1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. V danom prípade ţalobkyňa. Tejto však v súvislosti s odvolacím konaním ţiadne preukázateľné trovy nevznikli. Ţalobkyňa si náhradu takýchto trov ani neuplatnila, preto jej nemohli byť priznané. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotoţňuje, pretoţe dôvody rozsudku sú 3 4 Cdo 305/2013 správne. K odvolacím námietkam ţalovanej vzhľadom na účel preventívneho charakteru určovacej ţaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.) uviedol, ţe iba kladné rozhodnutie súdu o určovacej ţalobe je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty ţalobcu, preto ţalobkyňa mala naliehavý právny záujem na svojej určovacej ţalobe. Tvrdenie, ţe ţalobkyni by vznikol naliehavý právny záujem aţ v okamihu vzniku poistnej udalosti, nemoţno akceptovať, lebo v prípade vzniku poistnej udalosti, by sa ţalobkyňa mohla domáhať svojich nárokov iba ţalobou na plnenie, čo by bez ďalšieho vylučovalo existenciu naliehavého právneho záujmu určovacej ţalobe. K otázke nemoţnosti plnenia (§ 575 Obč. zák.) odvolací súd poukázal na to, ţe o nemoţnom plnení sa uvaţuje len za kumulatívneho spojenia troch podmienok, a to počiatočnej nemoţnosti, objektívnej nemoţnosti a fyzickej nemoţnosti plnenia, avšak ţalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala ani svoje tvrdenie, ţe plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa uţ stalo nemoţným, a teda zaniklo. Ak je plnenie nemoţné iba subjektívne – iba pre dlţníka (napr. pre jeho platobnú neschopnosť) záväzok nezaniká a taktieţ zo skutočnosti, ţe v zmluve nebola určená výška poistného na základe poistných – matematických metód podľa neskoršieho zákona o poisťovníctve tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nemoţno všeobecne usudzovať, ţeby táto inak so všetkými potrebnými náleţitosťami uzavretá zmluva svojim obsahom a účelom odporovala zákonu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, ţe orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre ţalovaného by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku proti štátu na náhradu škody, resp. ušlého zisku. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby tieto rozsudky zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a zaviaţe ţalobkyňu na náhradu trov konania ţalovanej. Vydania takéhoto rozhodnutia sa domáhala z dôvodov, ţe súd jej odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., (keď odvolací nenariadil pojednávanie; súd prvého stupňa nevykonal všetky navrhnuté dôkazy), namietala aj nesprávne právne posúdenie podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (otázky nemoţnosti plnenia, to, ţe nesprávne poistné vzorce prijalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a práve preto je /ono/ zodpovedné za vzniknutý 4 4 Cdo 305/2013 právny stav a škodu, ktorá spoločnosti vznikla), ako aj inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), keď ţalovaná platnosť poistnej zmluvy nespochybňovala, pričom táto skutočnosť sa stala medzi účastníkmi poistného vzťahu v súdnom konaní najneskôr podaním návrhu ţalovaného na urovnanie dohodou nesporná, a napriek tomu ju súd dokazoval. Ţalobkyňa navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnila s rozsudkom odvolacieho súdu, aj rozsudku súdu prvého stupňa, pričom mala za to, ţe uvedené rozhodnutia vychádzali zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalovaná zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné, ak smeruje proti takému jeho rozhodnutiu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani taký jeho potvrdzujúci rozsudok, proti ktorému je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. 5 4 Cdo 305/2013 Procesnú prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku ţalovanej by zakladala len prípadná procesná vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 O.s.p. Na vadu takejto povahy je dovolací súd povinný vţdy prihliadať (§ 242 ods. 1 O.s.p.). So zreteľom na uvedenú povinnosť sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa – a to aj vzhľadom na obsah dovolania – zaoberal tieţ otázkou, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k jednej (resp. k niektorým) z týchto vád, ale len jednoznačné zistenie, ţe konanie na súde niţšieho stupňa je skutočne postihnuté niektorou z týchto taxatívne vymenovaných vád. Mimoriadnosť dovolania ako opravného prostriedku, ktorým moţno výnimočne napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, sa prejavuje aj v tom, ţe jeho prípustnosť v zmysle § 237 O.s.p. je spojená výlučne len s najzávaţnejšími procesnými vadami zakladajúcimi tzv. zmätočnosť (v ňom taxatívne vymenovanými). Iné procesné vady nezakladajú prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia. Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré priznáva platná právnu úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach, pokiaľ bolo rozhodnutie súdu vydané 6 4 Cdo 305/2013 na základe neúplne zisteného skutkového stavu, neznamená to bez ďalšieho, ţe je daný dôvod prípustnosti v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. O procesnú vadu spomínanej povahy ide len vtedy, keď súd neumoţnil účastníkovi vykonať jeho procesné práva, najmä právo predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom prednesu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3, § 123, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.). Zo spisu nevyplýva, ţe by ţalovanej bolo odňaté niektoré z uvedených procesných práv. Podľa § 214 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem (ods. 1). V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (ods. 2). V zmysle citovaného ustanovenia odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania vţdy, ak nie je daný ani jeden z uvedených dôvodov, pričom oprávnenie na ich posúdenie má výlučne odvolací súd; ten zvaţuje, či treba dokazovanie doplniť alebo zopakovať (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a posudzuje existenciu dôleţitého verejného záujmu, ktorý je dôvodom na nariadenie pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty. V prejednávanej veci mal odvolací súd v čase rozhodovania (ako to vyplýva z jeho rozhodnutia) za to, ţe súd prvého stupňa dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci, preto nepovaţoval za potrebné dokazovanie doplniť alebo zopakovať, keď konštatoval, ţe rozsudok okresného súdu vo veci samej je potrebné podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Nešlo ani o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a vo veci nebol daný ani dôleţitý verejný záujem v zmysle vyššie uvedeného výkladu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nebol splnený ani jeden z dôvodov pre nariadenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., takţe odvolací súd nebol povinný 7 4 Cdo 305/2013 v predmetnej veci nariadiť pojednávanie; mohol postupovať podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a pokiaľ pojednávanie nenariadil, neodňal svojim postupom odporkyni moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľka namieta, ţe súdy nevykonali všetky dôkazy potrebné na úplné a správne zistenie skutkového stavu. K tomu treba uviesť, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa § 237 O.s.p. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach R 37/1995, R 125/1999 (ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.). Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázkami, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (porovnaj I. ÚS 52/03). Súd účastníkovi neodníme moţnosť konať pred ním ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). V predmetnom konaní medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav, spočívajúci v tom, ţe ţalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom ţalovanej poistnú zmluvu na ţivotné poistenie na dobu určitú. Sporným bolo posúdenie, či došlo k zrušeniu uvedenej poistnej zmluve s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Obč. zák. na základe ustanovení Obč. zák. a čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre ţivotné poistenie, pretoţe ţalovaná uţ ďalej nemohla pokračovať v nesprávne kalkulovanom poistení. Zo spisu vyplýva, ţe súd sa oboznámil s rozsiahlou písomnou dokumentáciou a argumentáciou ţalovanej, ţalovaná sa náleţite k návrhu vyjadrila (čl. l. 32 s prílohami, 144, 188, 209, 215, 253, 283), vo veci prebehlo viacero pojednávaní na ktorých boli prítomné obe strany (14.10.2009, 26.9.2011) a mali moţnosť vyjadriť sa, predloţiť dôkazy, predniesť návrhy, boli vypočutí právni zástupcovia oboch strán a taktieţ im bolo umoţnené aby na záver pojednávania zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (č. l. 229). V zápisnici z posledného pojednávania, na ktorom bol vynesený namietaný 8 4 Cdo 305/2013 rozsudok, právny zástupcovia účastníkov konania predniesli súdu, ţe nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe tzv. iná (neţ v § 237 O.s.p. uvedená) procesná vada konania je relevantným dovolacím dôvodom, prípustnosť dovolania ale nezakladá. K námietke ţalovanej, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďţe ţalovanou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanej, ktorá v tomto konaní úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa podala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy tohto konania a poţadovanú náhradu vyčíslila vo vyjadrení k dovolaniu. Najvyšší súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej za vypracovanie písomného vyjadrenia ţalobkyne k dovolaniu ţalovanej v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“). Sadzbu 9 4 Cdo 305/2013 za tento úkon právnej sluţby určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 60,07 €, čo s reţijným paušálom § 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 €) predstavuje spolu 67,88 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. augusta 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.