← Slovensko

o neplatnosť kúpnej zmluvy

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 255/2009 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. D., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. F. K., advokátom so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ U., a.s., so sídlom v B., 2/ P. M., bývajúcemu v P., 3/ M. J., bývajúcej v P., 4/ maloletej B. J., narodenej X., 5/ maloletej A. J., narodenej X., ţalované 4/ a 5/ zastúpené matkou B. J. a bývajúce u matky v P., 6/ B. J., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. M. M., advokátom so sídlom v P., 7/ JUDr. J. J., bývajúcemu v P., 8/ JUDr. I. J., bývajúcej v P., o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4 C 192/2004, na dovolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. mája 2008 sp. zn. 12 Co 87/2007, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Svidník rozsudkom z
  2. mája 2007 č.k. 4 C 192/2004-146 ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia, ţe kúpna zmluva uzavretá
  3. novembra 2001 medzi A. D. a J. D. ako predávajúcimi a ţalovanými ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území P. zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere 569 m2, parcela č. X. – záhrady vo výmere 197 m2 a prevádzková budova súpisného čísla X. postavená na parcele č. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“), vklad ktorej bol povolený Katastrálnym úradom v Prešove, Správou katastra Poprad
  4. februára 2002 pod č. V., je neplatná, zamietol. Súčasne ţalobkyni uloţil 2 3 Cdo 255/2009 povinnosť zaplatiť ţalovaným 2/ a 7/ trovy konania po 804 Sk kaţdému; ostatným účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe ţalobkyňa a ţalovaný 1/ uzavreli
  5. apríla 1993 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol ţalobkyni poskytnutý strednodobý úver vo výške 2 165 000 Sk, ktorý bol zabezpečený záloţným právom k nehnuteľnostiam, pričom zmluvné strany si dohodli ako spôsob realizácie záloţného práva predať nehnuteľnosti na verejnej draţbe alebo prostredníctvom spoločnosti, ktorá má predaj v predmete podnikania. Keďţe ţalobkyňa si neplnila povinnosti v zmysle úverovej zmluvy, ţalovaný 1/ pristúpil k realizácii záloţného práva a v mene ţalovanej 1/ ako predávajúci uzavrel s P. M., J. J., B. J., JUDr. J. J. a JUDr. I. J. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie označené nehnuteľnosti a ktorej určenia neplatnosti sa ţalobkyňa domáha. Ţalobu zamietol jednak z dôvodu, ţe z vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe by pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy došlo k porušeniu § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko ţalovaný 1/ ako záloţný veriteľ pristúpil k realizácii záloţného práva v súlade s podmienkami dohodnutými v záloţnej zmluve (čl. 3/ záloţnej zmluvy) a jeho postup bol v súlade aj s § 299 Obchodného zákonníka, ako i z dôvodov, ţe nezistil, ţe by ţalobkyňa mala na určení neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ako i ţe ţalovaní nie sú v súčasnej dobe vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných nehnuteľností; ako ich vlastníci sú vedení J. Š. a D. Š.. O trovách konania rozhodol poukazom na ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z
  6. mája 2008 sp. zn. 12 Co 87/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, o správnosti ktorých nemal pochybností. Uviedol, ţe v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy musia byť jeho účastníkmi všetci, ktorí kúpnu zmluvu uzavreli, nakoľko rozsudok sa má týkať všetkých účastníkov tohto právneho vzťahu (§ 159 ods. 2 O.s.p.); ak tomu tak nie je, musí byť ţaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá. Keďţe v danom prípade kúpnu zmluvu, určenia neplatnosti ktorej sa ţalobkyňa domáha, uzavrel ako predávajúci okrem ţalobkyne aj jej manţel J. D., ktorého ţalobkyňa v ţalobe neoznačila ako účastníka konania, nemôţe byť takáto ţaloba pre nedostatok vecnej legitimácie úspešná. Preto odvolací súd povaţoval zamietajúci výrok rozsudku prvostupňového súdu za vecne správny. Návrhu ţalobkyne o rozšírenie počtu účastníkov konania na strane ţalobcu o J. D., ktorý ţalobkyňa urobila aţ v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd nevyhovel z dôvodu, ţe v odvolacom konaní nemoţno pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník, nakoľko 3 3 Cdo 255/2009 takýto postup v odvolacom konaní priamo vylučuje ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. l O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p. s poukazom na to, ţe ţalovaní ako v odvolacom konaní úspešní účastníci nepodali návrh na náhradu trov konania (§ 151 ods. l O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ako i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedla, ţe súd prvého stupňa nerozhodol o jej návrhu z
  7. apríla 2003, ktorým navrhla, aby súd postupom podľa § 92 O.s.p. pripustil, aby namiesto pôvodných kupujúcich vstúpili do konania J. Š. a D. Š., ktorým pôvodní kupujúci nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, odpredali, konal ďalej s pôvodne označenými účastníkmi, pričom odvolací súd toto procesné pochybenie nenapravil. Ďalej odvolaciemu súdu vyčítala, ţe nesprávne zhodnotil situáciu v tom smere, ţe účastníkom konania má byť aj jej manţel J. D. ako ďalší z predávajúcich, ako i ţe vo veci rozhodol na základe iných dôvodov, neţ boli uvedené v odvolaní a ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z iného právneho dôvodu. Ţiadala preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť. Ostatní ţalovaní sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol 4 3 Cdo 255/2009 zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  8. Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. V danom prípade by dovolanie ţalobkyne mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie na súdoch niţších stupňov bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. 5 3 Cdo 255/2009 Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je samo tvrdenie účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe konanie je zaťaţené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôţe mať za dôsledok odňatie moţnosti účastníka pred súdom konať. Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní namieta nesprávny postup odvolacieho súdu, keď v odvolacom konaní nevyhovel jej návrhu na pripustenie J. D. do konania na strane ţalobcu, dovolací súd zistil, ţe postup odvolacieho súdu bol správny, ktorý bol v súlade s § 216 ods. 1 O.s.p., nakoľko pre odvolacie konanie neplatí ustanovenie § 92 ods. l O.s.p. upravujúce pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, a to bez ohľadu na to, či má takto pristúpiť do konania druhý z manţelov (viď aj R 35/1966). Preto odvolací súd takýmto postupom, ktorý je v súlade so zákonom, sa nedopustil ţiadnej z vád konania uvedených v § 237 O.s.p., existencia ktorej by v danom prípade zakladala prípustnosť dovolania. Ohľadne ďalšej námietky ţalobkyne, ţe súdy nerozhodli o jej návrhu z
  9. apríla 2003, ktorým navrhla, aby súd postupom podľa § 92 O.s.p. pripustil, aby namiesto pôvodných kupujúcich vstúpili do konania J. Š. a D. Š., ktorým pôvodní kupujúci nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, odpredali, dovolací súd túto námietku taktieţ nepovaţuje za 6 3 Cdo 255/2009 opodstatnenú. Z tvrdenia ţalobkyne uvedeného v dovolaní totiţ jednoznačne vyplýva, ţe tento návrh podala vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Cb 338/2000, a nie v konaní, ktoré sa začalo na základe ňou podanej protiţaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z
  10. novembra 2001, ktorá bola uznesením Krajského súdu v Prešove z
  11. marca 2003 sp. zn. 4 Cb 338/2000 vylúčená na samostatné konanie (ktoré je predmetom tohto dovolacieho prieskumu), o vylúčení ktorej vedela doručením uznesenia právnemu zástupcovi
  12. marca
  13. Ţalobkyňa v priebehu celého konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (2003 – 2007) ňou pôvodne určený okruh účastníkov na strane ţalovanej nezmenila, či uţ návrhom podaným písomne alebo ústne do zápisnice, a to napriek tomu, ţe ţalovaní J. J. a B. J. na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom
  14. mája 2005 uskutočneného za prítomnosti zástupcu ţalobkyne uviedli, ţe nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy odpredali Š. (č.l. 74 a 75 spisu) a ţalovaní JUDr. J. J. a JUDr. I. J. túto skutočnosť uviedli v písomnom podaní z
  15. mája 2005 (č.l. 80 spisu). V sporovom konaní určuje okruh účastníkov konania ten, kto podal návrh na začatie konania (ţalobu, resp. protiţalobu). Pokiaľ ţalobca nesprávne označí okruh účastníkov konania, znáša sám dôsledky, ţe uplatnené hmotné právo malo byť uplatnené proti niekomu iného neţ proti označenému ţalovanému (ţalovaným) a v konečnom dôsledku sa vystavuje riziku zamietnutia ţaloby; súd nemá v tomto smere poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 O.s.p. Pre posúdenie námietky ţalobkyne uvedenej v dovolaní, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. aj tým, ţe odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď rozsudok potvrdil z dôvodu, ţe účastníkom konania mal byť aj J. D., bolo podľa dovolacieho súdu podstatné posúdenie, či odvolací súd, v porovnaní so súdom prvého stupňa, zaloţil svoj rozsudok na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa. O iné právne posúdenie veci či určitej právnej otázky odvolacím súdom ide vtedy, ak odvolací súd na zistený skutkový stav aplikuje iný právny predpis neţ aplikoval súd prvého stupňa alebo právny predpis vyloţí inak neţ súd prvého stupňa. Z porovnania odôvodnení rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vyplýva, ţe obidva súdy pri právnom posúdení skutkového stavu, ktorý nebol zmenený v odvolacom konaní, zhodne dospeli k záveru o nedostatku vecnej legitimácie. Skutočnosť, ţe súd prvého stupňa nedostatok vecnej legitimácie videl v tom, ţe v čase rozhodovania ţalobkyňou 7 3 Cdo 255/2009 označení ţalovaní uţ neboli vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, určenia neplatnosti ktorej sa ţalobkyňa domáha, a odvolací súd v tom, ţe účastníkom konania nebol J. D., ktorý ako jeden z kupujúcich uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu so zdôraznením, ţe pokiaľ nie sú účastníkmi konania o určenie neplatnosti zmluvy všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzavreli, nemôţe byť ţalobe vyhovené, nemoţno povaţovať za takú zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom ohľadne skutočnosti dôleţitej pre posúdenie veci, ktorá by bola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu pre existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe i keby bol (prípadne) právny záver súdov niţších stupňov o nedostatku vecnej legitimácie nesprávny, nemala by táto skutočnosť za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.; ich rozhodnutia by spočívali na nesprávnom právnom posúdení vecí, ktorý dovolací dôvod však v danom prípade neprichádza do úvahy (viď výklad uvedený niţšie). Z dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobkyňa má výhrady aj voči právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní uvádza, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe tento relevantný dovolací dôvod môţe byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní, avšak ani predmetná procesná vada ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. 8 3 Cdo 255/2009 Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti dovolania ţalobkyne. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd úspešným účastníkom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  16. novembra 2010 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.