50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a § 4 vyhlášky MŢP SR 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, a
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol o umiestnení stavby „IBV-10 rodinných domov, lokalita V. R., M.“ na pozemkoch parciel č. K. X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X. v katastrálnom území M. tak, ako je to zakreslené na situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia stavebného úradu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán sa dostatočne vysporiadal s námietkami ţalobcu vznesenými v odvolacom konaní, a teda ţaloba nie je dôvodná. Uviedol, ţe preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, sa týka umiestnenia stavby „IBV-10 rodinných domov, lokalita V. R., M.“ na pozemkoch čísla parciel K. X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X. k.ú. M. tak, ako je to zakreslené na situačnom výkrese a nie na parcele K. X., ku ktorej sa ţalobca domáha určenia vlastníckeho práva ţalobou podanou na Okresnom súde v Poprade. K námietke ţalobcu vznesenej v prvostupňovom konaní, týkajúcej sa neoprávnenosti postupu pred podaním návrhu z dôvodu, ţe nebol informovaný o uvedenom stavebnom zámere, a ţe vlastníctvo k parcele K. X. nenadobudol terajší vlastník ţiadnym zákonným spôsobom, ktorej nebolo prvostupňovým správnym orgánom vyhovené, uviedol, ţe nezákonný postup pred podaním návrhu zistený nebol a územné rozhodnutie sa parcely K. X. netýka. Preto administratívne orgány postupovali správne, ak námietke ţalobcu nevyhoveli. Krajský súd poukázal na to, ţe ostatné námietky uvedené v ţalobe v prvostupňovom konaní v určenej lehote uplatnené neboli, hoci uplatnené byť mohli a teda sa na ne v odvolacom konaní nemohlo prihliadnuť. Stotoţnil sa s názorom ţalovaného, ţe ak sa nemohlo
4 stavebného zákona na tieto námietky prihliadať v odvolacom konaní, nemôţu byť predmetom preskúmania ani pred súdom. Napriek uvedenému preskúmal rozhodnutie ţalovaného aj vo vzťahu k týmto námietkam a zistil, ţe nie sú dôvodné a ţalovaný sa s nimi v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia dôsledne vysporiadal. Zároveň nezistil nezákonný postup ţalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu, ktorý 8Sžo/348/2009 3 by sa dotkol oprávnených práv ţalobcu. Pripomenul moţnosť ţalobcu uplatniť si námietky v stavebnom konaní. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Krajskému súdu vyčítal jeho záver o neodôvodnenosti podanej ţaloby, keď si tento osvojil názor ţalovaného vychádzajúci z ust. 42 ods. 4 stavebného zákona, ţe námietky, na ktoré sa nemohlo prihliadnuť v odvolacom konaní, nemôţu byť predmetom preskúmania ani na súde.
ţalobcu súd v tejto otázke nesprávne posúdil právny stav, pretoţe z oznámenia prvostupňového správneho orgánu o začatí územného konania a o nariadení ústneho rokovania číslo 375/2008 zo dňa 18. apríla 2008 jednoznačne vyplýva, ţe toto zákonné ustanovenie v súvislosti s námietkami a pripomienkami prvostupňový správny orgán neuplatnil, preto ust. § 42 ods. 4 stavebného zákona nemôţe byť právnym dôvodom ani pre prvostupňový súd pri posudzovaní dôvodnosti ţaloby. Ďalej poukázal na ust. § 36 ods. 1 stavebného zákona, z ktorého
ţalobcu vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán mal doručiť oznámenie zo dňa 18. apríla 2008 ţalobcovi do vlastných rúk a nemal toto oznámenie vykonať verejnou vyhláškou tak, ako to
ust. § 36 ods. 4 stavebného zákona učinil, keďţe neboli splnené podmienky líniovej stavby, resp. zvlášť rozsiahlej stavby, alebo stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o vyuţití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Ţalobca na základe uvedeného dospel k právnemu názoru, ţe všetky ďalšie kroky vykonané správnymi orgánmi boli protizákonné, a preto je právne irelevantné, či ţalobca podal, resp. nepodal námietky k oznámeniu zo dňa
2 vyhlášky č. 543/2000 Z.z. je aj situačný výkres.
názoru ţalobcu tento situačný výkres zodpovedá poţiadavkám obsiahnutým v ust. § 3 ods. 4 písm. b/, c/, d/, e/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorý situačný výkres je v zmysle ust. § 35 ods. 1 nevyhnutnou súčasťou dokumentácie k návrhu na začatie územného konania. Vyjadrenie ţalovaného, ţe vedenie prístupovej komunikácie po parcele č. X. a parcele č. X. v kat. úz. M. je navrhované len ako výhľadové do budúcnosti, a ţe nie je predmetom napadnutého rozhodnutia, povaţoval ţalobca za zavádzajúce a právne irelevantné. Vyslovil názor, ţe povinnosťou prvostupňového správneho orgánu bolo, napriek skutočnosti, ţe Obec M. ako navrhovateľka územného konania vo svojom návrhu zo dňa
ţalobcu vyplýva, ţe odvolací orgán správne zistil skutkový stav veci a zrušil dodatočné stavebné povolenie pre Obec M. na základe porušenia rovnakých zákonných ustanovení, na ktoré ţalobca upozorňoval v predkladaných písomnostiach v tejto veci. 8Sžo/348/2009 6 Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobcom vznesené odvolacie dôvody povaţuje vo vzťahu k zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu za irelevantné a prvostupňový súd sa vecne správne vysporiadal so všetkými ţalobnými námietkami, ktorými sa ţalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Ohľadom námietky ţalobcu týkajúcej sa postupu stavebného úradu, keď tento neprihliadol na námietky ţalobcu vznesené po lehote určenej pre ich predkladanie, uviedol, ţe porovnaním administratívneho spisu stavebného úradu s tvrdením ţalobcu moţno dospieť k nespornému skutkovému zisteniu o nesprávnosti odvolacej námietky. V oznámení prvostupňového stavebného úradu – Obce M. zo dňa 18. apríla 2008 sa doslova uvádza, ţe „Účastníci konania a dotknuté orgány štátnej správy môţu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr pri tomto rokovaní. Na neskôr vznesené námietky sa neprihliada. Do dokladov moţno nahliadnuť na Obecnom úrade v M..“ V zmysle uvedeného ţalovaný povaţoval úmysel stavebného úradu uplatniť postup
ust. § 42 ods. 4 stavebného zákona za viac neţ evidentný, pričom tak postupoval najmä preto, ţe účastníci územného konania, predovšetkým vlastníci susedných pozemkov parc. č. X. a parc. č. X., k.ú. M. mu neboli na základe údajov dostupných z katastra nehnuteľností známi. Vo vzťahu k námietke ţalobcu spočívajúcej vo vadách doručovania v územnom konaní odkázal na ust. § 250i ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe ţalobcom nedôvodne namietaná vada v doručovaní, by ani v prípade jej vecnej správnosti nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, keď o obsahu všetkých písomností doručovaných v územnom konaní sa ţalobca riadne a včas dozvedel, o čom svedčia najmä jeho podania adresované stavebnému úradu. Napríklad na oznámenie o začatí územného konania č. 375/2008 zo dňa 18. apríla 2008 reagoval ţalobca námietkami zo dňa 07. má- ja 2008 a zároveň z obsahu podania ţalobcu označeného ako „Oznámenie o začatí územného konania č.j. 375/2008 zo dňa 18. apríla 2008“ je zrejmé, ţe bol oboznámený aj s tým, ţe na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Rovnako i odvolanie ţalobcu a podaná ţaloba boli doručené riadne a včas v zákonnej lehote, preto je
ţalovaného objektívne vylúčené, ţe by nesprávne doručenie písomnosti mohlo ovplyvniť zákonnosť a teda vecnú správnosť 8Sžo/348/2009 7 napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Vyjadril sa, ţe prvostupňový stavebný úrad a následne i ţalovaný postupovali pri doručovaní písomností v územnom konaní verejnou vyhláškou v súlade so zákonom, v súvislosti s čím poukázal na ust. § 42 a § 140 stavebného zákona a ust. § 26 ods. 1 správneho poriadku. Doplnil, ţe v územnom konaní predchádzajúcom vydaniu ţalobou napadnutého rozhodnutia stavebného úradu neboli známi vlastníci parciel č. X. a X. k.ú. M.. Rovnako bol dôvodom pre oznamovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou veľký počet účastníkov konania, nakoľko stavba zasahuje rozsiahlu časť k. ú. M.. Vzhľadom na uvedené nepovaţoval ani túto námietku ţalobcu za dôvodnú. Ani námietku umiestnenia stavby na pozemku vo vlastníctve ţalobcu nepovaţoval ţalovaný za dôvodnú a v spojitosti s ňou poukázal na skutočnosti, ţe pozemok pod parc. č. X., k.ú. M. nie je vo vlastníctve ţalobcu, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva k nemu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Poprade a zdôraznil najmä, ţe na pozemku pod parc. č. X., k.ú. M. viazne vecné bremeno stavebníka, oprávňujúce ho zriadiť pod existujúcou komunikáciou inţinierske siete. Z uvedeného vyvodil záver, ţe i prípadná zmena vlastníckeho práva v dôsledku prípadného určovacieho rozsudku súdu nemá za následok zánik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vlastníka pozemku strpieť umiestnenie inţinierskych sietí na ňom. Dodal, ţe napadnutým rozhodnutím tak, ako to bolo uvedené uţ v predchádzajúcom písomnom rozhodnutí, nie je na pozemku pod parc. č. X., k.ú. M. umiestňovaná ţiadna stavba. Preto
ţalovaného nebolo potrebné územné konanie prerušovať. Opätovne uviedol, ţe stavebný úrad
ust. § 4 ods. 4 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie preskúma, či umiestnenie stavby umoţňuje jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia. Nie je predmetom územného konania preskúmavanie projektovej dokumentácie v širšom rozsahu, nakoľko aţ v stavebnom konaní je stavebník povinný predloţiť projektovú dokumentáciu schválenú dotknutými orgánmi štátnej správy a správcov sietí, v ktorom sa posudzuje, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne uţívanie v súlade s ust. § 62 písm. c/ stavebného zákona. Zdôraznil, ţe nepredloţenie poţadovaných dokladov svedčiacich o napojení stavby na vedenia technického a dopravného vybavenia územia bráni vydaniu stavebného povolenia. Následne odkázal na ust. § 39a ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, v zmysle ktorého v územnom rozhodnutí sa vymedzujú podmienky pre projektovú dokumentáciu stavby, ktorá 8Sžo/348/2009 8 sa má vyhotoviť a predloţiť v súlade s územným rozhodnutím. Skutočnosť uvedená v odvolaní ţalobcu, a síce ţe Obec M. uţ vykonala stavebnú činnosť spočívajúcu v uloţení inţinierskych sietí do pozemku pod parc. č. X., k.ú. M., predstavuje
ţalovaného porušenie stavebného zákona, nakoľko rozhodnutie o umiestnení stavby neoprávňuje stavebníka na vykonanie stavebných činností. Stavby moţno uskutočniť v danom prípade výlučne na základe stavebného povolenia. Porušenie stavebného zákona stavebníkom v čase po vydaní územného rozhodnutia však nezakladá jeho nezákonnosť, ale jeho následkom je vznik administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie stavebného zákona. Stavebné povolenie pre stavbu inţinierskych sietí vydávajú v súlade s ust. § 120 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady, ktoré sú povinné preskúmať vlastnícke alebo iné právo stavebníka, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom stavbu. Prístupová komunikácia k navrhovanej stavbe „IBV – 10 rodinných domov lokalita V. R. M.“ vedie po parc. č. X.X. k.ú. M. a napája sa na parc. č. X., ktoré nie sú vo vlastníctve ţalobcu. Z predloţenej projektovej dokumentácie a napokon i územného rozhodnutia je
ţalovaného zrejmé, ţe vedenie prístupovej komunikácie po parc. č. X. a parc. č. X. k.ú. M. je navrhované len ako výhľadové do budúcnosti a nie je predmetom napadnutého rozhodnutia. Mal za to, ţe k tomuto zisteniu je moţné dospieť bez ustanovenia znalca nahliadnutím do projektovej dokumentácie. Ustanovenie znalca v konaní pred správnym súdom pokladal za neúčelné najmä s prihliadnutím na to, ţe napadnutým rozhodnutím sa neumiestňuje ţiadna pozemná komunikácia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky a pripomienky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne.
1 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. V odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania (ods. 4).
1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe stavebný úrad postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadováţil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutkový stav správne a zo skutkových podkladov vyvodil správny právny záver a preto krajský súd napadnutým rozsudkom správne ţalobu zamietol. 8Sžo/348/2009 10 Z predloţeného administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, ţe oznámením zo dňa
4 stavebného zákona na tieto námietky prihliadať v odvolacom konaní, nemôţu byť predmetom preskúmania ani pred súdom. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 4 stavebného zákona vymedzujúce koncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní, ktorej účelom bolo bezpochyby stanoviť určité limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Z uvedenej koncentračnej zásady vyplýva, ţe v konaní o umiestnení a povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závaţný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a ţe stavebný úrad môţe prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. Pokiaľ teda na základe vyššie uvedeného je moţné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 36 ods. 1, 2 stavebného zákona) a neskôr nie je moţné na ne prihliadnuť, nie je moţné ich účinne uplatniť ani v odvolaní. Uvedená koncentračná zásada platí aj pre správny orgán odvolací, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému správnemu orgánu v rozsahu vznesených námietok pred prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací súd nepovaţuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku ţalobcu týkajúcu sa vád doručovania v územnom konaní, nakoľko dôvodom pre oznamovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou bol veľký počet účastníkov konania (§ 42 ods. 2 stavebného zákona), keď stavba zasahuje rozsiahlu časť katastrálneho územia M.. Za neopodstatnenú povaţoval odvolaciu námietku aj vzhľadom k ust. § 250i ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd neprihliada na 8Sžo/348/2009 12 vady konania, ktoré nie sú ţalobcovi na ujmu. Na zákonnosť rozhodnutia nemá napríklad vplyv, ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo riadne doručené, ak opravný prostriedok podaný ţalobcom odvolací správny orgán napriek tomu vecne prejednal. V predmetnej právnej veci svedčia o skutočnosti, ţe sa ţalobca o obsahu všetkých písomností doručovaných v územnom konaní riadne a včas dozvedel najmä jeho podania adresované stavebnému úradu. Ani námietku umiestnenia stavby na pozemku vo vlastníctve ţalobcu nepokladal odvolací súd za relevantnú, nakoľko zo spisového materiálu zistil, ţe preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, sa týka umiestnenia stavby „IBV-10 rodinných domov, lokalita V. R., M.“ na pozemkoch parc. č. K. X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X.X., X. k.ú. M. tak, ako je to zakreslené na situačnom výkrese a nie na parcele č. K. X., ku ktorej sa ţalobca domáha určenia vlastníckeho práva ţalobou podanou na Okresnom súde v Poprade. Vzhľadom k uvedenému nepokladal za opodstatnenú ani námietku týkajúcu sa prerušenia správneho konania do skončenia súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva k parcele č. K. X. k.ú. M.. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako aj v podaní označenom ako „doplnenie listinných dôkazov“ zo dňa 23. novembra 2010 za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. novembra 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu 8Sžo/348/2009 13 Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.