o vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4Obo/45/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., S. ul. X., Snina, IČO: X., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. R. B., s. r. o., N., Bratislava, IČO: X., proti ţalovanému: JUDr. J. B., R., Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu S., s.r.o. v konkurze, Š., Snina, IČO: X., zastúpený JUDr. L. S., advokátom, L., Košice, o vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cbi/1/2012-120 z

1. júna 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cbi/1/2012-120 z
2. júna 2014 p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zamietol návrh ţalobcu na prerušenie konania. V odôvodnení uviedol, ţe na pojednávaní konanom dňa
3. júna 2014 právny zástupca ţalobcu navrhol konanie prerušiť z dôvodu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), pretoţe ţalobca proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/49/2013 z
4. mája 2014 podal dovolanie a výsledok dovolacieho konania môţe mať dopad na rozhodnutie v tejto veci. Súd prvého stupňa poukazujúc na ust. § 159 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe vzhľadom na právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/49/2013 z
5. mája 2014, ktorého výrok je pre Krajský súd v Košiciach záväzný, nie sú dôvody pre prerušenie konania tak, ako to navrhol právny zástupca ţalobcu. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie ţalobca s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (t. j. ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. (t. j. ţe súd prvého stupňa 2 4Obo/45/2014 dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Odňatie moţnosti konať pred súdom odvolateľ videl v nedostatočnom odôvodnení (§ 157 ods. 2 O. s. p.) napadnutého rozhodnutia. Namietal, ţe prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia len obmedzil na konštatovanie o právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/49/2013 a jeho záväznosti pre Krajský súd v Košiciach, avšak vôbec sa nevysporiadal s argumentmi prednesenými ţalobcom. Ďalej poukázal na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., v zmysle ktorého boli podľa odvolateľa splnené podmienky na prerušenie konania, keďţe prvostupňový súd nevykonal ţiadne iné vhodné opatrenie a z obsahu spisu (z podania ţalobcu z
7. 2014) vyplýva, ţe prebieha iné (dovolacie) konanie o zaplatenie pohľadávky, v ktorom sa rieši (predbeţná) sporná otázka existencie pohľadávky, ktorej vyriešenie bude mať význam pre toto konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu ţalobcu sa ţalovaný písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je návrh ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. vo veci o vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť, ak pribieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Citované ustanovenie upravuje fakultatívny dôvod prerušenia konania v prípade, keď rozhodnutie je závislé od vyriešenia predbeţnej otázky, ktorú si však súd môţe sám posúdiť, a preto konanie podľa vlastnej úvahy môţe prerušiť alebo kedykoľvek sám 3 4Obo/45/2014 predbeţnú otázku posúdiť bez ohľadu na jej vyriešenie v inom súdnom konaní. Nejde teda o prípad kedy by sa v inom konaní riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si súd nebol oprávnený vyriešiť, ale o otázku, ktorú je síce konajúci súd oprávnený vyriešiť ako otázku predbeţnú, avšak z rôznych dôvodov (napr. hospodárnosti konania), je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného orgánu, najčastejšie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môţe ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu rozhodujúca. Pokiaľ by išlo o celkom okrajovú otázku, od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania na mieste. V prejednávanej veci ţalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 15Cb/109/2003, v ktorom sa rieši sporná existencia pohľadávky, ktorá je aj predmetom tohto konania. Prvostupňový súd neprerušil konanie o vylúčenie pohľadávky zo súpisu konkurznej podstaty, s poukázaním na právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/49/2013, ktorým bolo právoplatne skončené konanie vedené Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 15Cb/109/
8. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia stotoţňuje. Skutočnosti, na ktoré poukazuje ţalobca v návrhu na prerušenie konania a aj v odvolaní, a to prebiehajúce dovolacie konanie, nemajú význam pre rozhodnutie súdu z hľadiska dôvodov prerušenia konania. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podaný ţalobcom, nemá suspenzívne účinky, pretoţe jeho podaním sa zo zákona neodkladá právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko v predmetnom dovolacom konaní sa nerieši otázka predbeţná, ktorá má význam pre daný spor. Táto otázka bola právoplatným rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu vyriešená, a z tohto dôvodu nemoţno bez ďalšieho konštatovať, ţe prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie. Uvedeným rozhodnutím prvostupňového súdu bol zároveň rešpektovaný účel zákona v zmysle ustanovenia § 6 O. s. p., t. j. aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov). Na odvolaciu námietku ţalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, ţe prvostupňový súd napadnuté uznesenie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., keďţe z neho 4 4Obo/45/2014 vyplýva, z akého dôvodu konanie prerušené nebolo. Ţalobcovi postupom súdu preto nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasom 3 : 0 . P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave,
9. decembra 2014 JUDr. Gabriela Mederová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.