odvolacieho súdu sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe nehnuteľnosť parc. KN X. patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch, ktorí ju nadobudli vydrţaním. Rozsudok prvostupňového súdu odvolací súd ako vecne správny potvrdil, pretoţe ţalobcovia v konaní nepreukázali splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním. Vo vzťahu k ţalovanému 3/ bola ţaloba správne zamietnutá aj pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, ţe ţalovaným 2/ aţ 6/ náhradu trov 3 Cdo 63/2010 3 odvolacieho konania nepriznal, lebo si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Ţalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odvolací súd videl v tom, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku nedávalo ţalobcom dôvod na pochybnosti o nimi uplatnenom nároku. Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním ţalobcovia 1/ a 5/ a ţiadali, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď v konaní bolo preukázané, ţe právni predchodcovia ţalobcov odkúpili predmetné nehnuteľnosti uţ počiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia a tieto nehnuteľnosti nerušene ako vlastníci uţívali. Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ţalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno o kúpe predmetných nehnuteľností a o tejto skutočnosti nepredloţili ţiaden dôkaz. Argument, ţe ţalobcovia platili pozemkovú daň za predmetné nehnuteľnosti, nie je dôkazom o ich o vlastníctve, okrem iného aj preto, ţe pozemkovú daň boli povinní platiť nielen vlastníci pôdy ale aj nájomcovia pôdy z titulu tzv. árendy. Ţalovaný 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie nie je v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. procesne prípustné. K dovolaniu sa vyjadril aj ţalovaný 5/, ktorý navrhol dovolanie ţalobcov 1/ a 5/ zamietnuť, pretoţe v danom prípade nie je daný ţiaden z dovolacích dôvodov a v konaní nedošlo k ţiadnej vade, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého rozsudku. Ţalovaný 6/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcov 1/ a 5/ uviedol, ţe v predchádzajúcich konaniach nebolo preukázané nadobudnutie predmetných nehnuteľností na základe vydrţania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či 3 Cdo 63/2010 4 dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie tieţ prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalobcami 1/ a 5/ napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť nimi podaného dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva. Dovolací súd vzhľadom na povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p. ďalej skúmal, či procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p.
dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. stanovuje tzv. vady zmätočnosti konania a nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte právoplatných rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné. 3 Cdo 63/2010 5 Ţalobcovia 1/ a 5/ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani z úradnej povinnosti nezistil dovolací súd. Prípustnosť ich dovolania preto nevyplýva ani z ustanovení § 237 O.s.p. Pokiaľ dovolatelia v dovolaní namietajú, ţe súdy rozhodli bez úplných skutkových podkladov, prípadne ţe zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotili alebo ţe dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto po právnej stránke nesprávne posúdili, ide o námietky, ktoré ani v prípade, ţe by boli opodstatnené (dovolací súd sa ich dôvodnosťou nezaoberal) by nenasvedčovali o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. zakladajúcej prípustnosť ich dovolania
tohto ustanovenia. Osobitne k námietke dovolateľov, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ a 5/ odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní neboli ţalobcovia 1/ a 5/ úspešní a z toho dôvodu im ani nevzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaným 2/ aţ 6/ ako účastníkom úspešným v dovolacom konaní, dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe si právo na náhradu trov 3 Cdo 63/2010 6 dovolacieho konania prostredníctvom príslušného návrhu neuplatnili (§ 151 O.s.p.). Ţalovanému 1/, ktorý bol v dovolacom konaní tieţ úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov dovolacieho konania, dovolací súd náhradu trov konania nepriznal, pretoţe napriek výzve dovolacieho súdu v určenej lehote trovy dovolacieho konania nevyčíslil (§ 151 ods. 1, 4 O.s.p.) P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2010 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.