Obsah (11)

§ 44§ 250k§ 20§ 165§ 165b§ 1§ 2§ 15§ 29§ 219§ 49

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sžf/11/2014 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu

§ 44ods.

6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSDP“) vyrubil ţalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 20 833,88 €, keď s poukazom na § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), neuznal ţalobcovi odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2009 ako platiteľovi DPH z faktúr dodávateľa ţalobcu – AVALON-INVEST s.r.o., s dátumom uskutočnenia zdaniteľného plnenia december 2009, ktorými dodávateľ ţalobcu účtoval ţalobcovi

zmlúv na dodanie náhradných dielov a zmluvy o spolupráci v oblasti odborného, ekonomického a marketingového poradenstva zo dňa 01.02.2009, 24.09.2009, 19.10.

1. Prvostupňový orgán konštatoval, ţe vzhľadom na preverenie celého obchodného reťazca medzi spoločnosťami TEFFINGER s.r.o. – AVALON-INVEST s.r.o. a ţalobcom dospel k záveru, ţe všetky získané informácie, podklady súvisiace s preverovanými zdaniteľnými plneniami popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia a to dodávateľom ţalobcu AVALON-INVEST s.r.o. aj TEFFINGER, s.r.o. Krajský súd ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe ţalobca nedisponuje existenciou materiálneho plnenia, ktoré má zodpovedať predloţeným posudzovaným faktúram a navyše nedisponuje faktúrami s podrobným opisom druhu a ceny dodávaných sluţieb od dodávateľa AVALON-INVEST s.r.o. a len formálna existencia posudzovaných faktúr, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm účtovaných týmito dokladmi nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaţe nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca poţaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre nárok na odpočet stanovené. Pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočet dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobami uvedenými na faktúre a ţe predmetné sluţby poskytla v posudzovanom prípade spoločnosť AVALON-INVEST s.r.o. V tejto súvislosti poukázal krajský súd na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR sp.zn. 5Sţf/17/2011 zo dňa 23.02.
2. Pokiaľ ţalobca poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03, C-484/03, krajský súd poukázal 5Sţf/11/2014 3 na bod 51 a to, ţe závery uvedené v rozhodnutí je moţné aplikovať v prípade, ţe plnenie, ktoré je predmetom posudzovania, nie je poznačené podvodom vo vzťahu k PDH a posudzované plnenia spĺňajú objektívne kritériá pre uplatnenie odpočtu DPH aj v zmysle zákona o DPH a príslušných smerníc. Jedným z kritérií je preukázanie plnenia, o aké ide vo veci samej bez ohľadu na to, či v dodávateľskom reťazci TEFFINGER – AVALON- INVEST – Slovak Euro Consulting, je preukázané podvodné konanie, o ktorom ţalobca nevedel alebo nemohol vedieť. Nebolo ani moţné aplikovať závery rozhodnutia NS SR sp.zn. 3 Sţf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 práve z dôvodu, ţe daňové orgány neuznali ţalobcovi nárok na odpočet DPH prioritne z dôvodu nepreukázania faktickej existencie deklarovaného plnenia. Ţalobca nepredloţil dôkazy, ktoré by preukazovali reálne poskytnutie plnenia (výsluchy konateľov dodávateľského reťazca, reálnosť poskytnutia sluţby, navyše konatelia potvrdili realizáciu plnenia všeobecne a neboli spôsobilí skutkovo špecifikovať, ktoré konkrétne marketingové poradenské sluţby,

jednotlivých faktúr, boli ţalobcovi poskytnuté). Odberateľovi ţalobcu spoločnosti Slovak Euro Consulting s.r.o. boli zaistené len zápisy z konzultácií s „víťaznými spoločnosťami“ zo súťaţe vyhlásenej spoločnosťou DPB, a.s. – jednalo sa o prezentácie všeobecného charakteru, ktoré im mali byť dodané ako výstupy sluţieb poradenstva. Ţalobca tieto prezentácie nemohol vyhotoviť, preto ich vyhotovenie zadal iným osobám. Jeho subdodávateľ (AVALON-INVEST s.r.o.) ani subdodávateľov subdodávateľ (TEFFINGER, s.r.o.) však ţiadne konkrétne prezentácie, štúdie či projekty nepredloţili. Sám konateľ ţalobcu nemal k dispozícii ţiadne písomné ani iné podklady. Zmluvy o spolupráci a faktúry bez riadnej špecifikácie plnení nestačia na preukázanie jednotlivých plnení. Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami § 2 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom k 31.12.2009, § 19 ods. 1 a 2, § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1, § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Ďalej ustanoveniami § 165 ods. 1, 2 a 4, § 165b ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) a § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 ZSDP. Rozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil

§ 250kods.

1 O.s.p.. II. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. aby najvyšší súd rozhodol vo veci sám. Uviedol, 5Sţf/11/2014 4 ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Predovšetkým dôleţitým dôkazným prostriedkom bol výsluch bývalého konateľa spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. M. L., ktorý bol

ţalobcu relevantný. Nie je moţné od daňového subjektu poţadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, ţe daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Ţalobca si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákonov a zmlúv.

vyjadrení konateľa spoločnosti AVALON-INVEST s.r.o. J. Š. boli sluţby

predloţených faktúr poskytnuté. Skutočnosť, ţe konateľ ţiadnym dokladom, ktorý by preukázal poskytnutie sluţieb nedisponuje, však nemôţe byť na ťarchu ţalobcu. Ak sa aj konateľ spoločnosti AVALON-INVEST s.r.o. vyjadril, ţe časť poradenských sluţieb bola poskytnutá subdodávateľom – spoločnosťou TEFFINGER, s.r.o., s ktorou mala spoločnosť AVALON- INVEST s.r.o. uzavretú zmluvu, predmetom ktorej bolo marketingové a odborné poradenstvo, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sţf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom je venovaná otázka rozloţenia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, teda výkladu § 29 ods. 8 zákona. Práve správcovi dane sú

daňového poriadku poskytnuté procesné inštitúty predvolania a predvedenia

§ 20daňového poriadku, ktoré však správca dane vyuţil neefektívne a oneskorene.

III. Ţalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu ţalobcu len tak, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava písomného vyjadrenia k ţalobe, keďţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k právnemu záveru, ţe rozsudok krajského súdu je vecne správny. 5Sţf/11/2014 5 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu

procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

§ 165ods.

1 daňového poriadku, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

§ 165ods.

2 daňového poriadku, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov; sankcia sa uloţí

zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do

1. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloţenie sankcie nastala do
2. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

§ 165ods.

4 daňového poriadku, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí

doterajších predpisov.

§ 165bods.

1 daňového poriadku, daňové konanie začaté

zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí

zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ZSDP v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti.

citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďţe daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, ţe účastník konania sa proti určeniu dane 5Sţf/11/2014 6 správcom dane môţe odvolať, končí aţ vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, ţe daňové orgány v daňovom konaní nemôţu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, ţe zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôţe to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodrţania práva. Daňové orgány môţu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodrţiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú

§ 1zákona č.

1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

§ 2ods.

3 ZSDP, správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

§ 2ods.

6 ZSDP, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

§ 15ods.

1 ZSDP, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu

tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie 5Sţf/11/2014 7 nadmerného odpočtu

osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu

osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane

osobitných zákonov.

§ 15ods.

5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:

1. a)na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2. b)byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
3. c)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote

odseku 10 druhej vety,

1. d)nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
2. e)klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
3. f)vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
4. g)nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

§ 15ods.

6 ZSDP, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

1. a)umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
2. b)zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
3. c)poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
4. d)predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
5. e)predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote

odseku 10 druhej vety,

1. f)umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
2. g)zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

§ 15ods.

16 ZSDP, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane pouţijú aj na daňovú kontrolu. 5Sţf/11/2014 8

§ 15ods.

17 ZSDP, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane môţe lehotu uvedenú v prvej vete v zloţitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺţiť, najviac však o šesť mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane

osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán

odseku 15, príslušným orgánom na predĺţenie lehoty je ministerstvo.

§ 15ods.

18 ZSDP, ak správca dane alebo orgán

odseku 15 nemôţe daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia a ak bola lehota predĺţená

odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 ZSDP, vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

§ 29ods.

4 ZSDP, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

§ 29ods.

8 ZSDP, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

§ 219ods.

1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5Sţf/11/2014 9 Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie ţalovaného č. 1100308/1/112089/2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 9512401/5/3494445/2012/Bel zo dňa 26.11.2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 20 833,88 €.

§ 49ods.

l v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo na odpočítanie dane z tovarov a sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto sluţbe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby. To znamená, ţe právo na odpočítanie dane si môţe daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáţe, ţe došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ. V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že takýto deň nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že žalobca skutočne prijal služby - poradenstvo v zmysle ním deklarovaných faktúr.

§ 49ods.

2 zákona o DPH môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou

odsekov 3 a 7. V zmysle písm. a/ citovaného ustanovenia platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a sluţieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. 5Sţf/11/2014 10 Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 ZSDP. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a sluţieb zaťaţuje daňový subjekt – ţalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a sluţieb len faktúrami nie je

súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, ţe sú v nej uvedené údaje odráţajúce skutočne reálne plnenie. To, ţe určitý doklad má všetky náleţitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, ţe daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predloţení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, ţe nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáţe, nemôţe byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu týkajúce sa svedeckých výpovedí, boli uţ predmetom ţaloby a krajský súd sa s nimi vysporiadal. Najvyšší súd opätovne uvádza a dopĺňa, ţe pokiaľ ide o svedeckú výpoveď bývalého konateľa spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. – M. L., ako vyplýva z administratívneho spisu, ţalovaný sa opakovane pokúšal neúspešne ho vypočuť, napokon keďţe v čase dokazovania bol vo vyšetrovacej väzbe sa dňa 09.03.2011 pán L. písomne vyjadril, ţe od 5Sţf/11/2014 11 24.06.2008 k dnešnému dňu ţiaden obchod nevykonal. Nie je tieţ pravdou tvrdenie ţalobcu v odvolaní, ţe ţalovaný nevyuţil inštitút predvedenia pokiaľ ide o osobu pána L.. Ţalovaný tento inštitút vyuţil, čo vyplýva zo ţiadosti o predvedenie osoby pána L. zo dňa 02.10.2012 adresovanej OOPZ Šamorín. Okrem týchto skutočností je potrebné zdôrazniť, ţe spoločnosť TEFFINGER, s.r.o. nebola v priamom zmluvnom vzťahu so ţalobcom, mala byť údajne len subdodávateľom pre spoločnosť AVALON-INVEST s.r.o. V predmetnej veci bolo podstatné, aby ţalobca preukázal poskytnutie konkrétneho plnenia pre ţalobcu od dodávateľa uvedeného na faktúrach a to AVALON-INVEST s.r.o. Najvyšší súd preto zhodne s krajským súdom má za to, ţe výsluch konateľa spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. ako údajného subdodávateľa ţalobcu je irelevantný, pretoţe priamo mala plniť ţalobcovi spoločnosť AVALON-INVEST s.r.o. Čo sa týka svedeckej výpovede bývalého konateľa spoločnosti AVALON-INVEST s.r.o. J. Š., tento sa síce vyjadril, ţe sluţby

faktúr boli poskytnuté, avšak ţiadne doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov nepredloţil. Ţalovaný doţiadaním zo dňa 29.06.2012 preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov u spoločnosti TEFFINGER, s.r.o., avšak miestny správca dane oznámil, ţe táto spoločnosť nespolupracuje, zásielky nepreberá, sídlo bolo zrušené. Čo sa týka namietanej otázky rozloţenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, najvyšší súd má za to, ţe ţalovaný vykonal riadne dokazovanie

§ 29ods.

1 a 2 ZSDP, nič nezanedbal, pričom ţalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 ZSDP. Najvyšší súd dospel zhodne s prvostupňovým súdom k právnemu záveru, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa v obchodnom reťazci TEFFINGER, s.r.o. – AVALON-INVEST s.r.o. – žalobca, ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku pre odpočítanie dane. Vzhľadom na uvedené, najvyšší súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd

§ 250kods.

l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. 5Sţf/11/2014 12 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 29. apríla 2015 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková