1 Tr. zák., o dovolaní obvinenej podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. V. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2013, sp. zn. 1 To 171/2012
1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. z dôvodu
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. takto r o z h o d o l : Uznesením Krajského súdu v Bratislave z
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že vo funkcii vedúcej oddelenia vyšetrovania, odboru operatívnej činnosti a vyšetrovania Z., národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, úradu hraničnej a cudzineckej polície M. v nezistenom období, pravdepodobne v čase od
zákona spravodlivo potrestaný, pričom trestné stíhanie osoby obvinenej v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: PPZ- 208/HCP-OV-2006 aj v dôsledku faktickej neexistencie dôkazov muselo byť následne dňa 10.5. 2011 prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava V zastavené postupom
1 písm. a/ Trestného poriadku. Za to jej okresný súd uložil
1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 200 eur.
3 Tr. zák. pre prípad, že by bol výkon uloženého peňažného trestu úmyselne zmarený, obvinenej bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní jeden mesiac. Proti tomuto rozsudku podala obvinená odvolanie. 4 Tdo 49/2014 3 Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. januára 2013, sp. zn. 1 To 171/2012 jej odvolanie
por. ako nedôvodné zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu písomným podaním z
zaužívaných zvyklostí a nemohla ani len predvídať, že by mohlo dôjsť k strate vyšetrovacieho spisu. O situácii na oddelení po jej odchode svedčí to, že pplk. JUDr. K. P. ako jej zástupca bol vymenovaný do funkcie viac ako 50 dní po jej odchode, pričom až 11. januára 2012 bol vydaný interný predpis upravujúci odovzdávanie spisov.
jej názoru nedošlo z jej strany k naplneniu subjektívnej stránky prečinu, zo spáchania ktorého bola uznaná za vinnú, nie je daná príčinná súvislosť medzi jej konaním a spôsobeným následkom, teda zastavením trestného stíhania v inkriminovanej veci. Ďalej poukázala na to, že o pomeroch na úrade pri nakladaní s vyšetrovacími spismi svedčí skutočnosť, že samotní zodpovední funkcionári rezortu nedokázali ustáliť či porušila svoje povinnosti, keď uznesením vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby M. bolo najprv trestné oznámenie vo vzťahu k strate predmetného spisu odmietnuté s tým, že nejde o trestný čin. Až následne po právoplatnosti uvedeného uznesenia vyšetrovateľ inšpekčnej služby M. začal trestné stíhanie pre tú istú stratu spisu. V inkriminovanom čase 02. júna 2010 jej bola ponúknutá funkcia zástupcu riaditeľa Strednej odbornej školy P., kde nastúpila 07. júna 2010. Je pravdou, že spis nechala 4 Tdo 49/2014 4 v kancelárii na stole spolu s ostatnými dôkazmi, avšak nemala komu spisy odovzdať, pretože pplk. P. napriek pokynu pplk. Ing. B. M. toto nechcel urobiť a aj dokumentáciu a jeden spis prevzal bez zápisu.
jej názoru pri jej odsúdení došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku čím je daný dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. V doplnení dovolania poukázala na to, že jej právo na obhajobu bolo porušené tým, že neboli odstránené zásadné pochybnosti o čase spáchania skutku, keď skutok bol vymedzený v časovom období „pravdepodobne od
nej zásadnou otázkou. Navyše súdy vôbec neodôvodnili v čom malo spočívať jej nedbanlivostné zavinenie vo vzťahu k strate vyšetrovacieho spisu, nevysporiadali sa s príčinnou súvislosťou medzi jej zavinením a spôsobeným následkom, čím považuje prvostupňové rozhodnutie i uznesenie odvolacieho súdu za arbitrárne. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
písm. i/ § 371 Tr. por. prvostupňový súd
nej nesprávne použil iné hmotnoprávne ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, pretože vyšetrovateľ neplní úlohy
tohto ustanovenia, ale
1 písm. d/ „výkonom vyšetrovania o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch“, preto zistenie prvostupňového súdu, že stratou spisu (originálu a konceptu) znemožnila odhalenie trestného činu a zistenie páchateľa, je v rozpore s týmto ustanovením. Napokon uviedla, že v dôsledku týchto pochybení došlo k porušeniu článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spočívajúceho v práve na spravodlivý proces a súdnu ochranu. 4 Tdo 49/2014 5 Dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jej neprospech, zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave i rozsudok Okresného súdu Bratislava IV a prikázal prvostupňovému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvinenej na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Bratislave. Prokurátor navrhol dovolanie odmietnuť
c/ Tr. por., pretože
neho nie sú dané dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. o ktoré sa dovolanie opiera. Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a spĺňa obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolací súd na neverejnom zasadnutí (§ 382a Tr. por.) po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že dovolanie obvinenej Mgr. K. M. je dôvodné.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Podstatou práva na obhajobu, ku ktorému smerujú všetky základné zásady trestného konania, je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S tým súvisí povinnosť orgánov činných v trestnom konaní objasňovať s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby súdu umožnili spravodlivo rozhodnúť. Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie. 4 Tdo 49/2014 6 V posudzovanej veci sa nepostupovalo dôsledne
tejto zásady, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. Skutok – skutková veta ako ju ustálil súd prvého stupňa vzbudzuje pochybnosti o tom kedy a za akých okolností malo dôjsť k strate spisu v trestnej veci, v ktorej obvinená ako vyšetrovateľka vykonala úkony trestného stíhania. Skutkové zistenie, že sa tak stalo „ v nezistenom období, pravdepodobne v čase od
2 písm. a/ Tr. zák. nebolo vznesené proti J. T. ako to uvádza prokurátor v uznesení o zastavení trestného stíhania, ale proti obvinenému J. T., nar. XY. Aj návrh na podanie obžaloby z
prokurátora v zastavujúcom uznesení zrejmé, že išlo o J. T. a nie J. T. 4 Tdo 49/2014 7 Z dokazovania nie je zrejmé na základe akých skutočností resp. dôkazov došlo k poznaniu pravej identity páchateľa najmä za situácie, keď
oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na č. l. 140 v Registri trestov J. T. má dva záznamy a J. T. je bez záznamu v tomto registri. Pritom „obvinený J. T.“ pri výsluchu
2, § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do
skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa obvinená stratou originálu a konceptu vyšetrovacieho spisu znemožnila odhalenie trestného činu a zistenie páchateľa ..., čím nastala dôkazná núdza, ktorú už nebolo možné rekonštrukciou spisu odstrániť, preto v rozpore s ustanovením § 1 ods. 1 Trestného poriadku trestný čin nebol náležite zistený a jeho páchateľ
zákona spravodlivo potrestaný a v dôsledku faktickej neexistencie dôkazov muselo byť stíhanie osoby obvinenej v trestnom konaní zastavené. Táto skutková veta sa opiera o uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 10. mája 2011, sp. zn. 1 Pv 998/06 proti obvinenému J. T., ktorý na základe toho, že J. T. ako obvinený odmietol vypovedať, pri strate vyšetrovacieho spisu a z toho vyplývajúcej nedostupnosti dôkazov, či už ide o zápisnicu s priznaním obvineného, zápisnicu o výsluchu jednotlivých svedkov (výsluchov svedkov – utečencov z Indie bez cestovných dokladov) zápisníc o konfrontáciách a listinných dôkazov dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali, že sa stal predmetný skutok. Na základe dôkaznej núdze preto trestné stíhanie proti obvinenému J. T.
1 písm. a/ Tr. por. zastavil. V tejto súvislosti treba uviesť, že dôkazná núdza sama osebe neznamená, že skutok sa nestal, ale ide o dôkaznú situáciu, ktorá neumožňuje usvedčenie obvineného zo spáchania 4 Tdo 49/2014 8 tohto skutku, teda trestné stíhanie nemalo byť zastavené
vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku. Toto formálne pochybenie treba rozlíšiť od materiálnej podmienky zastavujúceho uznesenia. V danom prípade pri trestnom čine – prečine marenia úlohy verejným činiteľom
1 Tr. zák. bolo treba v rámci vyriešenia predbežnej otázky § 7 ods. 1 Tr. por. posudzovať, či v dôsledku straty vyšetrovacieho spisu (originálu i konceptu) spolu so zaistnými vecami došlo k situácii, že „dôkaznú núdzu nebolo možné rekonštrukciou odstrániť.“
dovolacieho súdu orgánom prípravného konania nič nebránilo „zistiť pravú totožnosť páchateľa predmetného skutku a okolnosti, za ktorých bol spáchaný a to znovu vykonaním dostupných dôkazov okrem „výsluchu utečencov z Indie bez cestovných dokladov.“ Tieto skutočnosti bolo treba zisťovať výsluchom „zmiešanej hliadky, ktorá vodiča a utečencov odovzdala vedúcemu smeny Oddelenia hraničnej polície R. k ďalšiemu riešeniu“ tak, ako to vyplýva zo správy o stave trestného konania z výjazdu zo
1 Tr. zák. po objektívnej stránke je zmarenia alebo podstatné sťaženie plnenia dôležitej úlohy. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivostné zavinenie vo forme vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti. V posudzovanej veci tým, že sa nezisťovalo, či boli splnené aj materiálne podmienky pre zastavenie trestného stíhania „pre nemožnosť vykonania rekonštrukcie spisu“ a z toho vyplývajúcej dôkaznej núdze, nezistilo sa ani, či strata vyšetrovacieho spisu sama osebe zmarila alebo podstatne sťažila trestné stíhanie „páchateľa“ v takejto trestnej veci. Pokiaľ ide o namietané naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné konštatovať, že dovolací súd zásadne nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Dovolací súd nie je oprávnený ani posudzovať úplnosť skutkových zistení ustálených v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v ňom vykonaných dôkazov. Pokiaľ však došlo pri zisťovaní skutkového stavu k porušeniu práva obvineného na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako v danom prípade, potom je zároveň naplnený aj dovolací dôvod
písm. i/ uvedeného zákonného ustanovenia, pretože len dodržaním procesného postupu v súlade s Trestným poriadkom pri vykonávaní jednotlivých dôkazov, majúc na zreteli pritom i právo na obhajobu obvineného a právo na spravodlivý proces, možno správne ustáliť skutkový stav a správne ho potom i právne posúdiť. Ak sa tak nestalo, potom i táto skutočnosť, podobne ako je tomu v prípade, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (písm. g/ § 371 ods. 1 Tr. por.), napĺňa dovolací dôvod
písm. i/ § 371 ods. 1 Tr. por. 4 Tdo 49/2014 10
článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaného pod č. 209/1992 Zb. – ďalej „dohovor“) upravujúceho právo na spravodlivé súdne konanie, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Je potrebné uviesť, že ani dovolacie konanie nestojí mimo rámca práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý proces) garantovaného článkom 6 dohovoru. Podstata práva na spravodlivý proces spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby uplatneným právam bola poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Právo na spravodlivý proces pritom nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto v určitej kvalite aj dostať.
článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Vychádzajúc z týchto princípov dovolací súd napriek tomu, že je viazaný dôvodmi dovolania v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. v súlade s právom obvineného na spravodlivý proces a súdne konanie, na podklade vyššie uvedeného dospel k záveru, že sú naplnené oba uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. Navyše dodáva, že napriek tomu, že obvinená bola uznaná za vinnú z prečinu, súdy sa vôbec nevysporiadali s ustanovením § 10 ods. 2 Tr. zák. o materiálnom korektíve, obzvlášť, keď v danom prípade má ísť o spáchanie prečinu zavineného z nedbanlivosti.
1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
por., vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému 4 Tdo 49/2014 11 rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací z vyššie uvedených dôvodov vyslovil vo výroku rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvinenej Mgr. K. M., zrušil napadnuté uznesenie i rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce a prikázal Okresnému súdu Bratislava IV, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. K vráteniu veci súdu prvého stupňa došlo preto, že vytýkané nedostatky majú síce pôvod v prípravnom konaní, ale samosudca mohol tieto pochybenia zistiť pri preskúmaní obžaloby
1 Tr. por.
1 Tr. por. je orgán – okresný súd, ktorému vec bola prikázaná, viazaný právnym názorom , ktorý vyslovil vo veci dovolací súd a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie nariadil. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 29. apríla 2015 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.