Najvyšší súd 10Sža/13/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a z členov JUDr.

§ 36ods.

1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov), ako aj to, čo bolo predmetom oboch rozhodnutí (skôr udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny). Taktieţ námietka absencie správnej úvahy v preskúmavaných rozhodnutiach podľa krajského súdu neobstojí, nakoľko rozhodnutia obsahujú opis rozhodujúcich skutočností (falošný preklad rodného listu ţalobcu), ako aj hodnotenie vykonaných dôkazov. 3 10Sža/13/2015 Krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca a jeho rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, ţe preklad jej rodného listu predloţený k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny bol falošný. Z vykonaného dokazovania (výpoveď predkladateľky Ing. N. K., zákonného zástupcu a JUDr. Ľ. S.) jednoznačne vyplynulo, ţe takúto vedomosť nemal ani zákonný zástupca ţalobcu a ani splnomocnený zástupca JUDr. Ľ. S.. Podľa krajského súdu hoci z ustanovenia § 33 ods. 4 písm.

1. e)zákona o pobyte cudzincov nevyplýva, ţe by sa pre aplikáciu tohto ustanovenia vyţadoval úmysel predloţiť falošné alebo pozmenené doklady sa predpokladá. Ak však dôjde k tomu, ţe účastník predloţí falošné alebo pozmenené doklady, musí mu byť podľa názoru súdu daná moţnosť preukázať, ţe k tomu došlo bez jeho vedomia a súhlasu a ţe z tohto hľadiska nezanedbal nič, čo by za daných okolností bolo od neho moţné rozumne očakávať. Správny orgán je v takom prípade povinný takéto dôkazy vyhodnotiť a nielen paušálne trvať na objektívnej zodpovednosti účastníka za predloţenie takýchto dokladov. V danom prípade bolo podľa krajského súdu preukázané, ţe zákonný zástupca ţalobcu a ani jeho splnomocnený zástupca nemali ţiadnu vedomosť o tom, ţe zavinením zainteresovaných prekladateliek došlo k tomu, ţe k ţiadosti o prechodný pobyt splnomocnený zástupca ţalobkyne predloţil falošný preklad jeho rodného listu. Za týchto okolností by bolo podľa názoru krajského súdu krajne nespravodlivé, aby nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemal žalobca žiaden podiel, viedol k zrušeniu prechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný život účastníka konania. Podľa krajského súdu napadnuté rozhodnutie bliţšie neodôvodňuje, prečo rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu, ktorý bol ţalobcovi skôr udelený, nebude mať vplyv na jeho rodinný a súkromný ţivot. Právo na súkromný a rodinný ţivot totiţ zahŕňa i voľbu jeho miesta. Konštatovanie, ţe zrušením povolenia na pobyt celej rodine ţalobcu odpadá moţnosť zásahu do práva na súkromný a rodinný ţivot, povaţoval krajský súd za neprimerané a nedostatočné. Správne orgány podľa krajského súdu nevenovali pozornosť ani tej skutočnosti, 4 10Sža/13/2015 ţe ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia disponovali doloţeným riadnym prekladom rodného listu ţalobcu, ktorý bol totoţný s falošným prekladom. Podľa článku 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má kaţdý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota. Štátny orgán nemôţe do výkonu tohto práva svojvoľne zasahovať. Môţe tak učiniť iba v prípade, ak je to v súlade so zákonom a v nevyhnutnej miere, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Podľa krajského súdu z vydaných rozhodnutí nevyplýva dôvod, pre ktorý by v danom prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca. Nakoľko v danom prípade ide o rodinu s viacerými maloletými deťmi, je zrušenie prechodného pobytu bezpochyby závaţným zásahom do rodinného a súkromného ţivota tohto maloletého dieťaťa a aj ostatných členov rodiny. Preto je treba dôslednejšie vyhodnotiť, či takýto zásah je adekvátny moţnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru. S ohľadom na zistené okolnosti sa súdu javí preskúmavané rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu ako neprimerané dotknutému právu na ochranu súkromného a rodinného ţivota ţalobcu. Na základe uvedených skutočností krajský súd prijal záver, ţe preskúmavané rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko predloţenie falošného prekladu rodného listu nemôţe byť za daných okolností dané za vinu výlučne ţalobcovi, ktorý o tom nemal ţiadnu vedomosť (vedomosť o tom nemal ani jeho zákonný zástupca a ani splnomocnený zástupca). Obe rozhodnutia sú zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu v intenciách čl. 8 Dohovoru. Preto krajský súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu. Námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, neurčitosti výroku rozhodnutí a ich odôvodnení krajský súd vyhodnotil za nedôvodné. II. 5 10Sža/13/2015 Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného Ţalovaný podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom uviedol, ţe postup správnych orgánov podľa ust. § 36 ods. 1 písm.
2. b)s poukazom na ust. § 33 ods. 4 písm.
3. e)zákona o pobyte cudzincov bol dôvodný. Podľa ţalovaného je nesporné, ţe ţalobca v konaní predloţil falošné doklady a tým sa snaţil zavádzať správny orgán. Práve z dôvodu, ţe správny orgán nemá inú moţnosť, ako pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť, keď v konaní uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloţí falošné alebo pozmenené doklady, nebolo zo strany správneho orgánu potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či o tom, ţe predmetný doklad je falošný ţalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca skutočne vedel. Tak ako sme to uviedli aj v ţalobou napadnutých rozhodnutiach nie je dôleţité, či ţalobca predloţil falošné doklady úmyselne alebo nie. Podľa ţalovaného dôleţitá je skutočnosť, ţe k ţiadosti bol doloţený falošný doklad. Zákonná úprava ust. § 33 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov nepredpokladá zo strany účastníka konania úmyselné zavinenie. V predmetnom konaní bolo podľa názoru ţalovaného dostatočne preukázané, ţe ţalobca vo veci predloţil falošné doklady. Je to zrejmé zo spisového materiálu a zo zápisníc spísaných správnym orgánom s prekladateľkami Mgr. K. a PhDr. B.. Z uvedených dôvodov správny orgán nezohľadňoval v konaní ani tú skutočnosť, ţe ţalobca v konaní predloţil doklad opatrený pravou podpisovou doloţkou, vykonanou iným prekladateľom. Ţalovaný poukázal na to, ţe krajský súd vytkol správnemu orgánu aj tú skutočnosť, ţe v tomto prípade povýšil verejný záujem nad záujem súkromný a nedostatočne vyhodnotil dopad na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ţalovaný vyjadril presvedčenie, ţe správny orgán v svojom konaní prihliadal aj na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu. Vychádzal z ust. § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Je zrejmé, ţe v tomto prípade ide o maloleté dieťa, avšak celá rodina v konaní o pobyt predloţila falošné doklady (doklady opatrené falošnou podpisovou doloţkou) a všetkým bolo rozhodnuté v konaní rovnakým spôsobom. Išlo o zrušenie povolenia na prechodný pobyt, ktorý mala celá rodina udelený krátky čas (29.04.2013 mu bol udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s platnosťou do 02.10.2014, pobyt bol zrušený 6 10Sža/13/2015 11.11.2013). Ţalobcovi nebolo udelené administratívne vyhostenie, ani uloţený zákaz vstupu. Mohol sa po splnení zákonom stanovených podmienok zdrţiavať na území Slovenskej republiky. Zároveň si mohol opätovne poţiadať o povolenie na pobyt, čo aj urobil a po predloţení potrebných dokladov mu bol prechodný pobyt na účel zlúčenie rodiny opätovne povolený, tak ako aj celej rodine od 28.03.2014 s platnosťou do 16.04.2015. Pre doplnenie uvádzame, ţe rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014, to znamená, ţe cca po mesiaci uţ mal ţalobca opätovne povolený pobyt na území Slovenskej republiky. Do pozornosti tieţ dal skutočnosť, ţe v dvoch obdobných prípadoch Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu ţalobcovi. V jednom prípade bolo zo strany ţalobcu podané odvolanie. O veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. Ţalovaný má za to, ţe skutočnosťami, ktoré vytýka ţalobca vo svojej ţalobe, a ktoré namietal aj vo svojom odvolaní sa odvolací orgán zaoberal dostatočne a dôsledne. Ţalovaný z uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil, ţalobu zamietol a napadnuté rozhodnutia ţalovaného potvrdil. III. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného Ţalobca sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť ako vecne správny. Ţalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku skutočnosti, ţe správny orgán (tak ţalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 2 Správneho poriadku tým, ţe účastníkovi konania neposkytli pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, pričom najmä poukázal na skutočnosť, ţe pri prenesenom výkone štátnej správy na súdnu prekladateľky, táto v spolupráci s inou osobou pre zadováţenie finančného prospechu podľa vlastného tvrdenia, obchodovala s prekladateľskými doloţkami, čím uviedla do omylu ţalobcu. Ţalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku skutočnosti, ţe správny orgán (tak ţalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 5 Správneho poriadku tým, ţe nedostatočne zistil stav veci a zároveň v iných skutkovo zhodných resp. obdobných konaniach rozhodli úplne opačne, t. j. o udelení prechodného pobytu, nakoľko priamo 7 10Sža/13/2015 z tvrdení svedkov vyplynulo, ţe tzv. falošné prekladateľské doloţky mali byť vypracované minimálne v 200 prípadoch, pričom ţalovaný ako aj prvostupňový orgán, vyhodnotili menej ako 20 prípadov ako prípad ţalobcu t. j. postupom vedúcim k odmietnutiu ţiadosti resp. zrušeniu pobytu a ostatnými sa vôbec nezaoberali, t. j. u týchto účastníkov konania nezačali ţiadne konanie, poukázali sme taktieţ na skutočnosť, ţe všetci pracovníci ţalovaného ako aj prvostupňového orgánu sú príslušníci policajného zboru, ktorí majú ex officio konať na objasňovaní prípadov spáchania trestného činu (ţalobca vychádza z tvrdenia ţalovaného, ţe vo veci je vedené trestné konanie). Ţalobca ďalej poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku skutočnosti, ţe správny orgán (tak ţalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 4 Správneho poriadku tým, ţe sa nepokúsili o vybavenie veci zmierne, hospodárne bez zbytočného zaťaţenia účastníka konania tým, ţe zamietli ţiadosť o udelenie prechodného pobytu napriek skutočnosti, ţe počas konania o udelení prechodného pobytu, t. j. pred dňom vydania Rozhodnutia - konkrétne dňa 07.10.2013 im účastník konania doloţil identický doklad preloţený úradným prekladateľom JUDr. J. Z., o pravosti ktorého nevznikli pochybnosti, t. j. ku dňu vydania rozhodnutia nebol daný dôvod na zamietnutie ţiadosti a ţalovaný tak nerozhodoval podľa skutkového stavu platného ku dňu podania ţiadosti. Ţalobca počas správneho konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol niekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré však ţalovaný nevykonal, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami ţalobcu uplatnenými v odvolaní. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe ţalovaný nevzal do úvahy uplatňovanie neprimeranej tvrdosti zákona najmä v súvislosti s tak závaţným zásahom do práva ţalobcu a to práva usadiť, pričom opomenul výklad a aplikáciu Správneho poriadku ako lex generalis k zákonu o pobyte cudzincov, keď ţalovaný ako aj prvostupňový orgán vo svojej prílišnej horlivosti v pátraní po nelegálnej aktivite cudzincov nedokázal nijako odlíšiť takýto prípad (pričom z vykonaného dokazovania je podľa názoru ţalobcu zrejmé, ţe nedošlo k porušeniu zákona, resp. ţe prípadné porušenie zákona nebolo spôsobené okolnosťami spočívajúcimi na strane ţalobcu) od prípadov skutočného a nepochybného porušovania predpisov na úseku pobytu cudzincov. Vyššie uvedené tvrdenia boli navyše potvrdené aj iným senátom Krajského súdu v Bratislave ako aj v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom 8 10Sža/13/2015 pod č. k. 10Sţa/47/2014, ktorý obdobné rozhodnutie ţalovaného v plnom rozsahu zrušil, pričom vyjadril názor, ţe nie je moţné dávať ţalobcom za vinu nezákonné konanie osoby, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy. Na základe skutočností uvedených a s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie NS SR č. k. 5Sţ/135/2002, č. R 42/2003) má ţalobca za to, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretoţe ako také nie je jasné a zrozumiteľné, a tieţ nie je náleţité odôvodnené, teda je nezákonné a zmätočné. Krajský súd sa uvedenými tvrdeniami ţalobcu v rozsudku stotoţnil ako mu aj vyhovel a podľa názoru ţalobcu rozsudok aj náleţite a vecne odôvodnil. Na základe uvedeného má ţalobca za to, ţe krajský súd správne právne posúdil aplikáciu zákona o pobyte cudzincov ako aj vzal do úvahy ustanovenia § 2501 ods. 1 OSP na rozhodnutie, t. j. ţe ţalobca najneskôr dňa 07.10.2013 predloţil v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným prekladom) o pravosti ktorých prekladov nemal ani ţalovaný ani prvostupňový orgán ţiadne pochybnosti, čím skutkový stav nebolo moţné povaţovať za taký, ktorý by odôvodňoval postup ţalovaného pri vydaní rozhodnutia. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. III. Argumentácia rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu Prvostupňový správny orgán rozhodnutím vydal rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu ţalobcovi na účel zlúčenia rodiny a to dňa 11.11.2013 pod Č. p.: PPT-hHCP-BA6-Z- 1199-27/2013-PPC podľa § 36 ods. 1 písm.
