4 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“ aj „zákon o elektronických komunikáciách“) o spoločnom uţívaní infraštruktúry vo vzťahu ku spoločnosti SWAN, a.s., Borská 6, 841 04 Bratislava, IČO: 35 680 202 (ďalej aj „SWAN“), ktorý sa týkal spoločného uţívania infraštruktúry v stavbách zábavno- obchodných centier MAX v Dunajskej Strede, Prešove, Skalici a Ţiline. Začatie konania bolo spojené so zaplatením správneho poplatku vo výške 829,50 € (slovom: osemstodvadsaťdeväť eur päťdesiat eurocentov). Úrad vo veci rozhodol tak, ţe návrh ţalobcu zamietol v celom rozsahu. Voči tomuto rozhodnutiu Úradu Telekom podal rozklad, ktorý predseda Úradu Rozhodnutím o rozklade zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie o rozklade bolo ţalobcovi doručené dňa 11.04.2014. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí ţalobca namieta z týchto dôvodov: 1. Nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov Ţalobca zásadne namietal a namieta voči spôsobu, akým Úrad rozhodol o podanom návrhu. V prípade takéhoto sporu medzi telekomunikačnými podnikmi, ktorého existencia sa v priebehu konania potvrdila, je
názoru ţalobcu Úrad na základe návrhu podaného niektorým z podnikov povinný meritórne rozhodnúť takým spôsobom, ţe v rozhodnutí stanoví konkrétne podmienky spoločného pouţívania dotknutej infraštruktúry a zároveň určí aj pravidlá rozdelenia nákladov. Spôsob, akým Úrad rozhodol o podanom návrhu ţalobcu 3 4Sţ/12/2014 povaţuje za rozporný s účelom a obsahom právnej úpravy obsiahnutej v § 67 ods. 4 ZEK. Má za to, ţe v predmetnom ustanovení zákonodarca stanovil Úradu v prípade návrhového konania a v prípade sporu o cene povinnosť vţdy rozhodnúť o pravidlách rozdelenia nákladov na uţívanie dotknutej infraštruktúry. Vyplýva to okrem iného zo znenia druhej vety § 67 ods. 4 ZEK, kde zákon pouţíva spojenie „Úrad v tomto rozhodnutí určí aj pravidlá rozdelenia nákladov ...“, a nie formuláciu „môže určiť“. Ak je teda podaný návrh jednou zo strán v spore o cenu za zdieľanie infraštruktúry, Úrad je
názoru ţalobcu v meritórnom rozhodnutí povinný riešiť a rozhodnúť aj otázku rozdelenia nákladov. V tejto súvislosti dáva do pozornosti článok 20 Smernice 2002/21/ES (ďalej aj len ako „Rámcová smernica“), ktorý stanovuje: Ak v súvislosti s existujúcimi povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice alebo zo Špecifických smerníc vznikne spor medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v niektorom členskom štáte alebo medzi takýmito podnikmi a inými podnikmi v členskom štáte, ktoré požívajú výhody vyplývajúce z povinností spojených s prístupom a/alebo prepojením podlá tejto smernice alebo špecifických smerníc, dotknutý národný regulačný orgán dá na žiadosť ktorejkoľvek strany a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, záväzné rozhodnutie, ktorým vyrieši spor v čo najkratšom čase, najneskôr však do štyroch mesiacov, pokiaľ tomu nebránia výnimočné okolnosti. Dotknutý členský štát požiada všetky strany, aby s národným regulačným orgánom plne spolupracovali. Napadnuté rozhodnutia rozhodne nemoţno povaţovať za také, ktorými by Úrad spor Telekomu a spoločnosti SWAN rozhodol a vyriešil. Naopak, neodôvodneným a nelogickým zamietnutím návrhu spoločnosti ST Úrad zakonzervoval patovú situáciu medzi dotknutými podnikmi, ktorá existovala v polovici roka 2013 pred podaním návrhu Telekomom bez toho, aby prispel k vyriešeniu sporu. Odôvodnenie rozhodnutia je totiţ v nesúlade s jeho výrokom, nakoľko Úrad konštatuje, ţe návrh zmluvy predloţený spoločnosťou SWAN „spĺňa všetky zákonné požiadavky (str. 13 prvostupňového rozhodnutia). Takéto odôvodnenie ale smeruje primárne k stanoveniu takýchto zmluvných podmienok ako záväzných pre strany sporu, a nie k zamietnutiu návrhu. Z tohto pohľadu teda napadnuté rozhodnutia nemoţno povaţovať za transparentné ani odôvodnené, keďţe odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je zjavne v obsahovom rozpore s jeho výrokom. Napadnuté rozhodnutia preto moţno kvalifikovať ako nepreskúmateľné jednak pre nezrozumiteľnosť (najmä pre vyššie spomenutý rozpor výroku prvostupňového rozhodnutia so zisteniami Úradu a odôvodnením napadnutých rozhodnutí), a jednak pre nedostatok dôvodov (zistenia Úradu o tom, ţe skutočne existuje 4 4Sţ/12/2014 váţny spor medzi dotknutými podnikmi nie je moţné odôvodniť zamietnutím návrhu na vyriešenie sporu, ak autorita Úradu je jediná, ktorá môţe spor rozhodnúť). Ţalobca mal tieţ váţne pochybnosti o dodrţaní princípov efektívnosti a primeranosti v predmetnom konaní, keďţe Úrad vo veci konal niekoľko mesiacov, zhromaţdil niektoré podklady a dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie, pričom ale výsledkom správneho konania na oboch stupňoch konania je stav, ktorý neprináša vyriešenie sporu ani potrebnú právnu istotu pre sporové strany a uţ vôbec nie pre týmto sporom dotknutých koncových uţívateľov a vlastníkov nehnuteľností. Ţalobca povaţuje konanie Úradu a predsedu Úradu za váţnu a ničím neodôvodnenú rezignáciu na svoje zákonné regulačné úlohy a vedomé nevyuţitie svojej regulačnej autority, v tomto prípade na škodu oboch strán sporu a najmä koncových uţívateľov elektronických komunikačných sluţieb v dotknutých objektoch. Takýto postup Úradu a predsedu Úradu predstavuje porušenie povinností
3 Zákona, konkrétne porušenie povinnosti chrániť záujmy koncových uţívateľov
písm. d/, a tieţ povinnosti plniť úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
písm. k/ tohto ustanovenia. Európsky súd pre ľudské práva v konaní Suominen v. Fínsko uviedol, ţe účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, ţe boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám moţnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj moţnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom. Ústavný súd Slovenskej republiky zasa zastáva názor, ţe v rozhodnutí je nevyhnutné uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie zaloţené. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Rozhodnutie samo osebe musí byť schopné ozrejmiť myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby jeho adresát nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo moţné stotoţniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú (III. ÚS 311/07). Uvedené závery sa síce primárne týkajú súdnych rozhodnutí, niet však prekáţky, aby sa rovnaký prístup zvolil aj v rovine správnych rozhodnutí. Príkladom takéhoto zásadného rozhodnutia sú aj napadnuté rozhodnutia, keďţe niet pochýb, ţe môţu výrazne 5 4Sţ/12/2014 ovplyvniť ďalší vývoj telekomunikačného trhu v Slovenskej republike. Telekomunikačné podniky, ktoré si nedokáţu podmienky spoločného uţívania infraštruktúry dojednať vzájomnou dohodou, musia mať efektívnu moţnosť obrátiť sa na kompetentný správny orgán, ktorý v zmysle ZEK ich spor zrozumiteľne meritórne rozhodne. Stanovenie podmienok spoločného uţívania infraštruktúry je totiţ často nevyhnutné vo verejnom záujme, napr. z dôvodov ochrany ţivotného prostredia alebo ochrany zdravia ľudí. Tieţ z aktuálne platného regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikácie je zrejmé, ţe spoločné vyuţívanie telekomunikačnej infraštruktúry je v záujme efektivity, zabezpečenia prístupu na trh, podpory súťaţe a ochrany ţivotného prostredia a ďalších verejných záujmov technickým i regulačným trendom a moţno očakávať, ţe počet prípadov, ktoré bude Úrad riešiť, bude narastať. Preto by takéto rozhodnutie malo spĺňať všetky vyššie uvedené náleţitosti. Úrad by mal rozhodnúť jednoznačne a zrozumiteľne tak, ako to zákonodarca predpokladá a svoje rozhodnutie by mal presvedčivo odôvodniť čo do skutkového i právneho základu. Jeho úvahy by nemali byť nepodloţenými alebo nedostatočne zdôvodnenými tvrdeniami. Úrad ani jeho predseda však v tomto prípade takto nepostupovali. 2. Nedostatočne zistený skutkový stav Ţalobca má za to, ţe Úrad v dotknutom konaní zistil skutkový stav veci nedostatočne pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Ţalovaný v konaní opomenul preskúmať najmä nasledovné otázky: Vzájomné súťaţné postavenie strán sporu Ţalobca má za to, ţe Úrad sa v konaní a napadnutých rozhodnutiach úplne nedostatočne vysporiadal s otázkou vzájomného vzťahu medzi ST a spoločnosťou SWAN a dopadom tohto súťaţného vzťahu na vzniknutý vzájomný spor, ani so skutočnosťou, ţe spoločnosť ţalobcu poskytovala verejné elektronické komunikačné sluţby v dotknutých objektoch uţ dlhšiu dobu pred tým, ako spoločnosť SWAN získala tvrdené oprávnenia k dotknutej telekomunikačnej infraštruktúre. Tento časový faktor povaţuje Ţalobca za kritický, nakoľko zmena správy telekomunikačných vedení nepochybne predstavuje významný zásah do existujúcich zmluvných vzťahov medzi Ţalobcom a vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ako aj medzi Ţalobcom a jeho koncovými uţívateľmi. Úrad bol preto povinný o to citlivejšie a dôslednejšie pristupovať k tomuto sporu, osobitne k otázke rozdelenia nákladov na prevádzku vedení v dotknutých budovách. Úrad mal v konaní 6 4Sţ/12/2014 a v napadnutých rozhodnutiach v otázke rozdelenia nákladov logicky premietnuť podnikateľské riziko, ktoré na seba prevzala spoločnosť SWAN, keď vedome prevzala prevádzku dotknutých telekomunikačných vedení, ktoré uţ boli dlhšiu dobu v prevádzke a ktoré aktívne vyuţívali iní telekomunikační operátori. Spoločnosti SWAN ako dlhodobému poskytovateľovi verejných elektronických komunikačných sluţieb v SR muselo byť predsa zrejmé, rovnako aj vlastníkom dotknutých budov, ţe nie všetci existujúci poskytovatelia elektronických komunikačných sluţieb automaticky pristúpia na ňou navrhované nové zmluvné podmienky, keďţe nimi poskytované sluţby sú uţ zaloţené na konkrétnych obchodných prípadoch (business čase) a zmluvách, s ktorými nové navrhované zmluvné podmienky vôbec nemusia byť v súlade. Spoločnosť SWAN je pritom priamym konkurentom ţalobcu (a ďalších poskytovateľov) ohľadom sluţieb poskytovaných v dotknutých obchodných centrách MAX a náhla zmena podmienok uţívania vedení sa ľahko môţe stať efektívnym nástrojom neférového konkurenčného boja. Faktom však zostáva, ţe ţalovaný sa touto základnou otázkou v konaní vôbec nezaoberal a v napadnutých rozhodnutiach sa s ňou nijako nevysporiadal, t.j. skutkový stav zistil nedostatočne. V tejto súvislosti dáva tieţ do pozornosti prechodné ustanovenie § 78 ods. 7 ZEK,
ktorého oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich uţívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Úrad sa v správnom konaní nevysporiadal ani s otázkou aplikácie tohto prechodného ustanovenia na posudzovaný spor a na jednotlivé vzniknuté práva ţalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam, a to napriek tomu, ţe veľká časť zmluvných vzťahov v sporom dotknutých nehnuteľnostiach vznikla ešte počas účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov), a teda sa na ne toto prechodné ustanovenie vzťahovalo, pričom
tejto predchádzajúcej úpravy boli vysporiadané aj finančné vzťahy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k predmetným rozvodom vyuţitím inštitútu jednorazovej primeranej náhrady za uţívanie. Preskúmanie týchto otázok v napadnutých rozhodnutiach úplne absentuje. Diskriminácia Ţalobca ďalej uviedol, ţe uţ v priebehu správneho konania, prístup spoločnosti SWAN voči spoločnosti ţalobcu povaţoval za diskriminačný. Ţalobca namietal v konaní svoju diskrimináciu voči spoločnosti SWAN, nie voči iným podnikom poskytujúcim sluţby v dotknutých objektoch, aj keď treba pripomenúť, ţe regulačné zaťaţenie týchto iných 7 4Sţ/12/2014 podnikov je od ţalobcu významne odlišné, čo môţe vytvárať predpoklady i na odlišné vnímanie ponúknutých cenových podmienok spoločnosťou SWAN. Spoločnosť ţalobcu je totiţ určená ako významný podnik na viacerých relevantných trhoch a jej cenotvorba napr. dátových sluţieb poskytovaných prostredníctvom pevnej siete v dotknutých centrách MAX podlieha prísnej cenovej regulácii na základe regulačných rozhodnutí toho istého úradu, ktorý rozhodoval tento spor (odboru ekonomickej regulácie).
2 ZEK majú byť podmienky, za ktorých podnik inému podniku umoţní pouţívať existujúcu infraštruktúru, nediskriminujúce.
Telekomu nediskriminačné podmienky sú také podmienky, ktoré nespôsobujú uprednostňovanie jedného podniku pred druhým a rovnako nedovoľujú, aby boli účastníci jedného podniku zvýhodňovaní oproti účastníkom iného podniku, ktorý vyuţíva existujúcu infraštruktúru. Takýto výklad pojmu diskriminácia má opodstatnenie aj z toho dôvodu, ţe tak podnik, ktorý vlastní alebo prevádzkuje infraštruktúru, ako aj podnik, ktorý ţiada o umoţnenie pouţívania infraštruktúry, poskytuje alebo chce poskytovať na predmetnej infraštruktúre sluţby koncovým uţívateľom. Oba podniky teda súťaţia o toho istého zákazníka. Podmienky poskytovania infraštruktúry, vrátane ceny, nesmú byť nastavené tak, ţe podniku, ktorý ţiada o umoţnenie pouţívania existujúcej infraštruktúry, neumoţnia ekonomicky prospešne poskytovať svoje sluţby a konkurovať tak podniku, ktorý vlastní alebo spravuje infraštruktúru. Vynucovanie podmienok, ktoré zásadným spôsobom zniţujú konkurencieschopnosť sluţieb poskytovaných inými podnikmi ako samotným správcom infraštruktúry a prípadné odpojenie zákazníkov konkurencie, môţe s veľkou pravdepodobnosťou viesť k ukončeniu pôsobenia iných podnikov a zániku konkurenčného prostredia v príslušnej lokalite. Diskriminačné konanie správcu vedení môţe poškodiť koncových uţívateľov tým, ţe nebudú mať moţnosť výberu poskytovateľa sluţby, ceny ani kvality sluţby. Podmienky pouţívania existujúcej infraštruktúry musia byť preto vţdy nastavené nediskriminačne, a to tak vo vzťahu k samotným podnikom, ako aj ku koncovým uţívateľom. Ţalovaný však v správnom konaní túto otázku, napriek opakovaným pripomienkam ţalobcu, ignoroval. Ţalobca má za to, ţe Úrad sa mal otázkou diskriminácie zaoberať, a to s prihliadnutím na časový faktor zmeny správcu vedení v dotknutých objektoch a tieţ s ohľadom na špecifické postavenie ţalobcu ako ním priamo regulovanému subjektu na relevantných trhoch, ktoré majú priamy súvis s poskytovaním sluţieb v dotknutých objektoch. Zistenie skutkového stavu v tomto správnom konaní bolo teda zjavne nedostatočné. 8 4Sţ/12/2014 Výška nákladov spoločnosti SWAN Napadnuté rozhodnutia neobsahujú ţiadne konkrétne čísla, z ktorých by ţalobca mohol vychádzať pri hodnotení obsahu rozhodnutia. Spoločnosť ţalobcu v celom konaní nemala moţnosť oboznámiť sa s týmito údajmi, čo do značnej miery obmedzilo jej moţnosť relevantne sa vyjadriť k podkladom Napadnutých rozhodnutí, spôsobu ich zistenia a ich obsahu. Z tohto dôvodu ţalobca ani nemal moţnosť zhodnotiť a vyjadriť sa k záveru Úradu o tom, ţe návrh zmluvy o zdieľaní predloţený so spoločnosťou SWAN údajne spĺňa všetky zákonné poţiadavky, keďţe nie je zrejmé, aká je výška alebo aspoň štruktúra (typológia) nákladov predloţených v správnom konaní spoločnosťou SWAN. Z tohto pohľadu sú teda Napadnuté rozhodnutia tieţ do značnej miery nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. V tejto súvislosti dáva do pozornosti aj špecifickú povahu tohto konania, pokiaľ ide o náklady na infraštruktúru. Ustanovenie § 67 ods. 4 ZEK totiţ priamo predpokladá, ţe Úrad má rozhodovať o pravidlách rozdelenia nákladov, je teda zrejmé, ţe minimálne štruktúra nákladov dotknutých strán sa stane súčasťou výroku rozhodnutia a tým známa minimálne dotknutým sporovým stranám, ktorým by sa takéto rozhodnutie doručovalo. Táto skutočnosť musí prirodzene determinovať aj postoj spoločnosti SWAN a Úradu k skutočnostiam, ktoré spoločnosť SWAN označuje ako obchodné tajomstvo. Ochrana informácií kaţdej z dotknutých strán tak prirodzene nemôţe pokrývať všetky skutočnosti finančnej alebo obchodnej povahy spojené so zriadením a prevádzkovaním infraštruktúry. Ak mal Úrad v konaní záujem chrániť skutočnosti označené spoločnosťou SWAN ako obchodné tajomstvo, ţalobca má za to, ţe určite mal nájsť vyváţenejší prístup pokiaľ ide o vzťah ochrany obchodného tajomstva spoločnosti SWAN na jednej strane a transparentnosti rozhodovania na strane druhej.
názoru ţalobcu je tieţ nedostatočná iba konštatácia ţalovaného o tom, ţe sa oboznámil s nákladmi vynaloţenými spoločnosťou SWAN v dotknutých objektoch, a ich všeobecné odobrenie (str. 12 prvostupňového rozhodnutia). Úrad sa ani nepokúsil zvýšiť zrozumiteľnosť a transparentnosť tohto rozhodnutia tým, ţe by uviedol, aké kategórie (typy) nákladov vynaloţených spoločnosťou SWAN povaţuje za oprávnené a najmä prečo. Otázka primeranosti a opodstatnenosti nákladov je pritom pre tento typ konania kľúčová a bez jej náleţitého posúdenia, dostatočne zrozumiteľného pre oboch účastníkov konania, nie je moţné vo veci rozhodnúť v súlade so zákonom. Preto bol pre ţalobcu prekvapujúci postup Úradu vyplývajúci z napadnutých rozhodnutí v tom smere, ţe Úrad nevyuţil svoju 9 4Sţ/12/2014 zákonom zverenú regulačnú právomoc a nepochopiteľne sa utiekol ku konštatáciám smerujúcim k obhajobe cenotvorby spoločnosti SWAN ako jeho úplne autonómnej obchodnej otázke. Pritom je zrejmé, ţe špecifikom tohto sporu je práve časové a nákladové hľadisko, t.j. skutočnosť, ţe spoločnosť SWAN sa pokúša svoju cenotvorbu vnútiť subjektom, ktoré v dotknutých nehnuteľnostiach dlhodobo pôsobia a poskytujú, resp. v pozícii koncových uţívateľov vyuţívajú verejné elektronické komunikačné sluţby, čo v konaní kládlo na posúdenie štruktúry a výšky nákladov vynaloţených spoločnosťou SWAN zvýšené nároky. Úrad však túto otázku v správnom konaní neposudzoval. Ţalobca zastáva názor, ţe napadnuté rozhodnutia, ako aj postup správneho orgánu, ktorý im predchádzal, sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci – sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a v správnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre riadne a zákonné rozhodnutie vo veci. Na základe vyššie uvedeného má ţalobca za to, ţe v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 OSP sú naplnené dôvody na zrušenie oboch napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalobca navrhuje, aby súd vydal nasledovný rozsudok: Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie predsedu Úradu o rozklade č. 75/PÚ/2014 zo dňa 07.04.2014 a rozhodnutie Úradu, odboru technickej regulácie č. 46/OTR/2014 zo dňa 16.01.2014 a vec vracia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových sluţieb na ďalšie konanie. II. K podanej ţalobe sa vyjadril ţalovaný uvádzajúc: 1. Ţalobca v ţalobe v bode 1. poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a konania pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom svoje argumenty opiera v zásade o totoţné tvrdenia ako uvádzal uţ počas správneho konania vo svojich vyjadreniach a najmä v podanom Rozklade proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových sluţieb, odboru technickej regulácie č. 46/OTR/2014 zo dňa 16.01.2014, č. listu 82/OTR/2014 (ďalej len „rozklad“). 10 4Sţ/12/2014 Regulačný úrad sa nestotoţňuje s právnym názorom ţalobcu,
ktorého by mal úrad ako regulačný orgán automaticky a bez posudzovania zákonných poţiadaviek vydávať len z dôvodu návrhu podniku rozhodnutie, ktorým by zasiahol regulačným opatrením do zmluvných vzťahov medzi podnikmi, respektíve obmedzil zmluvnú slobodu jednotlivých podnikov a nariadil v ňom z pozície moci aj pravidlá rozdelenia nákladov. Samotné podanie návrhu ţalobcu na správny orgán mu zo zákona nezakladá nárok na také rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by mu bolo bez ďalšieho zákonného postupu vyhovené v celom rozsahu.
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Prvostupňový orgán ako príslušný štátny orgán postupoval v súlade s ústavnou poţiadavkou na zákonný postup, keď vykladal účastníkom citované ustanovenie § 67 ods. 4 druhá veta „Úrad v tomto rozhodnutí určí aj pravidlá rozdelenia nákladov...“ v kontexte predchádzajúcich ustanovení a s ohľadom na zmysel, účel a systematické umiestnenie v zákone. Ustanovenie § 67 ods. 4 prvá veta zákona o elektronických komunikáciách, ako ustanovenie predchádzajúce účastníkom citovanej časti uvádza: „Úrad môţe z vlastného podnetu alebo na návrh niektorého z podnikov, ktoré sa nedohodnú na obsahu zmluvy
odseku 3, po konzultáciách s ohľadom na verejný záujem, ktorým je ochrana ţivotného prostredia, verejného zdravia, verejného poriadku alebo z dôvodu cieľov územného plánovania, rozhodnúť o spoločnom pouţívaní infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení.“ Z pozitívno-právneho hľadiska si nie je moţné túto kompetenčnú právomoc regulačného úradu zamieňať s tvrdenou povinnosťou úradu vţdy rozhodnúť o spoločnom pouţívaní infraštruktúry. Takémuto rozhodnutiu musí predchádzať posúdenie úradu ako správneho orgánu, či je vydanie rozhodnutia dôvodné na základe ustanovení § 67 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách a samozrejme je potrebné brať ohľad na výsledky a závery vyplývajúce z konzultácií. Aţ v prípade, ak by regulačný úrad dospel k záveru, ţe je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné zasiahnuť do súkromnoprávnych vzťahov medzi podnikmi a takto im z úradnej moci obmedziť zmluvnú slobodu, potom by
dikcie § 67 ods. 4 druhá veta musel v rozhodnutí o spoločnom pouţívaní infraštruktúry určiť aj pravidlá rozdelenia nákladov. 11 4Sţ/12/2014 Posúdenie otázky odôvodnenosti regulačného zásahu týkajúceho sa spoločného pouţívania infraštruktúry ako aj samotného vyriešenia účastníkom tvrdeného sporu, je v rámci zákonných limitov predmetom správnej úvahy regulačného úradu. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, ţe
4 zákona o elektronických komunikáciách prvá veta úrad môţe o spoločnom pouţívaní infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení rozhodnúť aj z vlastného podnetu. Pri posudzovaní otázky vyuţitia správnej úvahy, ktorú zákonodarca regulačnému úradu v tomto konaní nepochybne priznal, je nevyhnutné poukázať na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sţ/28/2012-149 s. 42 tretí odsek: „V kontexte uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky pokladá za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).“ Regulačný úrad postupoval v súlade s § 67 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, keď skúmal zmluvné podmienky, ktoré predloţil účastník konania – spoločnosť SWAN na základe iniciatívy a dopytu zo strany ţalobcu – spoločnosti Slovak Telekom s ohľadom na ich moţný a ţalobcom tvrdený diskriminačný charakter.
právneho názoru regulačného úradu je posudzovanie a zistenie diskriminačných podmienok poskytovania predmetnej sluţby medzi podnikmi zákonnou poţiadavkou na vydanie rozhodnutia o spoločnom uţívaní infraštruktúry.
regulačného úradu by akýkoľvek zásah do zmluvných podmienok medzi podnikmi bez predchádzajúceho zistenia potreby korekcie týchto podmienok smerom k poţiadavkám zákona, bol nielen neodôvodnený z pohľadu regulačných princípov a úloh regulačného úradu, ale zároveň aj nezákonný vzhľadom na poţiadavku
1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Snaha ţalobcu vykladať predmetné ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách tak, ţe regulačný úrad musí vţdy rozhodnúť o pravidlách rozdelenia nákladov, vedie aţ k logicky a právne absurdným tvrdeniam, ţe ak regulačný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, ţe návrh zmluvy predloţený 12 4Sţ/12/2014 spoločnosťou SWAN „spĺňa všetky zákonné poţiadavky“, malo by to smerovať k vydaniu rozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán stanoví takéto zmluvné podmienky za záväzné pre obe strany sporu. Tento postup by viedol k nútenému uzavretiu zmluvy a to dokonca aj v prípade, keď ţalobca nemá záujem za daných podmienok zmluvu uzavrieť a ţiaden právny predpis jej takúto povinnosť ako ţiadajúcej strane ani neukladá. Tvrdenie ţalobcu o neefektívnosti a neprimeranosti predmetného konania vzhľadom na rozsah a mnoţstvo získaných podkladov a dôkazov povaţuje regulačný úrad za nepodloţené, pretoţe povinnosťou správneho orgánu
1 správneho poriadku je zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Ţalobca nekonkretizoval, ktorý úkon prípadne úkony regulačného úradu v konaní povaţuje za neefektívne, alebo neprimerané a prečo a zároveň tieto tvrdenia nepodkladá ţiadnym dôkazom. Ţalobca v ţalobe argumentuje judikátom Európskeho súdu pre ľudské práva – Suominen v. Fínsko, v ktorom súd uviedol, ţe účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, ţe boli vypočuté a ako aj moţnosť odvolať sa a následne umoţniť preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Regulačný úrad má zato, ţe dané moţnosti ţalobcovi poskytol (výzvy na vyjadrenie pred vydaním napadnutých rozhodnutí sú súčasťou spisu) a podrobne sa vysporiadal s jednotlivými pripomienkami ţalobcu predloţenými v správnom konaní ako na prvom tak aj na druhom stupni. Predseda regulačného úradu listom č. 41/PÚ/2014, označeným ako Výzva pred vydaním rozhodnutia, doručeným dňa 18.03.2014 oboznámil ţalobcu – spoločnosť Slovak Telekom s právami v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku a určil mu na vyuţitie týchto práv lehotu 5 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Dňa 20.03.2014 oprávnený zástupca ţalobcu nahliadol do administratívneho spisu a bolo mu umoţnené vyhotoviť si elektronicky kópie podkladov. O úkone bola vyhotovená 13 4Sţ/12/2014 Zápisnica z nahliadnutia do spisového materiálu zo dňa 20.
ţalobcu významný zásah do existujúcich vzťahov medzi ţalobcom a vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ako aj ţalobcom a jeho koncovými uţívateľmi. Zároveň poukazuje na podnikateľské riziko, ktoré na seba prevzala spoločnosť SWAN, keď vedome prevzala prevádzku telekomunikačných vedení a upozorňuje na skutočnosť, ţe náhla zmena podmienok uţívania vedení sa môţe stať efektívnym nástrojom neférového konkurenčného boja, keďţe spoločnosť SWAN je
vyjadrenia ţalobcu jej priamym konkurentom. Regulačný úrad konal v rámci kompetencií, ktoré sú mu pridelené z príslušných ustanovení zákona o elektronických komunikáciách a vzťahy so spoločnosťou SWAN, pripadne predchádzajúce vzťahy s vlastníkom práv k predmetným vedeniam či dotknutým objektom, sú zaloţené najmä na komerčnej báze a ošetrené ustanoveniami súkromného práva. Ako sám ţalobca uvádza v tomto bode, vzťahy medzi jednotlivými podnikmi a vlastníkom budov sú zaloţené na konkrétnych obchodných prípadoch, s ktorými novo navrhnuté obchodné podmienky nemusia byť v súlade.
ţalobcu sa touto základnou otázkou regulačný úrad v konaní nezaoberal. Uvedené argumenty však ţalobca predkladal uţ v rozklade a predseda úradu sa s nimi (ako je moţné vidieť v druhostupňovom rozhodnutí zaloţenom v predloţenom spise na s. 7) uţ zaoberal a vysporiadal tak, ţe je nevyhnutné rozlišovať zmluvné podmienky nevýhodné (alebo menej výhodné) pre jednu stranu z hľadiska konkrétneho obchodného prípadu alebo podnikateľského plánu a zmluvné podmienky, ktoré sa dostávajú do rozporu s poţiadavkami na nediskriminačné podmienky
zákona o elektronických komunikáciách ako predpisu verejného práva. Otázka posúdenia diskriminačnej povahy zmluvných podmienok, tak ako ju vykonal a odôvodnil regulačný úrad, nie je moţná bez zohľadnenia podnikov ako hráčov na trhu elektronických komunikácií, avšak vţdy za dodrţania § 11 ods. 1 prvá veta zákona o elektronických komunikáciách a to, ţe regulačný úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. 15 4Sţ/12/2014 Naplnenie princípu objektívnosti v procese rozhodovania potom znamená, ţe úlohou regulačného orgánu nie je suplovať alebo chrániť podnikateľské rozhodnutia jednotlivých podnikov (v tomto prípade ţalobcu) a zbavovať ich podnikateľského rizika, ale ex ante reguláciou chrániť hospodársku súťaţ tvorenú všetkými podnikmi. Nakoľko regulačný úrad nezistil diskriminačný charakter navrhnutých zmluvných podmienok zo strany spoločnosti SWAN ţalobcovi, a teda nenašiel zákonné dôvody, ktoré by ho k tomu v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zaväzovali, nevykonal regulačný zásah. Ţalobca poukazuje na § 78 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách,
ktorého oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich uţívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Nárok na náhradu, ktorý vznikol vlastníkovi nehnuteľnosti z dôvodu výkonu takých oprávnení, si môţe vlastník nehnuteľností uplatniť od podniku v lehote ustanovenej doterajšími predpismi, najneskôr však do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká. Ţalobca tvrdí, ţe regulačný úrad predmetné ustanovenie neaplikoval, avšak neuvádza akým spôsobom by aplikácia tohto ustanovenia zmenila rozhodnutie v jeho prospech, prípadne ako by podporila jeho tvrdenia. Uvedené ustanovenie z právneho hľadiska len deklaruje zachovanie statusu quo oprávnení k cudzím nehnuteľnostiam vzhľadom k pôsobeniu právnych dôsledkov nadobudnutia účinnosti zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a nespôsobuje v predmetných konaniach ţiadne právne účinky spôsobilé ovplyvniť napadnuté rozhodnutia regulačného úradu. Regulačný úrad zvyčajne neuvádza v rozhodnutiach prechodné ustanovenia, ktoré nie sú spôsobilé svojou povahou ovplyvniť konanie a rozhodnutie a preto tento argument povaţuje za účelový a nemajúci vplyv na zákonnosť rozhodnutí. K otázke namietanej diskriminácie ţalovaný poukázal na tvrdenia ţalobcu, ţe prístup spoločnosti SWAN k nemu povaţuje za diskriminačný a namieta diskrimináciu voči spoločnosti SWAN, nie voči iným podnikom. Regulačný úrad sa uvedenou pripomienkou uţ zaoberal v správnom konaní a opätovne uvádza nasledujúce skutočnosti, ktoré ho viedli k záverom vyplývajúcim z posúdenia tvrdenej diskriminácie ţalobcom. 16 4Sţ/12/2014 Ţalobca predkladá
ţalovaného regulačnému úradu hypotetické závery, ktoré neopiera o reálny stav. Uvedené tvrdenia a chápanie pojmu nediskriminácie nijako nespochybňujú zistenia a závery vyvodené regulačným úradom v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Kde sa na s. 12 napadnutého prvostupňového rozhodnutia k otázke diskriminácie uvádza: „V záujme vyhodnotenia prvého uhla pohľadu na diskrimináciu si úrad od podniku SWAN vyţiadal všetky zmluvy o uţívaní siete, ktoré uzavrel s inými podnikmi, ktoré poskytujú svoje sluţby v ZOC MAX. Konkrétne ide o zmluvy medzi podnikom SWAN a podnikmi Slovanet, a.s., HMZ RADIOKOMUNIKACIE, spol. s r.o., RealNet, s.r.o. a GTS Slovakia, s.r.o. Po preskúmaní uvedených zmlúv a ich porovnaní s návrhom zmluvy o uţívaní siete, ktorý bol predloţený podniku Slovak Telekom úrad dospel k záveru, ţe všetky tieto zmluvy obsahujú rovnaké cenové podmienky, aké obsahuje aj návrh zmluvy predloţený podniku Slovak Telekom, a teda v danom prípade nedošlo ku diskriminácii podniku Slovak Telekom zo strany podniku SWAN. S cieľom preskúmať druhý uhol pohľadu na diskrimináciu si úrad od podniku SWAN vyţiadal podrobný rozpis všetkých nákladov, vrátane uvedenia ich výšky, ktoré boli vynaloţené a sú priebeţne vynakladané na zriadenie a prevádzkovanie sietí v ZOC MAX. SWAN tento rozpis nákladov úradu predloţil a označil ho ako predmet obchodného tajomstva. Úrad posúdil podnikom SWAN predloţený rozpis nákladov a zistil, ţe podnik SWAN vynaloţil len náklady, ktoré súvisia s investíciou a správou vnútorných rozvodov v ZOC MAX. SWAN ako podnik
1 zákona o elektronických komunikáciách, je podnikateľom
2 písm. c/ Obchodného zákonníka. Z definície podnikania
1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe je to sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Z toho dôvodu si SWAN ako podnikateľ určuje ceny v takej výške, ktorá mu zabezpečí jednak návratnosť vynaloţených nákladov a aj primeranú výšku zisku. Slovak Telekom vo svojom návrhu ţiada určenie výšky odplaty za uţívanie vnútorných vedení vo výške porovnateľných sluţieb
referenčnej ponuky na prístup k účastníckemu vedeniu. SWAN vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, ţe výška odplaty, ktorú navrhuje ţalobca v ţiadnom prípade nepokryje náklady, ktoré SWAN má a mal v súvislosti s prevádzkou sietí v ZOC MAX. Úrad má zato, ţe určenie výšky odplaty za uţívanie 17 4Sţ/12/2014 vnútorných vedení je vo voľnej dispozícii podniku, ktorý je správcom a prevádzkovateľom príslušnej infraštruktúry, v danom prípade podniku SWAN, nakoľko jemu vznikajú reálne náklady v súvislosti s investíciou a správou vnútorných vedení. Stanovenie výšky odplaty
referenčnej ponuky na prístup k účastníckemu vedeniu ako navrhol Slovak Telekom nie je opodstatnené, keďţe určenie výšky poplatkov za uţívanie vnútorných vedení prináleţí podniku SWAN, ktorého cenová politika sa obligatórne neodvíja od referenčnej ponuky podniku Slovak Telekom a úrad nevidí dôvod, prečo by mal podnik SWAN ako podnikateľ
2 písm. c/ Obchodného zákonníka poskytovať svoje sluţby za podnákladové ceny. Úrad dospel k záveru, ţe SWAN nepoţíva nápadne výhodnejšie podmienky poskytovania elektronických komunikačných sluţieb a sietí, ako poskytuje ostatným podnikom v ZOC MAX. Z toho dôvodu nedošlo ku diskriminácii podniku Slovak Telekom zo strany podniku SWAN.“ K výške nákladov spoločnosti SWAN regulačný úrad uvádza, ţe postupoval v súlade so zákonom, vzhľadom na inštitút ochrany obchodného tajomstva, keď zamestnanci nesprístupnili informácie, ktoré boli predmetom obchodného tajomstva spoločnosti SWAN ţalobcovi, pri nahliadaní do administratívneho spisu a ani iným spôsobom, keďţe ich spoločnosť SWAN tejto povinnosti nezbavila.
1 zákona o elektronických komunikáciách: „Zamestnanci úradu sú povinní dodrţiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili. Od povinnosti mlčanlivosti môţe zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.“ Ţalobca dostal moţnosť nahliadnuť do administratívneho spisu vedeného v predmetnom konaní a toto svoje právo
2 správneho poriadku
úradného záznamu zo dňa 07.01.2014 (súčasťou spisu) vyuţil a oprávnenému zástupcovi boli predloţené aj fotokópie vyţiadaných podkladov, pričom predloţený spis bol sprístupnený v súlade s ustanoveniami o ochrane obchodného tajomstva.
ţalobcu sa v konaní predpokladá rozhodnutie, v ktorom sa zároveň rozhodne minimálne o štruktúre nákladov a preto by mali byť náklady známe minimálne dotknutým stranám, ktorým sa rozhodnutie doručuje. 18 4Sţ/12/2014 V prípade, ak je predmetom textu rozhodnutia obchodné tajomstvo, prvostupňový orgán štandardne technickými prostriedkami (vyčiernením konkrétnej časti rozhodnutia) zamedzí prístupu k takto chráneným informáciám, a to takým spôsobom, aby rozhodnutie zostalo určité, odôvodnené a vykonateľné. V tomto konkrétnom prípade sa
ţalovaného jedná o bezpredmetnú pripomienku, keďţe úrad o nákladoch nerozhodoval, úvahy ţalobcu tak zostávajú len v hypotetickej rovine a uvedený postup sa nijako nedotýka jeho práv, prípadne právom chránených záujmov. Opätovné argumentácie ţalobcu k absencii pravidiel rozdelenia nákladov v rozhodnutí vznikli nesprávnou interpretáciou zákona o elektronických komunikáciách a regulačný úrad sa s nimi vysporadúva vyššie.
ţalobcu je tieţ nedostatočná iba konštatácia prvostupňového orgánu o tom, ţe sa oboznámil s nákladmi vynaloţenými spoločnosťou SWAN v dotknutých objektoch a ich všeobecné odobrenie. Regulačný úrad sa
ţalobcu ani nepokúsil zvýšiť zrozumiteľnosť a transparentnosť napadnutých rozhodnutí tým, ţe by uviedol, aké náklady povaţuje za oprávnené a prečo.
ţalobcu je otázka primeranosti a opodstatnenosti nákladov pre tento typ konania kľúčová. Regulačný úrad sa nestotoţnil s názorom ţalobcu ohľadom rozsahu a spôsobu zisťovania skutkového stavu.
2 zákona o elektronických komunikáciách má byť pouţívanie existujúcej infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení, umoţnené ţiadajúcemu podniku za podmienok, ktoré nie sú diskriminujúce a za odplatu a zároveň len v prípade, ak to nevyţaduje náročné dodatočné práce a s tým spojené náklady. V tomto rozsahu sa regulačný úrad posudzovaním zmluvných podmienok aj zaoberal, o čom svedčí dostatočne komplexné odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia k otázke posudzovania nediskriminačných podmienok najmä na s. 12 a nasledujúce. Rozsah posudzovania jednotlivých nákladových poloţiek, ktorý poţaduje ţalobca, býva predmetom konaní o cenovej regulácii podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu, kde sa v rozhodnutí priamo pouţíva nákladový model pracujúci s jednotlivými nákladovými poloţkami. V tomto prípade sa však o cenovej regulácii nekoná a regulačný úrad by takýmto konaním prekročil svoje právomoci. 19 4Sţ/12/2014 Regulačný úrad má na základe vyššie uvedeného za to, ţe pri vydaní napadnutých rozhodnutí ako i v procese, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, postupoval v súlade s príslušnými platnými a účinnými právnymi predpismi a povaţuje napadnuté rozhodnutia za správne z vecnej i právnej stránky. Ţalobca v ţalobe nepreukázal svojimi tvrdeniami ani jeden dôvod na zrušenie rozhodnutia
2 O.s.p. a preto regulačný úrad navrhuje, aby NS SR v súlade s § 250j ods. 1 rozhodol tak, ţe ţalobu zamietne. III. Súd uznesením zo dňa 14. apríla 2015 pribral do konania spoločnosť SWAN, a.s., Bratislava. Spolu s uznesením bola pribratému účastníkovi konania doručená ţaloba i vyjadrenie ţalovaného k ţalobe. IV. Najvyšší súd ako vecne príslušný na konanie a preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného na základe podanej ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
2 písm. a/ v spojení s § 247 O.s.p. a nasl. a na pojednávaní súdu dňa 5. mája 2015, po preskúmaní dôvodov uvedených v ţalobe, po vypočutí zástupcov ţalobcu a ţalovaného a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu ako aj s obsahom rozhodnutí ţalovaného dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, tento skutkový stav veci: Predseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových sluţieb (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný správny orgán
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), §74 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), § 12 ods. 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových sluţieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol o rozklade účastníka konania Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, (ďalej len „Slovak Telekom“ alebo „účastník“) proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových sluţieb, odboru technickej regulácie (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. 46/OTR/2014 zo dňa 16.01.2014 (ďalej len prvostupňové 20 4Sţ/12/2014 rozhodnutie), ktorým prvostupňový orgán rozhodol vo veci spis. zn. 23/OTR/2013 o spoločnom uţívaní infraštruktúry
4 zákona o elektronických komunikáciách tak, ţe
2 a § 61 ods. 3 Správneho poriadku sa prvostupňové rozhodnutie č. 46/OTR/2014 zo dňa 16.01. 2014 potvrdzuje a podaný rozklad zamieta. Dňa 17.07.2013 bol prvostupňovému orgánu doručený návrh na vydanie rozhodnutia o spoločnom uţívaní infraštruktúry podniku Slovak Telekom zaevidovaný pod č. 2205/OTR/2013, v ktorom podnik Slovak Telekom navrhol, aby prvostupňový orgán vydal rozhodnutie
4 zákona o elektronických komunikáciách, ktorým uloţí podniku SWAN Bratislava, (ďalej len „SWAN“) „povinnosť umoţnenia spoločného uţívania infraštruktúry, vrátane priestorov a častí vedení elektronických komunikačných sietí, spočívajúcej v povinnostiach:
zmluvných dokumentov na poskytovanie sluţieb svojim maloobchodným i veľkoobchodným zákazníkom musí mať obligatórne súhlas správcu, resp. vlastníka vnútorných rozvodov. Spoločnosť SWAN uviedla v administratívnom konaní, ţe má za to, ţe sa prvostupňový orgán dostatočne vysporiadal ako v konaní, tak aj v odôvodnení 21 4Sţ/12/2014 prvostupňového rozhodnutia s otázkou vzájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Poukázal na skutočnosť, ţe spoločnosť Slovak Telekom, a.s., nie je diskriminovaná voči spoločnosti SWAN a jej účastníci nie sú znevýhodňovaní voči účastníkom spoločnosti SWAN, keďţe náklady sú rozkalkulované na kaţdú trasu infraštruktúry, bez ohľadu na to, kto uvedenú infraštruktúru vyuţíva. Spoločnosť SWAN, a.s., nesúhlasila s tvrdením spoločnosti ţalobcu o nemoţnosti profitovania a rozširovania zákazníckej bázy za ponúknutých podmienok. Zdôraznila skutočnosť, ţe ţalobca sa zaujíma o konkurencieschopnosť len jednostranne a nerešpektuje skutočnosť, ţe spoločnosť SWAN, a.s., ako podnikateľský subjekt nemôţe poskytovať sluţby pod náklady a ďalej zdôraznila, ţe za tých istých podmienok, ako boli ponúknuté spoločnosti Slovak Telekom, a.s., profitujú z poskytovania sluţieb ďalšie štyri spoločnosti, ktoré dokonca získavajú nových zákazníkov a sú teda konkurencie schopné. Záverom poukázala na súčasný stav veci, ţe v záujme riešenia súčasnej situácie týkajúcej sa uţívania infraštruktúry, umoţnila spoločnosti Slovak Telekom, a.s., aţ do právoplatného rozhodnutia regulačného úradu poskytovať sluţby svojim klientom a dokonca zriaďovať nové sluţby a to bez ohľadu na skutočnosť, ţe spoločnosť Slovak Telekom, a.s., nemá uzavretú zmluvu o uţívaní siete a za poskytované sluţby neplatí ţiadnu odplatu.
1 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik, ktorý má práva
1 písm. a/, môţe vyuţívať cudzie vnútorné rozvody vedení stavieb a priestorov, v ktorých má podnik záujem poskytovať verejné sluţby. Podnik je povinný uhradiť primerane a na základe pomeru vyuţitia skutočne vynaloţené náklady na zachovanie a opravy takýchto rozvodov. Náhradu nákladov na zachovanie a opravy vnútorných rozvodov vedení vynaloţených vlastníkom rozvodov vlastník môţe poţadovať od podniku do šiestich mesiacov od ich vynaloţenia, inak toto právo zaniká.
2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v rozhodujúcom období „Ak podnik nemôže umiestniť vedenie alebo inštalovať telekomunikačné zariadenie, alebo ak to môže vykonať len s neprimeraným obmedzením využívania cudzích nehnuteľností, môže požiadať iný podnik poskytujúci siete alebo služby, aby mu za podmienok, ktoré nie sú diskriminujúce a za odplatu umožnil používať existujúcu 22 4Sţ/12/2014 infraštruktúru vrátane stavieb, priestorov a časti vedení, ak to nevyžaduje náročné dodatočné práce a s tým spojené náklady.“
3 zákona o elektronických komunikáciách „Podmienky pouţívania infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení
odseku 2 sa dohodnú v zmluve uzavretej medzi podnikmi. Odmietnuť uzavretie zmluvy možno len z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti alebo zo závažných bezpečnostných dôvodov vzhľadom na verejný záujem.“
4 zákona o elektronických komunikáciách úrad môţe z vlastného podnetu alebo na návrh niektorého z podnikov, ktoré sa nedohodnú na obsahu zmluvy
odseku 3, po konzultáciách s ohľadom na verejný záujem, ktorým je ochrana ţivotného prostredia, verejného zdravia, verejného poriadku alebo z dôvodu cieľov územného plánovania, rozhodnúť o spoločnom pouţívaní infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení. Úrad v tomto rozhodnutí určí aj pravidlá rozdelenia nákladov.
5 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik je na základe ţiadosti úradu povinný poskytovať aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení
1 písm. a/, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraštruktúre. Úrad tieto informácie sprístupní dotknutým osobám.
6 zákona č. 351/2011 Z.z., úrad môţe na základe výsledku konzultácií uloţiť podniku, ktorý je drţiteľom práv
1 alebo vlastníkovi vnútorných rozvodov sietí stavieb a priestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné sluţby alebo, v ktorých má podnik záujem poskytovať verejné sluţby, aby spoločne vyuţívali vnútorné rozvody vnútri budovy alebo aţ po prvý sústreďovací bod alebo rozvádzač, ak je umiestnený mimo budovy, ak je to odôvodnené skutočnosťou, ţe duplicita takejto infraštruktúry by bola hospodársky neefektívna alebo fyzicky neuskutočniteľná. Prvostupňový správny orgán po posúdení veci, zohľadnení vyjadrení účastníkov správneho konania a vykonaní konzultácií v súlade s § 10 zákona o elektronických komunikáciách a následnom zistení, ţe spoločnosti Slovak Telekom boli dňa 29.01.2013 predloţené spoločnosťou SWAN návrhy zmlúv o pouţívaní infraštruktúry k jednotlivým 23 4Sţ/12/2014 budovám zábavno-obchodných centier MAX za nediskriminujúcich podmienok, ktoré však spoločnosť Slovak Telekom neprijala, vydal dňa 16.01.2014 rozhodnutie č. 46/OTR/2014, doručené účastníkom konania dňa 17.01.2014. V uvedenom rozhodnutí
2 aţ 4 zákona o elektronických komunikáciách prvostupňový orgán zamietol návrh spoločnosti Slovak Telekom v celom rozsahu. Dňa 30.01.2014 bol prvostupňovému orgánu doručený list účastníka konania, označený ako Rozklad proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových sluţieb, odboru technickej regulácie č. 46/OTR/2014 zo dňa 16.01.2014, č. listu 82/OTR/2014 (ďalej len „rozklad“), v ktorom sa účastník konania v štyroch bodoch domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a vzhľadom na dôvody uvedené v článkoch 2 a 3 aj jeho zrušenia a zároveň nového prejednania. Prvostupňový orgán nerozhodol o rozklade v rámci autoremedúry
1 Správneho poriadku, ale dňa 21.02.2014 predloţil v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku rozklad účastníka konania spolu so spisovým materiálom a prekladacou správou na rozhodnutie predsedovi Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových sluţieb (ďalej len „predseda úradu“)
3 zákona o elektronických komunikáciách. Predseda úradu preskúmal napadnuté rozhodnutie a potvrdil ho v celom rozsahu a podaný rozklad zamietol. Najvyšší súd na základe skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu konštatuje, ţe
ţalobcu je Úrad na základe návrhu podaného niektorým podnikom povinný meritórne rozhodnúť tak, ţe v rozhodnutí stanoví konkrétne podmienky spoločného pouţívania dotknutej infraštruktúry a zároveň určí aj pravidlá rozdelenia nákladov. Ţalobca povaţuje spôsob akým rozhodol Úrad o podanom návrhu za rozporný s účelom a obsahom právnej úpravy obsiahnutej v § 67 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách. Účastník má za to, ţe v predmetnom ustanovení zákonodarca stanovil Úradu v prípade návrhového konania a v prípade sporu o cene povinnosť vţdy rozhodnúť o pravidlách rozdelenia nákladov na uţívanie dotknutej infraštruktúry a to na základe dikcie druhej vety § 67 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, kde zákon pouţíva spojenie „Úrad v tomto rozhodnutí určí aj pravidlá rozdelenia nákladov ...“, a nie spojenie „môţe určiť“. 24 4Sţ/12/2014
ţalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie nemoţno povaţovať za také, ktorým by Úrad spor vyriešil, naopak len konzervuje neodôvodneným zamietnutím návrhu patovú situáciu, ktorá
účastníka existuje uţ od polovice roka 2013. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nesvedčí jeho výroku, nakoľko Úrad konštatuje, ţe návrh zmluvy predloţený spoločnosťou SWAN „spĺňa všetky zákonné poţiadavky“ a
účastníka takéto odôvodnenie smeruje primárne k stanoveniu takýchto zmluvných podmienok ako záväzných pre strany sporu, a nie k zamietnutiu návrhu, na základe čoho povaţuje účastník rozhodnutie za netransparentné a neodôvodnené. Účastník v rozklade tieţ vyjadril váţne pochybnosti o dodrţaní princípov efektívnosti a primeranosti, keďţe Úrad konal niekoľko mesiacov, zhromaţdil mnoţstvo podkladov a dôkazov potrebných pre meritórne rozhodnutie, pričom ale
účastníka je výsledkom prvostupňového konania taký stav, ktorý neprináša skutočné vyriešenie sporu ani potrebnú právnu istotu pre sporové strany a uţ vôbec nie pre týmto sporom dotknutých koncových uţívateľov a vlastníkov nehnuteľností. Nedodrţanie uvedených princípov v konaní a rozhodovaní je
ţalobcu v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Ţalovaný sa nestotoţnil s právnym názorom ţalobcu,
ktorého by mal úrad ako regulačný orgán automaticky a bez posudzovania zákonných poţiadaviek vydávať len z dôvodu návrhu podniku rozhodnutie, ktorým by zasiahol regulačným opatrením do zmluvných vzťahov medzi podnikmi, respektíve obmedzil zmluvnú slobodu jednotlivých podnikov a nariadil v ňom z pozície moci aj pravidlá rozdelenia nákladov. Samotné podanie návrhu účastníka na správny orgán, mu zo zákona nezakladá nárok na také rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by mu bolo bez ďalšieho zákonného postupu vyhovené v celom rozsahu.
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
názoru najvyššieho súdu z pozitívno-právneho hľadiska si nie je možné túto kompetenčnú právomoc správnych orgánov zamieňať s tvrdenou povinnosťou úradu vždy rozhodnúť o spoločnom používaní infraštruktúry. Takémuto rozhodnutiu musí predchádzať posúdenie úradu, či je vydanie rozhodnutia dôvodné na základe ustanovení § 67 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách a rovnako je potrebné brať ohľad na výsledky a závery vyplývajúce z konzultácií. Najvyšší súd však zdôrazňuje, ţe nejde o svojvoľné 25 4Sţ/12/2014 rozhodnutie správnych úradov. Aţ v prípade, ak by správny orgán na podklade dôsledne zisteného stavu veci dospel k záveru, ţe je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné zasiahnuť do právnych vzťahov zúčastnených subjektov rešpektujúc i zásady pravidiel hospodárskej súťaţe na strane jednej, ako i kompetencie ale i povinnosti národného regulátora na úseku elektronických komunikácií vyplývajúce i z úniového práva na strane druhej, je moţné (a v niektorých prípadoch bude zrejme nevyhnutné) obmedziť zmluvnú voľnosť podnikov na regulovanom trhu. V prípade, ak správny orgán vydá vyššie uvedené rozhodnutie, potom by
4 druhá veta citovaného zákona musel v rozhodnutí o spoločnom pouţívaní infraštruktúry určiť aj pravidlá rozdelenia nákladov medzi dotknuté subjekty. Posúdenie otázky odôvodnenosti regulačného zásahu týkajúceho sa spoločného pouţívania infraštruktúry ako aj samotného vyriešenia účastníkmi tvrdeného sporu, je v rámci zákonných limitov predmetom diskrečnej právomoci správnych orgánov. Prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 67 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, keď skúmal zmluvné podmienky, ktoré predloţil účastník konania – spoločnosť SWAN na základe iniciatívy a dopytu zo strany ţalobcu s ohľadom na ich moţný a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., tvrdený diskriminačný charakter.
názoru najvyššieho súdu je posudzovanie a zistenie diskriminačných podmienok poskytovania predmetnej sluţby medzi podnikmi jednou zo zákonných poţiadaviek na vydanie rozhodnutia o spoločnom uţívaní infraštruktúry. Tvrdenie spoločnosti Slovak Telekom o neefektívnosti a neprimeranosti predmetného konania vzhľadom na rozsah a mnoţstvo podkladov a dôkazov povaţuje najvyšší súd za dôvodné, najmä vzhľadom na obsah administratívneho spisu, keďţe v preskúmavaných rozhodnutiach skutočnosti obsiahnuté v spise čiastočne absentujú.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. 26 4Sţ/12/2014 Spoločnosť Slovak Telekom dostala v správnom konaní moţnosť nahliadnuť do predmetného administratívneho spisu a toto svoje právo
úradného záznamu zo dňa 07.01.2014 vyuţila a oprávnenému zástupcovi boli predloţené aj fotokópie vyţiadaných podkladov, pričom predloţený spis bol sprístupnený v súlade s ustanoveniami o ochrane obchodného tajomstva. Senát najvyššieho súdu konštatuje, ţe správne orgány postupovali v správnom konaní zákonne vzhľadom na inštitút ochrany obchodného tajomstva, keď zamestnanci ţalovaného nesprístupnili informácie, ktoré boli predmetom obchodného tajomstva spoločnosti SWAN spoločnosti Slovak Telekom pri nahliadaní do administratívneho spisu a ani iným spôsobom, keďţe ich spoločnosť SWAN tejto povinnosti nezbavila.
1 zákona o elektronických komunikáciách: „Zamestnanci úradu sú povinní dodrţiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámia. Od povinnosti mlčanlivosti môţe zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.“ Vyhodnotiac obsah ţalobou napadnutých rozhodnutí ako i postup správnych orgánov, ktorý predchádzal ich vydaniu, najvyšší súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia ţalovaného i prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné. Administ
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.