2 a 3 O.s.p. v dôsledku postúpenia pohľadávok zabezpečených záloţnými právami na nehnuteľnostiach a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
1 písm. h/ O.s.p., lebo predmet konania sa priamo nedotýkal vzniku, zmeny či zániku vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Na námietky týkajúce sa zaujatosti sudcu okresného súdu ako aj prekvapivosť prvostupňového rozhodnutia odvolací súd neprihliadol, pretoţe odvolateľkou boli tieto dôvody odvolania uplatnené aţ po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol
4 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust. § 237 O.s.p. a to s prihliadnutím k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. Ďalej poukazovala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, prípadne, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a návrh zamietol. Ţalobca sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie povaţoval za dostatočne odôvodnené. Navrhol dovolaciemu súdu dovolanie ţalovanej odmietnuť a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal 6 4 Cdo 210/2014 najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s,p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného z § 238 ods. 1. aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie dovolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ustanovenie § 237 pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 7 4 Cdo 210/2014 Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ O.s.p. a existencia procesnej vady tejto povahy ani nevyšla najavo. Dovolací súd vzhľadom na námietku dovolateľky sa osobitne zameral na skúmanie, či v konaní došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorú vadu dovolateľka bliţšie nešpecifikovala. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a násl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd postupoval v konaní v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. Ide najmä o právo predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods. 1, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.). Z hľadiska posúdenia existencie tejto vady ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačne, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je ňou skutočne postihnuté.
názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom nebolo takouto vadou postihnuté. Ţalovaná namietala aj vadu konania
g/ O.s.p.,
ktorého dovolanie nie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval 8 4 Cdo 210/2014 vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní o iných veciach. I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutia o vylúčení sudcu
1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
rozvrhu práce pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.
1 O.s.p. je právne významný vzťah sudcu a to buď k veci (kedy má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci), alebo k účastníkom konania (vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti) a napokon zástupcom k účastníkom konania (keď tento vzťah vykazuje znaky vzťahu predošlého). Dovolací súd z obsahu spisu nezistil ţiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť pochybnosti o ich nezaujatosti sudcu, či konajúceho senátu v zmysle uvedeného § 14 ods. 1 O.s.p. Z týchto uvedených dôvodov preto dovolací súd dospel k záveru, ţe námietka ţalovanej o existencii procesnej vady konania
g/ O.s.p. inak v dovolaní bliţšie nerozvedená, nie je opodstatnená. 9 4 Cdo 210/2014 Pokiaľ ţalovaná namietala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd poznamenáva, ţe ide síce o dovolacie dôvody avšak sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania
a keďţe dovolanie nie je prípustné ani
Najvyšší súd Slovenskej republiky tento mimoriadny opravný prostriedok odmietol
1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Ţalobcovi, ktorý mal úspech v dovolacom konaní by patrila náhrada týchto trov voči neúspešnej ţalovanej
5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., avšak dovolací súd túto náhradu trov dovolacieho konania ţalobcovi nepriznal, pretoţe trovy súvisiace s odmenou jeho zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. novembra 2014 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.