Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 258/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. V., advokátom, so sídlom v Ž., proti

§ X. ods. 1 O.s.p.) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu týchto trov neuplatnili. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. t.j., že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Mal za to, že súd existenciu naliehavého právneho záujmu nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom. Vyčítal súdom oboch stupňov, že sa prioritne zaoberali existenciou naliehavého právneho záujmu namiesto otázkou platnosti darovacej zmluvy. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa mal zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu až v prípade zistenia, že darovacie zmluvy sú platné. Tento právny názor má oporu predovšetkým v zákonnej požiadavke na konajúce súdy prihliadnuť na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti. K takémuto právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo

1. decembra 2008 sp. zn. 2 Cdo 250/
2. Keďže sa súd prvého stupňa svojím rozhodnutím bez náležitého odôvodnenia odchýlil od ustálenej súdnej praxe a právneho názoru inštančne vyššie postaveného súdu, je jeho rozhodnutie svojvoľné, čím svojim postupom odňal mu právo 4 4 Cdo 258/2013 na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd ponechal túto skutočnosť bez povšimnutia. Dovolateľ vyčítal súdu prvého stupňa, že nepripustil ním navrhovanú zmenu žalobného petitu z dôvodu, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Podľa jeho názoru súd mal dovtedy vykonaným dokazovaním dostatočne preukázaný právny aj skutkový stav veci, že mohol rozhodnúť o zmenenom návrhu bez potreby ďalšieho dokazovania (po pripustení zmeny žalobného návrhu). Žalobca žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalované žiadali dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto prostriedok nie je prípustný. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej 5 4 Cdo 258/2013 veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
3. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale v dovolacom konaní neboli zistené. So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu bola odňňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy 6 4 Cdo 258/2013 pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. V prvom rade dovolateľ namieta odňatie možnosti konať pred súdom v súvislosti s riešením otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, majúc za to, že súdy uvedené okolnosti nesprávne právne posúdili. Nesprávne právne posúdenie je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby boli tvrdenia žalobcu o existencii tohto dovolacieho dôvodu opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Žalobca odňatie svojho práva na presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyvodzoval zo skutočnosti, že sa súd prvého stupňa bez náležitého odôvodnenia odchýlil od ustálenej súdnej praxe a právneho názoru inštančne vyššie postaveného súdu, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného v jeho rozhodnutí zo
4. decembra 2008 sp. zn. 2 Cdo 250/
5. Dovolací súd poznamenáva, že označené rozhodnutie na prejednávanú vec nemožno aplikovať, keď v uvedenej veci bola platnosť kúpnej zmluvy posudzovaná podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonník so záverom absencie požadovanej zákonnej formy. V preskúmavanej veci žalobca netvrdil, že darovacie zmluvy, ktorých určenia neplatnosti sa domáha, nespĺňajú náležitosti kladené zákonom a teda, že nemajú požadovanú zákonnú formu. K ďalšej, žalobcom namietanej vade, majúcej za následok odňatie možnosti pred súdom konať a to v súvislosti s nepripustením zmeny žaloby dovolací súd poznamenáva, že úvaha súdu v zmysle § 95 ods. 2 O.s.p., či výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia súdu a jeho myšlienkového postupu; správnosť tejto úvahy z hľadiska výskytu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolací súd nemôže prehodnocovať (porovnaj Zo súdnej praxe č. 49/2007). 7 4 Cdo 258/2013 Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p. a vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

§ 243bods.

5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § X. ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že tieto nevyčíslili (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. októbra 2014 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová