2 písm.
3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu jedného roka s tým, ţe je vyhostená
1 zákona o pobyte cudzincov na územie Čínskej ľudovej republiky. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní ţalobou napadnutého rozhodnutia ţalovaného dospel k záveru, ţe rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, a preto ţalobu ţalobkyne zamietol. V danom prípade ţalobkyňa bola administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky na základe ustanovenia § 82 ods. 2 písm. j) a písm. o) v spojení s § 82 ods. 3 písm. c) zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov. Vo veci nebola sporná skutočnosť, ţe ţalobkyni bol udelený prechodný pobyt na účely podnikania
404/2011 Z. z.
1 písm. b) prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo druţstva a nie v pracovnoprávnom vzťahu. V posudzovanom prípade však v súvislosti s kontrolou v spoločnosti NMP Móda, s.r.o. prvostupňový správny orgán, ale aj Inšpektorát práce Ţilina zistili, ţe ţalobkyňa vykonávala prácu v prevádzke uvedenej spoločnosti a v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce predloţila pracovnú zmluvu so spoločnosťou NMP Móda, s.r.o. Prešov. Pracovná zmluva bola dojednaná s nástupom do práce dňa 06.06.2013 na dobu neurčitú s tým, ţe účastníci pracovnej zmluvy sa dohodli aj na skúšobnej lehote v trvaní troch mesiacov. V rámci odvolacieho konania ţalovaný prostredníctvom doţiadania na Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v Ţiline 3 10Sža/12/2015 zistil, ţe ţalobkyňa bola u týchto poisťovní poistená na základe vyššie uvedenej pracovnej zmluvy ako zamestnanec u zamestnávateľa NMP Móda, s.r.o. Uvedené zistenia aj
názoru krajského súdu jednoznačne preukazujú, ţe ţalobkyňa mala v čase vykonania kontroly (dňa 13.01.2014) uzatvorený platný pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.06.
tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu“. V predmetnej veci z hľadiska skutkového stavu je spornou skutočnosťou faktický platný vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi ţalobkyňou a spoločnosťou NMP Móda, s.r.o., so sídlom Jesenského 3513/18, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO: 46 119 175, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Ţilina, oddiel Sro, vloţka č.: 24321/P (ďalej len „NMP Móda“) na základe zmluvy zo dňa 06.06.2013. Základným pilierom pre posúdenie, či ide o právny úkon je preukázanie existencie súladu vôle a jej prejavu, nakoľko vôľa aj prejav musia byť v náleţitom vzájomnom pomere – v zhode. Ţalobkyňa má vedomosť o dôvode, z ktorého jej bol udelený prechodný pobyt a jej konanie v ţiadnom prípade nemalo smerovať k porušeniu vízového reţimu. Má za to ţe, súd pri posudzovaní otázky existencie zhody vôle a jej prejavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko ţalobkyňa mala v úmysle a jej „vôľa“ smerovala k uzatvoreniu mandátnej zmluvy. Vyššie uvedené tvrdenia preukazujúce vôľu ţalobkyne uzavrieť mandátnu zmluvu potvrdzuje aj skutočnosť, ţe ţalobkyňa je spoločníkom a štatutárnym orgánom v spoločnosti NPM Móda, pričom vykonáva činnosť v zmysle predmetu podnikania a plní funkciu výlučne ako konateľ v súlade s ustanovením § 133 aţ 136 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, rozhodnutie sp. zn. 21 Cdo 1850/2001 zo dňa 13.3.2002, v ktorom sa uvádza „pro posouzení veci není podstatné, jak účastníci takového vztahu smlouvu, která je mezi nimi uzavfena, nazvou (manažérska, mandátni, pracovní a pod.). Podstatné je, jaký je obsah této smlouvy“. Pokiaľ by aj došlo ku uzavretiu pracovnej zmluvy medzi spoločnosťou a osobou, ktorá je štatutárnym orgánom spoločnosti, je potrebné povaţovať takúto zmluvu za neplatnú a to z dôvodu rozdielnosti záujmov. Obdobne sa k názoru ţalobkyne o neplatnosti pracovnej zmluvy a pracovného pomeru z nej vyplývajúceho priklonil aj Vrchní soud v Prahe, ktorý svojím rozhodnutím sp. zn. 6 Cmo 108/11992 zo dňa 21.04.1993, uvádza ţe „Činnosť statutárního orgánu (poprípade jeho člena, jde-li o kolektívni orgán) nevykonáva fyzická osoba v pracovním pomeru... Funkce statutárního orgánu spolecnosti totiž není druhem práce ve smyslu ust. 29 odst. 1 písm. a) zák. práce a vznik a zánik tohoto právního vztahu není 5 10Sža/12/2015 upraven pracovnéprávnímipredpisy a řídí se obsahem společenské smlouvy.“ Zároveň sa ţalobkyňa nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe „Taktiež nebolo potrebné skúmať ani otázku vyplatenia mzdy za vykonanú prácu, ani reálny výkon závislej činnosti vzhľadom na predchádzajúce zistenia žalovaného“. Zaloţenie pracovného pomeru pracovnou zmluvou je výlučný a jediný spôsob prístupný slovenským právnym poriadkom, ktorým môţe dôjsť ku zaloţeniu pracovného pomeru. Pracovný pomer moţno vymedziť ako individuálny pracovnoprávny vzťah uzatvorený v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické alebo fyzické osoby. V súlade s dikciou § 1 ods. 2 Zákonníka práce „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.“ Vzhľadom na uvedené, jedným z pojmových znakov závislej práce je jej odplatnosť, t. j. závislá práca je vykonávaná za protiplnenie. Toto plnenie má povahu mzdy alebo resp. odmeny za vykonanú prácu ak sa jedná o prácu vykonávanú mimo pracovného pomeru. Súd sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nezaoberal faktom, na ktorý poukázala ţalobkyňa, a to, ţe na základe uvedenej zmluvy nebolo žalobkyni vyplatené žiadne peňažné plnenie od spoločnosti NMP Móda. V dôsledku absencie jedného z pojmových znakov závislej práce nemoţno právny vzťah, ktorého účastníkom je ţalobkyňa, posudzovať
ustanovení Zákonníka práce ako pracovnú zmluvu. Na základe uvedeného sa ţalobkyňa domnieva, ţe rozhodnutie Policajného útvaru
82 ods. 2 písm.
ďalšieho vyjadrenie si však neuvedomila, ţe svojim konaním porušila nejaké zákony Slovenskej republiky a svoj čin ľutuje. Dodala, ţe pracovná zmluva bola platná od 05.06.2013, avšak v mesiaci júl 2013 porodila dieťa a od tej doby je na rodičovskej dovolenke. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa v čase kontroly vykonávala nelegálnu prácu potvrdil aj samotný Inšpektorát práce v Ţiline vo svojom písomnom oznámení pre prvostupňový správny orgán, spracovaný pod číslom 2014-2.3/1538 zo dňa 23.01.2014 o dopustení sa priestupku zo strany ţalobkyne,
ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o nelegálnom zamestnávaní, nakoľko táto vykonávala pre zamestnávateľa prácu bez povolenia na zamestnanie a bez povolenia na pobyt za účelom zamestnania a to aj napriek tomu, ţe to vyţaduje zákon č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Toto písomné oznámenie je súčasťou administratívneho spisu. Ţalovaný v rámci odvolacieho konania poţiadal o spoluprácu aj pobočku Sociálnej poisťovne v Ţiline, ktorá mu písomne pod číslom 363-277/2014-ZA zo dňa 13.03.2014 oznámila, ţe ţalobkyňa je v ich pobočke poistená a figuruje v nej ako „zamestnanec - pravidelný príjem, pre zamestnávateľa NMP Moda, s.r.o., IČO: 46 11 91 75, adresa Jesenského 3513/18, a to od 06.06.2013 do 31.01.2014.“ Táto písomnosť je taktieţ súčasťou administratívneho spisu. Ţalovaný v rámci odvolacieho konania poţiadal o spoluprácu aj pobočku Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Ţiline, ktorá mu písomne pod číslom 82591/2014/RR zo dňa 20.03.2014 oznámila, ţe ţalobkyňa bola v ich pobočke poistená ako: „zamestnanec od 06.06.2013 do 31.01.2014, u zamestnávateľa NMP Móda, s.r.o., IČO: 46 11 91 75.“ Táto písomnosť je súčasťou administratívneho spisu. Na základe vyššie zisteného a preukázaného skutkového stavu veci, t. j. ţe ţalobkyňa na území SK vykonávala inú pracovnú činnosť neţ na akú jej bolo udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania, čo potvrdila aj ona sama vo svojej výpovedi zo dňa 27.01.2014, vydal prvostupňový správny orgán pod číslom PPZ-HCP-BB7-5- 013/2014-AV zo dňa 27.01.2014rozhodnutie, ktorým ţalobkyňu
2 písm.
pracovnej zmluvy) prihlásená v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, čo potvrdzuje písomné oznámenie pobočky Sociálnej poisťovne v Ţiline zo dňa 13.03.2014. Ţalovaný má za to, ţe samotné disponovanie finančnými prostriedkami za vykonanú puku je výlučne na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V prípade, ţe by zamestnanec v tomto prípade ţalobkyňa nedostala vyplatené dohodnuté finančné prostriedky je tu. Predpoklad, ţe by pracovnú zmluvu rozviazala a nezotrvala by pol roka bez vyplatených finančných prostriedkov 9 10Sža/12/2015 za odvedenú prácu. Obzvlášť, ak je ţalobkyňa garantom pobytu svojho maloletého dieťaťa, ktoré iná dňom narodenia na území SR povolený prechodný pobyt v tomto štáte. V takom prípade by ţalobkyňa nemala ţiadne finančné prostriedky na pobyt, ktoré v zmysle zákona o pobyte cudzincov musí predloţiť cudzineckej polícii. Ţalovaný konštatuje, ţe ţalobkyňa bola evidovaná v sociálnej poisťovni Slovenskej republiky, ako aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako zamestnanec spoločnosti NMP Móda v období od 06.06.2013 od 31.01.2014, pričom preukázateľne mala v tom čase, t. j. v čase vykonania kontroly (dňa 13.01.2014) povolený prechodný pobyt za účelom podnikania ţalobca konštatuje, ţe ţalobkyňa svojim konaním porušila zákon o pobyte cudzincov a zároveň naplnila zákonný dôvod na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR, nakoľko figurovala ako zamestnanec spoločnosti NMP Móda s.r.o., na čo nemala povolenie na zamestnanie, ani povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania. Ţalovaný uviedol, ţe bliţšia genéza rodinného ţivota ţalobkyne v spojitosti s jej administratívnym vyhostení z územia SR je viac rozpísaná v stanovisku k ţalobe spracovanom pre Krajský súd Banská Bystrica pod číslom PPZ-HCP-BB2-39-003/2014-SK zo dňa 30.06.2014, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. IV. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Ţalovaný v rozhodnutí ţalovaného č. PPZ-HCP-BB2-18-005/2014-SK zo dňa 28.03.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Oddelenia cudzineckej polície PZ Ţilina č. PPZ-HCP-BB7-5-013/2014-AV zo dňa 27.01.2014, ktorým bola ţalobkyňa
2 písm.
3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok s tým, ţe je vyhostená
1 zákona o pobyte cudzincov na územie Čínskej ľudovej republiky, popísal zistený skutkový stav pred prvostupňovým správnym orgánom, v zmysle ktorého dňa 13.01.2014 vykonali pracovníci prvostupňového správneho orgánu spolu s pracovníkmi Inšpektorátu práce Ţilina kontrolu podnikateľského subjektu NMP Móda, s.r.o. Prešov, prevádzka Ţilina, pričom pri kontrole ţalobkyňa vykonávala 10 10Sža/12/2015 v kontrolovanom subjekte práce prislúchajúce zamestnancovi prevádzky a na vyzvanie predloţila pracovnú zmluvu so spoločnosťou NMP Móda, s.r.o. Z predloţenej pracovnej zmluvy vyplynulo, ţe ţalobkyňa je zamestnancom uvedenej firmy odo dňa 06.06.2013 (dátum uzatvorenia zmluvy dňa 05.06.2013). Ďalej bolo zistené, ţe ţalobkyňa však v spoločnosti NMP Móda, s.r.o. vystupuje ako konateľ a na základe tejto skutočnosti má aj udelený prechodný pobyt za účelom podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Ďalej poukázal na písomné oznámenie o spáchaní priestupku z Inšpektorátu práce Ţilina č. 2014-2.3/1538 zo dňa 23.01.2014, v ktorom sa konštatuje, ţe v kontrolovanej prevádzke vykonávala ţalobkyňa prácu predavačky, obsluhu pokladne, pričom nemá prechodný pobyt za účelom zamestnania a povolenie na zamestnanie u právnickej osoby NMP Móda, s.r.o., čo je v rozpore so zákonom č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. So ţalobkyňou bola spísaná dňa 27.01.2014 zápisnica, z ktorej vyplynulo, ţe v čase kontroly okrem iných dokladov predloţila aj pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi ňou a firmou NMP Móda, s.r.o. Zároveň však uviedla, ţe pracovnú zmluvu spísala z dôvodu, ţe chcela uzavrieť zdravotné poistenie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, resp. Poisťovni Dôvera, kde jej pracovníčka oznámila, ţe poistenie je moţné uzavrieť len keď ku ţiadosti o poistenie predloţí pracovnú zmluvu. Z toho dôvodu uzavrela pracovnú zmluvu, ktorú predloţila pri kontrole. Zároveň uviedla, ţe si neuvedomila, ţe svojim konaním porušila zákony Slovenskej republiky a svoj čin ľutuje. Uviedla aj to, ţe v mesiaci júl 2013 porodila dieťa a je od tej doby na rodičovskej dovolenke. Dieťa má povolený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny, pričom ona je garantom pobytu svojho dieťaťa. V čase kontroly bol v kontrolovanom subjekte aj jej manţel Z. Y. Y., nar. X., ktorý má povolený pobyt v Taliansku. Ţalovaný v rámci odvolacieho konania poţiadal o spoluprácu aj pobočku Sociálnej poisťovne v Ţiline, ktorá listom zo dňa 13.03.2014 oznámila, ţe ţalobkyňa je v ich pobočke poistená a figuruje v nej ako: „zamestnanec - pravidelný príjem pre zamestnávateľa NMP Móda, s.r.o. od 06.06.2013 do 31.01.2014“. Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa v Ţiline listom zo dňa oznámila rovnakú skutočnosť, ţe ţalobkyňa bola v ich pobočke poistená: „ako zamestnanec od 06.06.2013 do 31.01.2014 u zamestnávateľa NMP Móda, s.r.o. Ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuznal námietky ţalobkyne, ţe v čase kontroly vykonávala len činnosti v rozsahu svojich právomocí konateľa spoločnosti, pretoţe bolo preukázané, ţe od 1. dňa nástupu do zamestnania bola prihlásená v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec. Taktieţ neuznal ţalovaná ani námietku nedostatočného preukázania závislej činnosti ţalobkyne a námietku neskúmania prekáţok administratívneho vyhostenia. V tejto súvislosti ţalovaný 11 10Sža/12/2015 poukázal na to, ţe ţalobkyňa sama potvrdila vo svojej výpovedi dňa 27.01.2014, ţe jej v domovskej krajine nehrozí akékoľvek nebezpečenstvo, prenasledovanie, či smrť, pričom mal za to, ţe všeobecne známe informácie z verejne dostupných informačných zdrojov nepoukazujú na to, ţe by Čína bola krajinou nebezpečného návratu. K námietke, ţe ţalobkyňa má maloleté 8 mesačné dieťa, a ţe bude narušený rodinný a súkromný ţivot maloletého dieťaťa uviedol, ţe ţalobkyňa má manţela, ktorý má povolený prechodný pobyt na území Talianska a z dostupných systémov bolo zistené, ţe nemá povolený ţiadny druh pobytu na území Slovenskej republiky. Ďalej bolo zistené, ţe aj ţalobkyňa má povolený prechodný pobyt na území Talianska. Konanie rodičov povaţoval ţalovaný za rozpor so základným právom dieťaťa na rovnakú starostlivosť obidvoch rodičov, ku ktorej zrejme
ţalovaného nedochádza, keď na území SR má povolený pobyt len ţalobkyňa a maloleté dieťa.
názoru ţalovaného v danom prípade boli všetky Ústavou stanovené podmienky dodrţané, pričom jedná sa o obmedzenie len na dobu určitú a pri určení doby zákazu vstupu sa priklonil k najniţšej moţnej hranici zákazu vstupu. V. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.apríla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 OSP). 12 10Sža/12/2015 Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP).
6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
2 písm. j/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môţe administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, neţ na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum,
2 písm. o/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môţe administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak o) iným spôsobom závaţne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy.
3 písm. c) citovaného zákona, policajný útvar môţe v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloţiť zákaz vstupu c)
odseku 2 písm. j),
2 písm.
3 13 10Sža/12/2015 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok s tým, ţe je vyhostená
1 zákona o pobyte cudzincov na územie Čínskej ľudovej republiky. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Odvolacie námietky ţalobkyne boli identické s námietkami uplatnenými v ţalobe. Ţalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu
82 ods. 2 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte, nakoľko
ţalobkyne z jej strany nedošlo k výkonu inej činnosti ako tej, pre ktorú jej bol udelený prechodný pobyt. Ďalej namietala, ţe hoci v ustanovení § 82 ods. 2 písm. j/ je uvedená moţnosť a nie povinnosť administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, správny orgán pristúpil k aplikácii uvedeného ustanovenia, pričom nezohľadnil, ţe vykonával činnosť pre spoločnosť, na ktorej vedení sa osobne podieľal a nezváţil závaţnosť takejto sankcie pre ţalobcu. Ţalobkyňa napokon namietala, ţe krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nezaoberal faktom na ktorý poukázala a to , ţe na základe uvedenej zmluvy nebolo žalobkyni vyplatené žiadne peňažné plnenie od spoločnosti NMP Móda. V dôsledku absencie jedného z pojmových znakov závislej práce nemoţno právny vzťah, ktorého účastníkom je ţalobca, posudzovať
ustanovení Zákonníka práce ako pracovnú zmluvu. Uvedené námietky ţalobkyne
odvolacieho súdu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý ţalobu ţalobkyne zamietol ako nedôvodnú, sa stotoţnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolacie námietky ţalobkyne neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý 14 10Sža/12/2015 rozsudok krajského súdu
1 OSP potvrdil.
názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne. Odvolací súd povaţoval námietky ţalobkyne týkajúce sa nedostatočne zisteného stavu veci za nedôvodné. Odvolací súd vzhľadom na rozsah dokazovania vykonaného v administratívnom konaní, ktorý povaţoval za dostatočný a ktorý nasvedčuje tomu, ţe prvostupňový ale aj druhostupňový správny orgán si zadováţili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal ţiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, ţe bolo spoľahlivo zistené, ţe boli splnené dôvody pre administratívne vyhostenie ţalobcu a uloţenie zákazu vstupu na územie SR. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal. Vo veci nebola sporná skutočnosť, ţe ţalobkyni bol udelený prechodný pobyt na účely podnikania
404/2011 Z. z.
1 písm. b) prechodný pobyt na účel podnikania. V posudzovanom prípade v súvislosti s kontrolou v spoločnosti NMP Móda, s.r.o. prvostupňový správny orgán zistil a to aj v spolupráci s Inšpektorátom práce Ţilina, ţe ţalobkyňa vykonávala inú činnosť, neţ na akú jej bol udelený prechodný pobyt, a to prevádzke uvedenej spoločnosti o čom svedčí fakt, ţe samotná ţalobkyňa predloţila správnemu orgánu pracovnú zmluvu uzavretú so spoločnosťou NMP Móda, s.r.o. Prešov.
odvolacieho súdu bolo teda spoľahlivo zistené, ţe ţalobkyňa vykonáva inú činnosť, neţ na akú jej bol udelený prechodný pobyt. Toto zistenie správneho orgánu mu umoţňovalo na prípad ţalobkyne aplikovať ustanovenie § 82 ods. 2 písm. j/ a o/ zákona o pobyte, teda rozhodnúť o administratívnom vyhostení ţalobkyne z územia SR a určení zákazu vstupu na územie SR. Námietku týkajúcu sa neprimeranosti sankcie, teda vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení a zákazu vstupu na územie SR, keď ţalobkyňa poukázala na skutočnosť, ţe tak pri administratívnom vyhostení ako aj pri zákaze vstupu zákon o pobyte síce umoţňoval avšak správnemu orgánu neprikazoval uloţiť takúto sankciu, pričom nezohľadnil skutočnosť, ţe vykonávala činnosť pre spoločnosť, na ktorej vedení sa osobne podieľala, resp. ţe nezohľadnil skutočnosť, ţe jej nebolo vyplatené ţiadne peňaţné plnenie 15 10Sža/12/2015 od spoločnosti NMP Móda za vykonanú prácu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení ţalobcu
1 písm.
ods.1 2 zákona o pobyte cudzincov ak aj
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a to, čl. 3 a 8, a zaoberal sa aj aspektom rodinného vzťahu, kedy ţalobkyňa má udelený prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania a jej manţel má udelený pobyt v Talianskej republike a ich spoločné dieťa má udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny k matke ako garantovi pobytu. Odvolací súd však poznamenáva, ţe ţalobkyňa nenamietala, ţe rozhodnutím správneho orgánu došlo k zásahu do jej práva na rodinný a súkromný ţivot, preto odvolací súd bol viazaný len rozsahom uplatnených námietok ţalobkyne, z pohľadu ktorých krajský súd aj posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ teda krajský súd ţalobu ţalobkyne zamietol
1 OSP ako nedôvodne podanú, nakoľko nezistil ţiaden zo zákonných namietaných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd povaţoval rozsudok krajského súdu za vecne správny, a ako taký ho
1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe ţalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 16 10Sža/12/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 15. apríla 2015 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.