← Slovensko

o zaplatenie 22 967,45 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obdo 26/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu N.B.V., C., vo veci N.B.V. H., organizačná zložka T., IČO: X., zastúpeného L., s. r. o., R., proti ţalovanému Ing. R. H., nar. X., bytom L.D., zastúpenému advokátom JUDr. M. C., AK, L., o zaplatenie 22 967,45 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/97/2011, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. októbra 2013, č. k. 3CoZm/33/2012-118, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. októbra 2013, č. k. 3CoZm/33/2012-118 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom z
  3. apríla 2012, č. k. 1CbZm/97/2011-92 ponechal v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz vydaný
  4. septembra 2011, č. k. 3Zm/335/2011-13 a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 946,48 eur náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe zmenka je nesporným a abstraktným cenným papierom a takúto povahu majú aj záväzky z nej vyplývajúce. Ţalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť preukazovať dôvod zmenky, t. j. ani výšku svojej mimozmenkovej pohľadávky, i keď je zabezpečená zmenkou, ani špecifikovať výpočet zmenkovej sumy. Abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov je absolútna, ust. § 17 zmenkového a šekového zákona za určitých podmienok pripúšťa, aby sa dlţník mohol proti povinnosti zaplatiť zmenku brániť aj tzv. kauzálnymi námietkami, ale aj v tomto prípade má dlţník povinnosť preukázať ním tvrdené skutočnosti. K námietke ručenia za záväzky spoločnosti M., s. r. o., ktorá dlh so súhlasom ţalobcu prevzala, uviedol, ţe medzi 2 5 Obdo 26/2014 účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalobca ako veriteľ, A., s. r. o., ako pôvodný dlţník a M., s. r. o., ako nový dlţník, zastúpený ţalovaným ako konateľom, uzavreli
  5. apríla 2010 dohodu o prevzatí dlhu 15 032,19 eur, ktorý vznikol nezaplatením kúpnej ceny za tovar a
  6. mája 2010 uzavreli dohodu o prevzatí dlhu 7 508,38 eur, ktorý vznikol z rovnakého dôvodu. Obe dohody, s ktorých obsahom sa súd oboznámil, boli uzavreté v zmysle prvej vety § 531 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, kto sa dohodne s dlţníkom, ţe preberá jeho dlh, nastúpi ako dlţník na jeho miesto, ak na to dá súhlas veriteľ. Napriek tomu, ţe prevzatý dlh bol ţalovanou zmenkou zabezpečený, nemá zmena v osobe dlţníka na zmenkový záväzok ţalovaného vplyv. Zmenkové záväzky sú abstraktné, nezávislé od kauzálnych vzťahov, vyplývajú len zo samotnej zmenkovej listiny a iba k nej sú akcesorické. Pre zmenku sú rozhodujúce len tie údaje, ktoré sú na nej napísané. Akoukoľvek mimozmenkovou dohodou, za ktorú je treba povaţovať aj dohodu o prevzatí dlhu, nie je moţné údaje na zmenke meniť. Majiteľ zmenky môţe aţ na určité výnimky, plnenie poţadovať len od osôb, ktoré zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa za ňu zaručili (čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona). Ţalovaný zmenku podpísal jednak ako konateľ za vystaviteľa a jednak vo svojom mene ako ručiteľ. Je moţné predpokladať, ţe ručiteľský záväzok na seba vzal jedine z dôvodu, ţe bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá zmenku vystavila. Napriek tomu sa podpisom zmenky per aval stal samostatným dlţníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky, sám za seba sa majiteľovi zmenky zaručil, ţe zmenku zaplatí a podľa čl. I § 32 v spojení s § 77 ods. 3 zmenkového zákona sa tým stal zaviazaný rovnako ako vystaviteľ zmenky, za ktorého sa zaručil. Na samostatný osobný záväzok ţalovaného z tohto dôvodu nemôţe mať zmena v osobe dlţníka z kauzálneho vzťahu ţiadny vplyv. Námietka, ţe za záväzky M., s. r. o., nemal ţalovaný nikdy v úmysle sa zaručiť, zjavne vychádza z ustanovenia § 532 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa obsah záväzku prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlţníka. Toto ustanovenie však nie je moţné pouţiť v prípade zmenkového ručenia. Podpisom zmenky per aval vzniká samostatný ručiteľský záväzok, ktorý nie je viazaný na osobu, za ktorú sa avalista zaručil, ale podľa čl. I § 30 ods. 1 zmenkového zákona garantuje zaplatenie zmenky ako celok a len k nej je preto akcesorický. Ustanovenie § 532 Občianskeho zákonníka by sa mohlo pouţiť len v prípade, ak by sa ţalovaný zaručil za zaplatenie kúpnej ceny, t. j. za iný neţ zmenkový záväzok dlţníka. 3 5 Obdo 26/2014 Na námietku nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu uviedol, ţe v ţalobe je ako ţalobca označená zahraničná právnická osoba plným menom, sídlom a registračným číslom, po ktorých nasleduje označenie jej organizačnej zloţky. Nesporne je ţalobcom zahraničná právnická osoba, ktorá v zmysle § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka podniká prostredníctvom svojej organizačnej zloţky na území Slovenskej republiky. Nedostatkom návrhu podľa ţalovaného je jeho označenie ako vystaviteľa zmenky. Z návrhu však jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca poţaduje od ţalovaného plnenie ako od zmenkového ručiteľa. Ţalobca prvopisom zmenky preukázal, ţe sa ţalovaný zaviazal poskytnúť mu plnenie zo zmenky ako ručiteľ, a keďţe v konaní nebolo preukázané, ţeby ručiteľský záväzok ţalovaného sčasti alebo celkom zanikol, súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  7. oktobra 2013, č. k. 3CoZm/33/2012-118 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zmenkový platobný rozkaz z
  8. septembra 2011, č. k. 1CbZm/97/2011-92 zrušil v celom rozsahu a ţalovanému náhradu trov konania o námietkach a ani odvolacieho konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe pokiaľ ide o ţalovaným namietané obsahové náleţitosti zmenky, odvolací súd sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý povaţoval námietky ţalovaného za nedôvodné z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k námietke nepredloţenia zmenky na preplatenie poukázal na čl. I. § 38 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. s tým, ţe osobou, ktorej sa v danom prípade predkladá zmenka na preplatenie je vystaviteľ. Ďalej uviedol, ţe v prípade doloţky „bez protestu“ zákon prenáša dôkazné bremeno na dlţníkov, aby preukázali, ţe zmenka nebola predloţená riadne a včas. Aj odvolací súd povaţuje námietku ţalovaného, ţe zmenka nemohla byť vystavená s doloţkou „bez protestu“ a byť súčasne splatná v mieste, v ktorom nie je moţné splatiť zmenku po 17,00 hod., za nedôvodnú, pretoţe lehota na predloţenie zmenky na platenie nie je zákonom výslovne určená tak, ako tomu je napr. v čl. I. §
  9. 4 5 Obdo 26/2014 Odvolací súd dospel k inému záveru ako súd prvého stupňa ohľadom zodpovednosti ţalovaného ako zmenkového ručiteľa. V zmysle rámcovej zmluvy o predaji a kúpe tovaru, uzavretej medzi ţalobcom a spoločnosťou A., s. r. o., L.,
  10. mája 2008 uzavreli ďalšie kúpne zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo
  11. mája 2010 a
  12. apríla 2010, za súhlasu ţalobcu ako veriteľa prevzala dlh z kúpnych zmlúv, uzavretých na základe rámcovej zmluvy o predaji a kúpe tovaru, za pôvodného dlţníka A., s. r. o., L., spoločnosť M., s. r. o., L.. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, ţe na zabezpečenie pohľadávok z uvedených kúpnych zmlúv vystavil pôvodný dlţník A., s. r. o., L.,
  13. apríla 2008 predmetnú zmenku, ktorú ţalovaný avaloval. Pritom za vystaviteľa zmenky A., s. r. o., zmenku podpísal ţalovaný ako konateľ spoločnosti. Je nepochybné, ţe ručiteľ nepodpisuje zmenku len tak, ale na základe dohody. Z textu samotnej zmenky vyplýva existencia dohody o zabezpečení určitého záväzku touto zmenkou, ktorý je definovaný osobou dlţníka A., s. r. o. a dôvodom. Keďţe zmenku ako aval podpísala za seba osoba, ktorá zmenku podpísala za vystaviteľa ako jej konateľ, je nanajvýš nepravdepodobné, aby zmenku podpisoval s tým, ţe voči nemu bude mať iný zmysel, ako voči vystaviteľovi vrátane rovnakých námietok, ako je oprávnený uplatniť vystaviteľ zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu sa zmenou dlţníka zmenili zmluvné podmienky, za ktorých bola zabezpečovaná zmenka vystaviteľom vystavená. Nakoľko došlo k zmene dlţníka a nebolo preukázané, ţe so ţalovaným bola dohodnutá zmena pôvodnej dohody tak, ako ju vyjadruje aj text samotnej zmenky, odporuje pouţitie zmenky veriteľom vo vzťahu k ţalovanému pôvodnej dohode o účele predmetnej zmenky, nakoľko podľa dohody nemohla byť zmenka pouţitá k náhradnému uspokojeniu pri neplatení ktoréhokoľvek dlţníka, ale len pri neplatení A., s. r. o. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietku ţalovaného, ţe zmenka zabezpečovala plnenie z kúpnych zmlúv len celkom určitým dlţníkom, ţe táto osoba prestala byť dlţníkom a ţe ohľadom ďalšieho dlţníka sa na ţiadnom zabezpečení nedohodla, povaţoval za dôvodnú, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe zmenkový platobný rozkaz zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania je podľa ţalobcu daná v zmysle ustanovenia § 238 ods.1 O. s. p. pričom tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) 5 5 Obdo 26/2014 a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). V dovolaní namieta, ţe doktrína aj ustálená judikatúra sa zhodujú na tom, ţe aval (zmenkový ručiteľ) je samostatným dlţníkom a osoba dlţníka len určuje, aká je kvalita tohto záväzku, t. j. aká je jeho výška a jeho postavenie. Avalista nie je akcesorickým dlţníkom ako beţný ručiteľ, ale je samostatným dlţníkom. Z uvedeného potom moţno vyvodiť, ţe avalista môţe v konaní uplatniť len tie námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky a nemôţe uplatniť námietky, ktoré by inak mohol uplatniť zmenkový dlţník, za ktorého bola zmenka avalovaná. Ak prevzal avalista záväzok za priameho dlţníka, má potom postavenie ako dlţník sám. Ustanovenie čl. I. § 32 zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ), na ktoré sa odvoláva odvolací súd v napadnutom rozsudku, hovorí najmä o výške záväzku, t. j. aval nemôţe ručiť za celý zmenkový záväzok, ak napr. došlo k jeho čiastočnej úhrade zo strany zmenkového dlţníka. Odvolací súd tak podľa názoru dovolateľa nesprávne interpretoval ustanovenie čl. I. § 32 ZZŠ. Podľa názoru odvolacieho súdu sa zmenou dlţníka zmenili zmluvné podmienky, za ktorých bola zabezpečovaná zmenka vystavená a nakoľko došlo k zmene dlţníka a takáto zmena nebola so ţalovaným dohodnutá, odporuje pouţitie zmenky veriteľom vo vzťahu k ţalovanému pôvodnej dohode o účele predmetnej zmenky, nakoľko podľa dohody nemohla byť zmenka pouţitá k náhradnému uspokojeniu pri neplatení akéhokoľvek dlţníka, ale len pri neplatení A., s. r. o. Takéto odôvodnenie podľa ţalobcu nemôţe obstáť a spočíva na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko v prejednávanej veci neexistovala ţiadna osobitná dohoda medzi majiteľom zmenky a avalistom, z ktorej by bolo moţné vyvodzovať podmienky ich vzťahu. Podľa dovolateľa sa jedná o ničím nepodloţenú, právne nesprávnu konštrukciu odvolacieho súdu, ktorá nemá dokonca ani oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré uskutočnil súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd v napadnutom rozsudku nekonkretizoval, akej konkrétnej dohode o účele zmenky by mal podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odporovať. Dovolateľ zdôraznil, ţe zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku 6 5 Obdo 26/2014 dlţníka. Ak by sa aj dlţník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môţe úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretoţe avalista nemôţe proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlţníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov. Na to, aby mohol aval vzniesť námietku z vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky, musí mať s majiteľom uzavretú zmenkovú dohodu, v ktorej sú špecifikované podmienky, za ktorých prevzal ručiteľský záväzok. Ak mal aval uzatvorenú zmenkovú dohodu s osobou odlišnou od majiteľa zmenky, nemôţe voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky vyplývajúce z tejto dohody. V prejednávanej veci nemal aval uzavretú osobitnú dohodu s majiteľom zmenky, čo nikdy v priebehu konania ani netvrdil, v dôsledku čoho sa oprávnene domnievame, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil námietky ţalovaného a rozhodnutie, ktoré na podklade takéhoto právneho posúdenia vydal, je nezákonné a je v rozpore s doktrínou, aj ustálenou judikatúrou. Námietky ţalovaného boli nedôvodné v celom rozsahu a nevyplývali z jeho vlastného vzťahu s majiteľom zmenky. Odvolací súd vôbec nevzal do úvahy čl. I. § 17 ZZŠ tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Dovolateľ vidí nesprávnosť právneho posúdenia odvolacieho súdu najmä v tom, ţe tento pri svojom rozhodnutí absolútne nevzal do úvahy čl. I. § 17 ZZŠ, nesprávne aplikoval čl. I. § 32 ZZŠ, pričom právne posúdenie odvolacieho súdu vychádza z absolútneho nepochopenia inštitútu zmenky, zmenkového konania a inštitútu avala, ktorý je samostatným, nezávislým subjektom zaviazaným zo zmenky a nemôţe sa úspešne brániť námietkami, ktoré prislúchajú vystaviteľovi. Dovolateľ tvrdí, ţe konanie na odvolacom súde bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe odvolací súd opomenul svoju procesnú povinnosť, a to riadne odôvodniť výrok napadnutého rozhodnutia. I keď obsah odôvodnenia rozsudku nie je výslovne zákonom stanovený, je súd povinný uviesť v ňom dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, z akých zistení odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ako k nim dospel a ako ich právne posúdil. Celé právne posúdenie veci pritom spočíva iba na konštatovaní, ţe odvolací súd povaţoval námietku ţalovaného, ţe zmenka zabezpečovala plnenie z kúpnych zmlúv len celkom určitým dlţníkom a ţe táto osoba prestala byť dlţníkom 7 5 Obdo 26/2014 a ţe ohľadom ďalšieho dlţníka sa na ţiadnom zabezpečení nedohodli. Napadnuté rozhodnutie vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolateľ vyhodnotil ako nepreskúmateľné. Ţalovaný vo vyjadreniu k odvolaniu navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdil (zrejme mal v úmysle navrhnúť dovolanie ţalobcu zamietnuť) a súčasne poţiadal dovolací súd, aby mu priznal náhradu trov dovolacieho konania v sume 947,47 eur. Ţalovaný sa vo vyjadrení v celom rozsahu stotoţňuje s právnym posúdením veci odvolacím súdom. Tvrdí, ţe v danom prípade je základom zmenkového vzťahu existencia reálneho obchodnoprávneho vzťahu. Abstraktný charakter zmenky je právne relevantný v súdnom konaní len vtedy, ak nie je spojený s určitým kauzálnym vzťahom. Zmenkový ručiteľ je síce samostatným dlţníkom, ale osoba zmenkového dlţníka určuje, aká je kvalita a výška jeho záväzku a aké je jeho postavenie na zmenke. Teda rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie obsahu ručiteľského záväzku zo zmenky je to, za koho prevzal ţalovaný ručiteľský záväzok. Ţalovaný ako zmenkový ručiteľ podpísal zmenku ako konateľ zmenkového dlţníka a súčasne aj ako zmenkový ručiteľ. Týmto sa ţalovaný zaručil za určitú konkrétnu zmenkovo zaviazanú osobu, t. j. A., s. r. o. Uzavretím dohôd o prevzatí dlhu zo
  14. mája 2010 a
  15. apríla 2010, s ktorými ţalobca vyslovil súhlas a podľa ktorých dlh obchodnej spoločnosti A., s. r. o., prevzala obchodná spoločnosť M., s. r. o., sa zmenili zmluvné podmienky, za ktorých bola zabezpečovaná zmenka vystavená. Tak, ako sa uvádza aj v rozsudku odvolacieho súdu, je nepochybné, ţe ţalovaný nepodpísal zmenku len tak, ale na základe dohody, ktorej obsah je zrejmý z textu zmenky. Zmenka mala byť pouţitá len na uspokojenie pôvodného dlţníka A., s. r. o. a nie na uspokojenie ktoréhokoľvek iného dlţníka. Ohľadne ďalšieho dlţníka, ktorý prevzal dlh za pôvodného dlţníka, ţalobca neuzavrel so ţalovaným ţiadnu dohodu o zabezpečení záväzku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je opodstatnené. 8 5 Obdo 26/2014 Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie môţe účastník podať len z dôvodov taxatívne uvedených v § 241 ods. 2 O. s. p. a odôvodniť ho môţe len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Podľa názoru ţalobcu odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenie § čl. I, § 32 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len ZZŠ). Z hľadiska obsahového dovolateľ namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 ZZŠ zaplatenie zmenky moţno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu neţ pre vadu formy. Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní (§ 32 ods. 1, 2, 3 ZZŠ). V citovaných ustanoveniach je upravený záväzok zmenkového ručenia, ktorý sa vyznačuje akcesoritou aj subsidiaritou. Podstatné však je to, čo je ním zabezpečené, a teda vo vzťahu k čomu ide o záväzok akcesorický a subsidiárny. Odpoveď na túto otázku je v ustanovení § 30 ZZŠ, z ktorého je zrejmé, ţe ručenie zabezpečuje zaplatenie zmenky. Ide teda o zabezpečenie záväzku zmenkového vyplývajúceho z konkrétnej zmenky. To platí aj pri zabezpečovacích zmenkách. Aj pri nich aval zabezpečuje uspokojenie zmenkového 9 5 Obdo 26/2014 záväzku. Zmenkový záväzok avalistu je preto akcesorický ku zmenke, s platnosťou zmenky existuje a zaniká a taktieţ k formálnemu zmenkovému záväzku určitého zmenkového dlţníka, ako to vyplýva z ustanovenia § 32 ZZŠ. Len samotná okolnosť, ţe ide o aval na zmenke zabezpečovacej, nemôţe bez ďalšieho znamenať, ţe aval má akýkoľvek vzťah ku kauzálnemu vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Aj v takomto prípade je ručenie abstraktným ručením zmenkovým. Nie je však moţné vylúčiť, ţe ručenie bude mať aj ku kauzálnej pohľadávke určitý vzťah a ţe bude moţné z tohto uplatniť určité námietky. Vydanie zmenky v praxi má takmer vţdy kauzálny motív, pri avalovi to tak nemusí byť. Zmenka spravidla je avalovaná s úmyslom zabezpečiť splatenie zmenkového záväzku, nič iné nemusí byť dohodnuté. Ak nie je ţiadna zmluva medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej kauzálnej pohľadávky a avalistom, potom chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky, proti remitentovi. Aby mal ručiteľ voči remitentovi nejaké kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda opäť spravidla zo zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, ţe záväzok avalistu nie je podobný s ručením upraveným Občianskym zákonníkom, lebo avalista nemôţe bez ďalšieho pouţívať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný tak, ako túto moţnosť má ručiteľ v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré mu túto moţnosť dávajú. Pri avalistovi takéto ustanovenie v ZZŠ nie je. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na námietky ţalovaného vznesené proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odvolací súd v napadnutom rozsudku vyslovil právny názor, ţe zmenou dlţníka sa zmenili zmluvné podmienky, za ktorých bola zabezpečovaná zmenka vystavená. V tejto časti je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné, lebo nie je z neho zrejmé, ako a z čoho dospel odvolací súd k takémuto záveru, pretoţe z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe by medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda, ktorá tvorí podklad pre kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky. Ani ďalšie tvrdenie odvolacieho súdu, ţe podľa dohody zmenka nemohla byť pouţitá k náhradnému uspokojeniu pri neplatení ktoréhokoľvek dlţníka, ale len pri neplatení spoločnosti A., s. r. o., nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. 10 5 Obdo 26/2014 Dovolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom, na ktorom spočíva dovolaním napadnutý rozsudok, nezodpovedá správnej interpretácii § 30 a § 32 ZZŠ. Ţalobca preto opodstatnene namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  16. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  17. marca 2015 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.