← Slovensko

o vylúčenie veci z exekúcie

Najvyšší súd 3 Cdo 8/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. W., bývajúcej v Š., zastúpenej JUDr. P. L., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému Ing. A. O., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. R. Ţ., advokátom so sídlom v B., o vylúčenie veci z exekúcie, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45 C 153/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

  1. septembra 2009 sp. zn. 12 Co 289/2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
  2. septembra 2009 sp. zn. 12 Co 289/2008 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa sa v konaní excindačnou ţalobou domáhala vylúčenia vecí [nehnuteľností v katastrálnom území Š., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X. a vedené ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, bytový dom na parcele č. X. a na parcele č. X. súpisné č. X., byt č. X. na
  3. poschodí tohto domu, spoluvlastnícky podiel X. na spoločných častiach a zariadeniach domu a na týchto pozemkoch (ďalej len „nehnuteľnosti“)] z exekúcie vedenej Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. Er 421/1996 a súdnou exekútorkou Mgr. A. M. pod sp. zn. Ex 258/
  4. Ţalobkyňa argumentovala tým, ţe nehnuteľnosti boli nadobudnuté kúpou v roku 2005 a tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manţelov (ďalej len „BSM“) – ţalobkyne a M. W., s ktorým uzavrela manţelstvo
  5. februára
  6. Uvedená exekúcia sa vedie proti M. W. na vymoţenie pohľadávky ţalovaného, ktorá ale vznikla ešte v čase pred uzavretím manţelstva ţalobkyne a M. W.. Ide o pohľadávku v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III z
  7. mája 1993 3 Cdo 8/2010 2 č.k. 12 C 206/1992-32 (právoplatnosť nadobudol
  8. apríla 1995), ktorým bola M. W. uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanému sumu 160 000 Sk s príslušenstvom. Podľa názoru ţalobkyne nemôţe byť pohľadávka, ktorá vznikla pred uzavretím jej manţelstva s M. W., pri exekúcii uspokojená z ich spoločného majetku patriaceho do BSM. Ţalovaný popieral opodstatnenosť ţaloby a zastával názor, ţe uvedená pohľadávka môţe byť uspokojená aj z vecí v BSM L. W. a M. W.. Vzhľadom na to nie je daný dôvod na vylúčenie nehnuteľností z exekúcie. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo
  9. septembra 2008 č.k. 45 C 153/2007-34 v spojení s opravným uznesením z
  10. mája 2009 č.k. 45 C 153/2007-61 vylúčil nehnuteľnosti z vyššie označenej exekúcie a rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, ţe ţalovaný (ako osoba oprávnená z rozsudku Okresného súdu Bratislava III z
  11. mája 1993 č.k. 12 C 206/1992-32) podal
  12. októbra 1996 návrh na vykonanie exekúcie proti M. W. na vymoţenie sumy 160 000 Sk s príslušenstvom. V rámci exekúcie má byť v danom prípade uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred uzavretím manţelstva L. W. a M. W.. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa by ale táto pohľadávka ţalovaného mohla byť uspokojená z nehnuteľností len v prípade, ak by vznikla za trvania manţelstva L. W. a M. W. [od
  13. februára 2000 (deň uzavretia manţelstva) do
  14. septembra 2007 (deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Galanta z
  15. júla 2007 č. k. 10 C 53/2007-28, ktorým bolo ich manţelstvo rozvedené)]. Keďţe uvedená pohľadávka nevznikla v tomto časovom rozmedzí, ale za trvania predchádzajúceho manţelstva M. W. s R. D., nie je moţné uspokojiť ju z nehnuteľností, ktoré sú predmetom BSM ţalobkyne a M. W.. Súd prvého stupňa vzhľadom na to opodstatnene podanej excindačnej ţalobe vyhovel. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
  16. septembra 2009 sp. zn. 12 Co 289/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Rozhodol tieţ o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vytkol, ţe vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Poukázal na ustanovenia § 37 ods. 2 a § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, ţe nehnuteľnosti patria do BSM ţalobkyne a M. W. ako bývalých manţelov, a preto v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami môţu byť predmetom exekúcie, nakoľko pohľadávka 3 Cdo 8/2010 3 veriteľa (ţalovaného) len jedného z manţelov, proti ktorému sa vedie exekučné konanie, môţe byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Inštitút BSM ako i výpočet vecí, ktoré do BSM patria, upravujú ustanovenia § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka. Manţelia však môţu dohodou, ktorá musí mať formu notárskej zápisnice, zúţiť zákonom určený rozsah ich BSM. V prejednávanej veci je síce nesporné, ţe pohľadávka ţalovaného ako veriteľa bývalého manţela ţalobkyne vznikla pred uzavretím manţelstva ţalobkyne a M. W., avšak uzavretie manţelstva nemôţe byť na prekáţku uspokojenia pohľadávky veriteľa (ţalovaného) ako oprávneného v exekučnom konaní. To znamená, ţe uzavretím manţelstva so ţalobkyňou sa M. W. nezbavil svojej povinnosti uloţenej exekučným titulom. „Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe v zmysle platnej právnej úpravy – Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka expressis verbis a napokon ani pouţitím výkladu týchto zákonných predpisov a contrario, nevyplýva, ţe by majetok v BSM manţelov, ktorí manţelstvo uzavreli aţ po tom, ako voči jednému z manţelov bolo začaté exekučné konanie, nebolo moţné postihnúť exekúciou. Ako uţ odvolací súd uviedol vyššie, manţelia si mohli dohodou v súlade s ustanovením § 143a Občianskeho zákonníka zákonom stanovený rozsah ich BSM rozšíriť alebo zúţiť a v tom prípade by v súlade s § 147 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku veriteľa len jedného z manţelov z takého majetku nebolo moţné uspokojiť“. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil podľa § 220 O.s.p. a ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách prvostupňového a odvolacieho konania odôvodnil poukazom na § 224 ods. 2 O.s.p., § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 142 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, v ktorom namietla, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). S poukazom na § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedla, ţe moţnosť postihnutia majetku v BSM v prípade existencie dlhu jedného z manţelov prichádza do úvahy len ak dlh vznikol za trvania manţelstva. Navyše, ide tu len o moţnosť (a nie zákonnú povinnosť) uspokojenia takéhoto dlhu z majetku v BSM. K uspokojeniu pohľadávky z majetku v BSM moţno pristúpiť aţ vtedy, ak ju nemoţno uspokojiť z majetku dlţníka. Aţ keď manţel takýto výlučný majetok nemá, prípadne jeho rozsah nepostačuje na uspokojenie pohľadávky, nastupuje moţnosť uspokojenia pohľadávky z majetku v BSM. V danom prípade malo byť preto rozhodujúce zistenie, či M. W. nemá majetok v jeho výlučnom vlastníctve, či (ne)došlo k vyporiadaniu BSM M. W. a jeho predchádzajúcej manţelky R. D., a či za trvania manţelstva M. W. a R. D. (ne)došlo k niektorej z modifikácií BSM. Podľa názoru 3 Cdo 8/2010 4 dovolateľky mali byť tieto skutočnosti skúmané v exekučnom konaní. Dovolateľka pripustila, ţe pohľadávka dlţníka uzavretím nového manţelstva nezanikla. Nesprávny je ale názor odvolacieho súdu, ţe majetok v BSM manţelov, ktorí manţelstvo uzavreli aţ po tom, ako bolo voči jednému z nich začaté exekučné konanie, moţno postihnúť exekúciou. Podľa ţalobkyne z (hmotnoprávneho) ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré nadväzuje (procesnoprávne) ustanovenie § 37 ods. 2 Exekučného poriadku logicky vyplýva, ţe aby pohľadávka len jedného z manţelov mohla byť uspokojená z majetku patriaceho do BSM, musia byť splnené dve podmienky: a/ musí ísť o pohľadávku len jedného z manţelov a b/ pohľadávka musí vzniknúť za trvania manţelstva. V danom prípade nie je naplnený druhý zákonný predpoklad. Keďţe pohľadávku ţalovaného nebolo moţné uspokojiť z majetku v BSM ţalobkyne a M. W., malo byť excindačnej ţalobe vyhovené. Z týchto dôvodov ţalobkyňa ţiadala, aby dovolací súd buď napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, alebo napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ţalobkyňa v dovolaní neuvádza ţiadne nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom a odvolacom konaní. Podľa jeho názoru „vzhľadom na dĺţku trvania exekučného konania v predmetnej veci je zrejmé, ţe iný spôsob výkonu rozhodnutia nie je v súčasnej dobe moţný“. V ďalšej časti vyjadrenia sa ţalovaný v plnom rozsahu stotoţnil s právnymi závermi odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie označil za vecne správne. Neopodstatnené dovolanie ţiadal zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241ods. 1 O.s.p.), proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý moţno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok 3 Cdo 8/2010 5 nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. sa dovolací súd zaoberal tieţ otázkou, či sa v konaní na súdoch niţších stupňov nevyskytol procesný nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ani vada tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Ţalobkyňa v dovolaní uviedla, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobkyňa ňou uplatnený dovolací dôvod vyvodzuje z toho, ţe odvolací súd v danom prípade nesprávne interpretoval ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 ods. 2 Exekučného poriadku. 3 Cdo 8/2010 6 Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manţelov, ktorá vznikla za trvania manţelstva, môţe byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, ţe so vznikom manţelstva je spojený vznik majetkového spoločenstva manţelov – manţelia vstupujú do majetkových vzťahov nielen medzi sebou navzájom, ale aj do majetkových vzťahov voči tretím osobám. Majetkovým spoločenstvom manţelov je podľa súčasnej právnej úpravy BSM. Vznikom manţelstva vzniká BSM (ako zo zákona vyplývajúci inštitút a spôsob nadobúdania majetku) ku všetkému, čo môţe byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manţelia (niektorý z nich), nadobudli za trvania manţelstva, okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a Občianskeho zákonníka. Pre toto spoluvlastníctvo je charakteristické, ţe manţelia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zohľadňuje vyššie uvedený pojmový znak BSM – bezpodielovosť. Keďţe v BSM neexistujú podiely ţiadneho zo spoluvlastníkov (manţelov) na spoločnej veci, nemôţe sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manţelstva len voči jednému z manţelov, obmedziť iba na „podiel“ tohto manţela (dlţníka) na spoločnom majetku. Uvedené ustanovenie preto umoţňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlţník bezpodielovým spoluvlastníkom. Predpokladom moţnosti postupu podľa tohto ustanovenia je a/ existencia pohľadávky vzniknutej len voči jednému z manţelov za trvania manţelstva (samostatný dlh) a b/ vedenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) aj na majetok, ktorý patrí do BSM. I keď vo vzťahu k veriteľovi nejde v prípade druhého manţela, ktorý sám nie je dlţníkom, o jeho osobný záväzok, je tento manţel povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia (pri exekúcii) uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do BSM oboch manţelov. V prípade, keď nariadeným výkonom rozhodnutia (exekúciou) majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet BSM, stáva sa manţel dlţníka účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). S tým súvisí aj ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môţe tretia osoba (v danom prípade ţalobkyňa) uplatniť voči oprávnenému (v danom prípade voči ţalovanému) na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie. Aj v odbornej literatúre bol vyslovený názor, ţe ak je exekúciou postihnutá vec, ktorá patrí do BSM, avšak pohľadávka povinného manţela vznikla pred uzavretím manţelstva, má druhý manţel moţnosť podať 3 Cdo 8/2010 7 excindačnú ţalobu podľa § 55 ods. 1 O.s.p. (viď bliţšie „Komentár – Exekučný poriadok, Eurounion, 2009, str. 192). Zo spisu vyplýva, ţe manţelstvu M. W. a ţalobkyne časovo predchádzalo manţelstvo M. W. a R. D.. So zreteľom na právne otázky nastolené v konaní na súdoch niţších stupňov účastníkmi na oboch procesných stranách (na niektoré z nich ţalobkyňa poukázala tieţ v dovolaní) bolo potrebné hľadať zákonu zodpovedajúcu odpoveď na otázku, či pohľadávka veriteľa len jedného z manţelov, ktorá vznikla za trvania skoršieho manţelstva, alebo pred uzavretím neskoršieho manţelstva, môţe byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do toho BSM, vznik ktorého (ako právneho inštitútu a zároveň ako určitého zákonom stanoveného spôsobu nadobúdania vecí do tohto majetkového spoločenstva) bol zaloţený uzavretím neskoršieho manţelstva. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedá obsahu a účelu ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka interpretácia, v zmysle ktorej môţe byť pri výkone rozhodnutia (exekúcii) uspokojená z majetku patriaceho do BSM iba taká pohľadávka veriteľa jedného z manţelov, ktorá vznikla za trvania manţelstva, s uzavretím ktorého zákon vo všeobecnosti spája vznik BSM k veci postihnutej exekúciou, teda za trvania manţelstva dlţníka s druhým manţelom – bezpodielovým spoluvlastníkom veci, z ktorej má byť pohľadávka uspokojená. To znamená, ţe pohľadávka len jedného z manţelov, ktorá vznikla pred uzavretím manţelstva tohto dlţníka s jeho manţelom – bezpodielovým spoluvlastníkom (rovnako ktorá vznikla po zániku ich manţelstva), nemôţe byť uspokojená z majetku patriaceho do ich BSM. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, ţe nehnuteľnosti tvoria predmet BSM ţalobkyne a M. W. a ţe pohľadávka ţalovaného voči M. W. vznikla pred uzavretím manţelstva ţalobkyne a M. W.. Na to jasne poukázal aj odvolací súd; napriek tomu ale dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ţe aj takáto pohľadávka môţe byť uspokojená z nehnuteľností v BSM ţalobkyne a M. W.. Pre takýto právny záver nedáva ale § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka ţiadny podklad. Moţno súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, ţe uzavretím manţelstva nemôţe byť zmarené uspokojenie pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a ţe uzavretím manţelstva so 3 Cdo 8/2010 8 ţalobkyňou sa M. W. nezbavil svojej povinnosti uloţenej exekučným titulom. V danej veci ale o to nešlo. Podstatným v nej bolo posúdenie, či predmetnú pohľadávku moţno v exekúcii uspokojiť z majetku v BSM ţalobkyne a M. W.. Zo všetkých skutkovo a právne relevantných okolností danej veci je zrejmé, ţe vo vyššie uvedenom exekučnom konaní sa ţalovaný (ako oprávnený) v rozpore s § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka usiluje uspokojiť z nehnuteľností (majetku patriaceho do BSM ţalobkyne a M. W.) takú pohľadávku voči M. W. (ako povinnému), ktorá vznikla pred uzavretím manţelstva ţalobkyne a M. W.. Právny názor odvolacieho súdu, ţe v tomto prípade nie sú splnené predpoklady pre vylúčenie nehnuteľností z exekúcie, je preto nesprávny. Nenáleţitý je pritom odkaz odvolacieho súdu na moţnosti manţelov (ţalobkyne a M. W.) vyplývajúce z dohôd uzatváraných v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka. Predmetná pohľadávka ţalovaného vznikla pred uzavretím manţelstva ţalobkyne a M. W. (v dôsledku čoho ani po uzavretí ich manţelstva nehrozilo uspokojenie tejto pohľadávky z ich spoločného majetku v BSM), preto nemali ţiadny dôvod obávať sa moţnosti exekúcie na vymoţenie tejto pohľadávky z majetku v ich BSM a z tohto dôvodu uzatvárať niektorú z dohôd uvedených v § 143a Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na právnom posúdení veci, ktoré dovolací súd nepovaţuje za správne. Ţalobkyňa preto opodstatnene uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. So zreteľom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu dovolaním napadnutého rozsudku sa dovolací súd nezaoberal ďalšími námietkami ţalobkyne uvedenými v dovolaní, najmä pokiaľ sa vyjadrovala o tom, aký má byť správny postup exekútora v exekučnom konaní. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 3 Cdo 8/2010 9 V Bratislave
  17. novembra 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.