zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“), ktorým ţalovaný (pôvodne Krajský pozemkový úrad v Bratislave – od 1. októbra 2013 Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov) zamietol odvolania účastníkov konania a potvrdil,
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor pozemkový a lesného hospodárstva (pôvodne Obvodný pozemkový úrad, ďalej aj „OPÚ“) sp. zn. 1154/09/0156/12/KVA z 24. januára 2012, ktorým prvostupňový správny orgán, v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, povolil pozemkové úpravy v k. ú. Z. B. a v k. ú. D. N. V. z dôvodu, ţe v súlade s § 2 ods. 1 písm. b) zákona o pozemkových úpravách došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a uţívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav a zároveň v súlade s § 8 ods. 1 tohto zákona aj z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. S poukazom na § 8b ods. 1 zákona o pozemkových úpravách správny orgán určil, ţe nakoľko pozemkové úpravy sa budú vykonávať iba pre časť katastrálneho územia Z. B. a D. N. V., povoľuje ich vykonávať so zjednodušenou dokumentáciou vo forme jednoduchých pozemkových úprav (ďalej len „JPÚ“). Krajský súd preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu, dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je v rozpore so zákonom, a preto ţalobu zamietol. Uviedol, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) je v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi 2Sžr/71/2014 3 a procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
názoru krajského súdu, uvedeného v napadnutom rozsudku, sa preskúmavané rozhodnutie z pohľadu ţalobných námietok negatívne dotklo právnej sféry ţalobcu, ak vôbec, iba nepatrne. Zatiaľ sa totiţ rozhodovalo iba o povolení JPÚ, čo nijako nezasahuje do majetkovej sféry ţalobcu (neprichádza k ţiadnej zmene jeho vlastníckych práv, k zmene tvaru pozemku, jeho veľkosti atď.). Ak súd zistí, ţe ţalobca osobne nebol ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach, nebol oprávnený ani na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd vo všeobecnosti uznesením
3 OSP konanie zastaví. V danom prípade bol však krajský súd toho názoru, ţe keďţe nemoţno celkom vylúčiť ukrátenie ţalobcu na jeho právach a keďţe otázka, či bol skutočne na právach ukrátený (otázka vecnej aktívnej legitimácie) je riešená aţ v samotnom konaní, bolo potrebné vec meritórne preskúmať. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, ţe pozemkové úpravy sú odbornou disciplínou, ktorá sa zaoberá riešením právnych, technických, ekologických, ekonomických, poľnohospodárskych, biologických, ako aj spoločenských vied. Sceľovanie, parcelácia, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, arondácia hraníc a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protieróznych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť poľnohospodársku výrobu a prevádzkové pomery, zlepšiť ţivotné podmienky vidieckeho obyvateľstva a usporiadať vlastnícke vzťahy na upravovanom území, to všetko je obsahom pozemkových úprav. Dôleţité je uvedomiť si, ţe pozemkové úpravy sú opatrením, ktoré má pozitívny dopad súčasne na niekoľko oblastí ţivota ľudí. Projekty pozemkových úprav v danom území obsahujú vyriešené vlastnícke vzťahy k navrhovaným opatreniam, pričom zároveň rešpektujú prírodné pomery a technické obmedzenia. Usporiadanie pozemkového vlastníctva pomocou pozemkových úprav umoţňuje výkon vlastníckych a uţívacích práv - a tým zvyšuje pestrosť krajiny, zlepšuje jej ekologické, retenčné a protierózne funkcie. Dôvody, pre ktoré je moţné vykonávať pozemkové úpravy definuje exaktne zákon o pozemkových úpravách. Pozemkové úpravy sa vykonávajú, ak je to potrebné 2Sžr/71/2014 4 na usporiadanie vlastníckych a uţívacích pomerov a odstránenie prekáţok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom, ak došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a uţívacích pomeroch, ak v obvode pozemkových úprav má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo ţivotné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti, ak je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, ak má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov, ak sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného uţívania viac ako 25 percent výmery poľnohospodárskej pôdy, alebo ak je potrebné riešiť dôsledky ţivelných pohrôm. Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, vykonávané vo verejnom záujme, v súlade s poţiadavkami a podmienkami ochrany ţivotného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Krajský súd poukázal na to, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia skutočne nie je dostačujúce.
jeho názoru ţalobca dôvodne namietal, ţe ţalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal najmä otázkou verejného záujmu na začatí JPÚ, ale s inými námietkami sa nevysporiadal. Ţalovaný teda pochybil a v tomto ohľade je jeho rozhodnutie nutné povaţovať za vadné, avšak krajský súd s poukazom na vyššie uvedené východiská nepristúpil k jeho zrušeniu, nakoľko zopakovaním procesu a dôslednejším odôvodnením rozhodnutia by sa právna sféra ţalobcu nijako nezlepšila. Ako ďalej uviedol krajský súd neexistencia Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) pre k. ú. Z. B. a k. ú. D. N. V. neznamenala nemoţnosť povolenia JPÚ pre časti uvedených katastrálnych území. V danom prípade začalo konanie v súlade s § 7 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách – na základe ţiadosti o vyhotovenie JPÚ, ktorú podal investor Centrop, s.r.o. z dôvodu, ţe došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a uţívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona o pozemkových úpravách). Ţalobca poukázal na Metodický pokyn vydaný Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky 14. decembra 2001 (ďalej len „metodický pokyn“), ktorý však nemá právnu záväznosť 2Sžr/71/2014 5 všeobecne záväzného právneho predpisu, ale pri pozemkových úpravách vo všeobecnosti je významným interpretačným prostriedkom. Tento metodický pokyn uvádza, ţe základným predpokladom pre vypracovanie a vykonanie projektu pozemkových úprav je do katastra nehnuteľností zapísaný ROEP s tým, ţe výnimočne môţu byť z objektívnych príčin a naliehavosti nariadené pozemkové úpravy aj v obvode, kde ešte nebol vyhotovený a zapísaný ROEP. Je nepochybné, ţe ROEP pre k. ú. Z. B. a k. ú. D. N. V. nebol ku dňu vydania rozhodnutia správneho orgánu vykonaný, avšak samotná táto okolnosť
názoru krajského súdu neznamenala nemoţnosť povolenia JPÚ. Objektívnymi príčinami je napr. aj záväzok spoločnosti Centrop, s.r.o. o financovaní všetkých nákladov spojených s realizáciou procesu JPÚ a tieţ to, ţe táto spoločnosť je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľností o celkovej výmere 2 635 239,02 m2. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na nesporné výhody pozemkových úprav, je
názoru krajského súdu potrebné mať za to, ţe pozemkové úpravy boli v danom prípade dôvodne povolené aj bez predchádzajúcej existencie ROEP. Navyše, všetky parcely v obvode JPÚ boli zapísané na listoch vlastníctva a ROEP sa vyhotovuje len na parcelách, ktoré nie sú zapísané v liste vlastníctva. Obsahom pozemkových úprav je pritom tieţ racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva, teda sú vyhotovované aj z dôvodu zlepšenia trhu s pozemkami, lebo umoţňujú vytváranie nových pozemkov bez spoluvlastníckych podielov, čo prispieva k lepšiemu disponovaniu s nehnuteľnosťami. Samotná skutočnosť, ţe dotknuté územia sú určené na poľnohospodársku výrobu neznamená, ţe by tu neboli výhody pozemkových úprav.
názoru krajského súdu ţalovaný správne uviedol, ţe verejný záujem nie je len výstavba, ale na území určenom na poľnohospodársku výrobu hlavne jeho racionálne usporiadanie pre poľnohospodárske vyuţitie. Poukázal pritom na § 3 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách,
ktorého o zmenách obvodu pozemkových úprav, ktoré sú nepatrného rozsahu a v podstate nemenia obvod pozemkových úprav, môţe rozhodnúť okresný úrad. Na rozhodnutie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a zmena sa musí písomne oznámiť vlastníkom pozemkov, ktorých sa týka. Určenie obvodu pozemkových úprav je náleţitosťou rozhodnutia o povolení pozemkových úprav (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o pozemkových úpravách), pričom v danom prípade bol určený ako obvod JPÚ časť k. ú. Z. B. a časť k. ú. D. N. V., t. j. všetky pozemky registra C KN a registra E KN znázornené v mapovom podklade tvoriacom grafickú prílohu prvostupňového rozhodnutia s vyznačením obvodu JPÚ v celkovej výmere cca 603 ha. 2Sžr/71/2014 6 V danom prípade investor 20. januára 2012 poţiadal o zmenu obvodu JPÚ z dôvodu vytvorenia súvislého mapového diela a majetkového vysporiadania vlastníctva k zvyšným častiam parciel znázornených v grafickej prílohe ţiadosti. Krajský súd dospel k záveru, ţe správny orgán prvého stupňa svoj postup v bode VII napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil a o tejto zmene obvodu pozemkových úprav, ktorá je
názoru krajského súdu nepatrného rozsahu a v podstate nemení obvod pozemkových úprav, mohol rozhodnúť okresný úrad. Malo ísť o rozšírenie obvodu JPÚ týkajúcom sa výmery cca 19,1 ha, pričom tieto pozemky sa nachádzali uţ v predpokladanom obvode JPÚ. Hranica tohto obvodu bola zistená a prešetrená členmi komisie na stretnutí 30. augusta 2011, čo napokon konštatuje aj ţalobca. Krajský súd ďalej uviedol, ţe
4 písm.
názoru krajského súdu, celkom zrejmé neekonomickým a samým osebe nenapĺňajúcim účel zákona. Je totiţ moţné predpokladať, ţe drvivá väčšina účastníkov pozemkových úprav mala o konaní vedomosť a mali tak legitímnu moţnosť sa vyjadriť k vykonaniu JPÚ. Krajský súd poukázal na to, ţe pri stanovení účastníkov JPÚ vychádzal OPÚ z údajov evidovaných v katastri nehnuteľností s poukazom na zásadu hodnovernosti údajov zapísaných v katastri. Pre účely prípravného konania OPÚ stanovil v špecifických podmienkach 2Sžr/71/2014 7 ako podmienku potrebnú na preukázanie záujmu účastníkov o povolenie JPÚ súhlas vlastníkov, ktorí vlastnia nadpolovičnú väčšinu (51 %) výmery pozemkov v obvode JPÚ. Zo záznamov o vyhodnotení prieskumu vyplýva, ţe z celkového počtu 1086 vlastníkov záujem o JPÚ prejavilo 459 vlastníkov, t. j. 42,2263 % vlastníkov z celkového počtu vlastníkov, ktorí vlastnia z celkovej výmery pozemkov v obvode JPÚ 583,9042 ha výmeru 382,4489 ha, t. j. 65,4986 %.
názoru krajského súdu bol dostačujúco preukázaný záujem účastníkov o JPÚ, keď záujem o JPÚ vyjadrili vlastníci vlastniaci nadpolovičnú väčšinu výmery pozemkov v obvode JPÚ. Poukazovanie na § 11 ods. 23 zákona o pozemkových úpravách je v danom prípade
názoru krajského súdu irelevantné, nakoľko zákonná poţiadavka súhlasu vlastníkov vlastniacich najmenej 2/3 výmery pozemkov sa týka zásad na umiestnenie nových pozemkov a nie pre povolenie pozemkových úprav. Zákonnú poţiadavku na súhlas 2/3 vlastníkov vyţaduje aj § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách pre schválenie projektu pozemkových úprav, avšak v danom prípade išlo iba o ich povolenie. V tomto štádiu konania bol teda postačujúci preukázaný záujem vlastníkov vlastniacich nadpolovičnú väčšinu výmery pozemkov v obvode JPÚ. S názorom ţalobcu sa dá súhlasiť v tom, ţe je vhodnejšie, keď uţ priamo na začiatku procesu, teda pri zisťovaní záujmu o povolenie pozemkových úprav, s týmto vyslovia súhlas vlastníci vlastniaci 2/3 výmery pozemkov, nakoľko sa tým zabezpečí predpoklad účelnosti a hospodárnosti vykonania JPÚ, nakoľko 2/3 sú predpokladom pre úspešné ukončenie pozemkových úprav. Krajský súd však zdôraznil, ţe zároveň platí, ţe pre povolenie pozemkových úprav stačí, ak záujem o pozemkové úpravy prejavia vlastníci vlastniaci nadpolovičnú väčšinu výmery pozemkov.
názoru krajského súdu účastníkmi pozemkových úprav sú osoby uvedené v § 6 ods. 1, pričom účastníkom je aj ten, kto o sebe tvrdí, ţe spĺňa niektorý z predpokladov uvedených v ods. 1 písm. a) aţ e). Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“) a správca v konaní vo veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu a zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe, alebo tých, ktorí svoje práva neuplatnili a ak neprebieha konanie
. Námietka ţalobcu, ţe sú vlastníci, ktorým sa anketové lístky nedoručili, je
názoru krajského súdu čisto špekulatívna. Investor k ţiadosti doloţil súhlasné stanoviská, 2Sžr/71/2014 8 pričom ţalobca namietal, ţe tieto boli vydané ešte pred podaním ţiadosti investora na OPÚ, a to na základe aktivít predchádzajúceho vlastníka pozemkov – Opera refom Alfa, s.r.o., ktorý nie je právnym predchodcom investora Centrop s.r.o. Samotná skutočnosť, ţe súhlasné stanoviská SPF, Obvodného úradu v Bratislave, Hlavného mesta SR Bratislavy, Slovenského vodohospodárskeho podniku a Lesného pozemkového spoločenstva boli vydané ešte pred podaním ţiadosti investora,
názoru krajského súdu neznamená, ţe by tieto subjekty svoj záujem neskôr odvolali, popreli, alebo ţe by na tieto súhlasy nebolo moţné prihliadať. K námietke ţalobcu, ţe SPF neznámych vlastníkov pozemkov iba zastupuje, a teda nevykonáva práva vlastníka ako je to v prípadoch, ak vlastníkom pozemku je priamo štát, a teda mal v prípadoch 384 neznámych vlastníkov poţiadať o vyslovenie súhlasu s JPÚ súd, nakoľko nejde o beţnú vec s poukazom na § 28 Občianskeho zákonníka, krajský súd vyslovil názor, ţe SPF zastupuje neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe v celom rozsahu a určite sa nejedná o takú vec, na ktorú by bol potrebný predchádzajúci súhlas súdu. Účelom povolenia pozemkových úprav totiţ nie je vôbec nakladanie s majetkom, pričom samotný účel a výhody pozemkových úprav uţ krajský súd uviedol v texte vyššie. K porušeniu zákona
názoru krajského súdu nedošlo ani v situácii, keď OPÚ do výmery preukazujúcej záujem vlastníkov započítal aj výmery individuálnych spoluvlastníkov pozemkov, nakoľko opätovne treba zdôrazniť, ţe v danej veci ide iba o povolenie pozemkových úprav, ktoré v tomto štádiu samé o sebe neznamenajú pre účastníkov konania zmenu v ich právnom postavení. Krajský súd napokon povaţoval za správne, keď v danom prípade správny orgán povaţoval za účastníka pozemkových úprav v zmysle § 6 ods. 1 písm. h) zákona o pozemkových úpravách ako obec jednak Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorá je vlastníkom pozemkov a jednak príslušné mestské časti Z. B. a D. N. V., ktoré sú oprávnené zverený majetok drţať, uţívať, brať úţitky a nakladať s ním. Krajský súd poukázal na to, ţe v prípade Bratislavy sa jedná o špecifickú situáciu znamenajúcu, ţe obcou je v danom prípade moţné rozumieť aj samotné hlavné mesto ako aj jej príslušné mestské časti. Investor ako jeden účastník JPÚ vlastní cca 47 % pozemkov z celkovej rozlohy pozemkov v obvode JPÚ a keďţe tento subjekt nadobudol vlastníctvo v takomto rozsahu a došlo tieţ k viacerým ďalším podstatným zmenám vo vlastníckych a uţívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav, je daný dôvod na vykonanie pozemkových úprav
1 písm. b) zákona o pozemkových úpravách. Pre povolenie pozemkových úprav je
názoru krajského súdu nepodstatné, ţe investor 2Sžr/71/2014 9 vlastní predovšetkým spoluvlastnícke podiely k pozemkom tak, ako to tvrdí ţalobca a jeho námietky o získaní spoločných podielov v rozpore so zákonom sú veľmi nekonkrétne a najmä špekulatívne. Krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca nemôţe zasahovať do vlastníckych, resp. spoluvlastníckych pomerov iných osôb a ani ovplyvňovať prípadnú relatívnu neplatnosť zmlúv na súde a nijako nemôţe ovplyvniť, či bude investor vlastníkom spoločných podielov aj v budúcnosti. Za relevantné krajský súd povaţoval skutočnosť, ţe v čase zisťovania záujmu investor vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bol. K verejnému záujmu, ktorého existenciu namietal ţalobca v bode VIII. ţaloby je
názoru krajského súdu potrebné poukázať na vyššie uvedené výhody pozemkových úprav vychádzajúc z § 1 zákona o pozemkových úpravách, pričom verejný záujem pramení priamo z účelu a obsahu pozemkových úprav, keďţe sa vytvárajú nové vlastnícke vzťahy, dochádza ku komplexnému riešeniu regulovanému právnym predpisom a je nesporne vo verejnom záujme, aby bola odstránená neprehľadnosť vo vlastníckych a uţívacích vzťahoch. Krajský súd zdôraznil, ţe v obvode predmetného JPÚ je pozemkové vlastníctvo rozdrobené, je tu vysoký počet spoluvlastníckych podielov, veľký počet neznámych vlastníkov, sú tu nie celkom optimálne tvary pozemkov a tieţ tu vidno potrebu lepšieho prístupu k jednotlivým pozemkom a teda jednoznačne bol preukázaný verejný záujem súvisiaci s racionálnym priestorovým usporiadaním pozemkového vlastníctva v tomto území. Verejným záujmom pritom nie je len výstavba na dotknutých pozemkoch, ale na území určenom na poľnohospodárske vyuţitie ide hlavne o racionálne usporiadanie pozemkov pre takéto účely. Poukazovanie ţalobcu na platný územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy je v tomto kontexte irelevantné. Rovnako aj tvrdenie, ţe pozemky sú uţívané na poľnohospodárske účely desiatky, stovky rokov bez problémov, nemôţe poprieť nesporné výhody pozemkových úprav v danom prípade. Taktieţ
názoru krajského súdu námietky týkajúce sa neurčitosti a nevykonateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené v bode IX. ţaloby sú neopodstatnené. Pouţitie slovného spojenia „cca 603 ha“ v III. odseku prvostupňového rozhodnutia neznamená nevykonateľnosť tohto výroku, keďţe táto slovná konštrukcia znamená, ţe obvod JPÚ tvoria pozemky v celkovej výmere pribliţne 603 ha. Nejde tu teda o vyjadrenie plochy v metroch štvorcových, ale v hektároch a slovné pouţitie „cca 603 ha“ je opodstatnené. Ani námietka, ţe výrok prvej vety odseku VII. je neurčitý z dôvodu, ţe neobsahuje lehotu na splnenie výzvy, nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia a nijakým spôsobom sa negatívne právnej sféry ţalobcu nedotkla. 2Sžr/71/2014 10 Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania.
názoru ţalobcu, krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm.
názoru ţalobcu rozsudok krajského súdu vykazuje prvky arbitrárnosti, nakoľko krajský súd nereagoval na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú ţalobcom. V danom prípade mal krajský súd ţalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť, ak sám konštatoval jeho nedostatočné odôvodnenie. V tejto súvislosti
názoru ţalobcu nemoţno súhlasiť s názorom krajského súdu, ţe zopakovaním procesu s dôslednejším odôvodnením rozhodnutia by sa právna sféra ţalobcu nijako nezmenila. Práve v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré spôsobuje právnu neistotu na strane ţalobcu, nakoľko tento nevie ako sa ţalovaný vysporiadal s jeho námietkami, nie je moţné tvrdiť, ţe sa sféra ţalobcu nijako nezmení. Samotné nereagovanie ţalovaného na námietky ţalobcu sa dotýkajú právnej sféry ţalobcu – zasahuje sa do právnej istoty ţalobcu. Ţalobca povaţoval rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný, nakoľko v odôvodnení neuvádza konkrétne dôkazy preukazujúce údajnú súčinnosť správneho orgánu s prípravným výborom. Ţalobca opätovne zdôraznil, ţe anketové lístky neboli doručované do vlastných rúk. Je teda pochybné, koľkým vlastníkom bola zásielka zaslaná a koľkí vlastníci ju obdrţali a teda mali moţnosť sa vyjadriť. Nedoručovanie anketových lístkov doporučene do vlastných rúk je o to závaţnejšie, ţe OPÚ hodnotil výsledok ankety spôsobom: „kto sa nevyjadril, nemal námietky.“ Ako vie OPÚ preukázať, ţe osoba, ktorá sa nevyjadrila k JPÚ, sa nevyjadrila z dôvodu, ţe nemala námietky alebo z dôvodu, ţe jej anketový lístok nebol 2Sžr/71/2014 11 doručený? Nečinnosť alebo mlčanie osoby samy osebe nemoţno povaţovať za prejav vôle. Mlčanie má v správnom práve právne dôsledky len vtedy, ak to ustanovuje zákon. (V tejto súvislosti poukázal na základné zásady správneho konania a to na povinnosť správneho orgánu postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi správneho konania). Taktieţ
názoru ţalobcu rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný, pokiaľ nereagoval na námietky ţalobcu ohľadne výroku rozhodnutia ţalovaného v ods. I. a III., ktorý je v rozpore so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení. Opakovane poukázal na to, ţe na str. 7 sa uvádza, ţe OPÚ bola doručená
názoru ţalobcu absolútne nepresvedčivé. Poukázal pritom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“),
ktorej „...výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu...“ (medzi inými napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 1998, sp. zn. 5Sţ 66/98). Ţalovaný správny orgán sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním zo 7. marca 2014, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
jeho názoru napadnuté rozhodnutie ţalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi a prvostupňový správny orgán dodrţal všetky zákonom stanovené procesné postupy, ktoré smerujú k preukázaniu dôvodov naliehavosti, hospodárskej účelnosti, ako aj verejného záujmu na jednoduchých pozemkových úpravách. Poukázal na to, ţe prvostupňový správny orgán rozhodnutím zn. 1154/09/0156/12/KVA z 24. januára 2012 povolil vykonanie projektu jednoduchých pozemkových úprav pre časť k. ú. Z. B. a k. ú. D. N. V. z dôvodu, ţe došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a uţívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav a aj z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Vo svojom rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 3 zákona o pozemkových úpravách určil obvod pozemkových úprav. Všetky pozemky registra 2Sžr/71/2014 12 C KN a registra E KN sú v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách znázornené v mapovom podklade, ktorý je súčasťou rozhodnutia. Zároveň v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm.
ustanovenia § 3 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách o zmenách obvodu pozemkových úprav, ktoré sú nepatrného rozsahu môţe rozhodnúť obvodný pozemkový úrad. Taktieţ
názoru ţalovaného ako nevyhnutnú podmienku pre povolenie JPÚ stanovil OPÚ v Bratislave v súlade s článkom 8 metodického pokynu súhlas vlastníkov, ktorí vlastnia nadpolovičnú výmeru pozemkov nachádzajúcich sa v obvode JPÚ. Z dokladov o prieskume záujmu bol vyhotovený záznam, v ktorom záujme o vykonanie JPÚ prejavili vlastníci 65,5% výmery pozemkov v obvode JPÚ. K odvolaniu sa podaním z 24. marca 2014 vyjadril i pribratý účastník konania, spoločnosť Centrop, s.r.o., ktorý navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. 2Sžr/71/2014 13 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. mája 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Z obsahu súdneho ako i administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe 26. novembra 2009 bola OPÚ doručená ţiadosť spoločnosti Centrop s.r.o. na začatie jednoduchých pozemkových úprav v časti k. ú. Z. B. a v časti k. ú. D. N. V.. Týmto dňom začalo konanie vo veci jednoduchých pozemkových úprav (ďalej aj len JPÚ) a to pôvodne osobitne pre k. ú. Z. B. a osobitne pre k. ú. D. N. V.. Po vykonaní prípravného konania prvostupňový správny orgán JPÚ. Proti rozhodnutiam o povolení JPÚ boli podané protesty prokurátora, ktorým bolo vyhovené, rozhodnutia boli zrušené a po vrátení veci do prípravného konania boli z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania obe pozemkové úpravy zlúčené do jedných pozemkových úprav. Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 1154/09/0156/12/KVA z 24. januára 2012 v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, pozemkové úpravy v časti k. ú. Z. B. a v časti k. ú. D. N. V. povolil. S poukazom na § 8b ods. 1 zákona o pozemkových úpravách správny orgán určil, ţe nakoľko pozemkové úpravy sa budú vykonávať iba pre časť katastrálneho územia Z. B. a D. N. V., povoľuje ich vykonať so zjednodušenou dokumentáciou vo forme jednoduchých pozemkových úprav. V zmysle § 3 zákona o pozemkových úpravách určil ako obvod JPÚ všetky pozemky registra C KN a registra E KN znázornené v mapovom podklade tvoriacom grafickú prílohu rozhodnutia s vyznačením obvodu JPÚ v celkovej výmere cca 603 ha do katastrálnej mapy. V zmysle § 8 ods. 1 písm.
1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t. j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 2Sžr/71/2014 15
1 zákona o pozemkových úpravách sa PÚ vykonávajú najmä ak: b) došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a uţívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav.
1, obvodný pozemkový úrad môţe povoliť alebo nariadiť vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav zjednodušenou dokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu.
náklady na pozemkové úpravy vyvolané potrebami uplatnenia iných hospodárskych záujmov ako je hospodárenie na pôde uhradí s výnimkou osobných a vecných nákladov štátnych orgánov ten v záujme ktorého boli pozemkové úpravy vykonané.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 2Sžr/71/2014 16 Taktieţ odvolací súd uvádza, ţe konanie o pozemkových úpravách je konanie
zákona č. 330/1991 Zb., jedná sa však o konanie veľmi špecifické. Je to spôsobené najmä predmetom tohto konania, v ktorom ide o zmenu vlastníckeho práva a iných vecných práv k pozemkom, tieţ okruhom účastníkov konania, kedy je toto konanie vedené s mnohými účastníkmi konania ale predovšetkým samotným účelom tohto konania. Účel predmetného konania, ktorý vyplýva zo zákona o pozemkových úpravách totiţ charakterizuje toto konanie ako konanie vo verejnom záujme. Uvedené tieţ pramení zo skutočnosti, ţe toto konanie je vţdy zahájené z úradnej moci, i keď podnet na zahájenie môţu vysloviť práve vlastníci pozemkov nadpolovičnej výmery poľnohospodárskej pôdy v dotknutom katastrálnom území. Verejný záujem pri pozemkových úpravách je racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území s prihliadnutím na ďalšie podmienky a tieţ verejným záujmom pri pozemkových úpravách je aj zníţenie rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, čo má veľký význam pre posilnenie právnej istoty a právneho postavenia účastníkov. Je nepochybné, ţe vo verejnom záujme je, aby bola odstránená neprehľadnosť vo vlastníckych vzťahoch a uţívacích vzťahoch a napravenie dlhodobo neriešeného chaotického právneho stavu. Práve z dôvodu existencie prevaţujúceho verejného záujmu na predmetnom konaní je na základe zákona o pozemkových úpravách obmedzené vlastnícke právo jednotlivých vlastníkov pozemkov, ktoré je nutné v rámci pozemkových úprav riešiť. Pozemkové úpravy nie je moţné stotoţniť s pojmom vyvlastnenia. V podstate sa jedná o hromadnú dobrovoľnú zmenu vlastníckych práv dotknutých pozemkov. Kaţdý vlastník nehnuteľnosti vstupujúci do pozemkovej úpravy musí akceptovať novo nastolený stav, ak bol dosiahnutý správnym procesným postupom a ak boli súčasne dodrţané zákonom stanovené podmienky, obmedzenia a regulatívy. Nesúhlas s vecným usporiadaním nehnuteľnosti v schválenom projekte pozemkových úprav, ktorý bol v danom prípade schválený vlastníkmi nadpolovičnej výmery pôdy dotknutej navrhovanou komplexnou pozemkovou úpravou, nemôţe viesť k záveru o porušení zákonných poţiadaviek vyplývajúcich zo zákona o pozemkových úpravách. Na veci nič nemení ani skutočnosť, ţe ostatní vlastníci s konaním nesúhlasili a nikdy nedali na predmetné konanie súhlas. V zmysle uvedeného odvolací súd v súlade s názorom krajského súdu ako i s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 3 OSP udáva, ţe zrušením rozhodnutia a následným zopakovaním a dôslednejším odôvodnením rozhodnutia by sa právna sféra ţalobcu nijako nezmenila. Tak ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zatiaľ sa rozhodovalo iba o povolení JPÚ, čo nijako nezasahuje do majetkovej sféry ţalobcu. 2Sžr/71/2014 17 Pre povolenie JPÚ boli splnené všetky podmienky, poţiadavky a postupy, ktoré vyţaduje zákon o pozemkových úpravách. Pokiaľ sa jedná o námietku ţalobcu týkajúcu sa vyhodnotenia súhlasu vlastníkov pozemkov, ktorý bol uskutočnený formou anketových lístkov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe súhlas vlastníkov so začatím JPÚ vyslovili len vlastníci, ktorí spätným listom potvrdili svoj súhlas so začatím JPÚ. Pri stanovení účastníkov JPÚ vychádzal OPÚ z údajov evidovaných v katastri nehnuteľností s poukazom na zásadu hodnovernosti údajov zapísaných v registri. Pre účely prípravného konania, ako uviedol krajský súd, OPÚ stanovil v špecifických podmienkach ako podmienku potrebnú na preukázanie záujmu účastníkov o povolenie JPÚ súhlas vlastníkov, ktorí vlastnia nadpolovičnú väčšinu (51%) výmery pozemkov v obvode JPÚ. Zo záznamov o vyhodnotení prieskumu je zrejmé, ţe z celkového počtu vlastníkov 1086 záujem o JPÚ prejavilo 459 vlastníkov t. j. 42,2263% vlastníkov z celkového počtu vlastníkov, ktorí vlastnia z celkovej výmery pozemkov v obvode JPÚ 583,9042ha výmeru 382,4489ha, t. j. 65,4986%. I
názoru odvolacieho súdu bol dostačujúcim spôsobom preukázaný záujem účastníkov o JPÚ v súlade so zákonom o pozemkových úpravách. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu poukazujúcu na neurčitosť, nevykonateľnosť a nezákonnosť výrokov rozhodnutia prvostupňového správneho rozhodnutia odvolací súd sa nestotoţňuje s uvedeným tvrdením. Určenie obvodu pozemkových úprav je náleţitosťou rozhodnutia o povolení pozemkových úprav (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o pozemkových úpravách), pričom v danom prípade bol určený ako obvod JPÚ časť k. ú. Z. B. a časť k. ú. D. N. V., t. j. všetky pozemky registra C KN a registra E KN znázornené v mapovom podklade tvoriacom grafickú prílohu prvostupňového rozhodnutia s vyznačením obvodu JPÚ v celkovej výmere cca 603ha. Pokiaľ sa jedná o zmenu obvodu pozemkových úprav tu odvolací súd s poukazom na názor krajského súdu povaţuje za potrebné uviesť, ţe sa jednalo o rozšírenie obvodu o výmeru obsahujúcu pozemky, ktoré sa nachádzali uţ v predpokladanom obvode JPÚ. Výrok prvostupňového rozhodnutia teda jednoznačne uvádza obvod JPÚ. Pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým najvyšší súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudrţateľný 2Sžr/71/2014 18 pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy (m. m. II. ÚS 127/07). Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo moţné uvaţovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona o pozemkových úpravách nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny a nesignalizuje moţnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha krajského súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov, je logická, a preto aj legitímna a ţiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje. Skutočnosť, ţe sa ţalobca s názorom krajského súdu nestotoţňuje, nemôţe sama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s tým v plnej miere stotoţňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, ţe súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 Dohovoru však nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia niţšieho súdu (medzi inými napr. rozsudky ESĽP vo veciach García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vţdy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (m. m. Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9. decembra 1994).
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave riadne odôvodnený, podrobne odpovedal na všetky pre vec 2Sžr/71/2014 19 dôleţité argumenty ţalobcu, jeho odôvodnenie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, a preto
názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva ţalobcu na prístup k súdu, nebola mu ani odňatá moţnosť konať pred súdom. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybnil predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. 2Sžr/71/2014 20 V Bratislave 20. mája 2015 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.