protest prokurátora

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sžf/27/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Kamil Plučinský, Ţelezničná 144/32, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 33 880 093, zastúpený: JUDr. František Kočka, advokát, so sídlom Stropkovská 48, 040 11 Košice, adresa pre doručovanie Pribinova 8, 040 11 Košice, proti ţalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. MF/10484/2012-11 zo dňa

1. februára 2012, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/152/2012-46 zo dňa
2. novembra 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/152/2012-46 zo dňa
3. novembra 2013 v časti o zastavení konania pre nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu p o t v r d z u j e . Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/152/2012-19 zo dňa
4. novembra 2013 v časti o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením konanie o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č MF/10484/2012-11 zo dňa 20.02.2012 zastavil. 2 5Sţf/27/2014 Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného, bolo rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora a aktívne legitimovanou osobou na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ak ide o rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora, je iba prokurátor. Na základe týchto skutočností skonštatoval, ţe v tomto prípade bolo potrebné ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podať proti rozhodnutiu vo veci samej, teda proti rozhodnutiu, ktorým sa zakladajú menia alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo, ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. V danom prípade bolo takýmto rozhodnutím rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky číslo I/225/15030- 113272/2010/990813-r zo dňa 29.10.2010 ktorým bolo zamietnutie odvolania ţalobcu a potvrdené rozhodnutie – dodatočný platobný výmer daňového úradu Keţmarok č. 716/230/20957/10/Čer zo dňa 07.07.
5. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd k záveru ţe ţalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a ţaloba smeruje voči rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora. Ako ďalší dôvod na zastavenie konania Krajský súd poukázal na § 10 ods. 1 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a skutočnosť ţe ţalobca nezaplatil v stanovenej lehote súdny poplatok, a to ani napriek poučeniu, v dôsledku čoho následne súd konanie vo veci zastavil aj z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, podľa § 245 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a, ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Z gramatického a ani systematického výkladu zákonných ustanovení však nevyplýva, ţe prokurátor je jediným subjektom oprávneným podať ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nevyhovení jeho protestu a ani to, ţe iné subjekty nie sú aktívne legitimované na podanie takejto ţaloby. Podľa ţalobcu je logické, ţe Zákon o prokuratúre upravuje len právomoc a pôsobnosť prokuratúry v týchto veciach a nie práva a povinnosti iných účastníkov správneho konania. Poukázal zároveň na ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p., § 250 ods. 2 O.s.p., ako aj § 250 ods. 1 O.s.p. a § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre. Z uvedených zákonných 3 5Sţf/27/2014 ustanovení podľa ţalobcu vyplýva, ţe ţalobca bol účastníkom správnych konaní, v ktorých boli vydané vyššie uvedené rozhodnutia, a zákonnosť a postup pri vydávaní ktorých ţiadal preskúmať pričom, týmito rozhodnutiami a postupmi by bol ukrátený na svojich právach. Nesúhlasí s názorom, podľa ktorého rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora ostáva sféra oprávnení a povinností ţalobcu nedotknutá. Podľa jeho názoru, rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora má okrem procesnoprávnych účinkov dosah aj na sféru hmotných práv, lebo sa dotýka práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Rozhodnutia správnych orgánov, zákonnosť ktorých ţiadal ţalobca preskúmať v tomto konaní, nemoţno povaţovať za rozhodnutie predbeţnej povahy a ani za procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Z povahy predmetných rozhodnutí je zrejme, ţe nejde ani o rozhodnutia vylúčené zo súdneho prieskumu. Nie je moţné vnímať izolovane iba procesné dôsledky rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora, keď naopak v prípade, ak by tomuto protestu vyhovené bolo, došlo by k zrušeniu rozhodnutí, ukladajúcim ţalobcovi peňaţné povinnosti. Vychádzajúc z uvedeného nemôţe byť podľa ţalobcu rozhodnutie správneho orgánu vylúčené zo súdneho prieskumu len preto, ţe jeho vydaniu predchádzalo protest prokuratúra. Ohľadne časti, v ktorej Krajský súd zastavenie konania odôvodnil aj tým, ţe ţalobca nezaplatil súdny poplatok za podanie ţalobcu, oznámil ţalobca, ţe dňa
6. decembra 2013, t.j. pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, zaplatil súdny poplatok podľa poloţky 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66,- €. Na základe vyššie uvedených skutočností ţiadal ţalobca napadnuté uznesenie Krajského súdu Bratislave zrušiť a ţalobcovi priznal náhradu trov konania. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril dňa 17.03.2014 ţalovaný. Podľa jeho názoru, v predmetnom spore nie je ţalobca aktívne legitimovaným subjektom na podanie ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Poukázal na tú skutočnosť, ţe ţalobca mal moţnosť napadnúť ţalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu čo však nevykonal a nakoľko ţalobca lehotu na podanie ţaloby zmeškal, snaţí sa túto neodstrániteľnú podmienku konania odstrániť tým, ţe si prisvojuje právo na podanie ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Udelená právomoc pritom v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. patrí výlučne prokurátorovi. 4 5Sţf/27/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 O.s.p.) a dospel záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je opodstatnené V prejednávanej veci prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal protest proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva, ktorému ţalovaný v prvostupňovom konaní rozhodnutím nevyhovel a v druhostupňovom konaní o rozklade ţalobcu napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora a rozklad ţalobcu zamietol. Spornou v prejednávanej veci je otázka , či je ţalobca ako účastník administratívneho konania o rozklade je aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie návrhu na začatie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora. Táto otázka súvisí aj s prístupom účastníka k súdnej ochrane, a preto má aj ústavno-právny rozmer v podobe zabezpečenia ústavne konformného postupu z hľadiska čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Senát najvyššieho súdu dospel k záveru, ţe postupom krajského súdu – zastavením konania pre nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu nedošlo k porušeniu zákonnosti ani k porušeniu princípov ústavne konformného výkladu. Z hľadiska zákonnosti postup krajského súdu je v súlade s ustanovením § 250b ods. 5 O.s.p. podľa ktorého „prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu“. Uvedené ustanovenie upravuje aktívnu legitimáciu prokurátora na podanie ţaloby proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené protestu. Prokurátorovi je v súlade so všeobecným dispozičným princípom v občianskom súdnom konaní ponechaná moţnosť podať ţalobu. Nejde o právnu povinnosť takéhoto postupu, ktorá sa spája s princípom oficiality. Systematicky toto ustanovenie je v súlade a nadväzuje na ust. § 22 ods. 1, 3 zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, ţe protestom disponuje prokurátor. Je oprávnený ho podať i vziať späť. Protest prokurátora je právnym prostriedkom prokurátora, ktorým prokurátor vykonáva dozor na dodrţiavaním 5 5Sţf/27/2014 zákonov (§ 21 ods. 2 zák.č. 153/2001 Z.z.). Ide o verejnoprávny, mocenský prostriedok zákonom zverený prokurátorovi na realizáciu jeho právomoci, na podanie ktorého účastník administratívneho konania nemá právny nárok. Protest podáva prokurátor proti právoplatnému rozhodnutiu. Právna situácia medzi účastníkmi správneho konania je vytvorená konštitutívnymi účinkami správneho rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí protestu prokurátora je bez právneho vplyvu na túto situáciu, je bez právneho vplyvu na právny stav vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia. V dôsledku toho ani účastník administratívneho konania nie je ukrátený na právach viaţucich sa pôvodnému administratívnemu konaniu. V predmetnej veci bol ţalobca oprávnený napadnúť rozhodnutie správnych orgánov samostatnou správnou ţalobou podľa piatej časti O.s.p. Ţalobca takto nepostupoval a napriek svojej aktívnej legitimácii v takomto konaní ţalobu nepodal. Vzhľadom na uvedené, keďţe sa Najvyšší súd stotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, napadnuté rozhodnutie v časti o zastavení konania v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podaním ţaloby vznikla ţalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe ţaloby vo výške 70,- €, splatný dňom vzniku poplatkovej povinnosti. Krajský súd výzvou zo 16.01.2014 vyzval ţalobcu na zaplatenie tohto súdneho poplatku v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva zároveň obsahovala aj poučenie o tom, ţe ak nebude poplatok zaplatený v určenej dobe, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Uvedená výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu zástupcovi ţalobcu doručená 24.01.
7. Právny zástupca ani ţalobca na túto výzvu v stanovenej lehote nereagovali v dôsledku čoho prvostupňový súd konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku napadnutým uznesením zastavil. Naproti tomu v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu ktorým súd mimo iného zastavil konanie aj pre nezaplatenie súdneho poplatku ţalobca uvedený súdny poplatok zaplatil. Táto okolnosť predstavuje novú právnu skutočnosť s, ktorou sa musí v zmysle zákona o súdnych poplatkoch Krajský súd vysporiadať, v dôsledku čoho Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie v tejto časti zrušil a vrátil Krajskému súdu na nové konanie. 6 5Sţf/27/2014 O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. l veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. apríla 2015 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková