou v jeho neprítomnosti nezákonne.
  8. Ţalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.04.2012 uviedol, ţe ţalobca sa dňa 26.01.2011 dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom spolupráce, kedy mu bol stanovený ďalší termín kontaktu 23.02.
  9. Na tento termín sa však nedostavil a dostavil sa aţ 04.03.2011, kedy sa vyjadril, ţe od 16.02.2011 do 01.03.2011 bol hospitalizovaný na chirurgickom oddelení v Piešťanoch. Ďalej ţalobca mal uviesť, ţe na úrad práce sa dostavil v čase trvajúcej práceneschopnosti a ţe ešte v ten istý deň t.j. 04.03.2011 doručí úradu doklad o práceneschopnosti od MUDr. N.. Začiatok trvania práceneschopnosti bol úradu práce doručený aţ 09.03.
  11. Dňa 05.08.2011 bolo úradu práce doručené potvrdenie o ukončení práceneschopnosti ţalobcu zaslané MUDr. N. s vysvetlením, ţe práceneschopnosť bola ukončená dňom 29.07.2011, pretoţe ţalobca sa nedostavil na kontrolu a navyše, ţe ţalobca opakovane porušoval liečebný reţim. Keďţe práceneschopnosť ţalobcu trvala od 16.02.2011 do 28.07.2011, ţalobca bol vyzvaný, aby sa dostavil na úrad práce nasledujúci deň po ukončení dočasnej práceneschopnosti, t.j. 29.07.
  12. Nedostavenie sa na tento termín povaţoval úrad práce za nespoluprácu a z tohto dôvodu bol dňom 29.07.2011 ţalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. B) 4 1Sžso/3/2014
  13. Krajský súd v Trnave ako prvostupňový súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ţalobcu, nakoľko jeho ţiadosť o odročenie vytýčeného pojednávanie z dôvodu kontrolného vyšetrenia a z dôvodu, ţe si chce v 90-dňovej lehote zvoliť vhodného advokáta na zastupovanie, vyhodnotil, ţe táto nespĺňa náleţitosti ţiadosti o odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., a to jednak ţe k ospravedlneniu na pojednávanie nedošlo riadne a včas. Následne dospel krajský súd k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná a ako takú ju zamietol.
  14. S poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1 aţ 3, § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 34 ods. 5, § 34 ods. 10, § 36 ods. 2 písm. d/, odsek 3 a odsek 5 písm. e/ zák. č. 5/2004 Z. z. krajský súd konštatoval, ţe ţalobca ako osoba evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa riadne nedostavoval na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, keď sa nedostavil dňa 23.02.2011 na stanovený termín, neoznámil tomuto úradu, ţe je v tom čase práceneschopný, tak ako to vyţaduje zákon v ust. § 34 ods. 10 zák. č. 5/2004 Z. z. a navyše hoci bol práceneschopný, opakovane porušoval liečebný reţim a nedostavil sa na kontrolné vyšetrenie k svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Z uvedeného dôvodu mu bola ošetrujúcou lekárkou ukončená práceneschopnosť dňa 28.07.2011 a povinnosťou ţalobcu bolo nasledujúci deň dostaviť sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. V prípade, ţe tak nespravil, bola táto skutočnosť povaţovaná zo strany tohto úradu za nespoluprácu s úradom.
  15. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe o ukončení práceneschopnosti v jeho neprítomnosti zo strany ošetrujúcej lekárky sa dozvedel aţ 03.08.2011, táto skutočnosť ho nezbavuje zodpovednosti, pretoţe jeho povinnosťou bolo dostaviť sa riadne na kontrolné vyšetrenie k ošetrujúcej lekárke a mal si byť ako lekár vedomý toho, ţe nemôţe svojvoľne predlţovať práceneschopnosť a ţe ošetrujúca lekárka v zmysle pripojeného poučenia môţe z dôvodu nedostavenia sa na kontrolné vyšetrenie ukončiť jeho práceneschopnosť okamţite. Následne si mal byť vedomý aj toho, ţe pokiaľ dané skutočnosti neoznámi príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, môţe byť ako osoba evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie vyradená z tejto evidencie z dôvodu nespolupráce.
  16. Z uvedeného dôvodu povaţuje krajský súd rozhodnutia ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. 5 1Sžso/3/2014 III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)
  17. Včas podanom odvolaním zo dňa 04.11.2013 (č.l. 37) ţalobca spochybnil rozsudok prvostupňového súdu na základe týchto, bliţšie neobjasnených odvolacích námietok: - odňatie moţnosti konať (pojednávanie v jeho neprítomnosti); ţalobca namietal porušenie § 237 písm. f/ O.s.p., - skutkový stav krajský súd neúplne či nedostatočne, resp. nezistil skutkový stav vôbec, nebolo vykonané dokazovanie (ţalobca namietal porušenie § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), - porušenie o § 205 ods. 2 písm. d/, e/ a g/ O.s.p., o čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky [ţalobca na tomto mieste pouţil skratku „ÚSR“] a o čl. 19 ods. 1 ústavy (procesné invektívy), - spochybnenie ospravedlnenia neúčasti dňa 03.10.2013 napriek zhoršeniu stavu po operácia, ktorú skutočnosť má

ţalobcu dokazovať nález z rovnakého dňa

  1. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. B)
  2. Krajský súd opravným uznesením zo dňa 07.11.2013, č. k. 14S/55/2012-41 opravil záhlavie rozsudku tak, ţe doplnil správnu adresu bydliska ţalobcu. C)
  3. Z predloţeného súdneho spisu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplýva, ţe ţalovaný svoje právo na vyjadrenie k odvolaniu nevyuţil. IV. Právne názory odvolacieho súdu 6 1Sžso/3/2014
  4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne/ ...... väčšinou hlasov s 1 kontravótom (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

  1. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
  2. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu sú procesné odvolacie námietky, ktorých podstatou je odňatie moţnosti ţalobcovi konať pred súdom. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
  3. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného napadnutej ţalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi. 7 1Sžso/3/2014
  4. Predovšetkým Najvyšší súd musí vyhodnotiť oprávnenosť odvolacej námietky pojednávania krajského súdu v neprítomnosti ţalobcu. Krajský súd toto svoje procesné rozhodnutie vyslovil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.10.2013 (č.l. 28) s nasledujúcim odôvodnením v rozsudku, ţe: „Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom listom doručeným osobne na Krajský súd v Trnave dňa 2.10.2013 oznámil, že žiada pojednávanie odročiť z dôvodu kontrolného vyšetrenia a z dôvodu, že si chce v 90-dňovej lehote zvoliť vhodného advokáta na zastupovanie. Krajský súd po preskúmaní žiadosti žalobcu dospel k záveru, že táto nespĺňa žiadosť o odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p. a to jednak že k ospravedlneniu na pojednávanie nedošlo riadne a včas. Žalobca prevzal predvolanie na termín pojednávania dňa 30.7.2013 a mal dostatočný časový priestor na to, aby si zvolil právneho zástupcu. Navyše súd poukazuje na to, že v danom smere nie je potrebné, aby bol žalobca zastúpený advokátom a je len na jeho osobnej vôli či si takúto možnosť zvolí. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca poukázal, že dňa 3.10.2013 ide na kontrolné vyšetrenie, túto skutočnosť nijako nedokladoval ako to vyžaduje ust. § 119 ods. 3 O.s.p. a navyše nepreukázal, že ide o také vyšetrenie o ktorom nevedel s dostatočným časovým odstupom a o ktorom nemohol informovať súd včas a nie deň pred nariadeným pojednávaním. Krajský súd preto vyhodnotil konanie žalobcu ako za obštrukčné konanie v snahe mariť rozhodovanie vo veci.“

§ 119ods.

2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

  1. a)dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
  2. b)deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
  3. c)ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

§ 119ods.

3 O.s.p. platí, že ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho 8 1Sžso/3/2014 lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

  1. Ďalej Najvyšší súd má z predloţeného súdneho spisu preukázané (č.l. 25), ţe ţalobca svojim podaním z 02.10.2013, presne ako to krajský súd vyššie opísal v svojom napadnutom rozsudku, stručne ospravedlnil svoju neprítomnosť bez toho, aby naplnil zákonné poţiadavky pre uznanie tohto ospravedlnenia konajúcim súdom v zmysle § 119 ods. 2 (právo zvoliť si advokáta) a odsek 3 (tvrdená prekáţka účasti majúca svoj pôvod v zdravotnom stave ţalobcu). Najmä v uvedenom podaní ţalobcu absentovali písomné prílohy, ktoré by osvedčovali ním vyslovené ospravedlňujúce dôvody. Takisto popri argumentácii krajského súdu o poskytnutí dostatočného časového priestoru ţalobcovi pred pojednávaním na riadne uplatnenie si svojich práv, medzi ktoré nepochybne patrí aj právo si zvoliť advokáta ako právneho zástupcu, Najvyšší súd odmieta extenzívne rozširovanie tohto práva ţalobcom na vhodných advokátov, nakoľko stavovská komora, t.j. Slovenská advokátska komora je garantom, ţe kaţdý advokát z príslušnej členskej základne je spôsobilý vyhovieť procesným poţiadavkám na právne zastupovanie účastníka v správnom súdnictve.
  2. Navyše v prejednávanej veci ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veci poistenia v nezamestnanosti a s tým spojenej aktívnej politiky trhu práce, čo predstavuje výnimku z povinného právneho zastúpenia v zmysle § 250a O.s.p., a preto v ţiadnom prípade zákon nezaťaţil krajský súd povinnosťou preverovať uplatnenie povinného zastúpenia v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Rovnako Najvyšší súd musí s poukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 O.s.p. nesúhlasiť s odvolacou námietkou ţalobcu, ţe v správnom konaní [ţalobca tu mal zrejme na mysli „správne súdnictvo“] je zastúpenie zo zákona, nakoľko v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. nenaplnenie inštitútu povinného zastúpenie sa nevyhodnocuje na ťarchu konajúceho súdu, ale ide o prekáţku v konaní na strane účastníka, ktorú pokiaľ účastník neodstráni včas, je v správnom súdnictve sankciovaný zastavením súdneho prieskumu.

§ 250aO.s.p.

žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, 9 1Sžso/3/2014 poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.

§ 250dods.

3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený

§ 250aalebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.

2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

  1. Za týchto okolností musel Najvyšší súd uvedenú námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú.
  2. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok ţalobcu, t.j. na prvom mieste a s prihliadnutím na ustanovenia Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku relevantných pre prejednávanú vec Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Je nepochybné, ţe základným cieľom konania v správnom súdnictve

Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.

  1. Úlohou súdu v správnom súdnictve pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, 10 1Sžso/3/2014 resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
  2. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu (viď § 250i ods. 1 O.s.p.), ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, t.j. či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 250iods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 28. Po preverení riadnosti zisteného obsahu hore uvedených ustanovení Najvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Z obsahu napadnutého rozsudku Najvyšší súd po preverovaní vo všeobecnej rovine (čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy) nezistil, ţe by krajský súd svojim postupom alebo následne vydaným rozsudkom porušil čl. 46 ods. 3 (t.j. ústavné právo na náhradu škody), čl. 47 ods. 2 (t.j. ústavné právo na právnu pomoc v správnom súdnictve), čl. 48 ods. 2 (t.j. ústavné právo na verejnosť a osobná prítomnosť u prerokovanej veci). Takisto nemôţe súhlasiť s námietkou ţalobcu, ţe by v napadnutom rozsudku sa nachádzali invektívy alebo iné nevhodné hodnotenia v zmysle ţalobcom namietaného porušenia čl. 19 ods. 1 ústavy. 11 1Sžso/3/2014

čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

  1. Preto sa s ním Najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu povaţujúc právne posúdenie právnej veci krajským súdom za správne a vo výrokovej časti za vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. Z týchto dôvodov sa Najvyšší súd stotoţnil s dôvodmi napadnutého rozsudku krajského súdu. V podrobnostiach i právnom odôvodnení odkazuje na jeho obsah.
  2. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky pre ponechanie v evidencii nezamestnaných. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť. V. 12 1Sžso/3/2014
  3. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 32. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 250kods.

1 O.s.p.,

ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

  1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov zamestnanosti vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave
  2. februára 2015 JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.