1 v spojení s § 4 ods. 3 písm.
1 ZOHS uloţená peňaţná pokuta vo výške 226.430,99 eur a ţalobcovi v druhom rade peňaţná pokuta vo výške 219.397,03 eur. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe Protimonopolnému Úradu SR (ďalej aj „Úrad“) boli doručené v období apríl aţ jún 2007 dva podnety na prešetrenie správania sa spoločností VAS, s.r.o., Mojšová Lúčka, Ţilina (ďalej len „VAS“) a N-ADOVA, spol. s r.o., Krškanská 1, Nitra (ďalej len „N-ADOVA). Oba podnety zhodne uvádzali zmeny doterajšieho pôsobenia kafilerických spoločností na trhu veterinárnej asanácie. V podnete je uvedené vypovedanie pôvodných 3 2Sžhpu/1/2014 zmlúv spracovateľmi začiatkom roku 2007 so všetkými producentmi ţivočíšnych vedľajších produktov (ďalej len „ŢVP“), zaslanie návrhu nových zmlúv novovzniknutou spoločnosťou VAS-ADOVA, s.r.o. Mojšová Lúčka, Ţilina (ďalej len „VAS-ADOVA“, od 1.5.2008 ASANÁCIA s. r. o., ďalej len „ASANÁCIA“), ako poskytovateľom sluţby veterinárnej asanácie, spolu s novým cenníkom, obsahujúcim podstatné zdraţenie sluţby veterinárnej asanácie a v prípade vyjadrenia nesúhlasu s novými zmluvami VAS-ADOVA, ako nástupcom pôvodných kafilérii, odstúpenie od výkonu poskytovania sluţby veterinárnej asanácie, čo by viedlo vzhľadom k neexistencii ďalšej kafilérie v rámci trhu SR k ohrozeniu plnenia povinnosti nakladania so ŢVP vyplývajúcej z vnútroštátnej legislatívy. Listami z 23.7.2007 sa ţalovaný domáhal poskytnutia údajov týkajúcich sa vlastníckeho prepojenia podnikateľov s tým, ţe úrad oslovil viacerých producentov ŢVP s cieľom zistiť skutkový stav na trhu veterinárnej asanácie. Tí uskutočnené zmeny potvrdili. Zo zmlúv so spoločnosťou VAS-ADOVA vyplýva, ţe VAS-ADOVA pôsobila v podstate ako sprostredkovateľ medzi producentmi ŢVP a kafilerickými spoločnosťami VAS a N-ADOVA, pričom zároveň rozhodovala, v ktorej z týchto spoločností bude ŢVP zlikvidované. Úrad začal správne konanie č. 0080/ODOS/2007 voči spoločnostiam VAS a N- ADOVA vo veci nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaţe, spočívajúceho v uzatvorení dohody obmedzujúcej súťaţ. Správny orgán zistil, ţe účastníci konania majú oprávnenie pre podnikanie na rovnakom tovarovom relevantnom trhu veterinárskej asanácie. Vo vzťahu k trhu mimo územia Slovenskej republiky, správny orgán dospel k záveru, ţe vývoz ŢVP producentmi na spracovanie, resp. k moţným konkurenčným kafilerickým spoločnostiam pôsobiacim v susedných štátoch, predstavuje nevýznamný podiel. Potenciálni konkurenti na susedných trhoch nepredstavujú pre rozhodujúci počet producentov ŢVP významné alternatívne riešenie potreby zabezpečenia asanačnej sluţby. Preto úrad určil relevantný trh z hľadiska vecného ako trh veterinárnej asanácie a z hľadiska geografického ako trh Slovenskej republiky. V správnom konaní posudzoval úrad aj otázku účastníkov konania a dospel k záveru, ţe účastníkmi správneho konania sú spoločnosti VAS a N-ADOVA, nakoľko v predmetnom konaní sa posudzoval ich spoločný postup. Zo získaných podkladov úrad zistil, ţe producenti ŢVP a jednotlivé kafilérie uzatvárali v období rokov 2003 - 2006 zmluvy, predmetom, ktorých bol záväzok prevádzkovateľa kafilerického zariadenia zabezpečiť odplatne pre objednávateľa zber, zvoz, 4 2Sžhpu/1/2014 zneškodnenie a likvidáciu odpadov ţivočíšneho pôvodu a ŢVP v zmysle právnych predpisov a záväzok objednávateľa odovzdať nebezpečný odpad prevádzkovateľovi a zaplatiť dohodnutú cenu. Vzhľadom k štruktúre a charakteru trhu, podmienky, z hľadiska pôsobenia konkurenčných účinkov, vytvárali prakticky len účastníci konania, spoločnosti VAS a N-ADOVA. Kaţdá z týchto spoločností uzatvárala zmluvné vzťahy samostatne a obchodné podmienky dohodnuté zmluvne jednotlivými kafilériami predstavovali prvok konkurencie na trhu veterinárnej asanácie. Dohodnuté podmienky v zmluvách vykazovali v jednotlivých kafilerických spoločnostiach určité rozdiely. Vypovedanie zmluvy zo strany producenta ŢVP a následné uzatvorenie zmluvy s inou kafilerickou spoločnosťou sa reálne uskutočňovalo. V roku 2007 však došlo k zmenám zmluvných vzťahov. Účastníci konania, spoločnosti VAS a N-ADOVA postupne so všetkými producentmi ŢVP ukončili zmluvné vzťahy. Bola zaloţená spoločnosť VAS-ADOVA a po jej zápise do obchodného registra táto všetkým bývalým zmluvným partnerom spoločností VAS a N-ADOVA predloţila návrhy nových zmlúv na odvoz a neškodné odstránenie ŢVP. Nové zmluvy obsahovali nové ceny a nové usporiadane zmluvných vzťahov. Obidve spoločnosti VAS a N-ADOVA uviedli ako hlavný dôvod ukončenia zmlúv porušovanie zmluvne dohodnutých podmienok spočívajúcich v oneskorenom platení za poskytované sluţby.
názoru úradu, proces vypovedania zmlúv so všetkými producentmi ŢVP ohrozil podnikateľskú činnosť týchto producentov a rozviazanie zmlúv mohlo mať likvidačný dopad pre podnikateľov. Postup účastníkov konania bol moţný len v kontexte dohodnutých zmien poskytovania sluţieb na trhu veterinárnej asanácie medzi týmito podnikateľmi, ktorí dovtedy pôsobili na predmetnom trhu ako konkurenti. Na základe uvedeného úrad pri skúmaní postupu účastníkov konania zistil, ţe producenti ŢVP mohli uzatvoriť zmluvný vzťah v rámci trhu SR výlučne so spoločnosťou VAS-ADOVA, ktorá je sprostredkovateľom sluţby veterinárnej asanácie a taktieţ rozhoduje o mieste likvidácie ŢVP v konkrétnej kafilérií. Neuzatvorenie zmluvy tak, ako bola táto predloţená, by bolo pre podnikateľov likvidačné a teda boli nútení akceptovať stanovené obchodné podmienky, najmä zvýšenie cien a faktické určenie trhu ţalobcami, ktorí nárazovo vypovedali predchádzajúce zmluvy s producentmi ŢVP. 5 2Sžhpu/1/2014 Vznikom spoločnosti VAS-ADOVA, sa
názoru úradu vytvoril mechanizmus zabezpečujúci spoločný nákup ŢVP pre spoločnosti, ktoré boli predtým konkurentmi. Pre spoločnosti na strane dopytu po sluţbe veterinárnej asanácie tým zanikla moţnosť výberu dodávateľa tejto sluţby na základe porovnania obchodných podmienok, čo znamená praktické vylúčenie zo súťaţe. Úrad pri preskúmavaní postupu dospel k záveru, ţe spoločnosti mali spoločný ekonomický záujem a táto skutočnosť mala priamy vplyv na podmienky na trhu veterinárnej asanácie. Pred vydaním rozhodnutia boli účastníci správneho konania listom zo dňa 17.3.2008 vyzvaní na vyjadrenie sa k veci. Účastníci konania sa k veci vyjadrili a správny orgán sa s námietkami účastníkov vysporiadal. Na základe vyššie uvedených skutočností, ţalovaný ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 2008/KH/1/1/047 zo dňa 13.6.2008, pričom toto rozhodnutie vychádzalo zo získaných podkladov, informácii a vyjadrení účastníkov konania, vyjadrení producentov ŢVP a ďalších subjektov. Vo výroku rozhodnutia určil, ţe konanie podnikateľov VAS a N-ADOVA spočívajúce v jednotnom postupe voči producentom ŢVP je dohodou obmedzujúcou hospodársku súťaţ
3 písm.
ktorých rozhodoval a to procesné ustanovenia o začatí konania, skutkovú podstatu deliktu, ktorý účastníci spáchali a jeho právnu kvalifikáciu a tieţ relevantné ustanovenie zákona o ukladaní pokuty. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe výrok bolo potrebné v záujme určitosti a zrozumiteľnosti upraviť, zmeniť lehotu na uhradenie stanovenej pokuty, ktorá bola
jeho názoru neprimerane krátka vzhľadom na výšku uloţenej sankcie. So záverom prvostupňového správneho orgánu pokiaľ ide o povahu konania, ktoré je závaţného charakteru sa ţalovaný stotoţnil.
názoru ţalovaného, posudzované konanie malo dopad na celé územie SR a zasiahlo všetky kategórie producentov ŢVP. 6 2Sžhpu/1/2014 Pokiaľ išlo o výšku uloţenej pokuty, ţalovaný uloţené sankcie obom účastníkom dohody obmedzujúcej hospodársku súťaţ podstatne zníţil. Ţalobcovi v prvom rade na 226.430,99,- € (6.821.460,-Sk) a ţalobcovi v druhom rade na 219.397,03,- € (6.609.555,-Sk) s tým, ţe jej uhradenie nebude pre ţalobcov likvidačné a nehrozí im odchod z trhu. Krajský súd v napadnutom rozsudku na úvod správne uviedol a správne postupoval, keď s informáciami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise pracoval, sprístupnil a odôvodnil ich tak, aby nedošlo k porušeniu obchodného tajomstva
Z obsahu spisu krajský súd zistil, ţe ţalobcovia v zmysle zápisov v obchodnom registri podnikali v oblasti asanácie, resp. výkonu veterinárnej asanácie od svojho vzniku, a to od r. 1994 a 1993. V danom časovom období, v ktorom sa mali dopustiť zisteného skutku, t. j. v období od 1.1.2007 do 31.3.2007, bol štatutárnym orgánom v spoločnosti VAS pán M.. J. O. a v spoločnosti N-ADOVA, pán I.. E. Á.. Uvedené osoby, v tom čase jediní spoločníci a konatelia, zaloţili dňa 9.3.2007 spoločnosť VAS-ADOVA, ktorej predmetom činnosti bol okrem iného výkon veterinárnej asanácie. Krajský súd poukázal na to, ţe protiprávne konanie ţalobcov definoval ţalovaný ako konanie na relevantnom trhu veterinárnej asanácie v SR, spočívajúce v spoločnom jednotnom postupe voči producentom vedľajších ţivočíšnych produktov v období január aţ marec 2007, kedy ukončili zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších ţivočíšnych produktov, týkajúce sa veterinárnej asanácie vedľajších ţivočíšnych produktov, čím následne spôsobili, ţe nové zmluvy o veterinárnej asanácii vedľajších ţivočíšnych produktov mohli producenti ţivočíšnych vedľajších produktov uzavrieť uţ len s podnikateľom ASANÁCIA, ktorá vznikla ako personálne a ekonomicky prepojená spoločnosť s podnikateľmi VAS a N-ADOVA, prostredníctvom podnikateľa ASANÁCIA spoločne stanovili jednotné ceny a ostatné zmluvné podmienky výkonu veterinárnej asanácie vedľajších ţivočíšnych produktov pre producentov týchto produktov, prostredníctvom podnikateľa ASANÁCIA si prideľovali objednávku producentov vedľajších ţivočíšnych produktov na veterinárnu asanáciu týchto produktov, čím došlo k dohode obmedzujúcej súťaţ
1 v spojení s § 4 ods. 3 písm.
názoru krajského súdu nielen personálne ale i ekonomicky ovládli novozaloţený subjekt ASANÁCIA. Je síce pravdou, ţe ţalobcovia naďalej vykonávali svoju činnosť i po zaloţení obchodnej spoločnosti ASANÁCIA, avšak uţ iba ako spracovatelia, zmluvní partneri obchodnej spoločnosti ASANÁCIA, pretoţe nové zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších ţivočíšnych produktov, ktoré sa týkajú veterinárnej asanácie týchto produktov, mohli byť uţ uzavreté iba so subjektom ASANÁCIA. Týmto konaním ţalobcov aj
názoru krajského súdu došlo na trhu veterinárnej asanácie k vylúčeniu hospodárskej súťaţe a nesporne k vylúčeniu cenovej konkurencie. Svojim postavením spoločníkov a konateľov v spoločnostiach ţalobcov a zároveň v novozaloţenej spoločnosti s obdobným predmetom obchodnej činnosti (veterinárna asanácia),
názoru krajského súdu došlo k ovplyvneniu verejnej súťaţe, formou ovplyvnenia obchodných podmienok, ceny a pod. Producenti ŢVP týkajúcich sa veterinárnej asanácie týchto produktov mali predtým moţnosť výberu medzi dvoma subjektmi ktorí, ako to vyplýva z dôkazných prostriedkov zabezpečených ţalovaným, poskytovali svoje sluţby za konkurenčných podmienok. Autonómne rozhodovanie ţalobcov, ako konkurenčných subjektov, bolo nahradené spoločným postupom, v dôsledku čoho zostal na trhu iba jeden subjekt, s ktorým producenti vedľajších ţivočíšnych produktov mohli uzatvoriť nové zmluvy. Za danej skutkovej situácie jednotliví producenti si potom skutočne nemohli vybrať, ktorého zo subjektov s odlišnou cenou by uprednostnili a bola im účtovaná len jedna cena, ktorú účtovala obchodná spoločnosť ASANÁCIA. 8 2Sžhpu/1/2014 Ţalobcovia mali priamy vplyv a moţnosť priamo pôsobiť na tvorbu celkovej ceny účtovanej jednotlivým producentom vedľajších ţivočíšnych produktov. Pokiaľ išlo o námietky voči nesprávnemu vymedzeniu relevantného trhu, k tejto krajský súd uviedol, ţe správne orgány vychádzali pri určení relevantného trhu
vyššie citovaných ustanovení § 3 ods. 3, 4 a 6 ZOHS a najmä z charakteru asanácie ŢVP. Krajský súd poukázal na to, ţe zmluvný vzťah medzi producentmi ŢVP a kafilériami upravuje proces zberu, prepravy, spracovania a zneškodnenia ŢVP. Producentmi sú bitúnky a rôzne iné poľnohospodárske subjekty. Kafilérie vykonávajú veterinárnu asanáciu na základe vydaného povolenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Vývoz ŢVP do iných štátov Európskej únie upravuje článok 8 Nariadenia č. 1774/2002 a zároveň je tento vývoz pod dohľadom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v rámci medzinárodného informačného systému. Krajský súd poukázal na to, ţe správne orgány sa zaoberali pri svojom šetrení aj moţnosťou vývozu ŢVP na spracovanie do zahraničia a dospeli k záveru, ţe vývoz ŢVP na spracovanie mimo trh Slovenskej republiky prichádza do úvahy len v prípade veľkých bitúnkov nachádzajúcich sa v pohraničných oblastiach. Na základe dopytu od jednotlivých kafilerických spoločností, dospel ţalovaný k záveru, ţe vývoz ŢVP producentmi na spracovanie mimo trh Slovenskej republiky predstavuje v predmetnom prípade nevýznamný podiel. Preto
názoru krajského súdu úrad správne určil relevantný trh z hľadiska vecného ako trh veterinárnej asanácie a z hľadiska geografického ako trh Slovenskej republiky. Krajský súd doplnil, ţe určenie relevantného trhu vychádzalo z okolnosti, ţe v rámci Slovenskej republiky sa vzťahuje na asanáciu ŢVP jednotná legislatívna úprava, podmienky hospodárskej súťaţe sú dostatočne homogénne, pričom tieto môţu byť odlišné od susedných území. Na vymedzenie relevantného trhu má vplyv aj vzdialenosť, náklady na prepravu (pohonné hmoty, mýta, cestné poplatky a pod.), čas, v priebehu ktorého je v zmysle zákona potrebné spracovať ŢVP.
názoru krajského súdu, tomu, ţe relevantný trh bol vecne aj geograficky vyčlenený správne, nasvedčuje aj situácia po vypovedaní zmlúv kafilériami s producentmi ŢVP, kedy by v prípade existencie reálnej konkurencie zo strany kafilérií v susedných štátoch producenti mohli prejsť k týmto kafilerickým spoločnostiam, čo sa však nestalo, a preto bol relevantný trh správne vymedzený len na územie Slovenskej republiky. 9 2Sžhpu/1/2014 K zmluvným vzťahom producentov a spracovateľov ŢVP do roku 2007 krajský súd uviedol, ţe v tomto období producenti ŢVP mali moţnosť alternatívneho výberu kafilérie s tým, ţe existovala moţnosť výberu uzavretia zmluvy medzi oboma kafilériami. Kaţdá zo spoločností ţalobcov vystupovala samostatne a obchodné podmienky zmluvne dohodnuté predstavovali prvok konkurencie na trhu veterinárnej asanácie. Porovnaním zmlúv medzi oboma kafilériami krajský súd skonštatoval, ţe zmluvné rozdiely spočívali v rôznych podmienkach fakturácie, odlišných cenách či splatnosti faktúr. Dokonca aj samotní producenti
vlastných vyjadrení v danom období vnímali vzťah medzi oboma kafilériami ako konkurenčný. Pokiaľ ide o zmeny zmluvných vzťahov v roku 2007, krajský súd uviedol, ţe je nesporné, ţe obe spoločnosti zasielali svojim zmluvným partnerom typové listy, a to okamţité odstúpenie od zmluvy datované tak, aby boli pôvodné zmluvné vzťahy uzatvorené v mene ţalobcov ich konateľmi, I.. Á. alebo M.. O., ukončené ku koncu marca 2007. Od apríla boli spracovateľom zasielané nové zmluvy so spoločnosťou ASANÁCIA, pričom predmetné zmluvy podpísané za nového dodávateľa sluţby I.. Á. a M.. O., obsahovali nové zmluvné podmienky. Preto
názoru krajského súdu nemoţno o personálnom prepojení pôvodných spracovateľov ţivočíšneho odpadu s novým dodávateľom sluţby pochybovať. Krajský súd tieţ poukázal na top, ţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe samotní producenti ŢVP vnímali celú situáciu tak, ţe nové zmluvy je moţné uzatvoriť jedine s podnikateľom ASANÁCIA, a preto mali za to, ţe sa nemusia obracať na pôvodné subjekty s návrhom na uzatvorenie nových zmlúv. Pri podávaní výpovede samotní dodávatelia - ţalobcovia písomne deklarovali, ţe v rámci výpovednej lehoty budú producentom ŢVP doručované nové zmluvy, čo sa aj následne vyššie uvedeným spôsobom realizovalo. Vznik spoločnosti ASANÁCIA vnímali producenti ŢVP ako zmenu obchodného mena ţalobcov, resp. účelové spojenie ţalobcov s cieľom získať monopolné postavenie na trhu za účelom diktovania cien za odvoz a zneškodnenie ŢVP. Na základe zadováţených dôkazných prostriedkov dospel krajský súd k záveru, ţe zo strany ţalobcov išlo o spoločný koordinovaný postup voči producentom ŢVP s cieľom nahradiť pôvodné zmluvy novými zmluvami s jednotnými zmluvnými podmienkami. 10 2Sžhpu/1/2014 Ţalobcovia tvrdili, ţe zmluvy vypovedali len s neplatičmi, avšak krajský súd toto ich tvrdenie vyhodnotil ako účelové, pretoţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe zmluvy boli vypovedané aj so spoločnosťami, ktoré neboli neplatičmi a následne boli s návrhmi nových zmlúv spoločnosti VAS-ADOVA oslovení všetci producenti ŢVP spolu s predchádzajúcimi neplatičmi.
názoru krajského súdu, spôsob vypovedania zmlúv s producentmi ŢVP ohrozil ich podnikateľskú činnosť, pretoţe títo boli príslušnými právnymi predpismi nútení mať uzatvorený zmluvný vzťah na likvidáciu ţivočíšneho odpadu. Krajský súd zdôraznil, ţe na slovenskom trhu neexistovala ţiadna iná spoločnosť s takou kapacitou, technickým vybavením a všestranným rozsahom sluţieb (spracovanie materiálu 1, 2 a 3 kategórie), ktorá by mohla účinne konkurovať ţalobcom. Neuzatvorenie nových zmlúv so spoločnosťou VAS-ADOVA by bolo pre producentov ŢVP z tohto dôvodu likvidačné, pretoţe aby mohli naďalej vykonávať svoju činnosť, nemali inú moţnosť, len akceptovať ponúknuté zmenené obchodné podmienky spočívajúce predovšetkým v úprave cien a spôsobu platenia, ktoré producenti charakterizovali ako nevýhodné. Zároveň došlo aj k rozdeleniu trhu, nakoľko spoločnosť VAS-ADOVA rozhodovala, kde budú ŢVP spracovávané. V neposlednom rade zmeny na trhu veterinárnej asanácie
názoru krajského súdu mali priamy negatívny dopad na konkurenčné prostredie na relevantnom trhu. Krajský súd totoţne s názorom ţalovaného dospel k záveru, ţe v dôsledku dohodnutého postupu ţalobcov došlo fakticky o vylúčenie hospodárskej súťaţe, vrátane cenovej konkurencie, ako rozhodujúceho nástroja hospodárskej súťaţe, bez moţnosti vyuţitia alternatívnych ponúk sluţby asanácie pre rozhodujúcu časť producentov. Pokiaľ ţalobcovia namietali, ţe zo strany ţalovaného v súvislosti s vykonaným šetrením neboli oslovovaní všetci producenti ŢVP, krajský súd poukázal na to, ţe boli oslovení najväčší, pravidelní producenti, korí najväčšou mierou produkovali ţivočíšny odpad v sledovanom období, a preto krajský súd výsledky šetrenia povaţoval za relevantné. Táto skutočnosť vyplývala,
názoru krajského súdu, aj zo štatistických údajov zaloţených v spise od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a informácií poskytnutých Slovenským zväzom spracovateľov mäsa. Krajský súd tieţ poukázal na to, ţe z vyjadrení producentov ŢVP je zrejmé, ţe po plošnom vypovedaní zmlúv medzi producentmi a ţalobcami v priebehu mesiacov 11 2Sžhpu/1/2014 január aţ marec 2007 a nutnosti uzavrieť nové dohody so spoločnosťou ASANÁCIA, ktorú producenti označovali za jedinú kafilériu na trhu, pretoţe uzavrieť zmluvu s inou spoločnosťou nebolo moţné, došlo k značnému nárastu cien za sluţby, zmene spôsobu platby (hotovosť) a k znevýhodneniu obchodných podmienok pre producentov. Navyše, v prípadoch, ak v niektorých predchádzajúcich rokoch meškali producenti ŢVP so zaplatením ceny, neboli zo strany kafilérií vypovedané uzatvorené zmluvy, čo
názoru krajského súdu spochybňuje tvrdenie ţalobcov, ţe k vypovedaniu zmlúv s producentmi ich prinútilo neplatenie za poskytované sluţby. Jednotný postup ţalobcov - vypovedanie zmlúv s producentmi ŢVP začal aţ začiatkom roka 2007 bez ohľadu na okolnosť, či títo mali voči ţalobcom nedoplatky alebo nie. Producenti ŢVP boli následne objektívnymi okolnosťami tlačení do zmluvného vzťahu so spoločnosťou ASANÁCIA, ktorá bola ochotná poskytovať sluţby, predtým vykonávané ţalobcami. Predmetné zistenia vyplývajú z odpovedí významnej časti (
mnoţstva produkovaného ŢVP) producentov ŢVP na otázky poloţené správnym orgánom.
názoru krajského súdu, forma skúmania ţalovaného, (t. j. dopyty na relevantných producentov) bola zvolená v súlade s § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a vyhovovala určenému cieľu. Krajský súd posudzoval aj zmeny
1 ZOHS a dospel k záveru, ţe konanie ţalobcov na relevantnom trhu veterinárnej asanácie na území SR je dohodou obmedzujúcou súťaţ
Poukázal na to, ţe spolupráca medzi konkurentmi na trhu nie je vylúčená, avšak musí ísť o spoluprácu, ktorá nemá negatívny dopad na producentov ŢVP. Krajský súd porovnával situáciu pred rokom 2007 a po roku 2007 a na základe odpovedí jednotlivých producentov ŢVP, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a zároveň podliehajú obchodnému tajomstvu, mal za preukázané, ţe dohodnuté správanie a spolupráca VAS a N-ADOVA a nevyhnutnosť producentov vstupovať do zmluvných vzťahov s personálne a ekonomicky prepojenou spoločnosťou ASANÁCIA, nahradilo pôvodný stav na trhu. Pred posudzovanou dohodou boli
názoru krajského súdu podnikatelia v statuse konkurentov a producenti ŢVP mali moţnosť výberu kafilerickej spoločnosti na spracovanie ŢVP s moţnosťou výberu cenových a zmluvných podmienok. Ak na trhu existujú konkurenti a konkurenčný tlak, ceny sú výrazne niţšie, ako keď ich výška je výsledkom dohody konkurentov. Avšak z administratívneho spisu, ako aj z nových zmlúv a z vyjadrení 12 2Sžhpu/1/2014 producentov ŢVP, jednoznačne vyplýva, ţe spoločné nastavenie cenových a ostatných zmluvných podmienok bolo v neprospech producentov. Týmto konaním bol
názoru krajského súdu eliminovaný akýkoľvek súťaţný tlak, ktorý pred posudzovanou dohodou na seba oba subjekty vyvíjali. K námietke o neprimeranosti uloţenej pokuty krajský súd uviedol, ţe ţalovaný pri určení jej výšky postupoval v zmysle zákonných kritérií v súlade s § 3 ods. 4 Správneho poriadku a § 38 ods. 1, 4 a 10 ZOHS,
ktorého úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloţí pokutu podnikateľovi do 10% z obratu
3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 10 000,- Sk alebo ktorý nemal ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 10 000 000,-Sk. Predchádzajúcim uzavretým účtovným obdobím je rok predchádzajúci roku, v ktorom je vydané rozhodnutie úradu, alebo ak nie sú dostupné údaje za tento rok, potom rok predchádzajúci tomuto roku. Krajský súd zopakoval, ţe úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závaţnosť a dĺţku trvania porušovania ustanovení ZOHS, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloţeného rozhodnutím úradu. Pri posudzovaní závaţnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaţ v praxi. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný povaţoval konanie ţalobcov za závaţné porušenie ZOHS, avšak vzal do úvahy, ţe sa jedná o špecifický trh s nízkou ekonomickou hodnotou, ktorého význam z hľadiska nadväzujúcich trhov je malý a dopad konania na trh je obmedzený. Reálne zvýšenie cien za asanáciu nebolo preukázané, efekty praktiky sa nepreniesli na iné trhy a nedošlo teda k významnému poškodeniu spotrebiteľov. Preto
názoru krajského súdu ţalovaný postupoval správne, keď vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kritérium závaţnosti stanovené úradom vo výške 15% povaţoval za neprimerané a toto zníţil. Krajský súd poukázal na to, ţe uloţená pokuta sa u oboch ţalobcov pohybuje na úrovni 3 % z relevantného obratu. 13 2Sžhpu/1/2014 Nedosiahnutie majetkového prospechu nemoţno
názoru krajského súdu povaţovať za poľahčujúcu okolnosť, ktorá by mala vplyv na výšku pokuty. Ţalovaný nepovaţoval výšku uloţenej pokuty za likvidačnú, pretoţe
analýzy individuálnych ekonomických parametrov ţalobcu, ktoré ţalovaný preskúmal vyplýva, ţe tieto nevykazujú rizikový vývoj. Za predchádzajúci účtovný rok 2007 dosiahol obrat ţalobcu v prvom rade 199 739 tis. Sk a ţalobcu v druhom rade sumu 167 243 tis. Sk. Zníţená pokuta predstavuje percentuálny podiel z obratu, ktorý je na dolnej hranici obratu oboch ţalobcov a zároveň pri dolnej hranici zákonného rozpätia a nemôţe mať aj v zmysle judikátu Nejvyššího správního soudu ČR č. 6 A 96/2000 likvidačný charakter. Uloţená pokuta aj
názoru krajského súdu plní preventívnu aj represívnu funkciu, je plne v súlade so zákonom.
názoru krajského súdu ţalovaný správne prihliadol pri stanovení výšky pokuty aj na dĺţku protiprávneho konania, ktoré určil na obdobie minimálne od zaloţenia spoločnosti ASANÁCIA (VAS – ADOVA), t. j. od 30.1.2007, do vydania rozhodnutia, pričom v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom popísal postup
ktorého určil výšku pokuty ako i zistenie, ţe nemohol prihliadnuť na poľahčujúce, či priťaţujúce okolnosti. Za poľahčujúcu okolnosť nemohol povaţovať plnenie si povinností ţalobcov, ktorí na základe poţiadaviek správnych orgánov poskytovali v priebehu konania potrebné doklady, t. j. konali len to, čo im ukladá zákon. Na záver krajský súd doplnil, ţe výška uloţenej pokuty, vzhľadom na obrat ţalobcov a okolnosť, ţe v posudzovanom období neexistovala na trhu plnohodnotná konkurencia, schopná spracovať všetky kategórie odpadu tak, ako ţalobcovia, t. j. reálne im nehrozila strata alebo zníţenie dopytu po nimi poskytovanej sluţbe, nemôţe viesť k likvidácii ţalobcov. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP tak, ţe ţalobcom nepriznal náhradu trov konania, pretoţe nemali v konaní úspech a ţalovaný na ich náhradu nemá zo zákona nárok. O vrátení preplatku súdneho poplatku ţalobcovi v prvom rade krajský súd rozhodol
4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja ţalobcovia a ţiadali prvostupňový rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť zrušením rozhodnutia ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. 14 2Sžhpu/1/2014 Ţalobca v prvom rade vo svojom odvolaní predovšetkým namietal
jeho názoru nesprávny záver krajského súdu, ţe ţalobcovia ekonomicky a personálne ovládli spoločnosť ASANÁCIA a ţe on sám bol pripravený kedykoľvek uzatvoriť zmluvu s producentmi ŢVP aj po vzniku spoločnosti ASANÁCIA. Ďalej namietal, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by on, alebo ţalobca v druhom rade odmietli uzatvoriť s konkrétnym producentom ŢVP zmluvu a tvrdil, ţe výpovede boli zasielané len producentom, ktorí porušovali svoje zmluvné povinnosti. Celé dokazovanie bolo
jeho názoru postavené na tom, ako situáciu vnímali jednotliví producenti a nie ako túto vnímali samotní ţalobcovia. Ţalovaný
jeho názoru prijal závery na základe dotazníkov, ktoré nemajú charakter dôkazu a navyše neskúmal zmluvné vzťahy všetkých producentov ŢVP. Ţalobca v prvom rade taktieţ namietal závery krajského súdu o náraste cien, pretoţe samotný krajský súd si v napadnutom rozsudku protirečí a tvrdil, ţe cena nebola stanovovaná jednotne, ale ako výsledok rokovania s producentom ŢVP. Ţalobca v prvom rade poukázal ďalej na tú skutočnosť, ţe záver krajského súdu o neexistencii ţiadnej inej spoločnosti s kapacitou a technickým vybavením, ktoré by mohlo konkurovať ţalobcom nie je správny, nakoľko na Slovensku existujú ďalší podnikatelia s rovnakým oprávnením ako ţalobcovia. Napokon ţalobca v prvom rade namietal, ţe ţalovaný nesprávne vymedzil relevantný trh, keďţe viacerí producenti ŢVP likvidujú v zahraničných kafilériách, respektíve boli oslovení maďarskými kafilériami a uloţená pokuta je neprimeraná vzhľadom na jeho súčasnú ekonomickú situáciu. Ţalobca v druhom rade vo svojom odvolaní uviedol, ţe prvostupňový súd opätovne nevyhodnotil všetky dôkazné prostriedky a riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, neuviedol, prečo nepovaţuje za dôvodnú jeho argumentáciu a prečo práve námietky ţalovaného povaţoval za opodstatnené a tieţ
jeho názoru krajský súd nesprávne zistil, ţe I.. E. Á. bol jediným spoločníkom ţalobcu v prvom rade. Tvrdil, ţe ani on, ani ţalobca v prvom rade sa nepodieľali na zaloţení spoločnosti ASANÁCIA a nemali rovnaké oprávnenie na výkon asanačnej činnosti a krajský súd sa nevysporiadal so stanoviskami úradu zo dňa 01.10.2009 a 03.11.2009,
ktorých nevznikla postupom ţalobcov a spoločnosti ASANÁCIA koncentrácia a ani nedošlo k inému porušeniu ZOHS. 15 2Sžhpu/1/2014 Ďalej tvrdil, ţe postupom ţalobcov nebolo obmedzené uzatváranie zmlúv o likvidácii ŢVP a zároveň producenti ŢVP ani nemuseli mať zmluvy uzatvorené, nakoľko sami rozhodovali, ku ktorému kafilerickému zariadeniu má spoločnosť ASANÁCIA dodať ŢVP, pričom on sám likvidoval ŢVP za iné ceny ako ţalobca v prvom rade. Poukázal na to, ţe ţalovaný oslovil len 48 producentov z celkového počtu 1723, ţalovaný, ako aj krajský súd, sa nedôvodne opierajú o podnet Slovenského mäsiarskeho zväzu a krajský súd nevzal do úvahy, ţe v rokoch 2001 aţ 2004 bola činnosť asanácie dotovaná štátom. Na záver podobne, ako ţalobca v prvom rade, namietal nezákonnosť resp. „zvláštnosť“ získania dôkazov správnymi orgánmi prostredníctvom dotazníkov, nesprávnu definíciu relevantného trhu, keď zo strany ţalovaného neboli zisťované aj odlišnosti cien a obchodných podmienok iných kafilérií z Poľska, Českej republiky, Maďarska, protirečivosť hodnotenia závaţnosti konania, skutočný dôvod vypovedávania zmlúv s producentmi ŢVP (nie z dôvodu dohody, ale z dôvodu ukončovania podnikateľskej činnosti) a napokon aj jednostrannosť posudzovania dohody len z pohľadu producentov ŢVP a nie aj z pohľadu ţalobcov. Ţalovaný vo vyjadreniach k odvolaniam ţalobcov z 24. marca 2014 uviedol, ţe sa stotoţňuje s právnym posúdením veci uvedeným v napadnutom rozsudku krajského súdu a námietky ţalobcov povaţuje za neopodstatnené. Ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, pričom poukázal na svoje vyjadrenia k ţalobám, k odvolaniam ţalobcov voči predchádzajúcim rozhodnutiam krajského súdu ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţhpu/1/2011 z 29. februára 2012 a sp. zn. 2Sţhpu/2/2012 z 1. augusta 2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolaní
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolania ţalobcov nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. mája 2015
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. 16 2Sžhpu/1/2014
1 Obchodného zákonníka, zneuţitím účasti na hospodárskej súťaţi je nekalé súťaţné konanie (ďalej len "nekalá súťaţ") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaţe.
ods. 2 nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaţe upravuje osobitný zákon.
Nariadenia Rady (ES) č. 139/2004, čl. 9, bod 7, geografický referenčný trh je vymedzený územím, na ktorom sa účastníci koncentrácie podieľajú na ponuke a dopyte výrobkov alebo sluţieb, na ktorom sú podmienky hospodárskej súťaţe dostatočne homogénne a ktoré môţe byť odlíšené od susedných území, predovšetkým z dôvodu, ţe podmienky hospodárskej súťaţe sú na týchto územiach zjavne odlišné. Toto hodnotenie zohľadňuje predovšetkým povahu a vlastnosti príslušných výrobkov alebo sluţieb, existenciu bariér vstupu na trh alebo spotrebiteľských preferencií, zjavné rozdiely v trhových podieloch podnikov medzi príslušným územím a susednými územiami alebo podstatné cenové rozdiely.
3 ZOHS účinného v rozhodnom čase, relevantným trhom je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a sluţieb, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska uţívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
ods. 4 tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu uţívateľov.
ods. 6 priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťaţné podmienky také homogénne, ţe toto územie môţe byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťaţnými podmienkami.
nariadenia Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, môţu členské štáty na svojom území vykonávať vnútroštátne právne predpisy, ktoré zakazujú alebo postihujú konania nečestnej obchodnej praxe nezávisle na tom, či sú jednostranné alebo dohodnuté zmluvne. Také predpisy sledujú špecifický cieľ, bez ohľadu na skutočný alebo predpokladaný vplyv takýchto konaní na hospodársku súťaţ na trhu. Toto je osobitne prípad predpisov, ktoré zakazujú stanovovať obchodným partnerom podmienky alebo vyţadovať, alebo sa pokúšať vyţadovať od nich podmienky a protisluţby, ktoré sú neoprávnené, neprimerané alebo neuváţené. 17 2Sžhpu/1/2014
1 ZOHS účinného v rozhodnom čase, dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie zdruţenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môţu mať za následok obmedzovanie súťaţe (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaţ") sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.
ods. 2 písm. a) dohoda podnikateľov je kaţdý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania.
ods. 2 písm. c) rozhodnutie zdruţenia podnikateľov je právny akt orgánu zdruţenia, ako aj odporúčanie orgánu zdruţenia.
ods. 3 písm. a) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaţ, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.
1 ZOHS zákaz
sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaţ, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaţ alebo podiel ani jedného z nich nepresiahne 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike, okrem
ods. 3 zákaz
sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaţ, ktorá súčasne
7 podnikatelia môţu ţiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia zdruţenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaţ. 18 2Sžhpu/1/2014 Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov alebo návrh rozhodnutia zdruţenia podnikateľov
ods. 1, 3 a 4. Úrad vydá stanovisko do 30 pracovných dní odo dňa doručenia ţiadosti, v zloţitých prípadoch vydá stanovisko do 60 pracovných dní.
1 úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloţí pokutu podnikateľovi do 10% z obratu
3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.
ods. 4 predchádzajúcim uzavretým účtovným obdobím
odseku 1 je rok predchádzajúci roku, v ktorom je vydané rozhodnutie úradu, alebo ak nie sú dostupné údaje za tento rok, potom rok predchádzajúci tomuto roku.
ods. 10 úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závaţnosť a dĺţku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu 5b) alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloţeného rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závaţnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaţ v praxi.
4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). 19 2Sžhpu/1/2014 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). V predmetnom prípade sa ţalobcovia domáhajú zrušenia rozhodnutí ţalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktorými im boli uloţené sankcie z dôvodu, ţe svojim konaním porušili § 4 ods. 1 a 3 ZOHS, keďţe uzavreli dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaţ, ktorá je zakázaná. Vo svojich odvolaniach ţalobcovia predovšetkým zhodne namietali, ţe k uzavretiu takejto dohody nedošlo. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, ţe uţ v uznesení sp. zn. 2Sţhpu/2/2012 z
názoru odvolacieho súdu podstatnou skutočnosťou otázka, že 20 2Sžhpu/1/2014 producenti vedľajších živočíšnych produktov týkajúcich sa veterinárnej asanácie týchto produktov mali predtým možnosť výberu medzi dvoma subjektmi a to medzi žalobcami 1/, 2/, ktorí, ako to vyplýva z dôkazných prostriedkov zabezpečených žalovaným, poskytovali svoje služby za konkurenčných podmienok. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že uvedené autonómne rozhodovanie žalobcov 1/, 2/ ako konkurenčných subjektov bolo nahradené spoločným postupom, v dôsledku čoho ostal na trhu iba jeden subjekt, s ktorým producenti vedľajších živočíšnych produktov mohli uzatvoriť nové zmluvy. Za danej skutkovej situácie jednotliví producenti si potom skutočne nemohli vybrať, ktorého zo subjektov s odlišnou cenou by uprednostnili a bola im účtovaná len jedna cena, ktorú účtovala obchodná spoločnosť Asanácia, s.r.o.. V dôsledku týchto skutočností odvolací súd sa na rozdiel od krajského súdu domnieva a je toho názoru, že žalobcovia mali vplyv a možnosť pôsobiť na celkovú normotvorbu celkovej ceny účtovanej jednotlivým producentom vedľajších živočíšnych produktov...“. Senát najvyššieho súdu sa ani v prejednávanom prípade nemá dôvod od uvedeného názoru odkloniť, pretoţe aj v tomto konaní povaţoval za preukázané, ţe ţalobcovia pôvodne boli konkurentmi, mali medzi sebou kontakty, a to prinajmenšom prostredníctvom svojich konateľov, ktorí koordinovali pôsobenie ţalobcov na trhu prostredníctvom spoločnosti ASANÁCIA, v prvom štvrťroku 2007 prišlo u oboch ţalobcov k zmenám zmluvných vzťahov s producentmi ŢVP, pričom ako poskytovateľ sluţby boli obaja ţalobcovia nahradení spoločnosťou ASANÁCIA, v prvom štvrťroku 2007 prišlo k zmenám cenových podmienok tak, ţe sa ceny zvýšili a napokon samotní ţalobcovia nepopierajú, ţe zmena zmluvných podmienok súvisela so vzájomnými kontaktmi. Pokiaľ ţalobcovia namietali, ţe spoločnosť ASANÁCIA bola pôvodne zaloţená fyzickými osobami, a nie nimi priamo, odvolací súd poukazuje na to, ţe nebolo rozhodujúce, kto bol formálne zakladateľom tejto spoločnosti, ale rozhodujúcou je tá skutočnosť, ţe jej činnosť bola riadená konateľmi pôvodne si konkurujúcich ţalobcov a smerovala ku koordinácii správania sa ţalobcov na relevantnom trhu. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti ASANÁCIA vyplýva, ţe v čase od 9.3.2007 do 30.4.2008 boli spoločníkmi tejto spoločnosti iba I.. E. Á. a M.. J. O., ktorí boli zároveň jedinými konateľmi tohto subjektu. V spoločnosti VAS bol v tomto období jediným konateľom M.. J. O. a jej spoločníkmi bol M.. J. O. a spoločnosť VAS TRADE s r. o.. 21 2Sžhpu/1/2014 Jediným spoločníkom VAS TRADE s r. o. od 4.1.2007 do 31.12.2007 bol M.. J. O., ktorý bol zároveň jedným z dvoch konateľov. Druhým konateľom v tomto období bola I.. A. K. O., pričom kaţdý z konateľov mohol za spoločnosť konať samostatne. Táto spoločnosť zanikla zlúčením so spoločnosťou VAS a k 31.12.2007 bola vymazaná z obchodného registra. V spoločnosti N-ADOVA bol v tomto období I.. E. Á. jedným z piatich spoločníkov a jediným konateľom (od 21.10.2001 aţ doteraz). Z uvedeného je zrejmé, ţe personálne prepojenie medzi spoločnosťami nepochybne existovalo. Pri posúdení zodpovednosti za porušenie zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaţ, po vzniku spoločnosti ASANÁCIA, nie je podstatné, či producenti ŢVP mali, alebo nemali právnu moţnosť na uzatváranie zmlúv priamo so ţalobcami, pretoţe ţalobcovia sami odkazovali producentov ŢVP na uzatvorenie zmlúv so spoločnosťou ASANÁCIA a svoj postup voči producentom ŢVP koordinovali, nakoľko v súvislosti s uzatváraním nových zmlúv so svojimi bývalými obchodnými partnermi zostali obidvaja pasívni. Ďalej ţalobcovia zhodne namietali, ţe krajský súd si v rozsudku protirečí, keď na jednej strane uvádza, ţe došlo k značnému nárastu cien a na druhej strane tvrdí, ţe k nárastu cien nedošlo. K tomuto povaţuje odvolací súd za potrebné uviesť, ţe krajský súd sa v súvislosti s nárastom cien nevyjadroval protirečivo, ale v prvom prípade vychádzal z vyjadrení producentov ŢVP a v druhom citoval z rozhodnutia úradu. Pokiaľ ide o samotné zvýšenie cien, ţalobca v prvom rade tvrdil, ţe k zvýšeniu cien nedošlo, a preto prichádzalo do úvahy pouţitie výnimky uvedenej v § 6 ods. 3 ZOHS a ţalobca v druhom rade namietal, ţe likvidoval ŢVP za iné ceny ako ţalobca v prvom rade, pričom však neuviedol, v ktorom období. K tvrdeniu ţalobcu v prvom rade odvolací súd poukazuje na to, ţe pre uplatnenie výnimky uvedenej v § 6 ods. 3 ZOHS je potrebné splnenie všetkých štyroch tam uvedených podmienok kumulatívne k čomu evidentne nedošlo. K tvrdeniu ţalobcu v druhom rade povaţuje odvolací súd za potrebné uviesť, ţe v rozhodnom období, keď likvidáciu ŢVP, vykonávanú pôvodne ţalobcami, zabezpečovala ASANÁCIA, boli ceny fakturované ţalobcami irelevantné, pretoţe odmenu za likvidáciu fakturovala ASANÁCIA bez ohľadu na to, kde boli ŢVP likvidované. Pokiaľ ţalobca v prvom rade v odvolaní tvrdil, ţe producenti ŢVP nepravdivo uviedli, ţe ASANÁCIA bola v rozhodnom období jedinou kafilériou, ktorej mohli ŢVP dodávať 22 2Sžhpu/1/2014 a toto svoje tvrdenie opiera o predloţené zmluvy uzatvorené so slovenskými producentmi, odvolací súd upozorňuje na to, ţe tieto zmluvy boli uzatvorené aţ v rokoch 2009 a neskôr, t. j. s rozhodným obdobím nemajú ţiadnu súvislosť. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v predmetnom období na trhu nepôsobil subjekt s porovnateľnou kapacitou, technológiou a rozsahom sluţieb ako ţalobcovia. Ţalobcovia tieţ namietali, ţe úrad oslovil nedostatočný počet producentov ŢVP (len 48 z celkového poštu 1723). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, ţe pokiaľ dohoda alebo zosúladený postup medzi podnikateľmi má za cieľ alebo za následok zmeny štruktúry trhu (zmena cien, zmena dodávateľsko-odberateľských vzťahov), takáto koordinácia na úkor odberateľov alebo dodávateľov predstavuje dohodu obmedzujúcu súťaţ v zmysle § 4 ZOHS. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, ţe podnikatelia boli postihnutí pre narušenie konkurenčného prostredia i v takom prípade, kedy sa koordinácia konania na trhu týkala iba jedného podnikateľa (napr. rozsudok SD EÚ vo veci C-68/12 Slovenská sporiteľňa). Z uvedeného vyplýva, ţe nie je rozhodujúci počet producentov, ktorých úrad oslovil. Navyše zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom vyplýva, ţe úrad oslovil nielen najvýznamnejších producentov ŢVP, ale aj menších producentov, z rôznych geografických oblastí. Z ostatných námietok uvádzaných v odvolaniach ţalobcov povaţoval odvolací súd za relevantné len tie, ktorými ţalobcovia spochybňovali správne určenie relevantného trhu a primeranosť uloţených sankcií. Pokiaľ ide o určenie relevantného trhu, v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu patrí vecné preskúmanie konania podnikateľov v rámci hospodárskej súťaţe do pôsobnosti ţalovaného, pričom súd posudzuje
2 OSP najmä to, či správne uváţenie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe definovanie relevantného trhu umoţňuje stanoviť trhové podiely, čo môţe slúţiť na preskúmanie, či ide o dohodu menšieho významu, resp. či má dohoda podstatný vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Na rozdiel 23 2Sžhpu/1/2014 od zneuţívania dominantného postavenia, kedy veľkosť trhového podielu môţe viesť k posúdeniu naplnenia skutkovej podstaty, v prípade ako je tento, t. j. v prípade dohody obmedzujúcej súťaţ
ZOHS nie je trhový podiel relevantný, pretoţe skutková podstata je naplnená samotným uzavretím dohody, ktorou dôjde k priamemu alebo nepriamemu určeniu cien, obmedzeniu výroby a odbytu resp. rozdeleniu trhu. Pokiaľ sa ţalobcovia domáhali rozšírenia priestorového vymedzenia relevantného trhu aj na územie okolitých štátov, odvolací súd poukazuje na to, ţe v rozhodnom období neboli
zistenia úradu podmienky v oblasti tovarového relevantného obratu veterinárnej asanácie vo vzťahu Slovensko a okolité štáty porovnateľné. Z tohto dôvodu úrad správne priestorovo vymedzil relevantný trh len na územie Slovenska. Navyše, aj
názoru odvolacieho súdu rozšírenie priestorového relevantného trhu aj na územie susedných štátov by nijako nemohlo zlepšiť postavenie ţalobcov. Za istých okolností by práve naopak mohlo ich situáciu zhoršiť. Existencia alebo neexistencia alternatívy nie je pri posúdení, či určité konanie bolo alebo nebolo dohodou obmedzujúcou súťaţ, určujúca, nakoľko existencia takejto dohody bola preukázaná. K výške uloţených sankcií povaţuje odvolací súd za potrebné uviesť, ţe tieto boli uloţené v zmysle zákona, riadne odôvodnené a primerané skutkovým okolnostiam, čo zohľadnil v napadnutom rozhodnutí aj ţalovaný, ktorý pôvodné sankcie uloţené prvostupňovým správnym orgánom obom ţalobcom zníţil o viac ako polovicu. Pokiaľ ţalobca v prvom rade namietal, ţe uloţená sankcia je neprimeraná vzhľadom na jeho súčasnú ekonomickú situáciu, odvolací súd dáva do pozornosti, ţe pri ukladaní pokuty správny orgán vychádzal z ekonomickej situácie podnikateľa v rozhodnom čase a na tejto skutočnosti nemôţe nič zmeniť fakt, ţe súdny prieskum sa uskutočňuje aţ s odstupom času, nakoľko aj pre súd je rozhodujúci skutkový stav ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Na záver povaţuje odvolací súd za vhodné vyjadriť sa aj k námietkam ţalobcu v prvom rade pokiaľ ide o jeho ţiadosti o vyjadrenie úradu
7 ZOHS. 24 2Sžhpu/1/2014 Ako vyplýva zo spisového materiálu, listy úradu z 1.10.2009 a 3.11.2009
obsahu časovo nesúvisia s konaním ţalobcov, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, nakoľko sa týkali posúdenia budúceho správania ţalobcov a spol. ASANÁCIA aţ v roku 2009. Navyše, úrad preskúmaval budúce konanie ţalobcov tak, ako bolo opísané v ţiadosti o stanovisko, z ktorej vyplýva, ţe budúce moţné konanie bolo opísané ako by malo ísť o koncentráciu. Úrad sa preto vo svojich odpovediach nevyjadroval k moţnej dohode obmedzujúcej súťaţ a jeho stanoviská nemoţno povaţovať za schválenie postupu ţalobcov. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobách. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcov, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými ţalobcovia v odvolaniach spochybňujú predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobcovia namietali uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniam ţalobcov nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, ţe ţalobcom nepriznal ich náhradu, pretoţe neboli v odvolacom konaní úspešní a ţalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleţí. 25 2Sžhpu/1/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 20. mája 2015 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.