Obsah (4)

§ 240§ 238§ 153§ 243b

Najvyšší súd 3 Cdo 269/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. R. G., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. V. Š., advokátom so sídlom v B

zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov domáhala náhrady nemajetkovej ujmy 35 000 €, ktorá jej, ako tvrdila, bola spôsobená nesprávnym úradným postupom (neodôvodnenými prieťahmi) v trestných konaniach vedených na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Bratislava I pod ČVS: OÚV-510/2001, na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Bratislava II pod ČVS: OÚV-139/2002 a na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II pod ČVS: OÚJP-139/2002 (ďalej len „označené trestné konania“). Súd prvého stupňa ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Konštatoval, ţe v označených trestných konaniach – s dopadom na ţalobkyňu – nemohlo dôjsť k prieťahom, lebo uţ rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z

1. mája 2002 č.k. 17 C 160/01-68 (teda ešte skôr, neţ tú istú náhradu škody uplatnila v trestnom konaní) jej bola priznaná suma 1 000 000 Sk, ktorá zodpovedá výške ňou uhradenej časti kúpnej ceny, o ktorú sa podvodným konaním pri prevode bytu obohatila A. R.. V neskoršom trestnom 2 3 Cdo 269/2012 konaní sa nemohla opätovne domáhať tej istej náhrady, a preto dĺţka trestného konania nemohla mať dopad na jej práva. Pokiaľ ţalobkyňa napriek tomu uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej postupom orgánov v označených trestných konaniach, nemôţe byť jej ţalobe vyhovené. Dodal, ţe aţ po vyhlásení rozsudku v danej veci zistil, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z
2. septembra 2010 sp. zn. II. ÚS 194/2010 (ďalej len „nález“) konštatoval, ţe v označených trestných konaniach bolo porušené právo ţalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 5 000 €. Súd prvého stupňa bol uţ ale viazaný vyhláseným rozsudkom (§ 156 ods. 4 O.s.p.). Ţalovanej nepriznal náhradu trov konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
3. júna 2012 sp. zn. 3 Co 21/2011 napadnutý rozsudok potvrdil, pričom účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení poukázal na skutkové a právne závery prvostupňového súdu, vysvetlil vzťah občianskeho súdneho konania o náhradu škody a trestného konania, v ktorom si ten istý poškodený uplatňuje na rovnakom základe rovnakú náhradu škody, citoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a poukázal aj na nález. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie s odôvodnením, ţe v danom prípade došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. g/ O.s.p. V danom prípade ako predsedníčka odvolacieho senátu totiţ konala a rozhodovala sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. M. Š., ktorej zaujatosť voči osobe ţalobkyne uţ bola konštatovaná nadriadeným súdom (§ 16 ods. 1 O.s.p.), a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z
4. mája 2002 sp. zn. 1 Nc 28/2012.

názoru dovolateľky o tom menovaná sudkyňa musela mať vedomosť. Dovolanie je z tohto dôvodu nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené. Ţiadala preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu vyslovila názor, ţe dovolanie je podané po lehote uvedenej v § 240 ods. 1 O.s.p., preto ho ţiadala odmietnuť. Pre prípad, ţe by dovolací súd povaţoval dovolanie za podané včas, navrhla ho zamietnuť. 3 3 Cdo 269/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241ods. 1 O.s.p.), skúmal, či dovolanie bolo podané včas. 1.

§ 240ods.

1 veta prvá O.s.p. účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. V zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom; podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Zo spisu vyplýva, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť

1. júla
2. Dovolanie bolo v elektronickej podobe doručené súdu prvého stupňa
3. augusta 2012; písomne vyhotovené dovolanie bolo osobne podané v podateľni prvostupňového súdu
4. augusta
5. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu sama uviedla, ţe „elektronické podanie navrhovateľky síce bolo doručené na súd v posledný deň lehoty určenej na podanie dovolania“. Namietla ale, ţe „toto nebolo doručené do podateľne súdu“. So zreteľom na § 42 ods. 1 O.s.p. a skutočnosť, ţe obsah spisu nedáva dôvod pre stotoţnenie sa s námietkou ţalovanej o oneskorenom podaní dovolania, vychádzal najvyšší súd v dovolacom konaní z toho, ţe dovolanie bolo podané v lehote uvedenej v § 240 ods. 1 O.s.p.
6. Najvyšší súd v ďalšom skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 4 3 Cdo 269/2012 V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravuje § 238 O.s.p.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O.s.p. Dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Napadnutému rozsudku odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol vyslovený záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním je napadnutý potvrdzujúci rozsudok, ktorý ale nemá znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Prípustnosť dovolania ţalobkyne preto z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nevyplýva. So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na dovolacie námietky najvyšší súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ f/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva. 5 3 Cdo 269/2012

1. Dovolateľka namieta, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., lebo vec prejednal a rozhodol senát, členkou ktorého bola uţ skôr vylúčená sudkyňa, JUDr. M. Š.. Pri posudzovaní opodstatnenosti tejto námietky vychádzal najvyšší súd z toho, ţe neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. posúdiť túto otázku samostatne (viď R 59/1997). Najvyšší súd mal pri rozhodovaní na zreteli § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť k objektívnemu a nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Dovolateľka svoj názor, ţe v danom prípade vec na odvolacom súde prejednala a rozhodla vylúčená sudkyňa (§ 14 ods. 1 O.s.p.), vyvodzovala z toho, ţe vzniesla námietku zaujatosti voči JUDr. M. Š., ktorá ale nebola predloţená na rozhodnutie nadriadenému súdu. Navyše, menovaná sudkyňa uţ bola v inej právnej veci vylúčená z prejednávania rozhodovania veci, a to práve so zreteľom na jej vzťah k ţalobkyni. Zo spisu vyplýva, ţe najvyšší súd uţ v minulosti posudzoval, či v prípade vzťahu medzi JUDr. M. Š. a osobou ţalobkyne nie je daný dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Uznesením z
2. mája 2012 sp. zn. 1 Nc 28/2012 najvyšší súd v právnej veci, ktorá bola na Krajskom súde v Bratislave vedená pod sp. zn. 3 Co 69/2012 a na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21 C 83/2010, konštatoval, ţe vzťah menovanej sudkyne k osobe Mgr. R. G. je relevantný v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. a vylučuje ju z prejednávania a rozhodovania veci. V dovolacom konaní bolo potrebné prihliadnuť na okolnosti, so zreteľom na ktoré dovolateľka zastáva názor, ţe v preskúmavanej veci došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., a tieţ zohľadniť dôvody, ktoré uţ najvyšší súd v minulosti zohľadnil, keď konštatoval, ţe vzťah JUDr. M. Š. k osobe ţalobkyne vylučuje túto sudkyňu z prejednávania 6 3 Cdo 269/2012 a rozhodovania. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolacích námietok povaţoval dovolací súd za osobitne významné to, ţe vylúčenie menovanej sudkyne bolo v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 1 Nc 28/2012 vyvodené nie zo vzťahu sudkyne k vtedy prejednávanej veci (t.j. z dôvodu vylúčenia, ktorý by sa nemusel opakovať pri prejednávaní inej právnej veci), ale zo vzťahu tejto sudkyne k osobe Mgr. R. G., teda z takého dôvodu vylúčenia menovanej sudkyne, ktorý je opätovne daný aj v iných konaniach, v ktorých vystupuje tá istá účastníčka. Skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, vedú dovolací súd k záveru, ţe v prejednávanej veci došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. Vzhľadom na túto vadu najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil

§ 243bods.

1 a 2 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou správnosťou a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. mája 2015 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková