1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2005 Z.z.“) o tom, že navrhovateľka ako účastníčka správnych konaní č. 288-PLO/O-3290/2012, 287-PLO/O-3289/2012, 286-PLO/O-3288/2012, 284-PLO/O-3286/2012 porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe JOJ odvysielala dňa 21.03.2012 cca 22:29 hod., program Hotel paradise, ktoré klasifikovala ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „obscénne vyjadrovanie“ a scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie promiskuitného sexuálneho správania formou zábavy“, sexuálne scény, alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov. Ďalej dňa 20.03.2012 o cca 22:25 hod. v premiére a dňa 21.03.2012 o cca 14:58 hod. v repríze odvysielala v rámci programovej služby JOJ program Hotel paradise, ktorý klasifikovala ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „obscénne vyjadrovanie“ a scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie promiskuitného sexuálneho správania formou zábavy“, „sexuálne scény, alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy“ podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov. Ďalej dňa 19.03.2012 cca 21:30 hod. v premiére a dňa 20.03.2012 cca 14:46 hod. v repríze odvysielal v rámci programovej služby JOJ program Hotel paradise, ktorý klasifikoval ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „obscénne gestá“, „zobrazenie promiskuitného správania formou zábavy“, sexuálne scény, alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy“ podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov. Ďalej dňa 15.03.2012 cca 21:31 hod. v premiére a dňa 16.03.2012 cca 15:02 hod. v repríze odvysielala v rámci programovej služby JOJ program Hotel paradise, ktorý klasifikovala ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „vulgárny jazyk“, „obscénne vyjadrovanie“ a scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „obscénne gestá“ a „sexuálne scény, alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované 5Sž/21/2013 3 ako forma zábavy“ podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov. V dôsledku týchto konaní, došlo k nesprávnemu uplatneniu § 4 ods. 1 jednotného systému označovania (ďalej „JSO“). Za uvedené bola navrhovateľke
ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená úhrnná sankcia – pokuta určená
3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 6 000,- €. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudkami, sp.zn. 5Sž/24/2012, 5Sž/25/2012, 3Sž/24/2012 a 3Sž/25/2012 zrušil rozhodnutia odporkyne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko v tomto prípade boli splnené pojmové znaky pokračujúceho správneho deliktu. Najvyšší súd uviedol, že je potrebné o jednotlivých čiastkových porušeniach rozhodnúť jedným rozhodnutím a uložiť jednu sankciu – úhrnnú. Odporkyňa, viazaná právnym názorom najvyššieho súdu, postupovala v intenciách týchto rozhodnutí a uložila navrhovateľke úhrnnú sankciu za celkom 4 správne delikty. Pokiaľ išlo o námietku navrhovateľky ohľadom údajného porušenia ustanovenia § 22 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) odporkyňa uvádza, že z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva (6Sž/21/2012, ale aj 5Sž/24/2012), že oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie, konkrétne zvukovo-obrazovým záznamom nie je úkonom, o ktorom je potrebné spísať zápisnicu. Pokiaľ išlo o tvrdenie navrhovateľky, že odporkyňa nešpecifikovala, akým spôsobom mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti §20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. odporkyňa uvádza, že v oznámení o začatí správnych konaní uviedla konkrétny dátum a čas jeho odvysielania, ako aj programovú službu, na ktorej bol program odvysielaný. Tiež je tam špecifikovaný obsah. Navrhovateľka tiež namieta, že malo byť vydané jedno rozhodnutie a uložená jedna sankcia čo je bezpredmetné, pretože odporkyňa postupovala presne v súlade s týmto uvedeným a uložila navrhovateľovi jedným rozhodnutím jednu sankciu. 5Sž/21/2013 4 Navrhovateľka ďalej namieta nedodržanie kritérií legality a proporcionality. Odporkyňa uvádza, že proporcionalitu je potrebné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je zakotvenie určitých povinností všeobecným záväzným predpisom, v tomto prípade v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.. Rade neprináleží zachovanie proporcionality v tejto rovine skúmať. Navrhovateľka namieta, že JSO má mať len odporúčací charakter. Spochybňuje naliehavú spoločenskú potrebu a teda opodstatnenia označovania programov v televíznom vysielaní
vekovej vhodnosti. Túto rovinu skúmal však zákonodarca už pri zavedení tohto zákonného ustanovenia. Obdobné modely je možné nájsť vo väčšine štátov EÚ. Primárnym účelom nástroja JSO je ochrana maloletých prostredníctvom poskytovania jednoduchej, priamo dostupnej a jednotnej informácie rodičom o vekovej vhodnosti konkrétnej zložky programovej služby. Účelom JSO je informovanie rodičov o vekovej vhodnosti konkrétnej zložky programovej služby. Druhou rovinou proporcionality je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení. Uvedené explicitne vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 6 JSO, ktoré uvádza, že obsah každého diela sa klasifikuje samostatne, čo sa však nevzťahuje na posudzovanie obsahu upútavky. Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu porušenia povinnosti a to, že k porušeniu povinnosti došlo 4 čiastkovými útokmi a pokutu určila na 6 000,- €. II. Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedla, že vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu z vysielania členmi Rady je možné považovať za špecifickú formu ohliadky
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Vyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu – ohliadky má pre vysielateľa zásadný význam, keďže je to významnou procesnou zárukou, pretože táto je objektívnym popisom priameho pozorovania a formalizovaným súhrnom. Vykonávanie dôkazov nemôže prebiehať kabinetným spôsobom a nie je možné zápisnicu o vykonaní dôkazu stotožňovať s prepisom/popisom skutkového stavu vyhotovenom zamestnancom 5Sž/21/2013 5 Rady. Ďalej namietala, že odporkyňa nepostupovala v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, uvedenom v rozsudkoch, sp.zn. 5Sž/24/2012, 5Sž/25/2012, 3Sž/24/2012 a 3Sž/25/2012, keďže všetky konania, ktoré spája rovnaká skutková podstata neposúdila ako jeden celok.
názoru navrhovateľky, mala odporkyňa uskutočniť opätovne správne konanie so všetkými náležitosťami, so všetkými náležitosťami, ktoré k tomu patria. Navrhovateľka nevedela, že konania boli spojené a nebola jej daná možnosť, aby sa oboznámila so zmeneným skutkovým stavom. Navrhovateľke bola odňatá možnosť konať pred súdom. III. Odporkyňa sa vyjadrila k podanému opravnému prostriedku navrhovateľky a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/063/2013 zo dňa
názoru odporkyne účelová a vytrháva vyjadrenia NS SR z kontextu. Zo žiadneho z predmetných rozsudkov najvyššieho súdu nevyplýva, že bolo odporkyni vytknuté začatie viacerých správnych konaní. Vedenie viacerých správnych konaní v súvislosti s jednotlivými čiastkovými útokmi pokračujúceho 5Sž/21/2013 6 trestného činu nevylučuje ani trestný poriadok. Námietku navrhovateľky, že nevedela, že predmetné správne konania boli spojené, nepovažuje odporkyňa za opodstatnenú, pretože navrhovateľka bola oboznámená s rozsudkami najvyššieho súdu a vedela, že odporkyňa je povinná vydať len jedno rozhodnutie. Čo sa týka nemožnosti vyjadriť sa k predmetu správnych konaní, navrhovateľka sa vo všetkých správnych konaniach mala možnosť vyjadriť. Odporkyňa nemala dôvod začať znova správne konania, pretože skutkový stav sa nijako nezmenil, nebolo teda potrebné, aby opätovne vyzývala na vyjadrenie sa k predmetu konania. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
2 písm. a) v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.) a § 64 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa
tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).
2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Úlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom
ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým jedným rozhodnutím rozhodla, že navrhovateľka porušila celkom štyri krát povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že: Na programovej službe JOJ odvysielala dňa 21.03.2012 cca 22:29 hod., program Hotel paradise, ktoré klasifikovala ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „obscénne vyjadrovanie“ a scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie promiskuitného sexuálneho správania formou zábavy“, sexuálne scény, alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov. Ďalej dňa 20.03.2012 o cca 22:25 hod. v premiére a dňa 21.03.2012 o cca 14:58 hod. v repríze odvysielala v rámci programovej služby JOJ program Hotel paradise, ktorý klasifikovala ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „obscénne vyjadrovanie“ a scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie promiskuitného sexuálneho správania formou zábavy“, „sexuálne scény, alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy“ podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov. Ďalej dňa 19.03.2012 cca 21:30 hod. v premiére a dňa 20.03.2012 cca 14:46 hod. v repríze odvysielal v rámci programovej služby JOJ program Hotel paradise, ktorý klasifikoval ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „obscénne gestá“, „zobrazenie promiskuitného správania formou zábavy“, sexuálne scény, alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy“ podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov. Ďalej dňa 15.03.2012 cca 21:31 hod. v premiére a dňa 16.03.2012 cca 15:02 hod. v repríze odvysielala v rámci programovej služby 5Sž/21/2013 8 JOJ program Hotel paradise, ktorý klasifikovala ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „vulgárny jazyk“, „obscénne vyjadrovanie“ a scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „obscénne gestá“ a „sexuálne scény, alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy“ podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov. Za tento pokračovací správny delikt bola navrhovateľke uložená jedna sankcia – pokuta vo výške 6 000,- €.
4 zákona č. 308/2000 Z.z. na základe klasifikácie programov
vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený
osobitného predpisu.
5 JSO, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému označovania po celý čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby v pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným grafickým symbolom ako samostatný program.
1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností
tohto zákona a
osobitných predpisov.
1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:
3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4). Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priložených záznamov programov (§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.) a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu, vysloveným v rozsudkoch 3Sž/24/2012, 3Sž/25/2012, 5Sž/24/2012 a 5Sž/25/2012 má za to, že odporkyňa vydaním jedného rozhodnutia a udelením jednej sankcie za celkom štyri porušenia vykazujúce znaky pokračovacieho správneho deliktu, rešpektovala právny názor najvyššieho súdu ohľadom nutnosti uplatnenia analógie s trestným právom pri ukladaní sankcií. K námietke navrhovateľky uvedenej v opravnom prostriedku týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu, senát najvyššieho súdu opätovne uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu vysielania pre účely správneho konania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho konania oboznámila a poskytla jej možnosť vyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako k podkladu pre rozhodnutie. Navrhovateľka v rámci správneho konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania so záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že oboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou
1 správneho poriadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať vzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok – ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde však o oboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania. Tieto dôvody uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom obdobnom rozhodnutí 5Sž/14/2013 zo dňa 27.11.2014. 5Sž/21/2013 10 Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky uvedenú v opravnom prostriedku ohľadom odňatia možnosti konať pred správnym orgánom, najvyšší súd konštatuje, že nebolo porušené právo účastníka konať pred správnym orgánom. Skutočnosť, že správny orgán po zrušení rozhodnutí najvyšším súdom v ďalšom konaní odznova nezopakoval správne konanie ako celok, ale pokračoval spojením správnych konaní a vydaním len jedného – napadnutého rozhodnutia, je plne v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu v zrušujúcich rozsudkoch. Odporkyni neboli totiž vytknuté žiadne vecné pochybenia ohľadom zisteného skutkového stavu a dokazovania. Nebolo teda potrebné, aby sa navrhovateľka opakovane vyjadrovala k zisteným skutočnostiam (ku ktorým sa už raz vyjadrovala), pretože skutkový stav sa nijako nemenil. Odporkyňa správne postupovala, keď dodržala právny názor najvyššieho súdu ohľadom potreby aplikovať na pokračujúci správny delikt len jednu sankciu. Argument navrhovateľky ohľadom toho, že odporkyňa naďalej posudzuje program
častí a celkov neobstojí, pretože navrhovateľka musela opísať jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov do výroku napadnutého rozhodnutia a následne, pri vyvodení právneho záveru, že ide o pokračovací správny delikt správne postupovala tak, že napriek viacerým začatým správnym konaniam, uložila navrhovateľke len jednu sankciu. Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie odporkyne
2 O.s.p. potvrdil. O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd
4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému zákonu v znení účinnom od 01. októbra 2012,
ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 500 €. Účet najvyššieho súdu je vedený v Š. pod č. X.. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech. 5Sž/21/2013 11 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011) jednomyseľne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 26. marca 2015 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.