2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 63/2011 z 15. decembra 2011, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal ţalobcovi náhradu trov konania. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe s ohľadom na vymedzenie ţalobných dôvodov posudzoval, či ţalovaný správne vyhodnotil a právne posúdil zistený skutkový stav, keď v zmysle § 3 ods. 2 písm. i/ bod 4 a § 3 ods. 3 písm. b/ s poukazom na § 69a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z.z.“) v znení platnom a účinnom do 01.04.2008 uloţil ţalobcovi povinnosť zabezpečiť alebo vykonať primerané (bliţšie neurčené) technické alebo organizačné opatrenia 2 3 Sţo/43/2014 na odvrátenie hroziacej škody na nehnuteľnosti V. N. v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia a či túto povinnosť uloţil ţalovanému splniť v lehote, ktorú bolo moţné objektívne splniť. Krajský súd vychádzal zo zistenia, ţe kontrolou orgánov Štátnej energetickej inšpekcie a ďalšími dôkazmi bolo preukázané, ţe ţalobca ako právny nástupca Východoslovenských energetických závodov, š.p. Košice sa o elektrické vedenie, ktoré bolo predmetom kontroly, riadne stará, udrţuje ho v zodpovedajúcom technickom stave a plní si v tomto smere všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 656/2004 Z.z. V príčinnej súvislosti s aktuálnym technickým stavom vedenia nie je ohrozený ţivot, zdravie alebo majetok účastníka V. N., vlastníka nehnuteľností, v blízkosti ktorých sa predmetné vedenie vysokého napätia nachádza. Bez ohľadu na súčasný technický stav tohto vedenia však moţno na podklade záverov znaleckých posudkov vypracovaných v konaní pred Okresným súdom Trebišov spoľahlivo konštatovať, ţe vedenie vysokého napätia ponad nehnuteľností V. N. predstavuje ohrozenie zákonom chránených záujmov – ţivota, zdravia a majetku vlastníka priľahlej nehnuteľnosti. Táto hrozba vyplýva z nepopierateľného faktu, ţe nehnuteľnosť sa nachádza hlboko v ochrannom pásme, ktoré je v prípade 22kV vzdušného vedenia vysokého napätia určené vzdialenosťou 10 m napravo a 10 m naľavo od krajných vodičov. Ochranné pásma, ktoré boli do právneho poriadku zavedené súčinnosťou od 01.01.1958 zákonom č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny („elektrizačný zákon“), a platia i na základe zákona č. 656/2004 Z.z., sú stanovené nielen pre potreby bezpečnej prevádzky vedení vysokého napätia, ale aj na ochranu osôb, ktoré by sa mohli dostať do vplyvu či dosahu tohto vedenia. Nesporné je, ţe jedným z dôsledkov ustanovenia ochranného pásma bola nemoţnosť povoliť zriadenie stavieb zasahujúcich do ochranného pásma. Podnet vlastníka dotknutej nehnuteľnosti V. N. na konanie o prijatie opatrení na odvrátenie ohrozenia ţivota, zdravia alebo majetku bol podaný uţ v roku 1998, teda za účinnosti právnej úpravy zákona č. 656/2004 Z.z., ktorá umoţňovala ţalovanému uloţiť zabezpečenie takýchto opatrení právnemu predchodcovi ţalobcu – Východoslovenským energetickým závodom, š.p. Košice (voči ktorému si V. N. nárok uplatnil) a fakt, ţe tak urobil na Okresnom súde Trebišov nemôţe byť na jeho ujmu. Ţalovaný správne aplikoval zákon č. 656/2004 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom do 01.04.2008, keďţe konanie v predmetnej veci bolo začaté pred týmto dňom.
názoru krajského súdu, pokiaľ zákon zveruje ţalovanému kompetenciu rozhodovať o povinnosti zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia v záujme odstránenia a ohrozenia ţivota a zdravia ľudí alebo majetku, musí sám vyhodnotiť aké opatrenia prichádzajú do úvahy na riešenie situácie a v prípade, ţe vznikne spor medzi prevádzkovateľom elektrického vedenia a ohrozeným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti o to, čo je primeraným technickým alebo organizačným opatrením, musí takýto spor vyriešiť rozhodnutím o konkrétnych opatreniach, ktoré sa majú vykonať alebo zabezpečiť. Rozhodnutie ţalovaného o uloţení povinnosti vykonať alebo zabezpečiť bliţšie neurčené technické alebo organizačné opatrenia totiţ rieši len otázku, kto je zodpovedný za prijatie opatrení na ochranu ţivota, zdravia alebo majetku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a na koho náklady sa majú tieto opatrenia vykonať, avšak neukladá ţalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré má splniť aby hrozbu odstránil a konkrétny spôsob dosiahnutia tohto cieľa ponecháva na ţalobcu. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretoţe neupravuje všetky sporné otázky účastníkov konania v súvislosti s umiestnením vedenia vysokého 3 3 Sţo/43/2014 napätia. Odstránenie právnej neistoty medzi vlastníkom elektrického vedenia a vlastníkom priľahlej nehnuteľnosti moţno dosiahnuť len materiálne vykonateľným rozhodnutím o konkrétnych opatreniach, ktoré má ţalobca vykonať a absencia ich určenia môţe pre ţalobcu privodiť ďalší spor o primeranosť zrealizovaných opatrení a následne zbytočne vynaloţené náklady na strane ţalobcu, prípadne i ďalšie konanie s podobným predmetom. V súvislosti s rozhodovaním o konkrétnych opatreniach na odvrátenie hroziacej škody je povinnosťou ţalovaného preskúmať aj otázku primeranosti lehoty, v ktorej sa ţalobcovi ukladá splnenie povinností a následne rozhodnutie o lehote na plnenie náleţite odôvodniť. V tomto smere, pre nedostatočné zdôvodnenie uloţenej lehoty, krajský súd napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako nepreskúmateľné. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol, alternatívne rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe ţalobca v podanom rozklade ani v ţalobe nenamietal, ţe mu napadnutým rozhodnutím nebolo uloţené vykonať konkrétne opatrenie na odstránenie ohrozenia ţivota, zdravia alebo majetku vlastníka nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal na obdobné rozhodnutie MH SR č. 3150/2013-4100 zo dňa 02.08.2013, ktorým MH SR
2 písm. i/ bod
1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov právnickou osobou. Minister nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Za zodpovedajúcu zákonu sa teda povaţuje ţaloba, ktorá smeruje proti ministerstvu. S poukazom na uvedené zastáva názor, ţe ţalovaný v 1. rade: Minister hospodárstva Slovenskej republiky nemôţe byť účastníkom tohto konania. V priebehu celého konania, ako ani v rozsudku sa krajský súd s uvedenou skutočnosťou namietanou MH SR nevysporiadal. V ďalšej časti odvolania nesúhlasil s názorom krajského súdu, ţe zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, či by úprava vodičov postačovala na elimináciu hrozby vzniku škody.
zákona č. 656/2004 Z.z., platného a účinného v čase vydania rozhodnutia, rovnako aj
aktuálne platného a účinného zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“), sú stanovené 4 3 Sţo/43/2014 ochranné pásma pre vodiče bez izolácie pri napätí 1-35 kV vrátane 10 m po oboch stranách vedenia a pre zavesené káblové vedenie s napätím 1-35 kV vrátane, 1 m od krajného vodiča na kaţdú stranu. Nahradením holých vodičov závesným káblom v danom úseku vedenia by došlo k zúţeniu ochranného pásma, čím by v zmysle zákona rodinný dom V. N. bol uţ mimo ochranného pásma vedenia, a teda by bolo vylúčené moţné ohrozenie ţivota, zdravia alebo majetku vlastníka nehnuteľností z dôvodu existencie rodinného domu v ochrannom pásme vedenia, ku ktorej došlo v dôsledku zmeny legislatívnej úpravy a vydania zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), stanovujúceho od 01.01.1958 ochranné pásma vedení. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj MH SR) môţe konať len spôsobom vymedzeným zákonom a tak ponechalo na zváţení VSD, a.s., ako vlastníka vedenia vysokého napätia, aké konkrétne technické riešenie, ktoré by eliminovalo hrozbu vzniku škody na ţivote, zdraví alebo majetku vykoná. Riešenie navrhnuté VSD, a.s., uţ v roku 2005,
ktorého by došlo k úprave predmetného vedenia a zúţeniu ochranného pásma povaţuje ţalovaný aj s ohľadom na výsledky kontrol Štátnej energetickej inšpekcie a technický stav vedenia za primerané. Vzhľadom na zistený skutkový stav, a to zodpovedajúci technický stav vedenia, v konaní o návrhu V. N. ani nemoţno uvaţovať o technickom riešení viaţucom sa aj na nehnuteľností susediace s pozemkom V. N., a teda o výslovnom uloţení povinnosti VSD, a.s., vykonať preloţku predmetného vedenia. V prípade, ţe navrhnuté opatrenie primerané na odvrátenie hroziacej škody by V. N. následne nepovaţoval za vhodné, ako krajský súd uviedol v odôvodnení rozsudku, ale výslovne by trval na presunutí elektrického vedenia, išlo by o postup
656/2004 Z.z. resp.
251/2012 Z.z., z ktorých ustanovení nevyplýva povinnosť MH SR skúmať poţiadavky vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Zmyslom predmetných ustanovení je totiţ prijatím mimoriadnych opatrení predchádzať stavu núdze, zabrániť moţnému ohrozeniu celistvosti a integrity sústavy a siete, ohrozeniu bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy a siete alebo ohrozeniu ţivota a zdravia ľudí alebo majetku fyzických a právnických osôb. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne, s poukazom na podanie V. N. z 12.12.2013, je konanie postihnuté vadou, ktorej následkom je moţnosť nesprávneho rozhodnutia vo veci. V závere namietal rozporné tvrdenie súdu, nakoľko ţalobný návrh V. N. bol doručený na súd 30.04.1998, zákon č. 656/2004 Z.z. nadobudol účinnosť aţ 01.01.2005 a
jeho prechodného ustanovenia § 69 ods. 9 konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov, a teda zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) a zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 70/1998 Z.z.“). Zároveň
ustanovenia § 69 ods. 9 zákona č. 656/2004 Z.z. konanie dokončí orgán príslušný na konanie v čase, keď sa konanie začalo. Pred účinnosťou zákona č. 656/2004 Z.z. MH SR nedisponovalo zákonnou kompetenciou rozhodovať o uplatnení opatrení z dôvodu ohrozenia ţivota a zdravia ľudí alebo majetku fyzických a právnických osôb. Táto pôsobnosť bola MH SR zverená aţ od 01.01.2005 a zanikla 01.04.2008. Orgánom príslušným na prešetrenie plnenia povinností VSD, a.s., namietaných V. N. v podaní doručenom na súd dňa 30.04.1998 bola, a to však aţ od účinnosti zákona č. 70/1998 Z.z., t.j. od 01.07.1998 jedine Štátna energetická inšpekcia, ktorá
tohto zákona vykonáva dozor nad dodrţiavaním povinností fyzických a právnických osôb
tohto zákona a
predpisov vydaných na jeho základe a ukladá opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov. 5 3 Sţo/43/2014 Vyššie uvedený nedostatok kompetencie ţalovaný namietal v konaní viacerými podaniami, viazaný však rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/190/2004 zo dňa 31.05.2005 a uznesením NS SR sp. zn. 5Sţnč/2/2010 zo dňa 22.06.2010 vydal dňa 21.09.2011 rozhodnutie č. 6804/2011-3200, ktorým bola
2 písm. i/ bod 4. zákona č. 6456/2004 Z.z. účinného do 31.03.2008 v spojení s prechodným ustanovením § 69a ods. 2 účinným od 01.04.2008 uloţená spoločnosti VSD, a.s., povinnosť zabezpečiť alebo vykonať na nehnuteľnosti V. N. primerané technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia. V danej súvislosti ţalovaný opätovne poukázal na rozhodnutie MH SR č. 3150/2013- 4100 zo dňa 02.08.2013 (právoplatné dňa 23.08.2013), ktorým taktieţ bola
2 písm. i/ bod 4. zákona č. 656/2004 Z.z. uloţená VSD, a.s., povinnosť zabezpečiť alebo vykonať primerané technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia, avšak na základe návrhu podaného dňa 13.04.2005 t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 656/2004 Z.z. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s názorom ţalovaného a má za to, ţe uţ v samotnej ţalobe (čl. II. ods. 2) namietal, ţe nepodloţené tvrdenia MH SR povaţuje za nedostatočný argument na vynesenie rozhodnutia pri nesprávnom právnom a skutkovom vyhodnotení prípadu. Rovnako v ţalobe (čl. III.) uviedol, ţe posúdenie prípadu zo strany ţalovaného je rozporuplné, nakoľko na základe jedného z tvrdení správneho orgánu nemusí ísť o prekládku vedenia, avšak zároveň na strane druhej zmenou vodičov z holých na káblové by ochranné pásmo nezaniklo. Ţalobca navyše aj v priebehu súdneho konania, v písomnom vyjadrení z 28.10.2013 uviedol a upresnil, ţe od neho nie je moţné spravodlivo ţiadať, aby vynaloţil značné finančné prostriedky, a to či uţ na preloţku elektroenergetického zariadenia alebo na izoláciu vedenia, resp. iného, nie beţného technického riešenia zmeny distribučnej sústavy a spochybnil zákonnosť prípadnej poţiadavky na izoláciu káblov dotknutého vysoko napäťového vedenia dôvodiac, ţe aj takéto technické riešenie je v konečnom dôsledku potrebné jednoznačne povaţovať za preloţku vedenia v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správny orgán pritom v rozhodnutí z 15.12.2011 vyslovene uviedol, ţe VSD, a.s., nebola uloţená výslovne povinnosť vykonať prekládku VN vedenia. Ţalobca odmieta jednoznačné tvrdenie ţalovaného, ţe nahradením holých vodičov závesným káblom v danom úseku vedenia by došlo k zúţeniu ochranného pásma. Takéto strohé tvrdenie (ţalovaný ho neoprel o ţiadny projekt navrhovaného technického riešenia, resp. minimálne grafické zobrazenie situácie na mieste samom a akýkoľvek výpočet) nie je moţné povaţovať za relevantné a postačujúce a navyše, ţiadnym spôsobom nereflektuje posúdenie skutočnosti, či by realizácia takéhoto technického riešenia nespĺňala znaky preloţky elektroenergetického rozvodného zariadenia. Tvrdenie ţalovaného o tom, ţe MH SR neskúma poţiadavky vlastníka nehnuteľností a realizuje len opatrenia v rámci systému ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom povaţuje ţalobca za nepravdivé a neodráţajúce priebeh konania. Správny orgán napriek dôkazom o vyhovujúcom technickom stave dotknutého vedenia, skutočnosti, ţe postavenie vedenia časovo predchádzalo postaveniu rodinného domu, v závere svojich rozhodnutí vţdy stroho uzavrel, ţe je potrebné brať do úvahy aj ohrozenie ţivota, zdravia alebo majetku navrhovateľa. Teda v správnom konaní trvalo skúmal len poţiadavky vlastníka nehnuteľností a skutočnosť, ţe je treba brať do úvahy aj ohrozenie majetkových práv ţalobcu v konaní do úvahy vzaté neboli. Práva VSD, a.s., ako podnikateľského subjektu ţalovaný nerešpektuje 6 3 Sţo/43/2014 a jeho jednoznačným cieľom je vyhovieť vlastníkovi pozemku napriek tomu, ţe rovnako od VSD, a.s., nie je moţné spravodlivo poţadovať vynaloţenie značných finančných prostriedkov nad rámec svojich zákonných povinností, nakoľko vzniknutú situáciu nezapríčinila. Ochrana fungovania trhu s elektrinou vzhľadom na uvedené je preto
názoru ţalobcu zo strany MH SR posudzovaná len s ohľadom na záujmy vlastníka pozemku a voči ţalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy je takýto prístup diskriminačný. Zavedenie inštitútu ochranných pásiem elektrizačným zákonom č. 79/1957 Zb. spočívalo v zmysle jeho § 30 ods. 1 v tom, ţe samotné energetické diela sa chránia ochrannými pásmami. Z formulácie „energetické diela (aj keď ide v súlade s § 34 ods. 2 elektrizačného zákona o diela zriadené predo dňom začiatku účinnosti elektrizačného zákona) sa chránia ochrannými pásmami“ jasne vyplýva, ţe úmyslom zákonodarcu bolo v prvom rade poskytnúť energetickým dielam dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ochranu a to aj pre diela, ktoré boli vybudované uţ skôr. Krajský súd v Bratislave mal v konaní za nesporné, ţe jedným z dôsledkov ustanovenia ochranného pásma bola nemoţnosť povoliť zriadenie stavieb zasahujúcich do ochranného pásma. Ţalobca opätovne zdôrazňuje, ţe ţalovaný navyše aplikoval pri rozhodovaní neadekvátne právne ustanovenie – kompetencie ţalovaného týkajúce sa prijatia opatrení na odvrátenie hroziacej škody boli prevzaté na základe transpozície smernice číslo 2003/54/ES, ktorá hovorí o ukladaní povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. V uvedenom duchu je potrebné vykladať aj ustanovenie o „ohrození ţivota a zdravia fyzických osôb alebo majetku fyzických a právnických osôb“. V ţiadnom prípade nemoţno hovoriť o rozhodovaní v prípade subjektívneho pocitu ohrozenia jednotlivca. Navyše v tomto konkrétnom prípade zákon o energetike v inom ustanovení explicitne upravuje riešenie týchto situácií – ustanovenia o preloţke elektroenergetických rozvodných zariadení. Moţnosť odstrániť stav, ktorý je z pohľadu vlastníka pozemku neţelaný existuje a to prostredníctvom samostatného inštitútu preloţky elektroenergetického rozvodného zariadenia. Ďalší účastník V. N. súhlasil s názorom krajského súdu, ţe vzhľadom na spornosť primeraných opatrení, ktoré je potrebné vykonať na odvrátenie hrozby vzniku škody je treba, aby ich ţalovaný konkretizoval a zároveň zotrval na stanovisku,
ktorého ţiada presunutie káblov pod zem. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou krajského súdu bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“) preskúmať zákonnosť rozhodnutia ţalovaného, ktorý s konečnou platnosťou rozhodol o uloţení povinnosti ţalobcovi zabezpečiť alebo vykonať 7 3 Sţo/43/2014 na nehnuteľnostiach V. N. v k.ú. Z. primerané technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia najneskôr do 30.06.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutím č. 63/2011 z 15.decembra 2011 zamietol a rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v plnom rozsahu potvrdil. 8 3 Sţo/43/2014 Uloţenie povinnosti zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, ktoré vo výroku rozhodnutia bliţšie špecifikované nebolo, bolo odôvodnené na základe zákona č. 656/2004 Z.z. s tým, ţe o primeranosti zvolených technických alebo organizačných opatrení rozhodne sám ţalobca ako vlastník predmetného vedenia vysokého napätia, a tým, ţe primeranosť a vhodnosť týchto opatrení, ktoré by zamedzili vzniku moţnej budúcej škody závisí od konkrétneho prípadu.
ţalovaného lehota na uskutočnenie opatrení bola stanovená prvostupňovým orgánom primerane. S riešením uvedeným v rozhodnutí ţalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle zákona o energetike nesúhlasil a zotrval na stanovisku, ţe nemoţno od neho ţiadať aby akékoľvek riešenie danej situácie uskutočnil na vlastné náklady.
656/2004 Z.z. (účinného od 01.01.2005, ktorý zrušil zákon č. 70/1998 Z.z.), na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok) s výnimkou § 38 a § 58, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon č. 656/2004 Z.z. v § 1 upravuje
2 písm. i/ bod 1.,
2 písm. i/ zákona (účinného do 31.03.2008) ministerstvo rozhoduje o uplatnení opatrení, ak ide o
3 písm. b/ tohto zákona, opatrenia
odseku 2 písm. f/, h/ a i/ sa môţu ukladať ako povinnosť zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia. V prvom rade k námietke ţalovaného týkajúcej sa označenia ţalovaného treba uviesť, ţe Krajský súd v Bratislave nepochybil, ak označil ţalovaného ako Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý vykonáva štátnu správu v energetike. V správnom súdnictve sa v rozhodovacej činnosti otázka označenia ţalovaného nevyvíja jednotne. Prevládajú 9 3 Sţo/43/2014 názory, ţe ţalovaným je subjekt, ktorého rozhodnutie sa preskúmava, bez ohľadu na právnu subjektivitu. Na druhej strane existujú názory, ţe ţalovaný by mal byť len subjekt s právnou subjektivitou. Odvolací súd sa v otázke označenia ţalovaného prikláňa k prvej skupine názorov i s poukazom na znenie § 250 ods. 4 O.s.p. /pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni/, ale prihliadnuc na skutočnosť, ţe táto otázka nebola doposiaľ judikovaná, dospel v tejto veci k záveru, ţe označenie ţalovaného zvolené Krajským súdom v Bratislave v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku moţno povaţovať len za formálny nedostatok, ktorý sám o sebe nezakladá dôvod na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu a na formálne zopakovanie súdneho konania na prvostupňovom súde. Odvolacie námietky ţalovaného v podstate smerujú k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Skutkový stav v danej veci nebol sporný. Podstatou prejednávanej veci je právna otázka týkajúca sa uloţených opatrení prevádzkovateľovi distribučnej sústavy na odstránenie ohrozenia ţivota, zdravia alebo majetku vlastníka nehnuteľností. Krajský súd vyslovil názor, ţe ak vo výroku napadnutého rozhodnutia nebolo špecifikované konkrétne opatrenie a odôvodnená lehota na jeho uskutočnenie, ide o nedostatok, ktorý má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd súhlasí so záverom krajského súdu a ním vysloveným názorom. V predmetnej veci, pokiaľ ide o technické riešenie, primeranosť a vhodnosť opatrení, ktoré by eliminovalo hrozbu vzniku škody a ktorého vykonanie ţalovaný ponechal na ţalobcovi, nepochybne závisí od okolností konkrétneho prípadu. Z gramatického výkladu pojmu „primeraný“ (vhodný) vyplýva, ţe znamená takú mieru, ktorá zodpovedá a vyhovuje istým podmienkam a kritériám, preto je potrebné vykladať ho extenzívne a posudzovať vţdy ad hoc s poukazom na skutkové okolnosti. Tvrdenie ţalovaného, ţe nahradením holých vodičov závesným káblom v danom úseku vedenia by došlo k zúţeniu ochranného pásma ţalobca odmieta s poukazom na to, ţe nie je opreté o ţiadny projekt navrhovaného technického riešenia a nereflektuje na posúdenie skutočností, či by realizácia takéhoto riešenia nespĺňala znaky preloţky elektroenergetického rozvodného zariadenia. Pokiaľ ide o vykonanie preloţky predmetného vedenia, moţnosť a spôsob preloţky elektroenergetického zariadenia upravuje ustanovenie § 38 zákona č. 656/2004 Z.z. (preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia na účely tohto zákona je premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy (§ 38 ods. 2 zákona). Treba však dodať, ţe
ods. 1 tohto ustanovenia musí byť zrejmé, na čie náklady má byť uloţená povinnosť (náklady na preloţku elektroenergetického rozvodného zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu preloţky vyvolal, ak sa vlastník elektroenergetického rozvodného zariadenia a ten, kto potrebu preloţky vyvolal, nedohodnú inak. Vlastníctvo elektroenergetického rozvodného zariadenia sa preloţkou nemení). Preloţka elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy je upravená zákonom o energetike a uloţenie povinnosti vykonať vhodné opatrenie na odvrátenie hroziacej škody je zo zákona zverená správnemu orgánu. Jej uskutočnenie podlieha povoleniu vydanému v stavebnom konaní. 10 3 Sţo/43/2014 Na tomto mieste súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe uţ z konania sp. zn. 13C 718/98 Okresného súdu Trebišov a v ňom vykonaného znaleckého dokazovania (nariadeného pre odborné posúdenie skutočností dôleţitých pre rozhodnutie) vyplynulo, ţe vhodnosť a primeranosť opatrenia, ktoré by malo zamedziť vzniku škody do budúcna spočíva alternatívne v dvoch do úvahy prichádzajúcich riešeniach, a to v preloţke vedenia vysokého napätia mimo obec alebo vo vedení podzemným káblom, pričom ide o práce finančne aj technicky veľmi náročné. Aj keď znalecký posudok nie je takým dôkazom, ktorý by bol pre správny orgán záväzný a nemoţno ho spochybňovať, je listinným dôkazom, ktorý správny orgán vyhodnocuje. Pokiaľ ide o poukaz ţalovaného na rozhodnutie MH SR č. 3150/2013-4100 zo dňa 02.08.2013 (právoplatné dňa 23.08.2013), pre danú vec je irelevantný. Moţno z toho však vyvodiť, ţe spravidla aj v prípadoch, keď uţ obdobný prípad bol predmetom posúdenia, je nevyhnutné vţdy postupovať
konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Vzhľadom na zistený skutkový stav sa senát stotoţňuje so záverom krajského súdu, ţe pokiaľ zákon zveruje ţalovanému kompetenciu rozhodovať o povinnosti zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia v záujme odstránenia a ohrozenia ţivota a zdravia ľudí alebo majetku, musí sám vyhodnotiť aké opatrenia prichádzajú do úvahy na riešenie situácie a v prípade, ţe vznikne spor medzi prevádzkovateľom elektrického vedenia a ohrozeným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti o to, čo je primeraným technickým alebo organizačným opatrením, musí takýto spor vyriešiť rozhodnutím o konkrétnych opatreniach. Čo sa týka určenia lehoty na vykonanie uloţenej povinnosti, ktorá v predmetnej veci uţ dávno uplynula, musí byť nielen primeraná, ale aj dostatočne odôvodnená.
1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie námietky ţalovaného vyhodnotil najvyšší súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý sa predmetom súdneho prieskumu náleţite zaoberal a na odôvodnení ktorého najvyšší súd nemá dôvod nič meniť ani dopĺňať. Krajský súd vychádzajúc z rozsahu a dôvodov ţaloby posudzoval súlad so zákonom a svoje skutkové zistenia, úvahu a právne závery formuloval jasným a zrozumiteľným spôsobom. Logické a zákonu zodpovedajúce boli aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa najvyšší súd stotoţňuje. Vzhľadom na uvedené nemoţno súhlasiť s argumentáciou ţalovaného, ţe vec nesprávne právne posúdil. Ţalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s moţným ohrozením bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy alebo ohrozením ţivota a zdravia ľudí alebo majetku fyzických a právnických osôb, a ani s prípadným, do úvahy pripadajúcim alternatívnym riešením elektrického rozvodu navrhovaným V. N.. 11 3 Sţo/43/2014 Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odvolaniu ţalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 72/12-86 zo dňa 27. novembra 2013 ako vecne správny
1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil. Procesné porušenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť nebolo zistené. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ich náhradu účastníkom nepriznal. Ţalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ţalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania ich náhrada neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 19. mája 2015 JUDr. Gabriela G E R D O V Á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.