azyl - § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z.

(1)opodstatnenosť

(2)obavy z

(3)prenasledovania z

(4)dôvodov rasových, národnostných, náboţenských, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd. Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, čo konštatoval aj odporca v odôvodnení napadnutého výroku rozhodnutia, ţe v prípade navrhovateľky nebol naplnený min. jeden z predpokladov udelenia azylu - opodstatnenosť navrhovateľkiných obáv. Voči navrhovateľke nikto nikdy nekonal spôsobom, ktorý by bolo moţné povaţovať za naplnenie či za pokus o naplnenie vyhráţok, ktoré smerovali voči jej rodine. Napokon všetky vyhráţky smerovali k tomu, aby navrhovateľka „pre cudzincov" prestala pracovať, čo v konečnom dôsledku aj akceptovala, ak od .1.5.2013 pracovať prestala. Krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe odporca nijakým spôsobom nebagatelizoval dôsledky výkonu práce navrhovateľky ako tlmočníčky, ktorá skutočnosť sa prejavila v tom, ţe aj s poukazom na tento fakt poskytol navrhovateľke doplnkovú ochranu. Táto forma medzinárodnej ochrany poskytuje navrhovateľke dostatočnú záštitu aj pred touto formou ev. bezprávia. Pretoţe krajský súd po posúdení navrhovateľkou vznesených námietok tieto neuznal 8 1Sža/52/2014 ako námietky, v dôsledku ktorých by mal napadnutý výrok o neudelení azylu navrhovateľke zrušiť, pričom odporca správne posúdil nenaplnenie odôvodnenosti obáv navrhovateľky vo vzťahu k ňou prezentovaným dôvodom ţiadosti o azyl, napadnutý výrok rozhodnutia odporcu potvrdil. Krajský súd napokon poznamenal, ţe sama navrhovateľka v podanom návrhu konštatovala, ţe nie je moţné špecifikovať, ktorému zo zákonných stanovených aktov prenasledovania (poznámka súdu: ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle) by v prípade návratu čelila. Toto jej konštatovanie v podstate potvrdzuje právny názor vyslovený odporcom v napadnutom rozhodnutí. II. Zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľky Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie v ktorom uviedla, ţe je mladá ţena, vyštudovaná, pracujúca v krajine svojho pôvodu aţ do času, kedy sa jej samej a jej rodine začali vyhráţať, ako tlmočníčka pre americké jednotky. Je tadţickej národnosti. Navrhovateľka uviedla, ţe poţiadala o udelenie azylu z nasledujúcich dôvodov: Pracovala ako tlmočníčka pre americké jednotky pôsobiace v Afganistane, pričom prácu z dôvodu vyhráţok musela zanechať a následne musela opustiť Afganistan, Bola objektom opakovaných vyhráţok súvisiacich s jej prácou, Obávala sa krvnej / či inej pomsty v súvislosti s odmietnutím snúbenca ţijúceho v Anglicku, Obávala sa o svoj ţivot aj z dôvodu, ţe otec navrhovateľky bol zabitý v r. 2011, čo spôsobili pravdepodobne útočníci v súvislosti s jej prácou ako tlmočníčky (ako tlmočníčka rovnako pracovala aj jej sestra) Odporca však vydal rozhodnutie, ČAS:MU-548-30/PO-Ţ-2013, ktorým síce poskytol navrhovateľke doplnkovú ochranu, avšak neudelil jej azyl. 9 1Sža/52/2014 Navrhovateľka podala proti predmetnému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok z dôvodu, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ţe zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (v časti). Krajský súd rozhodnutie odporcu svojím rozsudkom 9Saz/20/2014 potvrdil. Krajský súd skonštatoval nenaplnenie podmienok pre udelenie azylu. Nakoľko s uvedenými závermi prvostupňového súdu nesúhlasila, podala odvolanie z nasledovných dôvodov: súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. K neúplnému zisteniu skutkového stavu veci Navrhovateľka uviedla, ţe má za to, ţe prvostupňový súd, tak ako aj odporca pred ním, nedostatočne zistil skutkový stav veci a to v kontexte nevykonania dôkazu: Príručka UNHCR: Posudzovanie žiadostí žiadateľov o azyl z Afganistanu (UNHCR Eligibility guidelines for assessing the international protection needs of asylum-seekers from Afghanistan, 6. 8. 2013). Význam zisťovania presných a aktuálnych údajov, ktoré má správny orgán v rámci konania pri posudzovaní ţiadostí o azyl posudzovať a ktoré má zabezpečiť pri posudzovaní opodstatnenosti obáv z prenasledovania (al. reálnosti ohrozenia váţnym bezprávím) je explicitne vyjadrený v čl. 8 ods. 2 kvalifikačnej smernice, ktorá konštatuje, ţe pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl. V citovanej príručke sa konštatuje, ţe UNHCR povaţuje takéto osoby (t. j. spolupracovníkov armády, či medzinárodných síl; výslovne hovorí aj o tlmočníkoch) 10 1Sža/52/2014 za spôsobilé na medzinárodnú ochranu vo forme azylu z dôvodu ich politického (imputovaného) presvedčenia. K zohľadneniu týchto správ ho preto zaväzuje priamo kvalifikačná smernica. Pokiaľ odporca nezohľadňoval závery uvedené v uvedenej príručke, nemohol dôsledne zistiť skutkový stav veci, čo následne viedlo k nesprávnym skutkovým i právnym záverom. K nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci Podľa navrhovateľky krajský súd, rovnako ako odporca pred ním, nesprávne konštatuje, ţe navrhovateľka nespĺňa podmienky na udelenie azylu. K jednotlivým pojmovým znakom azylu preto uviedla, k forme prenasledovania: Navrhovateľka má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním spočívajúcom v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu. Oprávnenosť obáv potvrdzujú informácie o krajine pôvodu navrhovateľky, a to jednak tie, ktoré sú zaloţené v spise, ako aj tie, ktoré sme doloţili v opravnom prostriedku. K pôvodcovi prenasledovania: neštátni aktéri, tak ako to vyplýva z všeobecnej bezpečnostnej situácie a z informácií zaloţených do administratívneho spisu. Štát jej ochranu zabezpečiť, tak ako to vyplýva z dostupných správ, nedokáţe. Naopak, ako to vyplýva zo správ zaloţených do spisu, kontaktovanie polície za účelom vyšetrenia zabitia otca navrhovateľky malo za následok zintenzívnenie vyhráţok voči rodine navrhovateľky. K dôvodu prenasledovania: Politické presvedčenie (imputované): podľa Príručky UNHCR: Posudzovanie žiadostí žiadateľov o azyl z Afganistanu sú osoby s podobným profilom ako má navrhovateľka (t. j. spolupracovníci armády, či medzinárodných síl, výslovne hovorí aj o tlmočníkoch) spôsobilé na poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme azylu za ich (imputované) politické presvedčenie. K podpore tohto záveru odkazujeme na príručku UNHCR citovanú v opravnom prostriedku. 11 1Sža/52/2014 V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, ţe krajský súd sa nijako nevyjadril k námietke nesprávneho právneho posúdenia prípadu navrhovateľky v kontexte prisudzovaného politického presvedčenia z dôvodu jej bývalej práce ako tlmočníčky (rovnako ako odporca posudzoval tento fakt iba v rovine príslušnosti k sociálnej skupine). Zahrnúť tento dôvod iba pod „príslušnosť k sociálnej skupine" je nesprávny a vedie k nesprávnemu právnemu posúdeniu prípadu. Vnímanie takýchto osôb ako politických oponentov je potrebné aj zo záverov vyplývajúcich z vyššie uvedenej príručky. UNHCR sa venuje tlmočníkom a spolupracovníkom ozbrojených síl v osobitnej kapitole so záverom, ţe v závislosti od individuálnych okolností prípadu, osoby, ktoré sú podporujúce, alebo vnímané ako podporujúce vládu alebo medzinárodné spoločenstvo, vrátane IMF, môže byť v stave potreby medzinárodnej ochrany utečencov z dôvodu ich (im prisudzovaného) politického názoru. Práve tu vidíme pochybenie tak odporcu, ako aj krajského súdu, ktorý popierajú skutočnosť prepojenia práce navrhovateľky a jej politického presvedčenia (ktorý je jej prisudzovaný zo strany neštátnych subjektov). Príslušnosť k určitej sociálnej skupine: Navrhovateľka je ţenou a súčasne potenciálnou obeťou krvnej pomsty. Príslušnosť k národnostnej menšine: Navrhovateľke ako príslušníčke tadţickej národnostnej menšiny odporúča uţ vyššie spomínaná Príručka UNHCR udeliť azyl. Objektívnosť obáv: Okrem subjektívneho prvku, a teda strachu navrhovateľky, je potrebné pre zváţenie udelenia azylu, preskúmavať aj objektívnu stránku jej obáv. Objektívnosť obáv je však v prípade navrhovateľky preukázaná tak všeobecnými informáciami o krajine pôvodu, a to tými, ktoré sú zaradené v spise odporcu, ako aj inými dostupnými informáciami pojednávajúcimi o situácii. Navrhovateľka poukázala na nesprávnosť záveru nenaplnenia opodstatnenosti obáv navrhovateľky, ktorým argumentuje jednak odporca, ako aj krajský súd. Navrhovateľke sa 12 1Sža/52/2014 opakovane vyhráţali z dôvodu jej práce ako tlmočníčky. Krajský súd preto nesprávne konštatuje na strane 9 svojho rozsudku, ţe navrhovateľka nepreukázala naplnenie opodstatnenosti svojich obáv v súvislosti s výkonom jej zamestnania - tlmočníčky. S konštatovaním krajského súdu, ţe obavy navrhovateľky sú neopodstatnené pretoţe nebola ţiadnym spôsobom atakovaná, podľa navrhovateľky nemoţno súhlasiť. Práve z dôvodu, aby k ďalším útokom na jej osobu viac nedochádzalo, sa rozhodla opustiť svoje zamestnanie. Pričom má za to, ţe doplnková ochrana jej neposkytuje dostatočnú ochranu najmä s ohľadom na moţnosť núteného návratu v budúcnosti. Zdôrazňujeme, ţe objektívnosť navrhovateľkiných obáv je podloţená mnoţstvo informácií o krajine pôvodu navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, ţe dostupné správy preukazujú, ţe: je pravdou, ţe navrhovateľka je ako tlmočníčka povaţovaná za spolupracujúcu s medzinárodnými silami, čím jej je prisudzované politické presvedčenie, je pravdou, ţe osoby sú z tohto dôvodu prenasledované, príslušníci tadţickej národnostnej menšiny sú rovnako prenasledovaní, je pravdou, ţe násilie na ţenách a ich diskriminácia stále rastie, je pravdou, ţe UNHCR povaţuje osoby rovnakého profilu, ako je navrhovateľka, za osoby spĺňajúce podmienku prenasledovania a odporúča takýmto osobám udeliť azyl. Tieto skutkové závery, ktoré sú podloţené konkrétnymi, v spise zaloţenými správami a správami citovanými v opravnom prostriedku, teda preukazujú, akým spôsobom mal odporca a neskôr aj prvostupňový súd posudzovať ţiadosť navrhovateľky. Pokiaľ tak neurobili, museli dospieť k nesprávnemu právnemu názoru, ţe navrhovateľka nespĺňa podmienky na udelenie azylu. Krajský súd tak na základe nesprávnych skutkových zistení dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď konštatoval nenaplnenie podmienok na udelenie azylu. Ohľadom dôkazov - teda informácií a tvrdení uvádzaných v tomto odvolaní navrhovateľka odkázala na opravný prostriedok, v ktorom sú podrobne a detailne rozpísané a odcitované jednotlivé správy ako aj závery UNHCR. S ohľadom na uvedené preto ţiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu v napadnutej časti odporcu navrhla zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania. 13 1Sža/52/2014 III. Vyjadrenie odporcu Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, ţe rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť ako vecne správny. Odporca uviedol, ţe sa s právnym názorom krajského súdu v plnej miere stotoţňuje. Navrhovateľka ako dôvody svojej ţiadosti uviedla, ţe o udelenie azylu ţiada preto, lebo v krajine pôvodu pracovala ako tlmočníčka pre tam pôsobiace americké jednotky. Z tohto dôvodu sa jej viackrát vyhráţali neznámi muţi. V apríli 2013 sa jej vo vozidle taxisluţby vyhráţal vodič, pričom vytiahol zbraň a vyzval ju, aby skončila s prácou, ktorú vykonáva pre neveriacich, inak zle dopadne. Tak isto sa pomstou vyhráţali aj jej rodine. Ďalším dôvodom je strach z pomsty rodiny muţa, s ktorým sa zasnúbila, ale keď zistila, ţe je uţ ţenatý, odmietla sa za neho vydať. Ako je z celého azylového konania zrejmé, a ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvody, ktoré navrhovateľka uvádzala, nie sú podľa zákona o azyle dôvodmi na udelenie azylu. Navrhovateľku nemoţno z dôvodu vykonávania jej zamestnania zaradiť do sociálnej skupiny, pretoţe zamestnanie nie je vrodenou a nemennou črtou. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, ţe tak, ako s prácou tlmočníčky z vlastnej vôle začala, pričom si uvedomovala určité riziko, tak v nej opakovane pokračovala a následne túto prácu ukončila. Z jej výpovede vyplýva, ţe ku konkrétnej pomste zo strany neznámych muţov nedošlo ani počas výkonu jej zamestnania, tak ani po jeho skončení. Z uvedeného je zrejmé, ţe navrhovateľka nemá opodstatnené obavy z prenasledovania, pretoţe chýba objektívny prvok jej strachu z prenasledovania zo strany neznámych útočníkov. Ani druhý dôvod jej ţiadosti o udelenie azylu, obava pred pomstou zo strany snúbencovej rodiny, nemoţno zaradiť pod dôvody na jeho udelenie podľa § 8 zákona o azyle, pretoţe o také dôvody nejde. Navrhovateľka nespĺňa relevantné podmienky na udelenie azylu. Preto, ak odporca rozhodol tak, ako je to uvedené v prvej výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o neudelení azylu, postupoval vecne správne a zákonne. Poskytnutie doplnkovej ochrany povaţuje odporca vzhľadom na rizikovú bezpečnostnú situáciu v Afganistane s poukazom na individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti navrhovateľky za dostatočné na jej ochranu pred hrozbou váţneho bezprávia. 14 1Sža/52/2014 IV. Argumentácia odporcu Napadnutým rozhodnutím odporcu ČAS: MU-548-30/PO-Ţ-2013 zo dňa 5.5.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len" zákon o azyle") navrhovateľke neudelil azyl na území Slovenskej republiky, avšak jej poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka. Výrok o neudelení azylu zdôvodnil tým, ţe po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, ţe v tomto prípade neboli splnené podmienky jeho udelenia. Odporca opísal zistený stav veci a konštatoval, ţe navrhovateľku nie je moţné zaradiť do určitej sociálnej skupiny, pričom súčasne poukázal na nenaplnenie objektívnej stránky, predpokladanej zákonom o azyle vo vzťahu k predpokladom udelenia azylu. Podľa právneho názoru odporcu ak by aj navrhovateľka čelila vyhráţkam, ktoré v priebehu konania prezentovala, tieto nesmerovali k dôvodom, ktoré má na mysli zákon o azyle - teda k definícii utečenca. Poskytnutie doplnkovej ochrany odporca odôvodnil nepriaznivou bezpečnostnou situáciou v Afganistane a tieţ potrebou individuálnej ochrany navrhovateľky s poukazom na jej pôsobenie ako tlmočníčky. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľky, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré identifikoval. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. februára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho 15 1Sža/52/2014 poriadku). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

1. a)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
2. b)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi 16 1Sža/52/2014 azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľke. Navrhovateľka napadla tú časť rozhodnutia, ktorá sa týkala neudelenia azylu, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie odporcu v napadnutej časti, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. 17 1Sža/52/2014 Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa navrhovateľky krajský súd, tak ako aj odporca pred ním, nedostatočne zistil skutkový stav veci a to v kontexte nevykonania dôkazu: Príručka UNHCR: Posudzovanie žiadostí žiadateľov o azyl z Afganistanu (UNHCR Eligibility guidelines for assessing the international protection needs of asylum-seekers from Afghanistan, 6.8.2013). V citovanej príručke sa konštatuje, ţe UNHCR povaţuje takéto osoby (t. j. spolupracovníkov armády, či medzinárodných síl; výslovne hovorí aj o tlmočníkoch) za spôsobilé na medzinárodnú ochranu vo forme azylu z dôvodu ich politického (imputovaného) presvedčenia. Podľa odvolacieho súdu námietka navrhovateľky, podľa ktorej pokiaľ odporca nezohľadňoval závery uvedené v uvedenej príručke, nemohol dôsledne zistiť skutkový stav veci, je dôvodná. Navrhovateľka v priebehu administratívneho konania uviedla, ţe pôsobila ako platená tlmočníčka na americkej základni, najskôr od 11.4.2011 do 1.11.2011 vo vojenskom tábore „Qalla Hous US army corps of Engineery camp egger", neskôr od 2.1.2012 do 1.5.2013 pracovala vo vojenskom tábore „Almoo". Navrhovateľka tieţ uviedla, ţe 23.4.2013 cestovala do práce, pričom cestou v „taxíku" – pasaţier taxíka sa mal otočiť k navrhovateľke, vytiahnuť zbraň a vyhráţať sa jej, ţe ak neskončí s prácou ktorú vykonávala pre cudzincov, vystrieľa do nej celý zásobník. Následne v septembri 2013 im niekto do ich domu vhodil výhraţný list, v ktorom bolo rodine vyčítané, ţe pracuje pre cudzincov, či sa zato nehanbia a ak s tým neprestanú, tak sa im pomstia. Navrhovateľka v tom čase uţ ako tlmočníčka nepracovala, jej sestra áno. Z uvedeného je podľa Najvyššieho súdu SR zrejmá jasná jednotiaca dejová línia, ktorú je potrebné interpretovať ako stupňujúci sa tlak voči navrhovateľke, ktorá ako sama uviedla po týchto vyhráţkach odišla zo zamestnania a neskôr z dôvodu obavy o svoj ţivot odišla z krajiny pôvodu. Námietka navrhovateľky, ţe odporca a rovnako tak aj krajský súd sa nezaoberali posúdením prípadu navrhovateľky v kontexte prisudzovaného politického presvedčenia 18 1Sža/52/2014 z dôvodu jej bývalej práce ako tlmočníčky a nezaujal ţiadne stanovisko a k navrhovateľkou tvrdeným obavám pred prenasledovaním spočívajúcom v použití fyzického alebo psychického násilia , bola dôvodná. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľka nielen ţe objasnila z čoho plynú jej subjektívne objavy z prenasledovania, ale poukázala aj na správy o krajine, ktoré takéto praktiky potvrdzujú. Navrhovateľka súčasne poukázala na stanovisko vyjadrené v Príručke UNHCR: Posudzovanie ţiadostí ţiadateľov o azyl z Afganistanu (UNHCR Eligibility guidelines for assessing the international protection needs of asylum-seekers from Afghanistan, 6.8.2013), ktorému odporca nevenoval ţiadnu pozornosť. Odporca síce pripustil, ţe ľudia pracujúci pre medzinárodné organizácie alebo bezpečnostné sily sú často terčom útokov od príslušníkov rôznych náboţenských alebo militantných skupín, teda ţe sú skutočne rizikovou skupinou, avšak je to výlučne z dôvodu ich povolania, za čo sú však vysoko finančne odmeňovaní. Odporca konštatoval, ţe rizikovú skupinu nemoţno stotoţniť vţdy so sociálnou skupinou. Postavenie navrhovateľky odporca teda posudzoval výlučne z pohľadu jej postavenia ako členky sociálnej skupiny, pričom v zmysle právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí NS SR zo dňa 15.5.2007 sp. zn. 1Sţa 4/07 nenašiel ako členku tejto rizikovej skupiny podľa charakteristiky sociálnej skupiny pre ňu zhodu. Námietku navrhovateľky, ţe krajský súd sa nijako nevyjadril k námietke nesprávneho právneho posúdenia prípadu navrhovateľky v kontexte prisudzovaného politického presvedčenia z dôvodu jej bývalej práce ako tlmočníčky (rovnako ako odporca posudzoval tento fakt iba v rovine príslušnosti k sociálnej skupine) povaţoval za dôvodnú. Nebolo však účelné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odporcu v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretoţe nebolo postačujúce zahrnúť tento dôvod iba pod „príslušnosť k sociálnej skupine", ale bolo potrebné vykonať dokazovanie a zaujať stanovisko zo strany odporcu, či bolo moţné navrhovateľku z pohľadu výkonu jej zamestnania, ktoré sa rozhodla po vyhráţkach zanechať posúdiť ako politickú oponentúru. Nebolo sporné, ţe jej ţiadosťou 19 1Sža/52/2014 o azyl z dôvodu jej politického (imputovaného) presvedčenia sa nezoberal v prvom rade odporca a preto bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. O udelení resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a v prvom rade odporca musí vykonať náleţité dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti ţiadosti navrhovateľky o azyl. Nevykonaním dôkazov, ktoré boli zaloţené do administratívneho spisu odporcu totiţ odporca nezistil dostatočne skutkový stav veci. Preto bude jeho úlohou v ďalšom konaní zaoberať sa situáciou v krajine pôvodu navrhovateľky nie len z hľadiska správ, ktorými odporca disponoval v čase rozhodovania o ţiadosti o azyl, ale aj z hľadiska správ o krajine pôvodu, ktoré navrhovateľka predloţila ako dôkazy v súdnom konaní. K veci je potrebné uviesť, ţe vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôleţitú úlohu dôveryhodnosť výpovede ţiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť. Pravdivosť tvrdení ţiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sţa 10/2013 zo dňa 9.4.2013) uviedol, ţe nie je povinnosťou ţiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami neţ vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaţdil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede ţiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Rovnako nie je povinnosťou ţiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu. Pokiaľ sa teda ţiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drţí jednej dejovej línie, jeho výpoveď je moţné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. 20 1Sža/52/2014 Týmito poţiadavkami sa odporca riadil len čiastočne. Hoci výpoveď navrhovateľky nepovaţoval za nedôveryhodnú, jej tvrdeniami o strachu z prenasledovania za to, ţe pracovala ako tlmočníčka na americkej základni a neskôr vo vojenskom tábore zo strany neštátnych subjektov sa nezaoberal a nedal odpoveď na otázku, či navrhovateľkou vyjadrené obavy by obstáli v praktickom ţivote v krajine jeho pôvodu. Odporca tak musí dať odpoveď na legitímnu otázku, či výkon povolania - tlmočníčky pre americkú armádu, resp. vojenský tábor o istou mohol byť vnímaný ako politická oponentúra, a či v krajine pôvodu hrozí, ţe takéto osoby sú predmetom útokov zo strany neštátnych subjektov – príslušníkov náboţenských a militantných skupín a súčasne, či sú štátne orgány schopné poskytnúť efektívnu ochranu pred prípadnými hrozbami. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane riadením špecifickým tým , ţe je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.2.2008, č . j . 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27. 3. 2008, č . j . 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.7.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014) , ţe ide o prospektívne rozhodovania (t. j . posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko váţneho bezprávia v budúcnosti) a ţe nesprávne rozhodnutie má pre sťaţovateľa obzvlášť závaţné dôsledky. Týmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloţenie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech ţiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťaţuje ţiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, ţe ak by sťaţovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, ţe došlo, alebo ţe by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. 21 1Sža/52/2014 V prípade, ţe ţiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné ţiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu ţiadateľa. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých , ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. Vtedy, keď nie je ani ţiadateľ ani správny orgán schopný doloţiť či vyvrátiť určitú skutočnosť či tvrdenie ţiadnym presvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď ţiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti ţiadateľa a pravdepodobnosti, ţe k udalosti tak, ako ţiadateľ vypovedal, naozaj došlo. Ak uvedie ţiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, ţe opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o ţiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náleţité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konanie vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, ţe pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo "v prípade pochybností v prospech ţiadateľa o medzinárodnú ochranu " ("benefit of doubt"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých moţno predpokladať, ţe k porušeniu základných ľudských práv a slobôd ţiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie ţiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, ţe to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech ţiadateľa o azyl." 22 1Sža/52/2014 Odporca preto v ďalšom konaní zaujme stanovisko k navrhovateľkou tvrdenej obave, ktorú uvádza od samého začiatku administratívneho konania a posúdi ju so situáciou v krajine pôvodu navrhovateľky aj v kontexte odporúčania vyplývajúceho z Príručky UNHCR: Posudzovanie žiadostí žiadateľov o azyl z Afganistanu. V ďalšom konaní bude podľa názoru Najvyššieho súdu potrebné, aby odporca rozhodol o udelení/neudelení azylu po doplnení dokazovania uvedeným smerom a po zváţení všetkých vyššie uvedených skutočností. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, ţe rozhodnutie odporcu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe navrhovateľke, ktorá mala úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania i náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu 568,16 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Právnou zástupkyňou uplatnené trovy konania aj za ďalšie porady s klientom (právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila náhradu trov konania vo výške 710,20 Eur) odvolací súd nepriznal, nakoľko ich nepovaţoval za účelne vynaloţené náklady. Konanie pred krajským súdom: - prevzatie zastúpenia vrátane porady s klientom, opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zaistení, účasť a zastupovanie klienta na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave, t. j. 3 x 134 Eur + 3 x 8,04 Eur, spolu 426,12 Eur, 23 1Sža/52/2014 Konanie pred odvolacím súdom: - odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave 1 x 134 Eur + 8,04 Eur, spolu 142,04 Eur, - spolu: 568,16 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 10. februára 2015 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová