1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), ktoré ţalovaný rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.2012 a č. p. PPZ-HCP- BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012 potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu nie je dôvodná. Z administratívneho spisu bolo
krajského súdu preukázané, ţe správne orgány, ktoré vo veci zo zákona rozhodovali, boli dostatočne oboznámené s dôvodmi, pre ktoré mala byť ţiadosť ţalobcu odopretá, vízum zrušené, resp. vznikli účinky zákonných podmienok na vyhostenie aj pre určenie doby pre zákaz vstupu.
krajského súdu je treba prisvedčiť ţalovanému, ţe ţalobca bol upovedomený o tom, ţe sa bude vykonávať výsluch v súvislosti s jeho ţiadosťou o povolenie na prechodný pobyt na účel podnikanie. Krajský súd nemal pochybnosti o tom, ţe pokiaľ v priebehu výsluchu ţalobca uvádzal protichodné informácie, tieto môţu a aj vyvolajú podozrenie správnych orgánov o moţnosti zneuţitia nadobudnutého víza. V rámci šetrenia ţiadosti a po vyhodnotení dokladov priloţených k ţiadosti správny orgán zistil, ţe ţalobca sa neriadil vízovým kódexom a svoje tvrdenia o pobyte v Španielsku nijako nevedel preukázať. Namietaný nátlak na jeho osobu tieţ nijako nevedel preukázať, keďţe do zápisníc uviedol, ţe na neho nebol vyvíjaný ţiadny psychický ani fyzický nátlak, preto tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové. 3 10Sţa/11/2015 Pokiaľ ide o vydávané rozhodnutia, v tomto prípade sa ţalovaný riadil postupom určeným kódexom, keďţe rozhodnutie o zrušení víza a dôvody, na ktorom sa zakladá, ţiadateľovi oznámil prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI, ako aj § 46 a 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, pretoţe sa riadne vysporiadal s námietkami v odôvodnení svojich rozhodnutí. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náleţité odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváţenia. Nakoľko námietky ţalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, ţalobu ako nedôvodnú zamietol
1 OSP. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Ţalobca podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ţalobca poukázal na to, ţe sa ţalobou zo dňa 20.02.2013 domáhal v zmysle § 244 a nasledujúcich OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 19.12.2012 č. p. PPZ-HCP-BA2- 2012/009375-010 (ďalej len „Rozhodnutie 1“) o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 17.07.2012, č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85- 6/2012 a súčasne rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 14.12.2012 č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 (ďalej len „Rozhodnutie 2") o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava bez uvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012. Ţalobca sa zároveň v zmysle § 245 ods. 1 OSP domáhal aj posúdenia zákonnosti prv urobených správnych rozhodnutí, t. j. rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 17.07.2012, č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 (ďalej len „Prvostupňové 4 10Sţa/11/2015 rozhodnutie 1“) a rozhodnutia bez uvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie 2“) a to z dôvodu, ţe
ţalobcu Rozhodnutie 1 a Rozhodnutie 2 (ďalej spoločne aj ako „Rozhodnutie“) ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie 1 a Prvostupňové rozhodnutie 2 (ďalej spoločne aj ako „Prvostupňové rozhodnutie“) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom ţalobca má za to ţe, zistenie skutkového stavu ţalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihuje ţalobcu neprimerane prísnymi sankciami a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom ţalobca má za to ţe, zistenie skutkového stavu ţalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Na základe vyššie uvedeného povaţuje ţalobca Rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné. Ţalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä z dôvodu, ţe prvostupňové rozhodnutie 1 je v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a subsidiárne s prílohou Vízového kódexu neobsahuje ani len dátum vydania prvostupňového rozhodnutia 1, t. j. je nedatované, a rovnako s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku neobsahuje uvedenie mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby prvostupňového orgánu, čím nespĺňa ani len základné podmienky na vyhotovenie rozhodnutia. Pričom odôvodnenie ţalovaného k námietke o absencii dátumu vydania povaţuje za v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami, nakoľko
názoru ţalovaného toto pochybenie prvostupňového orgánu povaţuje len za inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú správny orgán môţe kedykoľvek odstrániť. Ţalobca uviedol, ţe v prípade ak rozhodnutie neobsahuje svoje zákonné náleţitosti, povaţuje sa toto rozhodnutie za nezákonné, neurčité, zmätočné a nezrozumiteľné. Ţalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu chýbajúcemu resp. nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia resp. prvostupňového rozhodnutia pričom odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí sú v zjavnom rozpore, čo robí rozhodnutie neodôvodnené. Ţalobca ďalej poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku skutočnosti nedostatočného zistenia skutkového stavu, pretoţe napriek tomu, ţe ţalobca predloţil viacero dokladov preukazujúcich svoje tvrdenia, ţalovaný oprel svoje rozhodnutia výlučne o domnienky (resp. o dôkazy, ktoré sa v spise ani nenachádzali) 5 10Sţa/11/2015 bez zjavného logického záveru, čím nedostatočne zistil skutkový stav. Ţalovaný počas správneho konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol niekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré však ţalovaný nevykonal, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami ţalobcu uplatnenými v odvolaní. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe ţalovaný nevzal do úvahy uplatňovanie neprimeranej tvrdosti zákona najmä v súvislosti s tak závaţným zásahom do práva ţalobcu a to práva usadiť, pričom opomenul výklad a aplikáciu Správneho poriadku ako Lex generalis k zákonu o pobyte cudzincov, keď ţalovaný ako aj prvostupňový orgán vo svojej prílišnej horlivosti v pátraní po nelegálnej aktivite cudzincov nedokázal nijako odlíšiť takýto prípad (pričom z vykonaného dokazovania je
nášho názoru zrejmé, ţe nedošlo k porušeniu zákona, resp. ţe prípadné porušenie zákona nebolo spôsobené okolnosťami spočívajúcimi na strane ţalobcu) od prípadov skutočného a nepochybného porušovania predpisov na úseku pobytu cudzincov. Ţalobca ďalej poukázal, ţe ţalovaný vytváral počas výsluchu ţalobcu na neho nátlak, pričom ţalovaný nevykonal navrhované dôkazy na potvrdenie, resp. vyvrátenie tohto tvrdenia. Na základe uvedených skutočností s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky (napr. Rozhodnutie NS SR č. k. 5 Sţ 135/2002, č. R 42/2003) je
ţalobcu dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie, keďţe takéto rozhodnutie je pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. Ţalobca zároveň oprel svoju ţalobu o skutočnosť, ţe pochybenia ţalovaného pri odôvodnení rozhodnutia 2 sú rovnaké ako pri rozhodnutí 1, ktoré z dôvodu hospodárnosti konania, dopodrobna nerozpísal, pričom navyše k rozhodnutiu 2 poukázal na chýbajúcu časť odôvodnenia rozhodnutia 2 a to v časti správnej úvahy. Ţalovaný síce obšírne a formálne opísal skutkový stav v zmysle zistení prvostupňového orgánu resp. v zmysle zistení v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia 2 (najmä o vydaní prvostupňového rozhodnutia 1) ako aj právnych predpisov, ktoré pouţil tak prvostupňový ako aj ţalovaný pri rozhodovaní, na druhej strane však v rozhodnutí 2 absentuje vysvetlenie dôvodov uloţených sankcií, a to
zákona o pobyte cudzincov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorý priamo určuje tak zásady správneho konania, ktoré boli v tomto prípade porušené ako spôsob dokazovanie, čím
názoru ţalobcu mal ţalovaný tieto zásady aplikovať aj na ţalobcu v tomto konaní. Na základe vyššie uvedeného, bolo
ţalobcu uvedené rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čím má ţalobca za to, ţe krajský súd v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2 písm.
odseku 3. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení, alebo odvolaní víza a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú ţiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodrţiavať v prípade odvolania. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobcovi bolo rozhodnutie o zrušení víza doručené v štandardnej forme a zároveň mu nebolo upreté právo na odvolanie, kedy odvolací orgán postupuje
vnútroštátnych právnych noriem. Takouto normou je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zároveň tak, ako je vyššie uvedené, správny orgán I. stupňa po nadobudnutí podozrenia, ţe účastník konania zneuţil schengenské víza č. 003349246 vydané Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve pristúpil k jeho zrušeniu z dôvodu, ţe nebolo poskytnuté odôvodnenie účelu a podmienok plánovanej cesty, t.j. účastník konania sa nezdrţiaval v cieľovej destinácii, ktorú v ţiadosti o udelenie víza na Generálnom konzuláte v Španielskom kráľovstve v Moskve uviedol, resp. nebolo potvrdené, ţe by sa zdrţiaval v Španielskom kráľovstve viac ako polovicu pobytu víza (t. j. minimálne 46 dní), ale tak, ako sám potvrdil, jeho cieľovou destináciou bola Slovenská republika, kde poţiadal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 08.06.2012 o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie. Ţalovaný zároveň uviedol, ţe pri zrušení víza sa
Vízového kódexu pouţíva štandardný formulár, v ktorom sa odôvodnenie neuvádza. Zastáva preto názor, ţe rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, zároveň bola dôkazová situácia zadokumentovaná tak, 9 10Sţa/11/2015 ţe nie je moţné spochybniť, ţe exitujú závaţné dôvody domnievať sa, ţe vízum bolo získané podvodom tak, ako to uvádza Vízový kódex v článku 34 ods. 1. K námietke ţalobcu, ţe rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 nemá odôvodnenie ţalovaný uviedol, ţe k tejto námietke sa vyjadril v predchádzajúcich odsekoch. Zároveň vyjadril presvedčenie, ţe ďalšie rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu bolo odôvodnené dostatočne. Čo sa týka rozhodnutí odvolacieho orgánu, v konaní bolo doplnené dokazovanie, boli oslovené príslušné inštitúcie v Španielsku, aby bolo dôkladne preverené, či ţalobca naozaj vízum zneuţil. Zo spisového materiálu je moţné si uvedenú korešpondenciu preveriť. Nevidí preto dôvod na akceptovanie uvedenej námietky. Ţalovaný uviedol, ţe nemá vedomosť, ţe by prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán konal bez zabezpečenia dôkazovej situácie. Celá dôkazová situácia tvorí obsah spisu. V predchádzajúcich odsekoch ţalovaný uviedol, ţe správny orgán v odvolacom konaní preveril či ţalobca zneuţil udelené vízum, celá dokumentácia je obsahom spisu.
ţalovaného správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Aplikácia príslušných právnych predpisov je rozpísaná aj vo vyjadrení k ţalobe zo dňa 02.05.2013. K námietke ţalobcu, ţe bol na neho počas výsluchu vytváraný nátlak, ţalovaný uviedol, ţe ide o nepodloţené tvrdenie ţalobcu. Poukázal na to, ţe ţalobca bol dňa 17.07.2012 o 08.00 hod. predvolaný z dôvodu konania v jeho ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie. Z uvedeného je zrejmé, ţe vedel o tom, ţe bude vypočutý na OCP PZ Bratislava k okolnostiam jeho pobytu na území Slovenskej republiky. Pri spísaní Zápisnice o vyjadrení účastníka konania vzniklo zo strany správneho orgánu I. stupňa podozrenie, ţe zneuţil schengenské vízum č. 003349246 vydané Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve.
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým je vízový kódex Spoločenstva („ďalej len vízový kódex“), článku 34 ods. 1, vízum sa zruší, ak sa preukáţe, ţe v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závaţné dôvody domnievať sa, ţe vízum bolo získané podvodom. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukázal aj na to, 10 10Sţa/11/2015 ţe v rámci jeho vypočutia pre účely správneho konania policajný útvar zistil, ţe sa ţalobca zdrţiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu na základe víza, ktoré mu udelil iný členský štát (Španielsko) a zároveň v zápisnici uviedol, ţe jeho jediným cieľom cesty v rámci schengenského priestoru je Slovenská republika. Preto
ţalovaného bol ďalší postup správneho orgánu I. stupňa plne s platnými právnymi predpismi a bolo pristúpené k zrušeniu víza.
čl. 34 ods. 6 vízového kódexu rozhodnutie o zrušení víza a dôvody, na ktorých sa zakladá zrušenie víza sa ţiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára, ktorý je uvedený v prílohách vízového kódexu. Čo sa týka namietaného pochybenia pri odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení ţalovaný uviedol, ţe v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012 správny orgán I. stupňa uvádza okolnosti za ktorých bol ţalobca vypočutý k jeho pobytu na území schengenského priestoru, jeho príchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj pobytu v štátoch schengenského priestoru. Zároveň je v odôvodnení uvedené, ţe boli naplnené dôvody zrušenia schengenského víza číslo 003349246 vydaného dňa 28.04.2012 Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve, na základe ktorého sa ţalobca zdrţiaval na území schengenského priestoru. Ţalobcovi bolo dňa 17.07.2012 jeho vízum číslo 003349246 v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva zrušené. Správny orgán I. stupňa sa v odôvodnení uvedeného rozhodnutia vysporiadal aj s existenciou prekáţok administratívneho vyhostenia účastníka konania
ust. § 81 ods. 1,2 zákona č. 404/2011 Z.z.. Zároveň sa zaoberal aj rešpektovaním súkromného a rodinného ţivota účastníka konania v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Skutočnosti týkajúce sa uvedených otázok sú zadokumentované aj v zápisnici o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-4/2012 zo dňa 17.07.2012. Odvolací orgán zároveň vo svojom rozhodnutí preveril všetky okolnosti konania a zároveň posúdil všetky námietky uvedené v odvolaní. Z vyššie uvedených skutočností
ţalovaného vyplýva, ţe správny orgán I. stupňa zrušil ţalobcovi vízum v súlade s vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, ţe mal vízum udelené iným členským štátom a aj napriek tomu sa zdrţiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň sám vo výpovedi do zápisnice uviedol, ţe jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenského priestoru bola Slovenská 11 10Sţa/11/2015 republika. Na základe uvedených skutočností bolo konštatované, ţe napadnuté rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a určení zákazu vstupu na toto územie bolo vydané v súlade so zákonom.
ţalovaného OCP PZ Bratislava postupovalo v súlade so zákonom, nakoľko mu ako správnemu orgánu prináleţí povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladmi boli najmä vyjadrenia účastníka konania, známe skutočnosti a skutočnosti zistené sluţobnou činnosťou. Ţalobca bol oboznámený s celou dôkazovou situáciou, zároveň mu bolo v zápisnici oznámené, ţe sa voči nemu začína správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia,
1 písm.
čl. 34 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva a odvolanie ţalobcu zamietol. Ţalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a administratívneho spisu ţalovaný konštatoval, ţe dôvodom vydania rozhodnutia o zrušení víza bola skutočnosť, ţe účastník konania nenaplnil účel plánovanej cesty, na ktorú mu bolo predmetné vízum udelené, zdrţiaval sa viac ako polovicu času platnosti udeleného víza na území Slovenskej republiky, aj keď mu vízum bolo udelené iným členským štátom a účastník konania sám uviedol, ţe cieľovou destináciou bola Slovenská republika. Preto v súlade s článkom 34 ods. 1 vízového kódexu, vízum sa zruší, ak sa preukáţe, ţe v čase udelenia víza nebolí splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závaţné dôvody domnievať sa, ţe vízum bolo získané podvodom. Ţalovaný po preskúmaní spisového materiálu účastníka konania a na základe vyhodnotenej dôkazovej situácie konštatoval, ţe správny orgán I. stupňa zrušil účastníkovi vízum v súlade s vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, ţe účastník konania mal vízum udelené iným členským štátom a aj napriek tomu sa zdrţiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň sám vo výpovedi do zápisnice uviedol, ţe jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenského priestoru bola Slovenská republika. Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie o zrušení víza bolo vydané v súlade so zákonom. Ţalovaný preskúmaním rozhodnutia a predloţeného spisového materiálu konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, 13 10Sţa/11/2015 ţe podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie zaloţené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel ţalovaný k názoru, ţe zrušenie víza je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu povaţuje odvolací orgán za nepochybné. Zároveň boli v odvolacom konaní posúdené aj listinné dôkazy, ktoré ţalobca predloţil v rámci odvolacieho konania. Na základe uvedených skutočností dospel ţalovaný orgán k záveru, ţe prvostupňový správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zistil, ţe nevyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej častí tohto rozhodnutia. V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ –HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.212 Ţalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým ţalobca administratívne vyhostený z územia SR a bol mu určený zákaz na územie SR na dobu troch rokov a odvolanie ţalobcu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb., ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a administratívneho spisu ţalovaný konštatoval, ţe dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu bola skutočnosť, ţe policajný útvar účastníkovi konania zrušil vízum. Ţalovaný uviedol, ţe správny orgán I. stupňa sa vysporiadal s prekáţkami administratívneho vyhostenia, ako aj prípadným zásahom do súkromného a rodinného ţivota účastníka konania. Účastník konania sám potvrdil, ţe na území Slovenskej republiky nemá ţiadne rodinné väzby v zápisnici o podaní vyjadrenia účastníka konania. Zároveň konštatuje, ţe pri uloţení dĺţky zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky bola účastníkovi konania určená dĺţka trvania zákazu vstupu v dolnej hranici sadzby. Ţalovaný konštatoval, ţe po preskúmaní spisového materiálu účastníka konania a na základe vyhodnotenej dôkazovej situácie konštatuje, ţe správny orgán I. stupňa zrušil 14 10Sţa/11/2015 účastníkovi vízum v súlade s vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, ţe účastník konania mal vízum udelené iným členským štátom a aj napriek tomu sa zdrţiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň sám vo výpovedi do zápisnice uviedol, ţe jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenskeho priestoru bola Slovenská republika. Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a určení zákazu vstupu na toto územie bolo vydané v súlade so zákonom. Ţalovaný preskúmaním rozhodnutia a predloţeného spisového materiálu konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, ţe podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie zaloţené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel odvolací orgán k názoru, ţe administratívne vyhostenie účastníka konania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu povaţuje odvolací orgán za nepochybné. Zároveň boli v odvolacom konaní posúdené aj listinné dôkazy, ktoré účastník konania predloţil v rámci odvolacieho konania. Na základe uvedených skutočností dospel ţalovaný k záveru, ţe prvostupňový správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zistil, ţe nevyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. VI. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. apríla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). 15 10Sţa/11/2015 V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietnutá ţaloba ţalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 (bez dátumu), ktorým bolo ţalobcovi zrušené vízum č. 003349246 vydané dňa 28.04.2012 a rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP- BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým bolo ţalobcovi uloţené administratívne vyhostenie a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky
1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), ktoré ţalovaný rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2- 2012/009374-006 zo dňa 14.12.2012 a č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012 potvrdil.
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
čl. 34 ods. 1 vízového kódexu vízum sa zruší, ak sa preukáţe, ţe v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závaţné dôvody domnievať sa, ţe vízum bolo získané podvodom. Vízum zrušia v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Zrušiť ho môţu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto zrušení informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza a dôvody, na ktorom sa zakladá sa ţiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI. vízového kódexu. Drţiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má právo na odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho ţiadosť
odseku 3. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú ţiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodrţiavať v prípade odvolania.
1 zákona č. 404/2011 Z. z. Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, ţe cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdrţiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s moţnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec 16 10Sţa/11/2015 vyhostený, ak je moţné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môţe uloţiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloţí zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.
1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môţe administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum.
odseku 2 písm. b) cit. zákona policajný útvar môţe v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloţiť zákaz vstupu
odseku 1 písm.
ţalobcu rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihuje ţalobcu neprimerane prísnymi sankciami a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom ţalobca má za to ţe, zistenie skutkového stavu ţalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Ţalobca ďalej namietal, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Pred hodnotením veci samej sa najvyšší súd zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo ţalobcovi zrušené vízum č. 003349246 (udelené 28.4.2012), ktoré je
ţalobcu v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a subsidiárne s prílohou Vízového kódexu nakoľko neobsahuje ani len dátum vydania rozhodnutia 1, t. j. je nedatované, a rovnako s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku neobsahuje uvedenie mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby prvostupňového orgánu, čím nespĺňa ani len základné podmienky na vyhotovenie rozhodnutia.
odvolacieho súdu sa ţalovaný uvedenou námietkou zaoberal, k vyhodnoteniu uvedenej námietky zo strany ţalovaného rovnako ako aj zo strany krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne výhrady.
odvolacieho súdu neuvedenie dátumu rozhodnutia a neuvedenie mena, 18 10Sţa/11/2015 priezviska a funkcie oprávnenej osoby prvostupňového orgánu nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o nepresnosť, ktorú je moţné opraviť postupom
6 Správneho poriadku. Spomínané čiastkové nedostatky však nespôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, keďţe ţiadnym spôsobom nemôţu mať vplyv na záver správneho orgánu, o tom, ţe vízum ţalobcovi bolo zrušené. Z administratívneho spisu vyplynulo, ţe v spojitosti s napadnutým rozhodnutím o zrušení víza bolo dňa 17.07.2012 vydané aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012, ktoré ţalobca riadne prevzal, zároveň je zo spisového materiálu zrejmé, ţe celé dokazovanie a spísané zápisnice o vyjadrení účastníka konania boli spísané dňa 17.07.2012, preto moţno dátum 17.07.2012 povaţovať za deň vydania, ako aj prevzatia rozhodnutia o zrušení víza. Dňa 30.7.2012 ţalobca podal proti rozhodnutiu o zrušení víza odvolanie. Neuvedenie dátumu vydania rozhodnutia o zrušení víza je potrebné aj
odvolacieho súdu povaţovať za zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú správny orgán môţe postupom
6 SP kedykoľvek odstrániť. Uvedenou nesprávnosťou v písomnom vyhotovení rozhodnutia nebol ţalobca ukrátený na svojich právach, ako je právo podať odvolanie, o čom svedčí skutočnosť, ţe ţalobcom podané odvolanie bolo plne akceptované, bolo povaţované za podané včas a ţalovaný sa námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní starostlivo zaoberal. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu preto správne vyhodnotil ţalovaný ako aj krajský súd za nedôvodnú. Námietka ţalobcu, vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkového stavu, (pretoţe napriek tomu, ţe ţalobca predloţil viacero dokladov preukazujúcich svoje tvrdenia, ţalovaný oprel svoje rozhodnutia výlučne o domnienky resp. o dôkazy, ktoré sa v spise ani nenachádzali) bez zjavného logického záveru, čím nedostatočne zistil skutkový stav a námietku, ţe bol na neho vyvíjaný nátlak počas výsluchu vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. Najvyšší súd má za to, ţe skutkový stav zistený v správnom konaní je moţné povaţovať za dostatočný. Tvrdenie ţalobcu, ţe bol na neho vyvíjaný nátlak sa nijako nepreukázalo. 19 10Sţa/11/2015 V prvom rade z administratívneho spisu vyplynulo, ţe ţalobcovi bolo mu umoţnené oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom a vo všetkých zápisniciach potvrdil, že na neho nebol vyvíjaný žiadny psychický ani fyzický nátlak. Následne prvostupňový správny orgán dňa 17.07.2012 vydal rozhodnutia pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov a administratívne ho vyhostil do Ruskej federácie. Zároveň mu bolo rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zrušené vízum č. 003349246 udelené dňa 28.04.2012 Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve. Obe rozhodnutia ţalobca prevzal dňa 17.07.2012. Odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie OCP PZ Bratislava č.p.: PPz-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zo dňa 17.7.2012 obsahuje úvahy, ktorými transparentným spôsobom popisuje zhodnotenie dôkazov a výsledkov konaní. V správnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom ţalobca neuviedol ţiadne argumenty stojace proti úvahám ţalovaného ohľadne jeho zistenia, ţe jeho cieľovou destináciou bola Slovenská republika a ţe sa počas svojho pobytu v schengenskom priestore nezdrţiaval na území Španielskeho kráľovstva, preto jeho záver o zrušení víza udeleného ţalobcovi Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve nachádza oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní. Námietku nesprávneho právneho posúdenia otázky primeranosti administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu, keď ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe tak pri administratívnom vyhostení ako aj pri zákaze vstupu (pričom ide o 2 samostatné sankcie) zákon o pobyte účinný v čase vydania rozhodnutia síce umoţňoval avšak správnemu orgánu neprikazoval uloţiť takúto sankciu, pričom v prípade jej uloţenia by musela byť aj riadne a dostatočne odôvodnená, čo však ţalovaný
ţalobcu vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení ţalobcu
1 písm. j) zákona o pobyte cudzincov, ktorý umoţňuje policajnému útvaru administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum, pričom náleţite odôvodnil aplikáciu uvedeného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, keď uviedol, ţe zohľadnil závaţnosť porušenia právnych predpisov, dĺţku protiprávneho konania ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. 20 10Sţa/11/2015 Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR, ktorému predchádzalo rozhodnutie o zrušení víza správny orgán skúmal existenciu prekáţok vyhostenia
ods.1, 2 zákona o pobyte cudzincov ako aj z pohľadu existencie prekáţok
čl. 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a po zistení, ţe v prípade ţalobcu neexistujú prekáţky jeho vyhostenia rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR na dobu troch rokov. Ţalobca sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v pobyte na území SR bez platného víza, ktoré bolo ţalobcovi
čl. 34 ods. 1 vízového kódexu zrušené, čo bolo ţalobcovi preukázané. Administratívne vyhostenie bolo ţalobcovi uloţené v dolnej hranici sadzby určenej zákonom. So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý ţalobu ţalobcu zamietol ako nedôvodnú, sa stotoţnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
1 O.s.p. potvrdil.
názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu. Odvolací súd povaţoval aj námietky ţalobcu, týkajúce sa výhrad ku konaniu o jej administratívnom vyhostení za nedôvodné. Odvolací súd vzhľadom na rozsah dokazovania vykonaného v administratívnom konaní, ktorý povaţoval za dostatočný a ktorý nasvedčuje tomu, ţe prvostupňový ale aj druhostupňový správny orgán si zadováţili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal ţiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, ţe bolo spoľahlivo zistené, ţe boli splnené dôvody pre zrušenia víza čl. 34 ods. 1 vízového kódexu ako dôvody pre administratívne vyhostenie ţalobcu a uloţenie zákazu vstupu na územie SR. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov, ţe ţalobkyňa naplnila ustanovenie § 26 ods. 2 písm. g) v spojení s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov. 21 10Sţa/11/2015
odvolacieho súdu krajský súd dospel k správnym záverom, keď konštatoval, ţe správne orgány v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodili z neho správne právne závery, ktoré náleţité odôvodnili, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváţenia. Nakoľko námietky ţalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, ţalobu ako nedôvodnú dôvodne zamietol. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky ţalobcu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 15. apríla 2015 JUDr. Elena Berthotyová, PhD. , v. r. predsedníčka senátu za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.