4. b)s poukazom na § 33 ods. 4 písm.)
5. c)zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, ţe správny orgán v rámci kontrolnej činnosti preveril doklady doloţené k ţiadosti zo dňa 27.03.2013 o udelenie prechodného pobytu a to rodný list spolu s vykonaným úradným prekladom z jazyka ruského do jazyka slovenského. Preskúmaním tohto rodného listu účastníka konania bolo zistené, ţe odtlačok úradnej pečiatky a podpis predkladateľky na prekladateľskej doloţke boli falošné. Odborné posúdenie týchto listín vykonalo Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva 9 10Sža/13/2015 hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 03.09.2013. Preto bolo začaté konanie vo vecí zrušenia prechodného pobytu ţalobcu na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny. Dňa 17.09.2013 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s JUDr. Ľ. S. - splnomocnencom ţalobcu, ktorý uviedol, ţe jeho spoločnosť zastupuje ţalobcu v konaní pred úradmi Slovenskej republiky a zabezpečovala preklad jeho rodného listu, za ktorým účelom osobne odovzdal daný doklad na úradný preklad prekladateľke Ing. N. K., ktorá vykonávala úradné preklady pre jeho spoločnosť dlhodobo. Ing. K. nebola zapísaná v registri súdnych prekladateľov a upozornila ho na túto skutočnosť s tým, ţe spolupracuje so súdnou prekladateľkou PhDr. L. B., čo mu nebolo podozrivé, nakoľko sa domnieval, ţe mala veľa práce a časť svojich prekladov postupovala p. B.. Vo veci boli prvostupňovým správnym orgánom vypočuté prekladateľky Ing. N. K. a PhDr. L. B., ako aj zákonný zástupca ţalobcu. Ing. N. K. uviedla, ţe je konateľkou spoločnosti zaoberajúcej sa prekladmi a tlmočením z ruského jazyka, nie je zapísaná v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevlastní prekladateľskú pečiatku. V prípade ak vyhotovovala úradný preklad pouţívala nevyplnené tlačivá -prekladateľské doloţky opatrené úradnou pečiatkou úradnej predkladateľky PhDr. L. B., ktorá jej takéto nevyplnené prekladateľské doloţky opatrené svojou úradnou pečiatkou predávala. Potvrdila, ţe preklad rodného listu ţalobcu vyhotovila a číslo prekladateľského denníka ako aj prekladateľského úkonu si vymyslela. Pri opätovnom výsluchu uviedla, ţe prekladom, ktoré vyhotovovala prikladala originálne prekladateľské doloţky zakúpené od prekladateľky PhDr. L. B.. V prípade opravy prekladu však uţ nepouţila originálne prekladateľské doloţky, ale jej syn vytvoril pre ňu doloţky skenovam'm originálnych doloţiek a ich následným vytlačením na tlačiarni. Takto pouţila asi 200 aţ 300 kusov falošných doloţiek (väčšinu pre JUDr. S.). Prekladateľka PhDr. B. uviedla, ţe pracuje ako prekladateľka z jazyka ruského a španielskeho a je riadne zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov. Spolupracovala s Ing. K. a to tak, ţe jej predávala nevyplnené prekladateľské doloţky opatrené jej úradnou pečiatkou a podpisom, aby táto mohla overiť svoje preklady. Vyhotovené preklady Ing. K. však uţ nekontrolovala a neboli zapísané v jej prekladateľskom denníku. 10 10Sža/13/2015 Vypočutý zákonný zástupca ţalobcu uviedol, ţe splnomocnil JUDr. S., ktorý mu vysvetlil, ktoré dokumenty potrebuje na získanie pobytu pre neho a jeho deti. Preklad predmetného rodného listu zabezpečoval výhradne JUDr. S.. Dňa 20.09.2013 správnemu orgánu bol doručený opätovný úradný preklad rodného listu ţalobcu vykonaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom JUDr. J. Z.. Správny orgán zároveň mal za preukázané, ţe ţalobca predloţil k svojej ţiadosti o prechodný pobyt doklad - rodný list opatrený prekladateľskom doloţkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a falošným podpisom prekladateľky, pričom nebolo dôleţité či účastník konania - ţalobca tento falošný doklad predloţil úmyselne alebo nie, nakoľko doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o zrušení pobytu povaţujú za jeden celok. V závere správny orgán uviedol, ţe sa zaoberal aj ustanovením § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov a zistil, ţe povolený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky mal zákonný zástupca ţalobcu - jeho otec. Matka ţalobcu a jeho súrodenci M. a M., obaja narodení X.X., mali taktieţ udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny. V danom prípade o všetkých členoch rodiny ţalobcu boli vydané obdobné rozhodnutia a preto dôsledky zrušenia prechodného pobytu nie sú neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu a zrušenie prechodného pobytu nemá dosah na súkromný a rodiny ţivot ţalobcu. IV. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Ţalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia ţalovaný opísal skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom, poukázal na obsah zápisníc o podaní vyjadrenia spísaných s Ľ. S., oboma predkladateľkami a zákonným zástupcom ţalobcu. Poukázal aj na to, ţe dňa 20.09.2013 bol správnemu orgánu 1. stupňa opätovne doručený úradný preklad rodného listu vykonaný súdnym tlmočníkom a predkladateľom JUDr. J. Z.. Ďalej bola uvedená správna úvaha správneho orgánu 1. stupňa, ktorá ho viedla k vydaniu rozhodnutia. V ďalšom odôvodnení rozhodnutia ţalovaný reagoval na jednotlivé 11 10Sža/13/2015 námietky vznesené ţalobcom v jeho odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a uviedol, ţe tieto námietky nemajú ţiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci. Výrok rozhodnutia pokladal za jasne formulovaný, za určitý, zrozumiteľný, obsahujúci všetky povinné obsahové náleţitosti. Výrok obsahoval rozhodnutie vo veci s presne uvedeným ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého správny orgán 1. stupňa vo veci rozhodol a je z neho zrejmé aký pobyt bol ţalobcovi zrušený. Konštatoval, ţe správny orgán 1. stupňa v svojom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia -vyjadrenia dotknutých osôb vo veci vypočutých v zmysle zápisníc tvoriacich obsah spisu, odborný posudok, ktorého výsledkom bolo zistenie, ţe úradný preklad rodného listu ţalobcu bol vytlačený na laserovej tlačiarni a jedná sa teda o falošný odtlačok pečiatky a falošný podpis prekladateľky. Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca predloţil ku svojej ţiadosti o udelenie prechodného pobytu úradný preklad svojho rodného listu opatrený prekladateľskú doloţkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a s falošným podpisom prekladateľky a preto sa musel stotoţniť so závermi správneho orgánu 1. stupňa pretavených do odôvodnenia jeho rozhodnutia a to, ţe nebolo dôleţité či účastník konania predloţil falošné doklady úmyselne alebo nie, ale dôleţité bolo, ţe takýto doklad bol k ţiadosti predloţený. Zákon o pobyte cudzincov nezohľadňuje úmysel účastníka konania ani to, kedy sa účastník konania o skutočnosti predloţenia falošného dokladu dozvedel. Doklad a jeho preklad sa na účely rozhodovania o udelení pobytu povaţuje za jeden celok. Potom konštatoval, ţe odôvodnenie rozhodnutia orgánu 1. stupňa malo oporu vo vykonanom dokazovaní a správny orgán úplne a riadne zistil skutočný stav veci a na vec aplikoval správne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Ďalej uviedol, ţe správny orgán 1. stupňa sa riadne vysporiadal v rozhodnutí s námietkami a vyjadreniami ţalobcu a tieto nemajú ţiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci vzhľadom na predloţenie falošných alebo pozmenených dokladov k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu. V závere ţalovaný uviedol, ţe v prípade ţalobcu dôsledky zrušenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny nie sú neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu vzhľadom na to, ţe v prípade všetkých rodinných príslušníkom ţalobcu bude v správnom 12 10Sža/13/2015 konaní postupované obdobným spôsobom a preto dané rozhodnutie nebude mať dosah na jeho súkromný a rodinný ţivot, keďţe rodina zostane zachovaná. V. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. apríla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/000952-003 zo dňa 17.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP-BA6-Ţ- 1199-27/2013-PPC zo dňa 11.11.2013 o zrušení prechodného pobytu ţalobcovi na účel zlúčenia rodiny. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd 13 10Sža/13/2015 odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody ţalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ţalovaný sa nestotoţnil so závermi krajského súdu, ţe preskúmavané rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ţalovaného je nesporné, ţe ţalobca v konaní predloţil falošné doklady a tým sa snaţil zavádzať správny orgán. Práve z dôvodu, ţe správny orgán nemá inú moţnosť, ako pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť, keď v konaní uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloţí falošné alebo pozmenené doklady, nebolo zo strany správneho orgánu potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či o tom, ţe predmetný doklad je falošný ţalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca skutočne vedel. Podľa ţalovaného nie je dôleţité, či ţalobca predloţil falošné doklady úmyselne alebo nie. Uvedená odvolacia námietka nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe tento obsahuje ţiadosť ţalobcu o udelenie prechodného pobytu zo dňa 27.03.2013 spolu s dokladmi - plnomocenstvom na jeho zastupovanie, kópiou cestovného dokladu, rodným listom a jeho prekladom spolu s prekladateľskou doloţkou opatrenou pečiatkou prekladateľky PhDr. L. B. s tým, ţe úkon je zapísaný v prekladateľskom denníku 1/2013 pod poradovým číslom 0220/4, čestnými vyhláseniami, výpismi z účtu, potvrdením o zabezpečení ubytovania, vyhodnotení ţiadosti o udelenie prechodného pobytu, lekárskym potvrdením, hlásením začiatku pobytu zo dňa 16.05.2013, vyhodnotením ţiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny zo dňa 27.04.2013, ktorým bolo navrhnuté udeliť ţalobcovi prechodný pobyt do 02.10.2014. Spis ďalej obsahuje predbeţné zistenia z neplánovanej kontroly na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, návrh na začatie konania vo veci zrušenia prechodného pobytu ţalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm.
6. b)s poukazom na § 33 ods. 4 písm.
7. b)zákona o pobyte cudzincov z dôvodu predloţenia falošných alebo pozmenených dokladov zo dňa 27.08.2013, odborné posúdenie zo dňa 03.09.2013, oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu ţalobcovi zo dňa 04.09.2013, zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 17.09.2013 JUDr. Ľ. S. - splnomocneného zástupcu 14 10Sža/13/2015 ţalobcu, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 12.09.2013 podanú JUDr. Ľ. S. spolu s potvrdením o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, podanie ţalobcu zo dňa 20.09.2013, ktorým doloţil preklad rodného listu vypracovaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom pre jazyk nemecký a ruský JUDr. J. Z., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 21.10.2013 spísanú s Ing. N. K., zápisnicu o podaní vyjadrenia z 22.10.2013 spísanú s PhDr. L. B., zápisnicu o podaní vyjadrenia účastníka konania zo dňa 23.10.2013 spísanú s Ing. N. K., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania - zákonného zástupcu ţalobcu zo dňa 29.10.2013. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu ţalobcovi na účel zlúčenia rodiny a to dňa 11.11.2013 pod Č. p.: PPT-hHCP-BA6-Z- 1199-27/2013-PPC podľa § 36 ods. 1 písm.
8. b)s poukazom na § 33 ods. 6 písm.) zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov (v znení platnom do 31.12.2013) policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie ţiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5. Podľa § 33 ods. 4 písm.
9. e)zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne ţiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, alebo predloţí falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil správny orgán, keď zrušil ţalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky z dôvodu, ţe ţalobca predloţil k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny falošný doklad, najmä, keď z ustanovenia § 33 ods. 4 písm.
10. e)zákona o pobyte cudzincov explicitne nevyplýva, ţe by sa pre aplikáciu tohto ustanovenia sa vyţadoval úmysel predloţiť falošné alebo pozmenené doklady. Právny záver správneho orgánu, ktorým zrušil prechodný pobyt ţalobcovi zodpovedal jazykovému zneniu citovaného ustanovenia § 36 ods.1 písm. b/

§ 33ods.

4 písm.

1. e)zákona o pobyte cudzincov, ale napriek tomu nie je správny. 15 10Sža/13/2015 I keď doslovný výklad ustanovenia § 36 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov je taký, ţe umoţňuje policajnému útvaru zrušiť prechodný pobyt, ak tento zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie ţiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5, v danom prípade bolo nutné sa odkloniť od doslovného znenia citovaného ustanovenia, pretoţe z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca nemal ţiaden podiel viny na tom, ţe takýto falošný doklad bol správnemu orgánu predloţený, a to nepopiera ani ţalovaný. Účelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov pri jeho doslovnom výklade je v podstate sankcia – zrušenie prechodného pobytu tomu ţiadateľovi, ktorý predloţí falošné alebo pozmenené doklady. Ide v podstate o sankciu za to, ţe ţiadateľ o predĺţenie prechodného pobytu oklamal správny orgán. V danom prípade na strane ţalobcu nedošlo k ţiadnej nepoctivosti ani len vo forme nevedomej nedbanlivosti. Ţalobcovi nebolo moţné vytýkať, ţe by nekonal obozretne (resp. ţe by nebol obozretným primerane opatrného človeka). Ani najvyššiemu súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu neboli známe ţiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe ţalobca sa dopustil konania, ktoré by bolo moţné označiť za podvodné alebo za zneuţitia práva. Preto podľa najvyššieho súdu neprichádzalo do úvahy ho sankcionovať vo forme zrušenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny. Doslovná interpretácia citovaného ustanovenia je s poukazom na okolnosti daného prípadu podľa najvyššieho súdu neudržateľná, lebo by odporovala spravodlivosti. Otázky práva a spravodlivosti sú vţdy aktuálne a otázka, či aplikácia doslovného znenia ustanovenia zákona o pobyte cudzincov bez ohľadu na jeho obsah a účel prichádzala do úvahy je na mieste najmä v prípadoch, keď aktom správneho orgánu pri aplikácii zákonného ustanovenia dochádza do zásahu do práva na súkromný a rodinný ţivot. Naviac ak zrušenie prechodného pobytu sa týka maloletého dieťaťa a správny orgán 16 10Sža/13/2015 nedal jednoznačnú odpoveď na otázku, prečo v danom prípade povýšil verejný záujem nad záujmom súkromným, keď dôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny moţnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru. Krajský súd si preto dôvodne poloţil otázku, či aplikácia ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 4 písm.
2. e)tohto zákona prichádzala do úvahy v prípade ţalobcu, keď bolo preukázané, ţe ţalobca a jeho rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, ţe preklad jeho rodného listu predloţený k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny bol falošný. Inými slovami krajský súd položil otázku, či autoritatívne stanovené právo je aplikovateľné na prípad, keď jeho uplatnenie vedie k nespravodlivým dôsledkom a je v rozpore s jeho účelom. S odpoveďou krajského súdu na ním poloţenú otázku sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţňuje, pretoţe za daných okolností by bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu krajne nespravodlivé, aby nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemal ţalobca ţiaden podiel viny, viedla k zrušeniu prechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný ţivot účastníka konania. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade preto neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia s § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení § 33 ods. 4 písm. e), ktorého doslovné znenie v spojení na prípad ţalobcu správny orgán aplikoval, ale bolo nutné pristúpiť k aplikácii právnych princípov (tieto princípy sa nazývajú prirodzené právo alebo právo rozumu), ktoré majú väčšiu váhu ako akýkoľvek legislatívny akt, takţe zákon, ktorý im odporuje nebolo moţné uplatniť pre krajnú nespravodlivosť vo vzťahu k ţalobcovi, ktorý nemal vedomosť o skutočnosti, ţe preklad jeho rodného listu predloţený k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny bol falošný. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe správne orgány nevenovali pozornosť aj tej skutočnosti, ţe ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia disponovali doloţeným riadnym prekladom rodného listu ţalobcu, ktorý bol totoţný s falošným prekladom. Ţalobca najneskôr dňa 07.10.2013 predloţil v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným prekladom) o pravosti ktorých prekladov nemal ani ţalovaný ani prvostupňový orgán ţiadne pochybnosti. Pokiaľ totiţ ţiadateľ predloţí do vydania odvolacieho správneho 17 10Sža/13/2015 rozhodnutia úradné preklady dokladov, o ktorých pravosti z hľadiska formy aj obsahu niet pochybností, je správny orgán v konaní o odvolaní, v súlade so zásadami správneho konania, najmä zásadou rýchlosti a hospodárnosti, povinný na ne prihliadnuť a zohľadniť ich vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú napokon aj odvolaciu námietku ţalovaného, podľa ktorej brojil proti názoru krajského súdu, ţe rozhodnutie správnych orgánov trpí vadami, ktoré spočívali v jeho nepreskúmateľnosti pre neodôvodnenie povýšenia verejného záujmu nad záujmom súkromným, keď dôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny moţnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru. Jediným argumentom ţalovaného totiţ bolo, ţe prihliadal na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu. Pre posúdenie dôvodnosti tejto námietky nebolo rozhodujúce, či správny orgán prihliadal na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu, ale rozhodujúce bolo ako vyhodnotil kolíziu dvoch práv dvoch práv, a to práva ţalobcu naviac maloletého na rodinný a súkromný ţivot garantovaný v čl.8 ods. 1 Dohovoru a práva štátneho orgánu zasiahnuť do tohto práva podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Ani podľa odvolacieho súdu z vydaných rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva dôvod, pre ktorý by v danom prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, najmä keď v danom prípade ide o maloletého a zrušenie prechodného pobytu je závaţným zásahom do rodinného a súkromného ţivota ţalobcu a ostatných členov rodiny. Pokiaľ teda krajský súd z uvedeného dôvodu vytkol preskúmavanému rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť odvolací súd sa s takýmto záverom stotoţnil a odvolaciu námietku ţalovaného vyhodnotil za nedôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na závery rozsudku Súdneho dvora (Európskej únie) ve veci C-540/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie (zb. rozh. 2006, s. I-5769, rozhodnutie dostupné na http://curia.europa.eu)., v ktorom Súdny dvor uviedol, ţe z práva ţiť so svojimi blízkymi príbuznými vyplývajú pre členské štáty povinnosti, ktoré môţu byť negatívne, ak je niektorý z nich povinný nevyhostiť osobu, alebo pozitívne, ak je povinný nechať osobu vstúpiť a umoţniť pobyt na svojom území (viď bod 52 rozsudku). S odkazom na judikatúru ESĽP zdôraznil, ţe je treba zohľadniť spravodlivú 18 10Sža/13/2015 rovnováhu, ktorú je treba nastoliť medzi protichodnými záujmami jednotlivcov a celej spoločnosti. Podľa odvolacieho súdu akcentácia práva na rodinný ţivot sa taktieţ nutne prejavuje v tom, ţe dôvody zásahu do rodinného a súkromného ţivota cudzincovi, ktorému uţ bol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a po splnení zákonných podmienok dochádza k jeho zrušeniu, musia byť skutočne veľmi závaţné. Výklad a aplikácia pojmu „neprimeraný zásah do rodinného a súkromného ţivota“ by preto mali byť meritórne preskúmateľné. Poţiadavku na riadny súdny prieskum takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k čl. 8 Dohovoru vyjadril ESĽP napr. v rozsudku zo dňa 27.09.2011 Alim proti Rusku, stťaţnosť č. 39417/07. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto skúmal, či správne orgány a následne aj krajský súd pri posudzovaní primeranosti dopadov rozhodnutí o zrušení prechodného pobytu ţalobcovi do súkromného a rodinného ţivota ţalobcu popri poţiadavkách vyplývajúcich z vnútroštátnych predpisov postupovali v intenciách Dohovoru a judikatúry ESĽP. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalovaný adekvátne a komplexne nevyhodnotil námietku ţalobcu, ktorá sa nepochybne týka porušení záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich nielen z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj Dohovoru o právach dieťaťa. Na základe uvedeného dospel k zhodnému záveru so záverom krajského súdu, ţe okrem nesprávneho právneho posúdenia bolo moţné správnym orgánom vyčítať nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu v intenciách čl. 8 Dohovoru. Pokiaľ teda krajský súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, odvolací súd sa právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu plne stotoţnil a napadnutý rozsudok podľa §219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 19 10Sža/13/2015 § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov odvolacieho konania, podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, vo výške 177,86 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov konania pozostáva z náhrady za 1 úkon právnej sluţby (písomné vyjadrenie k odvolania ţalovaného) 1x 139,83 Eur, 1x 8,39 Eur reţijný paušál a 20 % DPH spolu 177,86 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 15. apríla 2015 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková