1 tretia veta O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, ţe všetky ţalobcom poţadované informácie boli voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré
všeobecne známych skutočností týmito informáciami disponovali. Na webovom sídle Štatistického úradu SR sú k dispozícii nielen údaje o počte 8Sži/29/2013 2 obyvateľov obce a rozlohe obce Malá Lodina, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsarským dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry ţivotného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva ţivotného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej agentúry ţivotného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR
Ramsarského dohovoru [dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 2. februára 1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.]. Na tomto webovom sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradi medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradi a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Informácie o počte a zozname území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany v zmysle smernice Rady ES č.79/409/EHS o ochrane voľne ţijúcich vtákov, tzv. smernica o vtákoch (v národnej legislatíve chránené vtáčie územia) a smernice Rady ES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne ţijúcich ţivočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch (v národnej legislatíve územia európskeho významu), sú k dispozícii na webovom sídle Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtáčích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky v Zbierke zákonov ako všeobecne záväzné právne predpisy. Vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia
okresov a katastrálnych území,
parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom výnosu Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1. Krajský súd poukázal na § 2 zák. č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa stalo známym kaţdému, koho sa týka. Domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto mal krajský súd za neprimerané poţadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov. 8Sži/29/2013 3 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v časti týkajúcej sa trov konania odvolanie Mgr. Róbert Bardač, advokát a konateľ spoločnosti Bardač s. r. o., advokátska kancelária, Búdková 4, Bratislava a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, ţe zaviaţe ţalovaného k náhrade trov konania. Namietal nepredvídateľnosť a prekvapivosť napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd) sp. zn. IV. ÚS 248/08, z ktorého vyplýva, ţe hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania a rovnako poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 24/2010 zo dňa 08.04.2010, z ktorého vyplýva, ţe nepriznaním účelne vynaloţených trov konania dochádza v podstate k popretiu úspechu sťaţovateľa v súdnom konaní. Krajský súd rozhodol vo výroku o trovách konania o nepriznaní náhrady trov konania bez toho, aby mu umoţnil akokoľvek sa vyjadriť k otázke nesplnenia podmienok pre nepriznanie náhrady trov konania. Týmto postupom
jeho názoru krajský súd zaťaţil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo výroku o trovách konania. Poukazujúc na ďalšiu judikatúru ústavného súdu (I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08) dal do pozornosti najvyššieho súdu, ţe nárok na náhradu trov konania je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy. Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať no to, aby nikto len z dôvodu, ţe uplatní voje základné právo no súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, ţe taký účastník konania bol úspešný. Nevytvorenie moţnosti vyjadriť sa k otázke nepriznania náhrady trov konania je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3698/10 zo dňa 14.09.2011). Okolnosti, ktoré krajský súd povaţuje zo tie, ktoré mali zakladať nepriznanie náhrady trov konania ţalobcovi, neboli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
1 tretia veta O. s. p. Odvolateľ poukázal, ţe pre jeho účely mu nepostačovala informácia nájdená „niekde na internete“, potreboval ju mať priamo od poverenej osoby – povinnej osoby, ktorej sa týka a disponuje ňou. Poukázal na spornosť poţiadavky krajského súdu preukazovať, ţe sa pokúšal získať ţiadanú informáciu inak, pretoţe zákon mu túto povinnosť nikde neukladá, a teda ani nemohol predpokladať potrebu predloţenia dôkazu v tomto smere. Túto poţiadavku označil za arbitrárnu, osobitne, pokiaľ jej nenaplnenie krajský súd mal 8Sži/29/2013 4 za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.11.2010, sp. zn. 3Sţf/12/2010). Navyše, poţadované informácie neboli k 21.02.2013 sprístupnené na internete. Priamo z webovej stránky Štatistického úradu zreteľne vyplýva, ţe napr. údaje o počte obyvateľov Slovenskej republiky k 31.12.2012 zverejnil štatisticky úrad aţ 07.03.2013, dokument s počtom obyvateľov jednotlivých obcí bol vytvorený aţ 17.04.
1 O. s. p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená 8Sži/29/2013 5 rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 O. s. p., účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
2 O. s. p., ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
1 O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O. s. p., proti rozsudku súdu
1, 2 a 6 je prípustné odvolanie.
2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní
tejto časti nepouţijú.
1 O. s. p., ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
aţ 221 tohto zákona.
p., účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob 8Sži/29/2013 6 vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník.
1 O. s. p., súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náleţitosti
1 a 2, aby chýbajúce náleţitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloţí súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
1 O. s. p., ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval
1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náleţitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/. Vo veciach
2 odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, ţe sa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy
1 tak, ţe sám vykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch
1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.
1 O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a/ bolo podané oneskorene; b/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; d/ nemá náleţitosti
1 a 2; ak boli dodrţané podmienky
1 a § 211 ods. 1, e/ rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
p., účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie
.
1 O. s. p., ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť. 8Sži/29/2013 7
1 O. s. p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Skúmajúc podmienky konania o odvolaní najvyšší súd zistil, ţe v pripojenom súdnom spise krajského súdu sa nachádzajú vo fotokópii jednak plnomocenstvo udelené ţalobcom spoločnosti Bardač s. r. o. pre viaceré správne konania, ako aj prezidiálna plná moc pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu. Zo ţaloby vyplýva, ţe plná moc na zastupovanie v súdnom konaní je zaloţená v spisoch súdnej správy krajského súdu pod zn. 1SprV/232/2013. Najvyšší súd však nedisponuje originálom plnomocenstva preukazujúceho zastúpenie ţalobcu advokátom Advokátska kancelária Bardač s. r. o., a to v ţiadnej forme. Zistiac túto skutočnosť najvyšší súd vyzval Advokátsku kanceláriu Bardač s. r. o. na predloţenie originálu plnomocenstva pre zastupovanie ţalobcu v tunajšom konaní (výzva zo dňa 21.01.2015, doručená 28.01.2015). Ţalobca na predmetnú výzvu do vydania tohto uznesenia ţiadnym spôsobom nereagoval. V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O. s. p., ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý moţno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky v kaţdom štádiu konania, t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo, zaloţené v spise pred podaním odvolania, nepovaţuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka v konaní. Občiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo) pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v kaţdom súdnom konaní, nech ide o ktorúkoľvek vec). Pritom, tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo moţné zaloţiť do spisov súdnej správy príslušného súdu a v konkrétnej 8Sži/29/2013 8 veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003). Z uvedeného je zrejmé, ţe je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho udelenia. Toto sa deje jednak predloţením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do zápisnice súdu (§ 28 ods. 1 O. s. p.). Na zaloţenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich zastupovaní, ktorá umoţňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná. Citovaná inštrukcia bola s účinnosťou od 19.03.2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č. 10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú oprávnené a povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Avšak aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na kaţdom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto poţiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva ţiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva
1 O. s. p. Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného ţalobcom spoločnosti Bardač s. r. o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto moţnosť nemá. Preukázanie existencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môţe účastník ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1, 2 O. s. p.). Je vecou dohovoru účastníka konania a ním zvoleného zástupcu, koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie tohto ich vzťahu bude existovať. 8Sži/29/2013 9 Najvyššiemu súdu bolo vo veci ţalobcu predloţené odvolanie signované (zaručeným elektronickým podpisom) Mgr. Róberta Bardača, advokáta a konateľa spoločnosti Bardač s. r. o., advokátska kancelária, ktorý napriek výzve najvyššieho súdu nepreukázal svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet ţalobcu v tunajšej veci. Preto nemoţno mať za to, ţe odvolanie bolo podané ţalobcom, a je na mieste uzavrieť, ţe odvolanie bolo podané Mgr. Róbertom Bardačom vo vlastnom mene a na vlastný účet. Preto najvyšší súd po zistení, ţe odvolanie podal iný subjekt neţ účastník konania – ţalobca, pričom ani na riadne doručenú výzvu nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať v mene a na účet ţalobcu (plnomocenstva), postupoval
1 písm. b/ O. s. p., § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretoţe odvolanie bolo odmietnuté (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. per analogiam, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. marca 2015 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.