← Slovensko

§ 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. - odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom

Najvyšší súd 8Sžo/49/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: ABC – Taxi service, s.r.o., so sídlom A. Mickiewicza 1372/3, Spišská Nová Ves, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospudka, s.r.o., so sídlom Ing. Koţucha 1, Spišská Nová Ves, proti ţalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, so sídlom Štefanovičova 3, P.O.BOX 76, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2012/300/002059/00867 zo dňa

  1. apríla 2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 159/2012 – 28 zo dňa
  2. mája 2013, takto jednohlasne r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 159/2012 – 28 zo dňa
  3. mája 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 2012/300/002059/00867 zo dňa
  4. apríla 2012 a jeho následného zrušenia, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. ţalovaný svojim rozhodnutím zmenil vo výrokovej časti rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu v Bratislave č. 4010/600/2012/R zo dňa
  5. marca 2012 o uloţení pokuty vo výške 700 € ţalobcovi za porušenie § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o metrológii“) a podľa § 59 ods. 2 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej 2 8Sžo/49/2013 len ,,správny poriadok“) tak, ţe pokutu vo výške 700 € nahradil pokutou vo výške 500 €. Ţalobcovi krajský súd náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal odvolanie a ţiadal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa názoru ţalobcu v tom, ţe údajné zohľadnenie nejednoznačnosti preukázania porušenia § 19 ods. 3 zákona o metrológii a zdôvodnené pouţitie § 19 ods. 1 zákona o metrológii je zo strany ţalovaného nepochopenie zákona a účelové chápanie účastníka správneho konania ako toho, ktorý a priori porušuje zákon. Totiţ ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o metrológii zo svojho znenia ,,pri poškodení, pozmeňovaní, alebo odstraňovaní platných overovacích značiek...“, predpokladá úmyselné konanie. Keďţe sa však úmyselné konanie zo strany ţalobcu nepreukázalo, správny orgán zase účelovo odôvodnil svoje rozhodnutie § 19 ods. 1 zákona o metrológii, t. j. tým, ţe meradlo - taxameter nemalo platné overenie. Ţalobca namietal, ţe tento pohľad zo strany správneho orgánu zamieňa príčinu s následkom. Totiţ, určené meradlo – taxameter, nemalo poškodenú overovaciu značku. Toto meradlo malo platné overenie, nepoškodenú overovaciu značku, ale ako sa pri kontrole ukázalo, bola nesprávne zaloţená, resp. lanka spojené s platnou overovacou značkou boli neodborne zaloţené. Avšak táto skutočnosť bola zistená aţ pri kontrole, a teda ţalobca o tejto skutočnosti nevedel. Keďţe ,,plombu s overovacou značkou“ ţalobca nezakladal, samotnú overovaciu značku nepoškodil a o jej neodbornom zaloţení nevedel, nemohol ani naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu. Skutočnosť, ţe ţalovaný má zamestnancov, ktoré nie sú odborne zdatní pre zakladanie zabezpečovacích značiek nemôţe byť na ťarchu ţalobcu. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe sa nestotoţňuje s námietkami ţalobcu, ktoré uplatnil v odvolaní. ma za to, ţe tak v priebehu správneho konania ako aj v konaní pred súdom bolo jednoznačne preukázané porušenie § 19 ods. 1 zákona o metrológii ţalobcom, nakoľko inšpektori pri metrologickom dozore dňa
  6. januára 2012 zistili, ţe ţalobca pri meraniach súvisiacich s platbami pouţíval neoverený taxameter, nakoľko platnosť overenia meradla zaniká, ak bola poškodená overovacia alebo zabezpečovacia značka. Pri metrologickom dozore bolo zistené, ţe na kábli, ktorý vedie od motorového vozidla sa nachádza drôtik s olovenou plombou Slovenskej legálnej metrológie (overovacia zabezpečovacia značka). 3 8Sžo/49/2013 Tento drôtik sa voľne pohyboval po kábli a nebol pevne spojený s káblom merača, čo znamená, ţe nebolo zabezpečené pevné prepojenie meradla s motorovým vozidlom. Za pouţívanie určeného meradla zodpovedá jeho pouţívateľ. Správne delikty zakotvené v zákone o metrológii sú zaloţené na princípe objektívnej zodpovednosti bez moţnosti liberácie. Na vznik zodpovednosti ţalobcu za správne delikty podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii stačí preukázať, ţe došlo k porušeniu povinnosti uplatnené v ustanovenej zákonom o metrológii. Preto námietky ţalobcu odvolaní povaţoval za irelevantné. Nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, ţe by si ţalobca sám poškodil overovaciu značku na určenom meradle inšpektorát a úrad túto skutočnosť zohľadnili a ţalobcovi neuloţili pokutu za porušenie § 19 ods. 3 zákona o metrológii, keď za poškodzovanie, pozmeňovanie alebo odstraňovanie platných overovacích značiek, zabezpečovacích značiek alebo značiek montáţnika, ale ţalobcovi uloţili pokutu za porušenie § 19 ods. 1 zákona o metrológii, teda za to, ţe pri meraniach súvisiacich s platbami pouţíval určené meradlo – taxameter vozidiel taxisluţby, zn. KIENZLE, typ. 1150-01 bez platného overenia podľa § 36 ods. 1 písm. c/ zákona o metrológii. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona o metrológii, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého zo správnych deliktov zakotvených v § 36 zákona o metrológii nemôţe upustiť od uloţenia pokuty, pretoţe na takýto postup nie je inšpektorát oprávnený. Vzťah ţalobcu k Slovenskej legálnej metrológii, ktorej zamestnanci podľa názoru ţalobcu neodborne zaloţili plombu s overovacou značkou, spadá do oblasti obchodno-záväzkových vzťahov a právo na prípadnú náhradu vzniknutej škody si ţalobca môţe uplatňovať voči Slovenskej legálnej metrológii, preto ţalovaný túto námietku povaţuje vo vzťahu k preskúmavaniu rozhodnutia ţalovaného za irelevantnú. Ţalovaný zníţil pokutu zo 700 € na 500 € a má za to, ţe uloţená pokuta splní funkciu preventívnu a represívnu. Ţalovaný súčasne konštatoval, ţe zákon o metrológii umoţňuje uloţiť pokutu aţ do výšky 6638,78 € za jeden správny delikt, pričom ţalobcovi bola pokuta uloţená na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia sadzby. Rozhodnutie o uloţení pokuty povaţuje ţalovaný za zákonné, rovnako aj postup správneho orgánu. Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozsudku sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe v danej veci bol náleţite zistený skutkový stav veci. Konštatoval, ţe ţalovaný vyhodnotil v rozhodnutí vykonané dôkazy a správne aplikoval relevantné zákonné ustanovenia. Súd povaţoval tvrdenia ţalobcu uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu 4 8Sžo/49/2013 prvého stupňa a potom v ţalobe, ţe plomba nemala poškodenú overovaciu značku a ţe disponoval s neporušenou plombou za irelevantné. Vzhľadom k tomu, ţe inšpektorát zistil porušenie zákona o metrológii u ţalobcu, ktoré naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu zakotveného v ustanovení § 36 zákona o metrológii, postupoval ţalovaný správny orgán v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o metrológii v rozsudku krajského súdu. Ţalovaný za porušenie zákona o metrológii uloţil ţalobcovi pokutu, ktorej výšku povaţoval krajský súd za primeranú. Preto krajský súd ţalobu ţalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojené s § 250ja O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  7. decembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je správny súd viazaný. 5 8Sžo/49/2013 Ţalobca ţiadal preskúmať postup a zákonnosť rozhodnutia ţalovaného č. 2012/300/002059/00867 zo dňa
  8. apríla 2012, ktorým tento zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Slovenského metrologického inšpektorátu v Bratislave č. 4010/600/212/R zo dňa
  9. marca 2012, ktorým bola ţalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm. c/ zákona o metrológii uloţená pokuta vo výške 700 € za porušenie § 19 ods. 1 zákona o metrológii na tom skutkovom základe, ţe dňa
  10. januára 2012 pouţíval pri meraniach súvisiacich s platbami určené meradlo – taxameter typ: KIENZLE, 1150-01, výr. č. 291201 vozidla taxisluţby továrenskej značky Škoda Octavia, EČ: S. bez platného overenia, nakoľko podľa § 15 ods. 6 písm. d/ zákona o metrológii platnosť určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Ţalovaný zníţil pokutu na 500 € za porušenie zákona § 19 ods. 1 zákona o metrológii, podľa ktorého moţno pouţívať určené meradlá na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa to vyţaduje. V správnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom bolo potrebné skúmať, či ţalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. c/ zákona o metrológii. Uvedené bolo treba posudzovať s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa ustálenej judikatúry má nielen priestupok ale aj iný správny delikt charakter trestného obvinenia. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy znamená, ţe viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. Verejná správa koná vo veciach verejných a pri zohľadnení verejného záujmu musí rozhodnúť v súlade so zákonom. 6 8Sžo/49/2013 V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodrţiavali premisu, ţe nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. Pod pojmom protiprávnosť moţno všeobecne zahrnúť také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Znamená to, ţe konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo uloţená na jeho základe. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu moţno povaţovať najmä: - konanie (alebo nekonanie) - protiprávnosť - trestnosť - zodpovednú osobu - znaky deliktu sú stanovené zákonom Hoci v Slovenskej republiky chýba procesný predpis, ktorý by upravoval zásady správneho trestania, správne orgány i súdy sú viazané rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a podľa jeho judikatúry administratívne trestania má trestnoprávny charakter. Pri rozhodovaní vo veciach správneho trestania je rozhodujúce dodrţanie základných princípov a zásad správneho trestania orgánom verejnej správy i súdom, kde okrem vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu tak, aby ním sama osebe bola naplnená poţiadavka čl. 49 ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy, je dôleţitým interpretačným nástrojom pre správne orgány. Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č.

(91)1 z
  1. februára 1991 o správnych sankciách (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, ţe správny postih protiprávneho konania moţno uplatniť len v primeranej lehote. Správnym deliktom nemôţe byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie a to aj vtedy keď zákon nevyţaduje zavinenie ale predpokladá objektívnu zodpovednosť. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená (in malom parteus). Pokiaľ sa vyskytnú po vykonaní dôkazov pochybnosti je nutné rozhodnúť v prospech fyzickej osoby alebo právnickej osoby (tzv. pravidlo in dubio pro reo). 7 8Sžo/49/2013 Porušenie alebo nesplnenie právnej povinnosti stanovenej zákonom alebo na jeho základe musí byť na základe protiprávneho konania, resp. nekonania. Ak nie je naplnený pojmový znak protiprávnosti, nie je moţné uplatňovať zodpovednosť za konanie, ktoré sa po formálnej stránke podobá správnemu deliktu. Krajský súd sa podľa názoru najvyššieho súdu dostatočne nezaoberal námietkou ţalobcu, ţe predmetné rozhodnutie (tak prvostupňového ako aj rozhodnutie ţalovaného) bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko správne orgány sa nezaoberali spôsobom overenia a osadenia zabezpečovacej značky na kontrolované meradlo. Námietky ţalobcu, ţe splnil svoju povinnosť v zmysle zákona o metrológii, a ţe ním pouţívané vozidlo bolo riadne opatrené plombou, povaţoval krajský súd rovnako ako ţalovaný správny orgán za irelevantné. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia len stroho skonštatoval, ţe ţalovaný v rozhodnutí náleţite vyhodnotil vykonané dôkazy a správne aplikoval relevantné zákonné ustanovenia. Rozhodnutie ţalovaného, ktorý zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, ţe zníţil pokutu a uviedol, ţe za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o metrológii sa slová ,,700 € nahrádzajú slovami 500 €“ povaţoval za zákonné. Uloţenú pokutu povaţoval krajský súd za primeranú. Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci. Ako uţ bolo uvedené v konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom, ak však nejde o vadu, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 8 8Sžo/49/2013 Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nezávislosť rozhodovania súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 O.s.p. Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania (pozri Van Hurk v. Holandsko, 1994), súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994). 9 8Sžo/49/2013 Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Nedostatočne reagoval predovšetkým na námietky uvedené v ţalobe. Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciu ţalobcu v ţalobe a prečo povaţuje námietky ţalobcu za neopodstatnené, je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami ţalobcu a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  2. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  3. decembra 2014 JUDr. Eva Babiaková, CSc. v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.