Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 394/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. D., advokátom v K., proti ţalov

§ 27zákona 3 4 Cdo 394/2013 č.

328/1991 Zb., ktorým sa konkurz úpadcu spravuje. Mal za nepochybné, ţe predmetná kúpna zmluva z 23. októbra 2010 bola uzatvorená pri speňaţení majetku v konkurze, jej uzatvoreniu predchádzalo opatrenie konkurzného súdu, ktorým tento súhlasil s predajom nehnuteľného majetku. S poukazom na ustanovenie § 18, §

§ 27zákona č.

328/1991 Zb. uviedol, ţe zákon pri spísaní veci do súpisu konkurznej podstaty zakladá vyvrátiteľnú domnienku, ţe vec do konkurznej podstaty bola zapísaná správne a prelamuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôţe previesť na iného viac práv, neţ má sám, preto v prípade, ak vec zaradená do súpisu konkurznej podstaty do rozhodnutia súdu o vylučovacej ţalobe bola speňaţená, osoba, ktorá tvrdí, ţe je nositeľom hmotného práva k veci, môţe vo vylučovacej ţalobe byť podľa ustálenej judikatúry súdov v zásade úspešná len čo do vydania výťaţku speňaţenej veci, pretoţe speňaţená vec uţ nie je súčasťou konkurznej podstaty a ten, na koho správca konkurznej podstaty v rámci speňaţovania previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty, sa stáva vlastníkom tohto majetku bez zreteľa na to, či majetok v čase speňaţenia patril niekomu inému. Zvrátiť postup a rozhodnutia vydané v konkurznom konaní môţu jeho účastníci alebo tretie osoby formou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov len v rámci konkurzného konania, ktorý je tieţ súdnym konaním, a ako kaţdé súdne konanie je konaním autonómnym, čo znamená, ţe všeobecnému súdu v inom konaní neprináleţí posudzovať správnosť postupu a záverov súdu konajúceho v konkurze. Vychádzajúc z uvedených špecifík konkurzného konania a skutkového zistenia, ţe predmetná zmluva bola uzavretá pri speňaţení konkurznej podstaty po tom, ako sporné pozemky boli zahrnuté do konkurznej podstaty a konkurzný súd súhlasil s ich predajom, ktorý postup a rozhodnutie v konkurznom konaní všeobecnému súdu v inom konaní neprislúcha hodnotiť, odvolací súd uzavrel, ţe uvedené skutočnosti vylučujú, aby predmetná zmluva bola povaţovaná za neplatnú, pretoţe právoplatné rozhodnutia súdov v iných konaniach (napr. v konkurznom, exekučnom a pod.) sú záväzné pre kaţdého, keď práve záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej istoty. V danej veci pred speňaţením spísaného majetku (sporných pozemkov) nevyšlo najavo, ţe je tu osoba (osoby), ktorá k tomuto majetku uplatňuje právo vylučujúce súpis. Zo zisteného skutkového stavu nebola zrejmá existencia okolností spôsobilých vyvolať u konkurzného správcu či konkurzného súdu pochybnosti o zaradení označených pozemkov do súpisu podstaty. Za podstatné povaţoval odvolací súd to, ţe pôvodní nadobúdatelia bytov v roku 1997 a ani neskôr o prevod sporných parciel ako priľahlých k pozemku neţiadali, a nie je známe, aby tak urobili aj právni predchodcovia ţalobcu. Správca konkurznej podstaty pri speňaţení majetku úpadcu mal záujem pozemky odpredať najprv mestu Košice, ktoré však o ne nemalo 4 4 Cdo 394/2013 záujem a potom ich so súhlasom konkurzného súdu predal ţalovanej 2/, ktorá záujem o kúpu prejavila na základe inzerátov v dennej tlači, a v konaní nebolo preukázané, ţe by pozemky nenadobudla v dobrej viere. Jej dobromyseľnosť pri právnom úkone smerujúcom k nadobudnutiu práv tak nesvedčí o neplatnosti právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a ţalobe vyhovel, prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Za nesprávny povaţuje záver odvolacieho súdu, podľa ktorého prvostupňový súd úplne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, pretoţe práve prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď návrhu ţalobcu vyhovel a určil, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi ţalovaným 1/ a ţalovanou 2/ je neplatná. Prvostupňový súd správne aplikoval v rámci právneho posúdenia veci ustanovenie § 70b ods. 1 a 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do

1. januára
2. Odvolací súd mal vychádzať z ustanovenia § 70b ods. 5 uvedeného zákona, v zmysle ktorého pri konaniach začatých pred
3. augustom 2000 sa vo veciach prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov bude postupovať iba podľa osobitného predpisu, ktorým bol zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Odvolací súd na vec neaplikoval ustanovenia zákona o vlastníctve bytov, preto vec nesprávne právne posúdil, čo zakladá dôvod dovolania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedol, ţe napriek tomu, ţe dovolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol odvolaciemu súdu, ţe nedostatočne odôvodnil svoje tvrdenie o absencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, odvolací súd sa pri opätovnom prejednávaní a rozhodovaní veci k naliehavému právnemu záujmu ţalobcu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy vôbec nevyjadril a nie je zrejmé z čoho vyvodil iný právny záver ak mal za to, ţe uţ tu existuje naliehavý právny záujem, oproti opačnému právnemu záveru uvedenému v predchádzajúcom rozhodnutí. Keďţe odvolací súd sa zaoberal neplatnosťou predmetnej kúpnej zmluvy, má ţalobca za to, ţe odvolací súd mal existenciu naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy za preukázanú, avšak môţe to byť 5 4 Cdo 394/2013 len dedukcia účastníka konania. Odvolací súd sa tak opomenul vyrovnať so základnou otázkou pre rozhodnutie uvedenej veci, ktoré pochybenie zakladá zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia a zakladá dôvodnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, ţe zahrnutie veci do konkurznej podstaty má za následok nemoţnosť domáhať sa určitým subjektom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorej časti taktieţ povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnené, pretoţe udelenie súhlasu správcovi konkurzným súdom s predajom predmetných nehnuteľností patriacich úpadcovi nie je moţné chápať ako zhojenie akýchkoľvek dôvodov neplatnosti zmluvy. V súvislosti s týmto názorom zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v priebehu predchádzajúcich písomných a ústnych podaní. Za účelový povaţoval názor odvolacieho súdu o nezáujme pôvodných nadobúdateľov bytov v roku 1997 o prevod predmetných priľahlých pozemkov, pretoţe povinnosťou správcu konkurznej podstaty bolo predať tieto nehnuteľnosti vlastníkom bytov. Povaţoval v konaní za preukázanú skutočnosť, ţe ţalovaný 1/ predmetné pozemky neponúkol vlastníkom bytov na odpredaj, preto povaţuje kúpnu zmluvu za neplatnú a rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne. Napokon, výzvu odvolacieho súdu týkajúcu sa pouţitia ustanovení § 6, § 12, § 18, §

§ 27zákona č.

328/1991 Zb. povaţuje za formálnu, pretoţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa s týmito ustanoveniami vyporiadal a ďalej zopakoval skutočnosti týkajúce sa právneho posúdenia platnosti kúpnej zmluvy, ktoré uvádzal v priebehu celého konania, doplnené svojim „vyjadrením“ z

1. augusta 2014, v ktorom uţ uvádzané skutočnosti znovu zopakoval. Ţalovaný 1/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril. Ţalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe napadnutý rozsudok povaţuje za správny, ţalobca nebol na podanie návrhu na začatie konania aktívne legitimovaný a nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, pretoţe nebol účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy a neboli nimi ani jeho právni predchodcovia. Navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal 6 4 Cdo 394/2013 napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V danej veci ide o takéto rozhodnutie odvolacieho súdu, čím je daná prípustnosť dovolania. Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a tieto vady nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Vzhľadom na námietky dovolateľa a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ v dovolaní namietal (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania 7 4 Cdo 394/2013 procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
2. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
3. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd v poradí prvým rozsudkom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, pričom v odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, ţe ţalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Napriek tomu však odvolací súd vec meritórne 8 4 Cdo 394/2013 prejednal. V zrušujúcom uznesení z
4. marca 2012 sp. zn. 4 Cdo 122/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, ţe z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu sa nedá zistiť, na základe čoho dospel súd k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení (keďţe názor súdu prvého stupňa za správny nepovaţoval) a ani to, na základe čoho dospel k záveru o nemoţnosti preskúmať platnosť predmetnej zmluvy. K tomuto konštatovaniu dospel dovolací súd z dôvodu, ţe odvolací súd sa vôbec nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, pričom, ak mal za to, ţe v tomto smere súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, mal ţalobu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal vecou samou. Po vrátení veci najvyšším súdom odvolací súd napadnutým (druhým) rozsudkom opätovne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol, pričom otázku naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení ponechal celkom bez povšimnutia a vec znovu meritórne prejednal. Ako vyriešil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení sa z odôvodnenia jeho rozhodnutia nedá zistiť (vzhľadom k predchádzajúcemu vyslovenému názoru o jej nedostatku). Návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.). Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jeho účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde uţ právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe navrhovateľ v danom právnom vzťahu môţe navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie). Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať 9 4 Cdo 394/2013 skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u navrhovateľa, teda je tu stav, ţe právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemoţno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môţe dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na poţadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním poţadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, ţe ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Návrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac neţ u návrhov (ţalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneuţitiu a prísne sa selektovala jeho prípustnosť. Mnohé minulé právne vety zo súdnych rozhodnutí moţno povaţovať aj pri súčasnej úprave za akceptovateľné, čomu svedčí predovšetkým to, ţe 1/ k tomu, či je právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, 2/ podľa ustanovenia o určovacej ţalobe nie je prípustná ţaloba o určenie, ţe niekomu kedysi prislúchalo vlastnícke právo, 3/ na nedostatok predpokladu určovacej ţaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Otázky týkajúce sa posúdenia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, právneho úkonu a pod., sú teda doterajšou judikatúrou dostatočne riešené a judikatúra je v tomto smere ustálená, pričom dovolací súd nemá dôvod ani v prejednávanej 10 4 Cdo 394/2013 veci sa od nej odkloniť (por. napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 110/2009, 3 Cdo 204/2005, 4 M Cdo 24/2008, 5 Cdo 191/2008, 6 Cdo 192/2010). Súdna prax za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. povaţuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, ţe ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbeţná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto ţalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, ţe účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo ţe nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretoţe právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, ţe zmluva je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu právo patrí. Výklad podávaný súdnou praxou je jednotný v závere, ţe naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo ţalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia ţaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou moţno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemoţno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia ţaloba účinnejšie neţ iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom moţno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej ţaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemoţno v konkrétnom prípade očakávať, ţe ich určovacia ţaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Pritom príslušné závery sa viaţu nielen k ţalobe na určenie ako takej, ale tieţ k tomu, akého konkrétneho určenia sa ţalobca domáha. Doterajšia súdna judikatúra dopadá aj na preskúmavanú vec. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyslovil, ţe naliehavý právny záujem ţalobcu na poţadovanom určení spočíva v tom, ţe ţalovaná 2/ nie je vlastníčkou bytu a nebytových 11 4 Cdo 394/2013 priestorov v bytovom dome nachádzajúcom sa na F.ici v Košiciach, preto nemohla nadobudnúť vlastníctvo k priľahlým pozemkom, ktoré sa viaţu na tento obytný dom. Odvolací súd povaţujúc pôvodne (v prvom svojom rozhodnutí) názor súdu prvého stupňa o splnení podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení za nesprávny, v napadnutom (druhom) rozsudku sa otázkou naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení vôbec nezaoberal a vec meritórne prejednal a to napriek tomu, ţe tak ako ţalovaný 1/ aj ţalovaná 2/ vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a rovnako sa nezaoberal ani ich námietkou týkajúcou sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie ţaloby o neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy s poukazom na ostatných 136 vlastníkov bytov predmetného bytového domu. Procesnou podmienkou určovacej ţaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem, ktorý je naliehavý. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Keďţe odvolací súd sa najskôr nestotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, avšak následne sám k splneniu tejto procesnej podmienky konania nezaujal ţiaden právny názor a vec prejednal, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď nie je moţné zistiť primárny dôvod, pre ktorý odvolací súd ţalobu zamietol. Dovolací súd na tomto mieste povaţuje za potrebné uviesť, ţe naliehavý právny záujem nemoţno vidieť v tom, ţe „ţalovaná nebola tou oprávnenou osobou“ (por. č.l. 66), ktorý názor si zrejme osvojil súd prvého stupňa. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, keďţe odvolací súd sa nevyporiadal ţiadnym spôsobom s otázkou splnenia procesnej podmienky konania (nezaujal k nej ţiadny právny názor), pričom sa nevyporiadal ani s námietkou ţalovaných týkajúcou sa nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu v predmetnom konaní, čo malo za následok porušenie práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 12 4 Cdo 394/2013 Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádzal inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti námietky dovolateľa, ţe v konaní došlo k inej vade konania a ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
5. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. novembra 2014 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová