Najvyšší súd 3 Cdo 110/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. K., bývajúcej v Ţ., zastúpenej JUDr. Mgr. Š. B., advokátom so sídlom v

§ 150O.s.p.

a priznal ţalovaným ½ im prislúchajúcej náhrady, keď zohľadnil dôvody osobitného zreteľa na strane ţalobkyne – nepriaznivú sociálnu situáciu, berúc do úvahy aj skutočnosť, ţe ţalobkyňa spor sama vyvolala, viackrát zapríčinila odročenie pojednávania, čím spôsobila predĺţenie konania a nárast trov na strane ţalovaných. Krajský súd v Ţiline na odvolanie všetkých účastníkov konania uznesením z

1. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 296/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil 2 3 Cdo 110/2015 tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Na základe podnetu ţalovaných 1/ a 2/ napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním uznesenie Krajského súdu v Ţiline z
2. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 296/
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc o tomto mimoriadnom dovolaní uznesením zo
4. októbra 2013 sp. zn. 3 MCdo 30/2012 uvedené uznesenie Krajského súdu v Ţiline zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní Krajský súd v Ţiline uznesením zo
5. júla 2041 sp. zn. 9 Co 637/2013 odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Ţilina z
6. júna 2011 č.k. 14 C 20/2005-369 zmenil tak, ţe ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovaným 1/, 2/ trovy konania v sume 1 502,37 €, ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, ţalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov dovolacieho konania a návrh ţalobkyne na prerušenie konania zamietol. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadli ţalovaní 1/, 2/ dovolaním, v ktorom namietali nepreskúmateľnosť a nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom a ţiadali rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a priznať im náhradu trov konania vo výške 3 212,65 €, prípadne rozhodnutia súdom oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaných navrhla dovolanie odmietnuť z dôvodu, ţe bolo podané po lehote; inak povaţovala rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dovolanie za nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento mimoriadny opravný prostriedok ţalovaných bol podaný v zákonom určenej lehote. Vychádzal pri tom z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni a ďalej z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemoţno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Vzal tieţ na zreteľ § 57 ods. 2 O.s.p., podľa 3 3 Cdo 110/2015 ktorého sa lehoty určené podľa týţdňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo doručované všetkých účastníkom konania prostredníctvom pošty. Z doručeniek na č.l. 518 spisu vyplýva, ţe pošta doručila uznesenie odvolacieho súdu všetkým účastníkom konania v ten istý deň
7. októbra
8. Právoplatnosťou uznesenia odvolacieho súdu
9. októbra 2014 začala ţalovaným 1/, 2/ plynúť 1 mesačná lehota na podanie dovolania. Koniec tejto lehoty pripadol na
10. novembra 2014, ktorý pripadol na deň pracovný (štvrtok). Zo spisu vyplýva, ţe ţalovaní 1/, 2/ dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podali osobne na Okresnom súde Ţilina dňa
11. novembra
12. So zreteľom na to bolo dovolanie ţalovaných podané oneskorene. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie ţalovaných 1/, 2/ odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.1 písm.

a/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa si náhradu trov dovolacieho konania uplatnila a ich výšku vyčíslila. Dovolací súd priznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval uţ pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby – písomné vyjadrenie k dovolaniu z

1. januára 2014 (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb) vo výške 64,35 €, čo spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkom 72,92 €. 4 3 Cdo 110/2015 Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. apríla 2015 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková