Najvyšší súd 4 Cdo 357/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1) I. B., bytom T. 10, 2) M. H., bytom T., 3) I. M., bytom T., 4) I. P., by

§ 142ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako i prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. s poukazom na § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. V dôvodoch dovolania obom súdom niţších stupňov predovšetkým vytkla, ţe počas celého súdneho konania s a nezaoberali podstatou ţaloby, ktorá spočívala v nerešpektovaní zásady rovnakého zaobchádzania s „navrhovateľmi“ 4 4 Cdo 357/2013 v porovnaní s inými zamestnancami ţalovanej pri vyplácaní prémii za II. štvrťrok

1. Oba konajúce súdy tak nesprávne právne posúdili vec, ţe sa jedná o ţalobu na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. a v tomto zmysle viedli „všetky konania“. Podľa názoru ţalovanej mal byť ale súdom návrh ţaloby prejedaný podľa § 80 písm. c/ O.s.p. tak, aby súd určil, či správanie ţalovanej voči ţalobkyniam bolo diskriminačné, ak je na tom naliehavý právny záujem. Touto otázkou sa však konajúce súdy nezaoberali a namiesto toho sa sústredili na určenie povinnosti plnenia ţalovanej. Domnienku o tom, ţe ţalovanej ako účastníčke konania postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolateľka odôvodnila s poukazom na písomné vyhotovenie rozsudku odvolacieho súdu. Poukázala na to, ţe „odvolacie konanie sa uskutočnilo s pojednávaním pred odvolacím súdom dňa 18.4.
2. Za odporcu bola na pojednávaní prítomná právna zástupkyňa odporcu na základe poverenia, ktorá predniesla svoje vyjadrenie. Toto vyjadrenie bolo z časti zadokumentované v zápisnici o pojednávaní pred odvolacím súdom... Ako je preukázateľné z písomného vyhotovenia rozsudku, tento je formulovaný tak, ako keby odvolací súd len preskúmaval vec bez pojednávania. Nie je v ňom ani zmienka o uskutočnenom pojednávaní odvolacieho súdu, prítomných účastníkoch, o výtke adresovanej súdu zo strany PZ odporcov, ţe súd dostatočne nevyhodnotil všetky dôkazy, ani snaha odvolacieho súdu tieto na svojom pojednávaní prejednať a vyhodnotiť. Na tomto pojednávaní jedna z navrhovateliek potvrdila, ţe má za to a sa domnieva, ţe postup odporcu bol diskriminačný, keď pri vyplácaní prémii s nimi postupoval inak, ako s ostatnými zamestnancami. Ani tejto výpovedi súd nevenoval pozornosť a nie je zapísaná v zápisnici.“ Ţalobkyne v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovanej toto navrhli zamietnuť z dôvodu, „ţe v uvedenom prípade neexistujú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podané dovolanie a takisto z dôvodu, ţe podané dovolanie nie je prípustné“. V reakcii na vyjadrenie ţalobkýň k dovolaniu ţalovaná vyslovila domnienku, ţe bol dôvod podať dovolanie a ţe má zmysel nielen pre tento posudzovaný prípad a jeho účastníkov konania, ale aj pre iný neurčitý okruh subjektov zaoberať sa preskúmaním podaného dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal 5 4 Cdo 357/2013 najskôr či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýli od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 Os.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vo výroku tento vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p., dovolací súd sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré poukazovala dovolateľka. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom 6 4 Cdo 357/2013 chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danej veci dovolateľka odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) videla jednak v tom, ţe písomné vyhotovenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá skutočnosti, ţe jeho vyhláseniu predchádzalo pojednávanie pred odvolacím súdom (a to v otázkach uvedených uţ vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia), jednak v tom, ţe samotná zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom nie je dostatočne precizovaná. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. V súvislosti s porušením práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd treba uviesť, ţe obsah práva na spravodlivý súdny proces v zmysle uvedených článkov nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.. Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako do neho nemoţno zahrnúť ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie 7 4 Cdo 357/2013 bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
3. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
4. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
5. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
6. februára 1998). Rovnako treba poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález sp. zn. III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. [ktorá norma sa uplatňuje a j v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.)]. Podľa tohto ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V preskúmavanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom, ako je uvedené uţ vyššie v dôvodoch svojho rozhodnutia sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a tieţ skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý postup umoţňuje odvolaciemu súdu ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. Potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu tak podľa názoru dovolacieho súdu obsahuje všetky náleţitosti rozhodnutia (jeho odôvodnenia) v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd jednak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol čoho sa domáhali ţalobkyne a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila ţalovaná, ako a z akých dôvodov rozhodol súd prvého stupňa, v akom rozsah a z akých dôvodov podala ţalovaná odvolanie, ako sa k odvolaniu vyjadrili ţalobkyne a tým, ţe pri odôvodnení svojho rozsudku vyuţil zákonnú moţnosť v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., je z neho zrejmé aj to, ktoré skutočnosti povaţoval odvolací súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil i ako vec právne posúdil. Pritom v doplnení ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia vysvetlil, prečo jednotlivé ţalovanou uplatnené odvolacie námietky povaţoval za nedôvodné. Okrem toho je z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (str. 9 ods. 3) nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, ţe tento rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní pred odvolacím súdom. Skutočnosť, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa 8 4 Cdo 357/2013 predstáv ţalovanej v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ ţalovaná v dovolaní namieta nedostatky obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom, aj táto námietka je podľa názoru dovolacieho súdu nedôvodná. Predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Kaţdá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená (§ 40 ods. 3 O.s.p.). Vychádzajúc z posledne citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak splnomocnená zástupkyňa ţalovanej, ktorá bola prítomná na pojednávaní pred odvolacím súdom, mala výhrady proti neúplnosti zápisnice o tomto pojednávaní alebo námietky proti jej zneniu, nič jej nebránilo v tom, aby navrhla jej doplnenie alebo vzniesla námietku proti jej zneniu. Podľa obsahu tejto zápisnice však ţalovaná prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne na odvolacom konaní túto zákonnú moţnosť nevyuţila. V konečnom dôsledku ani v samotnom dovolaní ţalovaná nenamieta, ţe by jej splnomocnená zástupkyňa na odvolacom pojednávaní navrhovala doplnenie zápisnice alebo namietala jej znenie, a ţe by odvolací súd takémuto návrhu alebo námietkam nevyhovel. Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila aj tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe iná vada konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) je síce Občianskym súdnym poriadkom povaţovaná za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), sama o sebe však prípustnosť dovolanie nezakladá. Rovnako tak nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani 9 4 Cdo 357/2013 zohľadniť prípadnú vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 238 O.s.p., nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný odmietol. V dovolacom konaní úspešným ţalobkyniam 1) aţ 5) vzniklo právo na náhradu trov tohto konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.) Ţalobkyne však návrh na náhradu trov dovolacieho konania nepodali, preto im táto náhrada priznaná nebola. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. decembra 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová