1, písm. c/ stavebného zákona a za to mu bola uloţená pokuta 300 € a náhrada trov správneho konania 16 €. Krajský súd sa stotoţnil so skutkovými zisteniami zabezpečenými prvostupňovým správnym orgánom, s ktorými sa taktieţ stotoţnil ţalovaný správny orgán. Stotoţnil sa taktieţ s právnymi závermi ţalovaného správneho orgánu, ktorý mal za to, ţe prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. Konštatoval, ţe ţalovaný sa s odvolacími námietkami ţalobcu podrobne a jednotlivo vysporiadal. Taktieţ neprihliadol na námietku ţalobcu, ţe nie je stavebníkom ani vlastníkom predmetnej stavby, s poukazom na výzvu starostu obce zo dňa 18.5.2007, ktorou bol ţalobca vyzvaný na zastavenie stavby uskutočňovanej na pozemku parc. č. X. kat. úz. V., na rozhodnutie starostu obce zo dňa 25.10.2006 č. 1340/2006-Va, ktorým boli zastavené všetky stavby na parc. č. X., fotografiu oceľového skladu zo dňa 18.3.2008, snímky pozemkovej mapy a list vlastníctva č. X. kat. úz. V. svedčiace spoluvlastníctvu ţalobcu k pozemku, na ktorom je predmetná stavba postavená a ktorá slúţi na účely výstavby rodinného domu ţalobcu, čo ţalobca potvrdil na pojednávaní súdu. Uviedol, ţe tvrdenie ţalobcu, ţe mu nebolo doručené oznámenie o výkone štátneho stavebného dozoru na deň 18.3.2008 bolo vyvrátené samotným ţalobcom, ktorý svoju neprítomnosť na výkone štátneho stavebného dozoru dňa 18.3.2008 ospravedlnil faxom. Nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe z rozhodnutia nevyplýva kedy a kde mal brániť výkonu štátneho stavebného dozoru, pretoţe ţalobcovi je kladené za vinu, ţe nezabezpečil podmienky pre vykonanie štátneho stavebného dozoru. Povaţoval taktieţ za nedôvodnú námietku ţalobcu, ţe ţalovaný mu nedal moţnosť sa vyjadriť k rozhodujúcim skutočnostiam z dôvodu, ţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán vyzval ţalobcu listom zo dňa 27.3.2008 č. 150/2008-SSI 64/189 na doplnenie dokladov týkajúcich sa predmetnej stavby a ţalobcovi bol taktieţ zaslaný záznam z výkonu štátneho stavebného dozoru zo dňa 7.5.2008 s výzvou na vyjadrenie, pričom ţalobca túto moţnosť nevyuţil a ničím nevyvrátil zistené skutočnosti. Za nedôvodnú povaţoval krajský súd aj námietku ţalobcu, ţe ţalovaný váţne pochybil, keď sa nevyporiadal s úkonom prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.2.2009, v ktorom mu oznamuje začatie konania a to napriek tomu, ţe v uvedenej veci uţ sa začalo a riadne prebiehalo konanie, s poukazom na § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Krajský súd s poukazom na zistené skutočnosti a chovanie ţalobcu dospel k zhodnému názoru ako ţalovaný, ţe prístup ţalobcu k výkonu štátneho stavebného dozoru bol účelový a aj vyhýbavý, pretoţe sa výkonu štátneho stavebného dozoru vyhýbal od oznámenia zo dňa 11.3.2008 o tom, ţe sa výkon stavebného dozoru uskutoční dňa 18.3.2008, ktoré nepochybne prevzal, ale sa tohto výkonu nezúčastnil, pričom na svoju obranu súvisiacu s výkonom štátneho stavebného dozoru vyuţíval len formálne prostriedky nápravy, na ktoré síce má právo, ale tieto nemohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Rozhodnutie ţalovaného ako aj postup mu predchádzajúci povaţoval v súlade so zákonom vyplývajúcim z administratívneho spisu, z ktorých dôvodov námietku ţalobcu o zmätočnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného, povaţoval za nedôvodnú. Neprihliadol ani na námietku ţalobcu týkajúcu sa predpojatosti ţalovaného, pretoţe námietku predpojatosti mohol ţalobca vzniesť v správnom konaní voči konkrétnemu pracovníkovi ţalovaného, ale nie v súdnom konaní. Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného, ţalobou napadnuté, ako aj jeho postup bol súladný so zákonom, a preto ţalobu v rozsahu a z dôvodov v nej uvedených
1 O.s.p. zamietol. 3 6Sţo 165/2010 Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., ţalobcovi pre neúspech v konaní nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Rozsudok ako aj činnosť súdu prvého stupňa v prejednávanej veci povaţoval v celom rozsahu za nesprávny, nezákonný. Namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretoţe prvostupňový súd sa absolútne nevysporiadal s podstatou ţaloby, ako aj, ţe skutkové zistenia sú nesprávne. Vytýkal postup predsedu senátu v konaní. Zdôraznil, ţe predseda senátu nesprávne a svojvoľne interpretuje ustanovenia právnych predpisov súvisiacich s vecou a zámerne prehliada evidentné nedostatky v konaní a rozhodnutí ţalovaného a jeho nepravdivé tvrdenia a dôkazy. Namietal, ţe súd prvého stupňa bez akýchkoľvek dôkazov sa stotoţnil s nepravdivými tvrdeniami ţalovaného, ţe ţalobca ţiadal na predmetnú stavbu vydanie stavebného povolenia a ţe počas stavebného konania o tejto stavbe riadne komunikoval so stavebným úradom. Uviedol, ţe výzva starostu obce zo dňa 18.6.2007 sa týka úplne inej stavby a úplne iného pozemku. Poukázal na to, ţe uţ v ţalobe ako aj na pojednávaní poukazoval na tú skutočnosť, ţe v tejto stavebnej kauze nikdy nebol stavebníkom a ţe nikdy sa teda nemohol dopustiť ani ţiadneho deliktu, ako aj, ţe z predloţených listín vyplýva, ţe o výkone štátneho stavebného deliktu nikdy nebol informovaný. Dôvodil, ţe samotné skutkové zistenia uvedené v listinných záznamoch sú rozporuplné a vylučujú vedomosť ţalobcu o výkone štátneho stavebného dohľadu na stavbu na parc. č. X., majúc za to, ţe tento sa uskutočnil náhodne. Tvrdil, ţe nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného musela byť súdu prvého stupňa zrejmá aj z obidvoch záznamov, ktoré pre dve rôzne stavby uvádzajú pri zistených nedostatkov úplne rovnaké slová „nezabezpečil podmienky na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, bránil v jeho výkone a nesplnil výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu (nepredloţil doklady týkajúce sa stavby „Polyfunkčná budova“)“. Poukázal na to, ţe spoluvlastníctvo ţalobcu k pozemku, na ktorom stojí predmetná stavba, nepreukazuje, ţe by vlastníkom predmetnej stavby bol ţalobca a to nielen vzhľadom na § 120 ods. 2 OZ, ale aj vzhľadom na jeho tvrdenie, ţe predmetnú stavbu, ktorá nie je spojená so zemou pevným základom a má dočasný charakter, postavila jeho blízka osoba. Súčasne uviedol, ţe proti rozhodnutiu starostu, na ktoré sa odvoláva súd prvého stupňa, sa odvolal v roku 2006 a doposiaľ o jeho odvolaní nebolo rozhodnuté. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, ţe napadnutý rozsudok náleţite neodôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Namietal, ţe napadnutý rozsudok spočíva nielen na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových záverov, ale má aj také obsahové nedostatky odôvodnenia v uvedených podstatných otázkach, ktoré ho robia nepreskúmateľným, ako aj, ţe súd prvého stupňa sa nevysporiadal riadne a jasne s dôvodmi ţaloby a nepostupoval v tom smere, aby si vytvoril riadny obraz o celom postupe ţalovaného, na ktorý ţalobca poukazoval a tvrdil, ţe je nezákonný. Ţalovaný na odvolanie ţalobcu sa vyjadril tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Stotoţnil sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. Nesúhlasil s dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní nepredloţil ţiadne nové relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu 4 6Sţo 165/2010 predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. bez pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 a dospel k názoru, ţe odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa ţalobcovi
1 v spojení s § 100 písm. a/ stavebného zákona uloţil pokutu, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodoval s konečnou platnosťou o pokute uloţenej ţalobcovi
1 v spojení s § 100 písm. a/ stavebného zákona.
1, písm. c/, ods. 6 stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 10.000,--Sk sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch (Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
a/ stavebného zákona stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok).
1, 2 zákona o priestupkoch štátne orgány, štátne organizácie a obce poskytujú správnym orgánom pri preverovaní oznámení o priestupkoch, pri prejednávaní priestupkov a pri výkone rozhodnutí potrebnú súčinnosť. Štátne orgány a obce oznamujú príslušným správnym orgánom priestupky, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej právomoci, ak nie sú samy príslušné na ich prejednanie. Každý je povinný podať orgánom oprávneným objasňovať priestupky nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o priestupku (§ 67 ods. 2); podanie vysvetlenia je oprávnený odoprieť, ak by jemu alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. 5 6Sţo 165/2010
1, 2, 3 písm. f/ zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov
tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či: a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom
tohto alebo iného zákona,
odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať
tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené poţiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky
odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. Objasňovanie priestupkov
odseku 1 vykonáva tieţ iný orgán, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
1, 2, 3, 4 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať. Ak sa oznámenie o priestupku podá osobne správnemu orgánu, ktorý je oprávnený priestupok prejednať, alebo orgánu oprávnenému objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3), napíše sa o obsahu oznámenia záznam; zápisnica sa napíše len vtedy, ak by oznámenie skutočností dôleţitých pre rozhodnutie nebolo moţné vykonať neskôr pred správnym orgánom. Objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) o priestupku dozvedel.
1 zákona o priestupkoch orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené:
1, 2, 3, 4 zákona o priestupkoch priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Ak správny orgán vec neodloţí, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. Ak o to poţiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach. 6 6Sţo 165/2010
1, 2 zákona o priestupkoch občan je obvinený z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať.
1, zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu.
zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloţenia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uloţení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 7 6Sţo 165/2010
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní nepostupovali náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli predčasné. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol
1 O.s.p.. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloţenie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č.
ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu zistil, ţe ţalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Slovenskej stavebnej inšpekcie – Inšpektorát Košice zo dňa 19.3.2009 č.j.: 0601109/150/2008-SSI 65/173-Be; prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku za to, ţe v čase od 18.3.2008 do 7.5.2008 nezabezpečil podmienky vykonania štátneho stavebného dozoru na stavbe „S.“ na parc. č. X. kat. úz. V., čím porušil ust. § 100 písm. a/ stavebného zákona, čím spáchal priestupok
1, písm. c/ stavebného zákona a za to mu bola uloţená pokuta 300 € a náhrada trov správneho konania 16 €. Ţalobca ţalobou podanou na Krajský súd v Košiciach sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného, uvedené vyššie, ţiadajúc, aby súd rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu povaţoval za nezákonné predovšetkým z dôvodu, ţe správne orgány vo veci nespoľahlivo zistili skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu vydali nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Odvolací súd zastáva názor, ţe v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloţenie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník 8 6Sţo 165/2010 správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môţu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. V správnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloţenie sankcie zaň, správny orgán konajúci
ustanovení stavebného zákona postupuje v tomto konaní súčasne
ustanovení zákona o priestupkoch v spojení s ustanoveniami správneho poriadku. Povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania – ţalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56), ako aj v ustanoveniach zákona o priestupkoch (§ 56 ods. 2, § 60 ods. 1) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinnosti. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďţe túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom a zákonom o priestupkoch aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá ţiadne dôkazy a k veci samej sa ţiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba však rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 správneho poriadku. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môţe sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môţe sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším moţným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umoţniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, ţe má moţnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán v konaní môţe pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umoţnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. Posúdenie takéhoto procesného pochybenia správneho orgánu v administratívnom konaní, predmetom ktorého je administratívne trestanie, je však povinnosťou súdu aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č.
ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj zásady v nej uvedené, ktoré vo vzťahu k správnemu poriadku sú prísnejšie pokiaľ ide o postup trestajúceho správneho orgánu a obvinenému účastníkovi správneho konania zaručujú práva na obranu vo väčšom rozsahu. Zákonodarca v právnej norme § 74 ods. 1, zákona o priestupkoch o priestupku ustanovil povinnosť správnemu orgánu konajúceho v prvom stupni ústne vykonať pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len vtedy, ak 9 6Sţo 165/2010 sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd mal preukázané, ţe správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 2.6.2008 oznámil ţalobcovi začatie konania vo veci porušenia § 48 ods. 1, § 54 ods. 1, § 102 ods. 2 stavebného zákona a súčasne mu oznámil ústne pojednávanie na deň 9.6.2008, listom zo dňa 11.3.2008 malo byť ţalobcovi zaslané oznámenie o výkone ŠSD dňa 18.3.2008 na stavbe dvojposchodovej budovy vo V., na ktoré sa ţalobca ospravedlnil, zápisnica o vykonanom ŠSD zo dňa 18.3.2008 sa v administratívnom spise nenachádza, následne listom z 27.3.2008 bol ţalobca vyzvaný na predloţenie dokladov, ktorá výzva bola ţalobcovi uloţená na pošte a po uplynutí úloţnej lehoty vrátená správnemu orgánu späť; súčasťou administratívneho spisu je záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu v dňoch 18.3.2008 a 7.5.2008 spísaný dňa 7.5.2008 na stavbe Sklad materiálu a náradia na parc. č.X., pričom oznámenie ţalobcu o výkone ŠSD dňa 7.5.2008 sa v spise správneho orgánu nenachádza, správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 7.5.2008 zaslal ţalobcovi záznam z výkonu ŠSD uskutočneného na stavbe Sklad materiálu a náradia s výzvou o stanovisku, ktorý list bol ţalobcovi doručený dňa 12.5.2008, ţalobca na tento list ostal nečinným; správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 19.6.2008 č. 06 028 08/150/2008-SSI 65/340-Be uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 100.000.--Sk za priestupok
3 písm. b/ stavebného zákona, ktorého priestupku sa dopustil tým, ţe vykonával činnosť, ktorá je porušením § 48 ods. 1, § 54 a § 55 ods. 1 stavebného zákona, na základe odvolania ţalobcu ţalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 19.12.2008 č. 01 019 08/310/2008-SSI 61/479-Ba uvedené rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; správny orgán následným listom zo dňa 19.2.2009 doručeným ţalobcovi dňa 20.2.2009 mu oznámil začatie konania vo veci porušenia § 67 zákona o priestupkoch na základe porušenia § 48 ods. 1, § 54, § 55 ods. 1 a § 102 ods. 2 stavebného zákona a súčasne ho predvolal na ústne pojednávanie dňa 3.3.2009, záznam z ústneho pojednávania sa v administratívnom spise nenachádza, správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 19.3.2009 č. j.: 061109/150/2008-SSI 65/173-Be uloţil ţalobcovi pokutu za spáchanie priestupku
1 písm. c/ za porušenie § 100 písm. a/ stavebného zákona, ktorého porušenia sa dopustil tým, ţe v čase od 18.3.2008 do 7.5.2008 nezabezpečil podmienky vykonávania štátneho stavebného dohľadu na stavbe „S.V.“ parc. č. X. kat. úz. V. v obci V.; na základe odvolania ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu ţalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správny orgán prvého stupňa postupoval v správnom konaní v rozpore s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, ako aj v rozpore s ustanoveniami zákona o priestupkoch, citovanými vyššie. Z listinných dokladov tvoriacich súčasť administratívneho spisu v danej veci vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán začal voči ţalobcovi správne konanie o priestupku za porušenie § 48 ods. 1, § 54, § 55 ods. 1 a § 102 ods. 2 stavebného zákona, avšak rozhodnutím mu uloţil sankciu za porušenie § 100 písm. a/ stavebného zákona, teda za porušenie, o ktorom ţalobcovi ani neoznámil začatie správneho konania. Pokiaľ aj správny orgán prvého stupňa pri sankcionovaní ţalobcu za uvedené porušenie právnej povinnosti vychádzal z predchádzajúceho správneho konania, táto skutočnosť nevyplýva zo ţiadnych objektívnych okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu. Pokiaľ správny orgán prvého stupňa v danej veci tvrdí, ţe ţalobca porušil § 100 písm. a/ stavebného zákona, ani táto skutočnosť nevyplýva z objektívnych okolností vyplývajúcich zo spisu, pretoţe z vykonaného dokazovania doposiaľ nie je 10 6Sţo 165/2010 preukázané, ţe ţalobca je stavebníkom stavby Sklad materiálu a náradia postaveného na parc. č. X. kat. úz. V. Rozhodnutie starostu zo dňa 25.10.2006 č. 1340/2006-Va, na ktoré správny orgán poukazuje, nie je moţné povaţovať za doklad preukazujúci, ţe ţalobca je stavebníkom predmetnej stavby, pretoţe uvedeným rozhodnutím obec zastavila stavebné práce na stavbe, ktorá sa uskutočňuje na pozemku parc. č. X. pre stavebníka – ţalobcu, pričom uvedené rozhodnutie nie opatrené doloţkou právoplatnosti, s poukazom na to, ţe ţalobca namietal jeho právoplatnosť s tvrdením, ţe proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal ako aj z dôvodu, ţe pokiaľ správny orgán v administratívnom konaní poukazuje na výzvu starostu obce zo dňa 18.5.2007, z tejto vyplýva, ţe predmetom výzvy na zastavenie stavebných prác bola stavba, ktorá sa realizuje na pozemku parc. č. X. kat. úz. V. Správny orgán nielenţe ţalobcovi neoznámil začatie konania vo veci porušenia § 100 písm. a/ stavebného zákona, ale mu ani následne neumoţnil, aby sa mohol v tejto veci vyjadriť, nenariadil ústne pojednávanie a ani mu nedal moţnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Uvedené procesné pochybenie povaţuje odvolací súd za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, keďţe ţalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil z jeho vecne a právne správnych dôvodov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel v danej veci k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.). Z uvedených dôvodov odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných ţalobcom v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ súd prvého stupňa ţalobu zamietol, nerozhodol vo veci v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd ţalobcovi priznal náhradu trov konania v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1, pretoţe bol v tomto konaní úspešný. Priznal mu náhradu trov konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli zaplatením súdneho poplatku za ţalobu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 24. novembra 2010 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.