Obsah (12)

§ 345§ 369§ 241§ 237§ 10a§ 243a§ 236§ 157§ 218§ 10§ 16§ 18

Najvyšší súd 4 Obdo 27/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E. K., s. r. o., S., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. Ľ. H., V., proti ţa

článku XII bod 12.2 rámcovej zmluvy o dodávke dreva č. 16242/2004 zo dňa

2. 2004, uzatvorenej medzi ţalobcom ako predávajúcim a ţalovaným ako kupujúcim. Predmetom tejto zmluvy boli pravidelné štvrťročné dodávky listnatého vlákninového dreva v kvalite

technicko-preberacích podmienok kupujúceho. Súčasťou rámcovej zmluvy bola v zmysle článku XII aj penalizácia. V uvedenom článku sú dohodnuté tri druhy penalizácií, a to v bode 12.1 za nesplnenie dodávok predmetu zmluvy, v bode 12.2 za neodobratie predmetu zmluvy a v bode 12.3 za omeškanie úhrady. Súd konštatoval, ţe z názvu bodu 12.2 (penalizácia za neodobratie predmetu zmluvy), ako aj z jeho obsahu (ak kupujúci neodoberie predmetu zmluvy alebo jeho časť, má predávajúci právo uplatniť si 2 4 Obdo 27/2012 náhradu takto spôsobenej škody vo výške 5% z hodnoty neodobraného dreva) vyplýva, ţe zmluvné strany dojednali majetkovú sankciu za porušenie konkrétnej povinnosti, hoci nie je pouţitý pojem zmluvná pokuta, na rozdiel od ustanovenia 12.1, kde takýto pojem pouţitý je, v súvislosti s penalizáciou za nesplnenie dodávok predmetu zmluvy. Z hľadiska náleţitosti prejavu vôle súd bol toho názoru, ţe dojednanie

bodu 12.2 zmluvy je určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, a to dohodou o zmluvnej pokute. Prihliadol pritom aj na skutočnosť, ţe predmetom obchodno-záväzkového vzťahu boli dodávky dreva zo strany ţalobcu ţalovanému ako dcérskej spoločnosti M. S., a. s., R., ktorá zabezpečuje nákup drevnej hmoty pre spoločnosť M. S., a. s. Bolo povinnosťou ţalobcu dodať drevo ţalovanému pre potreby výroby spoločnosti M. S., a. s. a na druhej strane povinnosťou ţalovaného bolo toto drevo odobrať. Povinnosti zmluvných strán, ako aj sankcie za nesplnenie zmluvných povinností boli dojednané vyváţene a v rámci zmluvy prebiehali jednotlivé štvrťročné objednávky ako čiastkové kúpne zmluvy. Súd sa v konaní zameral na skúmanie, či ţalovaný ako kupujúci porušil zmluvnú povinnosť odobrať predmet zmluvy v období od 01. 07. 2009 do 30. 09. 2009, v nadväznosti na námietku ţalovaného, týkajúcu sa jednostranného odstúpenia od zmluvy zo strany ţalovaného listom z 23. 07. 2009. Zdôraznil, ţe uvedeným listom ţalovaný nevypovedal zmluvu v zmysle článku XVI bod 16. 1 zmluvy, uvedenú skutočnosť ţalovaný ani netvrdil. Odstúpenie od zmluvy posúdil

§ 345ods.

1 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, ţe ţalovaný listom z

2. 2009 prejavil vôľu odstúpiť od zmluvy

ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď ako dôvod uviedol pozmeňovanie dokladov a manipuláciu s jednotlivými drevinami dodávaného dreva. V liste z

2. 2009 len potvrdil skutočnosť odstúpenia od zmluvy. Súd s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1, § 422 Obchodného zákonníka uviedol, ţe
4. 2009 bolo telefonicky anonymne oznámené na linku hotline spoločnosti M. S., a. s., ţe dochádza k machináciám s drevom. Vzhľadom k uvedenému dôkazu konštatoval, ţe relevantné informácie, týkajúce sa tvrdeného porušovania zmluvy zo strany ţalobcu pri dodávkach tovaru, boli známe ţalovanému uţ koncom mája 2009, resp. v priebehu mesiaca jún
5. I napriek tomuto zisteniu zo strany ţalovaného nedošlo k uplatneniu práv zo zodpovednosti za vady a ţalovaný nezváţil skončenie zmluvného vzťahu so ţalobcom. Naopak
7. 2009 bola daná zo strany ţalovaného ţalobcovi objednávka na tretí kvartál r.
8. K odstúpeniu od zmluvy zo strany ţalovaného došlo aţ listom z
11. S poukazom na ustanovenie § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka,

ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe porušenie zmluvy nie je podstatné.

názoru súdu nebolo moţné s určitosťou uviesť, ţe 3 4 Obdo 27/2012 by ţalobca v čase uzavretia zmluvy vedel alebo mohol rozumne predvídať, s prihliadnutím na účel zmluvy, ţe ţalovaný nebude mať záujem na plnení povinností z tejto zmluvy v prípade, ţe by zo strany ţalobcu došlo k dodaniu iného druhu dreva. Napriek tomu, ţe bol dodaný iný druh dreva, nebol vrátený ţalobcovi, dokonca si ţalovaný neuplatnil svoje právo zo zodpovednosti za vady vôbec. Súd dospel k záveru, ţe ţalovaný pre prípad ustanovený v § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka nesplnil podmienky pre takéto odstúpenie od zmluvy. Za tohto stavu potom za uplatňované obdobie od 01. 07. 2009 do 30. 09. 2009 zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania na základe rámcovej zmluvy o dodávke dreva trval. Zmluvná povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, bola porušená, keďţe ţalovaný neodoberal časť dreva

objednávky na tretí štvrťrok 2009 a nárok ţalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty

čl. XII., bod 12.2 je dôvodný. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty, resp. jej primeranosti, súd nezistil, ţe by zmluvná pokuta, dohodnutá zmluvnými stranami, bola neprimerane vysoká, ţalovaný námietku neprimerane vysokej zmluvnej pokuty ani nevzniesol, preto sa stotoţnil s vyčíslením zmluvnej pokuty vo výške 16 043,80 eur a ţalobe vyhovel. Ţalobcovi priznal

§ 369ods.

1 Obchodného zákonníka 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 16 043,80 eur od

2. 2010 do zaplatenia, keďţe ţalovaný sa dostal so splnením svojho peňaţného záväzku uhradiť ţalobcovi uplatnenú zmluvnú pokutu do omeškania. K námietke ţalovaného, týkajúcej sa poctivosti obchodného styku a v nadväznosti na to nepriznania ochrany uplatňovanému právu ţalobcu v tomto konaní s poukazom na prebiehajúce trestné konanie súd prvého stupňa uviedol, ţe účastníkmi tohto občianskeho súdneho konania sú právnické osoby, obchodné spoločnosti, na rozdiel od trestného konania, kde sa skúma trestná zodpovednosť fyzických osôb, pričom v predmetnom trestnom konaní ako poškodený ţalovaný vôbec nevystupuje. V tomto konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty súd vychádzal z iných skutkových zistení a posudzoval, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje a vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi, zaloţenými v označených trestných spisoch. Nebolo preukázané tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca podstatným spôsobom porušil zmluvnú povinnosť v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. K otázke zásady poctivého obchodného styku poznamenal, ţe jeho podstatou je rešpektovanie všeobecne uznávaných poţiadaviek, vzťahujúcich sa na obchodovanie. V danom prípade, ak ţalovaný tvrdil, ţe ţalobca pozmeňoval doklady a manipuloval s jednotlivými drevinami dodávaného dreva, dospel k záveru, ţe ide o zistenie vady tovaru, dodaného ţalobcom ţalovanému - dodanie iného druhu tovaru, v čom nevidel rozpor so zásadou poctivého obchodného styku. Zmluva, ako aj 4 4 Obdo 27/2012 právna úprava Obchodného zákonníka obsahuje inštitúty, ktoré moţno v prípade nespokojnosti s plnením zmluvných povinností druhou zmluvnou stranou vyuţiť a chrániť svoje obchodné záujmy, či realizovať svoje podnikateľské ciele. V tomto prípade u ţalobcu nejde o konanie v rozpore s uvedenou zásadou. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného rozsudkom z
4. 2012, č. k. 13Cob 355/2011-310 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. a v podrobnostiach na ne odkázal. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa k jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol zhodne s názorom prvostupňového súdu, ţe nielen recipročným (vzájomným) zabezpečením si plnenia zmluvných povinností postihom penalizácie, ale aj spôsobom vyjadrenia zmluvnej povinnosti, ktorá má byť penalizáciou zabezpečená, išlo nepochybne v čl. XII v obidvoch bodoch 12.1 a 12.2 o písomnú dohodu zmluvnej pokuty tak pre ţalobcu, ako aj pre ţalovaného. V rámcovej zmluve bola platným a určitým spôsobom dohodnutá zmluvná pokuta u ţalovaného ako kupujúceho. Vzhľadom k zmyslu a účelu zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje paušalizovanú náhradu škody, z titulu porušenia zmluvného záväzku, bolo nepochybné a určité, ţe zmluvné strany si v čl. XII bodu 12.2 dohodli zmluvnú pokutu. S poukázaním na ustanovenie § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka zdôraznil, ţe dodanie iného tovaru, neţ určuje zmluva (aliud), je zaradené medzi vady tovaru. Táto zákonná úprava korešponduje aj s Viedenským dohovorom. Nebol preto relevantný odvolací dôvod v tom smere, ţe by dodanie iného druhu dreva, ako bol deklarovaný, malo mať za následok absolútne nesplnenie zmluvy. Pri dodávke dreva sa vţdy jednalo o listnaté drevo. Súd prvého stupňa preto správne skonštatoval, ţe nesúlad medzi dodaným drevom a drevom vykázanými ţalobcom na súhlasnom dodacom liste bol vadou tovaru. Doplnil, ţe právnym následkom dodania iného tovaru, ako určuje zmluva, je, ţe táto dodávka sa povaţuje za vadné plnenie. V prípade vadného plnenia pôvodný zmluvný záväzok nezaniká, dochádza však ku zmene obsahu tohto záväzku, ktorá zmena bude zodpovedať nárokom kupujúceho – ţalovaného, vzniknutým z vadného plnenia. Bolo preto potrebné prihliadať aj na ustanovenie § 436 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenia upravujú nároky z vád tovaru. Výsledky dokazovania potvrdili, ţe ţalovaný nepostupoval v zmysle zodpovednostných nárokov a svojím správaním ani nepreukázal, ţe dodaním tovaru s vadami bola porušená rámcová zmluva podstatným spôsobom. K správnemu záveru súdu prvého stupňa v tomto smere pristupuje aj skutočnosť samotnej dispozície s dodávkami tovaru 5 4 Obdo 27/2012 ţalovaným, pretoţe bolo preukázané, ţe tovar nebol ţalobcovi vrátený, bol spotrebovaný a vo vzťahu k nemu nebol uplatnený zodpovednostný nárok. Vada dodávky tovaru nebola zo strany ţalovaného namietaná v rovine zodpovednostného nároku bez zbytočného odkladu po tom, čo ţalovaný tieto vady zistil, a preto úkon odstúpenia ţalovaného z
6. 2009 nie je úkonom odstúpenia pre porušenie rámcovej zmluvy podstatným spôsobom a nemohol vyvolať účinky. Ak nenastali účinky z titulu úkonu odstúpenia ţalovaným, tak zmluvný vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným za obdobie od
8. 2009 do
10. 2009, za ktoré bola uplatnená zmluvná pokuta, trval. Ak

rámcovej zmluvy a objednávky ţalovaného z

2. 2009 na tretí kvartál 2009 došlo k odobratiu tovaru - dreva ţalovaným, tak tým táto zmluvná povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, bola porušená a ţalobcov nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

čl. XII bod

1. 2 rámcovej zmluvy bol skutkovo, aj právne opodstatnený. Ani zo strany odvolacieho súdu nebolo zistené, ţe by výkon práva ţalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V danom sporovom konaní bol hodnotený zistený skutkový stav, správanie sa ţalobcu, ţalovaného, jednotlivé ich úkony, a preto nenaplnenie zodpovednostného nároku ţalovaným vo vzťahu k ţalobcovi sa nemohlo premietnuť ani do aplikácie § 265 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, ţe v predmetnom súdnom konaní sa riešila zodpovednosť obchodno-záväzková, nie trestno-právna. Rámcovou zmluvou bola daná rovnováha pre účastníkov zmluvného vzťahu, a to tak pre ţalobcu, ako aj pre ţalovaného pri úprave a výkone zmluvných práv a povinností. Nie je moţné trestno-právnu zodpovednosť fyzických osôb stotoţňovať s obchodno-záväzkovou, a preto určujúce bolo správanie sa ţalobcu a ţalovaného s odkazom k uzavretej rámcovej zmluve a zákonnej úprave ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré sa týkajú kúpnej zmluvy. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie s poukázaním na existenciu dovolacích dôvodov

§ 241ods.

2 písm. a/ O. s. p. a § 237 písm. f/ O. s. p., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, ďalej

§ 241ods.

2 písm. b/ O. s. p., ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a

§ 241ods.

2 písm. c/ O. s. p., ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ uviedol, ţe oba súdy sa absolútne nedostatočne vysporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami, potrebnými na zákonné 6 4 Obdo 27/2012 a spravodlivé rozhodnutie. Ich rozhodnutia sú nedostatočné a arbitrárne. Má za to, ţe odvolací súd nedal odpoveď na viacero rozhodujúcich odvolacích námietok a niektoré sporné skutočnosti vyloţil tak extrémne nezákonne, ţe de facto poskytol súdnu ochranu protiprávnemu konaniu zo strany ţalobcu. Poukázal na skutočnosť, ţe po zistení manipulácie s dodanou drevnou hmotou a dokladmi v priebehu mesiacov jún a júl 2009 bola činnosť ţalobcu monitorovaná policajnými orgánmi. Posledná zmanipulovaná dodávka bola policajnými orgánmi zadrţaná

3. Ţalovaný následne listom z
5. 2009 (bezodkladne po zadrţaní poslednej dodávky) od predmetnej rámcovej zmluvy odstúpil. Dodal, ţe oba súdy tento list zhodne posúdili ako úkon odstúpenia od zmluvy. V konaní bolo taktieţ nepochybne zistené, ţe ţalobca ďalšie drevo ţalovanému uţ nedodal a ani neurobil ţiadne úkony, smerujúce k jeho dodaniu. Ďalej namietal, ţe oba súdy sa zaoberali len otázkou vadnosti plnenia vo vzťahu k ustanoveniu § 422 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, avšak odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s námietkami ţalovaného, ţe ustanovenie § 345 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka umoţňuje zmluvnej strane odstúpiť od zmluvy v dôsledku omeškania dlţníka, znamenajúceho podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, t. j. nie pre vady tovaru. Uviedol, ţe ţalobca sa v zmysle § 365 Obchodného zákonníka dostal do omeškania, keďţe svoj záväzok neplnil riadne a včas. Bez ohľadu na to, či a aké drevo ţalobca dodával, ak takúto dodávku moţno povaţovať za vadnú dodávku, ţalobca si svoje záväzky zo zmluvy neplnil riadne. Súd tieţ nedal relevantnú odpoveď na otázku, či ţalobca zodpovedal za riadne vystavenie sprievodných listov - dodacieho (súhlasného) listu, a či takáto samostatná dodávka so zmanipulovanými dokladmi znamenala podstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Poukázal na skutočnosť, ţe ihneď po zadrţaní poslednej dodávky (listom z
7. 2009) odstúpil od zmluvy, pričom išlo o odstúpenia bez zbytočného odkladu. Odvolací súd vôbec nereagoval na námietku, ţe práve preto, ţe ak v dvoch rôznych ustanoveniach, bezprostredne za sebou nasledujúcich, zmluvné strany dohodli v jednom zmluvnú pokutu (bod 12.1 zmluvy) a v nasledujúcom ustanovení rozlišovali pojem nárok na náhradu škody (sporné ustanovenie bodu 12.2 zmluvy), tak celkom zreteľne prejavili vôľu tieto nároky rozlišovať. Súdy otázku konania v rozpore s poctivým obchodným stykom vôbec neposudzovali z hľadiska závaţného porušovania povinností ţalobcom v súvislosti so zamieňaním dodaného druhu drevnej hmoty v dokladoch naň sa vzťahujúcich a v súvislosti s páchaním trestnej činnosti, keďţe pri tomto konaní boli účastní priamo konatelia ţalobcu, ako to bolo zistené v trestnom konaní. Zodpovednosť konateľov ţalobcu za takéto konanie má vplyv na posúdenie zodpovednosti ţalobcu posudzovanej v rovine obchodnoprávnej 7 4 Obdo 27/2012 (minimálne v otázke posúdenia konania ţalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom). Vzhľadom na túto okolnosť mal súd prvého stupňa, prípadne odvolací súd, konanie prerušiť v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Ak konajúce súdy tak neurobili, odňali ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolací dôvod

§ 237písm.

f/ O. s. p. nie je daný, dovolanie je nedôvodné a obsahovo sa zhoduje s podaným odvolaním. Uviedol, ţe odvolací súd sa vysporiadal so všetkými námietkami ţalovaného. Navyše ţalovaný v dovolaní uvádza nepravdivé skutočnosti. Tovar, ktorý bol dodaný ţalobcom, bol ţalovanému aj zaplatený zo strany jeho zmluvného partnera. Uviedol, ţe trestnoprávna zodpovednosť nemôţe mať vplyv na porušenie zmluvy zo strany ţalobcu. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

§ 10aods.

1 O. s. p. po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom

§ 241ods.

1 O. s. p., preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania

§ 243aods.

1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V zmysle § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). 8 4 Obdo 27/2012 Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, ţe dovolanie ţalovaného v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. nie je prípustné. Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţno napadnúť kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu konania. Ţalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených v týchto ustanoveniach preto nie je daná.

§ 237písm.

f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu dovolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný v dovolaní namietal, ţe odvolací súd v rozhodnutí nedal relevantnú odpoveď na jednotlivé odvolacie námietky, čím odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom o tých rozhodných skutočnostiach, ktoré sú nevyhnutné pre riadne a zákonné rozhodnutie vo veci samej.

názoru dovolateľa sa odvolací súd vôbec nevysporiadal s odvolacími námietkami, týkajúcimi sa omeškania ţalobcu s riadnym plnením záväzku ţalobcu, čo predstavuje podstatné porušenie zmluvnej povinnosti a umoţňuje odstúpenie od zmluvy z úplne iných dôvodov, neţ je odstúpenie pre vady tovaru. Súd nedal ani odpoveď na relevantnú otázku preukázanej manipulácie s dokladmi vo vzťahu k podstatnému porušovaniu zmluvy. Súdy sa nedostatočne zaoberali účinkami odstúpenia od zmluvy, absolútne sa nezaoberali s otázkou, či vôbec došlo k porušeniu povinnosti kupujúceho odobrať predmet zmluvy a odvolací súd sa nedôvodne vysporiadal aj s obranou ţalovaného v tom smere, ţe výkon práva ţalobcu je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Uvedené dôvody dovolania moţno povaţovať za dôvody týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť 9 4 Obdo 27/2012 o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

názoru dovolacieho súdu námietka dovolateľa, týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je opodstatnená.

§ 157ods.

2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové, relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II ÚS 78/05). 10 4 Obdo 27/2012 Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy vykonal, aké skutočnosti z vykonaných dôkazov zistil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, citoval právne predpisy ktoré aplikoval na prejednávanú vec. Prijatý záver o dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vysvetlil logicky, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami ţalovaného, uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo tak odpoveď na relevantné otázky, súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo ţalobe vyhovené. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného ţalovaného neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. Za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv, či poţiadaviek ţalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

dovolacieho súdu odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa. Ďalšia námietka dovolateľa, ţe konanie súdov niţšieho stupňa je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie vecne preskúmať, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Keďţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 O. s. p. a neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie odmietol

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. 11 4 Obdo 27/2012 ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Úspešnému ţalovanému patrí náhrada trov dovolacieho konania, zodpovedajúcich účelným trovám právneho zastúpenia advokátom vo výške 393,56 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej sluţby vo výške 320,34 eur

§ 10ods.

1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (písomné vyjadrenie k dovolaniu zo

2. 2012), z paušálnej náhrady hotových výdavkov 7,63 eur

§ 16ods.

3 uvedenej vyhlášky a z DPH (20%) vo výške 65,59 eur

§ 18ods.

3 vyhlášky. Za účelne vynaloţené trovy nepovaţoval súd odmenu advokáta za ďalší úkon právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom), z dôvodu, ţe právne zastúpenie ţalobcu prevzal v konaní pred súdom prvého stupňa a ţalobcu zastupoval aj v konaní pred odvolacím súdom. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave 31. januára 2013 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová