1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu ţalovaného 2 3Sţo/14/2014 v prvom rade, Krajského lesného úradu v Nitre č. 2012/00066-4 zo dňa 06.03.2012, (ďalej len „rozhodnutie ţalovaného“), ktorým v rámci odvolacieho konania zmenil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Leviciach a
1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) schválil zmluvu číslo 5965/09-30 zo dňa 01.06.2009 o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri „LS Devičany číslo 62“ uznanom rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Leviciach číslo 000 114/2004 zo dňa 10.09.2004 (ďalej aj „nájomná zmluva“), uzatvorenú na obdobie 10 rokov odo dňa schválenia orgánom štátnej správy. O trovách konania krajský súd v napadnutom rozsudku nerozhodol s tým, ţe o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd zrekapituloval postupnosť rozhodnutí vydávaných príslušnými správnymi orgánmi v rámci schvaľovania predmetnej nájomnej zmluvy a po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, oboznámením obsahu administratívneho spisu, poukazujúc na ustanovenia § 247 ods. 1 OSP a § 249 ods. 3 OSP, § 35 ods. 1 písm. b) OSP vyhodnotil ţalobu ako nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. Pri hodnotení ţalobného dôvodu neurčitosti predmetnej nájomnej zmluvy krajský súd vychádzal zo skutočnosti, ţe Obvodný lesný úrad v Leviciach rozhodnutím číslo 000 114/2004 zo dňa 10.09.2004 uznal poľovný revír LS Devičany číslo 62, v ktorom boli slovným popisom vymedzené jeho hranice, pričom neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je mapa poľovného revíru, v ktorom je poľovný revír zakreslený
slovného vymedzenia hraníc. Zároveň bral krajský súd do úvahy okolnosti uzavretia schvaľovanej nájomnej zmluvy, z ktorých vyplynulo /je zrejmé, ţe všetci vlastníci pozemkov patriacich do predmetného poľovného revíru dali súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy výkonu práva poľovníctva v predmetnom poľovnom revíri nájomcovi Poľovnícky ochranný spolok PRIESIL (ţalovaný v treťom rade). S poukazom na obsah administratívneho spisu krajský súd konštatoval, ţe ţiaden z účastníkov preskúmavaného správneho konania, ani ţiaden zo spoluvlastníkov pozemkov patriacich do predmetného poľovného revíru Devičany 62 nemal námietky proti vymedzeniu tohto poľovného revíru, ani proti schváleniu zmluvy č. 5965/09-30 o nájme výkonu práva poľovníctva v tomto poľovnom revíri. Taktieţ ţiaden z dotknutých účastníkov nepodal proti preskúmavanému rozhodnutiu ţalobu na súd. Vo vzťahu k účastníkom preskúmavaného správneho konania krajský súd vyhodnotil, ţe títo postupovali v súlade s pokynmi či uţ správneho orgánu prvého stupňa alebo ţalovaného. Na základe uvedeného dôvodne očakávali, po splnení zákonom poţadovaných podmienok, ţe predmetná zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva bude schválená. S poukazom na podmienky rozhodovania správnych orgánov, determinované princípom ochrany nadobudnutých práv, legitímneho očakávania a proporcionality, ako i s poukazom na osobitnú náleţitosť ţaloby podanej prokurátorom v súvislosti s plnením úloh prokuratúry na úseku ochrany dodrţiavania zákonnosti pri rozhodovaní správnych orgánov (§ 249 ods. 3 OSP), krajský súd s prihliadnutím na obsah a dôvody ţaloby konštatoval nepreukázanie potreby ochrany verejného záujmu zo strany ţalobcu, na základe ktorého 3 3Sţo/14/2014 je nevyhnuté preskúmanie napadnutého správneho rozhodnutia v prípade nevyhovenia protestu prokurátora. Na doplnenie dôvodov ţaloby v súlade s ustanovením § 249 ods. 3 OSP krajský súd s poukazom na ustanovenie § 250b ods. 5 OSP neprihliadol, nakoľko toto doplnenie bolo urobené po uplynutí zákonnej lehoty na podanie ţaloby. Zároveň krajský súd konštatoval, ţe v prípade vyhovenia ţalobe by došlo k zásahu do práv účastníkov správneho konania vo väčšom rozsahu, ako predpokladá citované ustanovenie § 249 ods. 3 OSP, keďţe dotknutému účastníkovi by sa znemoţnil výkon práva poľovníctva na určenom území.
krajského súdu ani ostatné ţalobné dôvody napádajúce preskúmavané správne rozhodnutie nie sú naplnené, pretoţe po vykonaní súdneho prieskumu nevzhliadol dôvody neplatnosti nájomnej zmluvy tak, ako je to v ţalobe prezentované. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší preskúmavané rozhodnutie a vráti mu vec na ďalšie konanie. Ţalobca napáda nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k namietanej neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy výkonu práva poľovníctva. Taktieţ sa nestotoţňuje s dôvodmi zamietnutia podanej ţaloby a s právnym názorom krajského súdu o neosvedčení verejného záujmu na súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia a na podanie ţaloby prokurátorom v súlade s ustanovením § 249 ods. 3 OSP.
ţalobcu z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť, aby prokurátor uvedené okolnosti nejakým spôsobom preukazoval, osvedčoval či dokazoval. Súdna prax sa v určitej skupine rozhodnutí zjednotila v názore, ţe takéto tvrdenie je osobitnou náleţitosťou ţaloby. Ţalobca má za to, ţe túto náleţitosť prokurátor splnil a dokladoval v článku VII. ţaloby. Zamietnutie ţaloby na základe nedostatočného odôvodnenia verejného záujmu vyţadujúceho preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v prípade, ak sa nevyhovelo protestu prokurátora, ţalobca povaţuje za neprípustné rozširovanie zákonom stanovených podmienok ţaloby prokurátora
S prihliadnutím na potrebu zabezpečenia rovnováhy medzi jednotlivými štátnymi orgánmi pri deľbe moci, nie je
ţalobcu moţné akceptovať, aby súdna moc de facto znemoţňovala výkon právomoci prokuratúry tým, ţe prokurátorovi stanovuje podmienky pre úspešnosť jeho ţaloby nad rámec zákona a týmto konaním súdna moc podporovala nezákonnosť v konaní správnych orgánov a podkopávala základné princípy fungovania právneho štátu, najmä dodrţiavania zákonov orgánmi štátu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sţo/15/2011 a na zákonnú úlohu prokuratúry prioritne chrániť objektívne práva, pričom ochrana subjektívnych práv je sekundárna, prípadne môţe úplne absentovať v prípade porušenia zákona v prospech účastníka konania, ţalobca dôvod zamietnutia ţaloby, spočívajúci v absencii námietok účastníkov správneho konania, povaţuje za okolnosti legalizujúce nezákonný postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy.
ţalobcu zovšeobecnenie takéhoto právneho posúdenia by mohlo viesť k obmedzeniu aţ vylúčeniu vyuţívania oprávnenia prokuratúra
odsek 1 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku v prípadoch rozhodnutí, 4 3Sţo/14/2014 ktorými správny orgán účastníkom konania vyhovie v plnom rozsahu a títo sú s ním spokojní, aj keď je nezákonné.
názoru ţalobcu napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Krajský súd sa
ţalobcu nevysporiadal so ţalobnými námietkami, ţe: lesný úrad napádaným rozhodnutím schválil zmluvu, ktorá je neurčitá, pretoţe v nej nie je vyšpecifikovaný predmet zmluvy, predmetnú zmluvu neuzavrel vlastník poľovných pozemkov, pretoţe štátny podnik Lesy SR jednoznačne nebol a nie je vlastníkom pozemkov v poľovnom revíri, lesný úrad sa v ďalšom konaní o proteste prokurátora snaţil zhojiť nedostatky zmluvy, hoci zmeniť obsah zmluvy môţu v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka iba účastníci zmluvy, a nie lesný úrad. lesný úrad o jednej a tej istej zmluve v dvoch konaniach o proteste prokurátora rozhodol odlišne, hoci znenie samotnej zmluvy sa vôbec nezmenilo, zároveň lesný úrad v rozpore so zákonom o poľovníctve rozhodol len o časti zmluvy bez jej Dodatku č. 1, v článku 5 zmluvy sú niektoré podmienky, ktoré odporujú konkrétnym ustanoveniam zákona o poľovníctve a zároveň ich nesplnenie je sankcionované v zmysle článku 6 bod 4 výpoveďou a zánikom zmluvy. K podanému odvolaniu ţalobcu sa písomne vyjadrili ţalovaní v prvom, treťom a štvrtom rade a zhodne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Ţalovaný v treťom rade v rámci svojho vyjadrenia k odvolacím námietkam ohľadne špecifikácie predmetu nájomnej zmluvy a ohľadne posúdenia osoby oprávnenej uzavrieť nájomnú zmluvu na strane prenajímateľa doplnil poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sţo/88/2009 zo dňa 03.06.2009 a sp. zn. 3Sţo/181/2010 zo dňa 08.10.2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, rozhodnutie právneho predchodcu ţalovaného v prvom rade a konanie predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím 5 3Sţo/14/2014 a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP prokurátor pri podaní návrhu
1 písm. b) (ďalej len „žaloba“) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
2 zákona o prokuratúre prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná vyuţívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
c) zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný chrániť verejný záujem.
1 písm. e) zákona o prokuratúre protest proti rozhodnutiu môţe prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemoţno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania.
2 zákona o poľovníctve právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len
tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.
1 zákona o poľovníctve o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len „vlastník poľovného revíru“), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len „vlastníci spoločného poľovného revíru“).
2 zákona o poľovníctve vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môţu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môţu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.
3 zákona o poľovníctve výkon práva poľovníctva moţno prenajať poľovníckemu zdruţeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane. 6 3Sţo/14/2014
4 zákona o poľovníctve, ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý
odseku 3, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom zdruţení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.
1 zákona o poľovníctve zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺţenie treba schválenie okresného národného výboru.
2 zákona o poľovníctve jedno poľovnícke zdruţenie smie uzavrieť zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva len v jednom poľovnom revíre. Výnimky môţe vo zvlášť odôvodnených prípadoch povoliť okresný národný výbor na odporúčanie krajského výboru Československého poľovníckeho zväzu.
3 zákona o poľovníctve poľovnícke zdruţenie nesmie postúpiť inému výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre, ani v jeho časti.
zákona o poľovníctve zmeny uznaných poľovných revírov, v ktorých je výkon práva poľovníctva zmluvou postúpený, možno vykonávať len po zániku tejto zmluvy.
2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Zákonom č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 01.01.2013, okrem iných, zrušené aj krajské lesné úrady (§ 1 písm. f/ zákona č. 345/2012 Z.z.), pričom v zmysle § 5 ods. 1 prešla ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi na obvodné lesné úrady v sídlach krajov. Nakoľko pôvodne ţalovaný ku dňu 31.12.2012 zanikol ako právnická osoba, účastníkom konania na strane ţalovaného sa stal obvodný lesný úrad v sídle kraja – Obvodný lesný úrad Nitra z titulu právneho nástupníctva. V súvislosti s namietanou neurčitosťou predmetu schválenej nájomnej zmluvy, najvyšší súd zotrváva na právnom názore vyslovenom v rozsudku Najvyššieho súdu 7 3Sţo/14/2014 Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Sţo/181/2010 zo dňa 08.10.2010: „Predmetom nájmu je výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri (teda nie pozemky) a preto je postačujúce, ak je predmet nájomnej zmluvy vymedzený tak, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, ak zároveň nájomná zmluva odkazuje na číslo rozhodnutia, ktorým bol poľovný revír uznaný. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote č. 1339/2005-6 zo dňa 30.08.2005 o uznaní spoločného poľovného revíru „I.“ je konštitutívne, tzn. rozhodnutie je právna skutočnosť, ktorá vytvorila špecifický predmet nájmu v zmysle § 5 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v platnom znení, s ktorým zákon výlučne spája výkon práva poľovníctva. Identita a určitosť tohto práva sa potom odvíja od rozhodnutia o uznaní poľovného revíru. Najvyšší súd sa stotožnil s krajský súdom, že ak sa toto právo prenajíma stačí na určitosť právneho úkonu označiť predmet nájmu, ktorým je výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, vrátane identifikácie tohto revíru označením správneho rozhodnutia. V tomto rozhodnutí sú identifikovaní vlastníci (spoluvlastníci) poľovného revíru vrátane ich spoluvlastníckeho podielu na poľovnom revíre. Keďže ide o konštitutívne rozhodnutie, tieto údaje sú záväzné. Takto označený predmet nájmu je dostatočne určitý, pretože je zrejme, čoho sa prejavená vôľa účastníkov zmluvy týka. Najvyšší súd poukazuje na to, že tieto zmluvy si nemožno zamieňať so zmluvami o prevode spoluvlastníckych podielov na spoločných pozemkoch. Vzhľadom na to najvyšší súd neakceptoval námietky žalobcu o neurčitosti predmetu zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva“. V preskúmavanom prípade Obvodný lesný úrad v Leviciach rozhodnutím číslo 000114/2004 zo dňa 10.09.2004, právoplatným dňa 13.09.2004, uznal poľovný revír LS Devičany číslo 62 (ďalej len „rozhodnutie o uznaní poľovného revíru“). Vo výroku uvedeného rozhodnutia je nezameniteľným spôsobom presne vymedzený poľovný revír, jeho rozloha i vlastník. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, ţe by proti tomuto rozhodnutiu o uznaní poľovného revíru bol oprávnenými osobami podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, medzi ktoré
Správneho poriadku moţno zaradiť i protest prokurátora. Najvyšší súd v tomto prípade prihliada na skutočnosť, ţe v čase uzavretia spornej zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri Devičany číslo 62, t.j. v júni 2009 zmluvné strany čo do určenia predmetu nájmu – výkonu práva poľovníctva v konkrétnom poľovnom revíri, ako i jeho rozlohy a vlastníka, vychádzali v dobrej viere z vyše štyri roky právoplatného administratívneho rozhodnutia, konštitutívnym spôsobom kreujúceho poľovný revír, ku ktorému v zmysle zákona o poľovníctve moţno zmluvne /na základe zmluvy právo prenájmu výkonu poľovníctva viazať. Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, ţe predmet prenájmu ako i poľovný revír, v rámci ktorého sa nájom výkonu práva poľovníctva má realizovať, sú v zmluve vymedzené nezameniteľným a dostatočne určitým spôsobom, neodporujúcim zákonu a nevzbudzujúcim medzi zmluvnými stranami pochybnosti, o čom svedčí i skutočnosť, ţe doposiaľ niet medzi zmluvnými stranami sporu o podmienkach a spôsobe výkonu vzájomne dohodnutých práv a povinností. Z pohľadu dodrţania zásady hmotnoprávnej prevencie moţno konštatovať, ţe zmluvné strany ako subjekty súkromného práva, hoci pri type zmluvy podliehajúcej schváleniu správnym 8 3Sţo/14/2014 orgánom príslušným na úseku štátnej regulácie výkonu poľovníctva, cieľ predchádzať vzniku moţných sporov medzi nimi naplnili. Pokiaľ ide o ţalobcom vytýkaný nedostatok hmotnoprávnej legitimácie na strane prenajímateľa, ţalovaného v druhom rade ako vlastníka pozemkov patriacich do poľovného revíru, ku ktorému sa má nájom výkonu práva poľovníctva viazať, nemoţno súhlasiť s tvrdením ţalobcu, ţe tento nie je osobou oprávnenou uzavrieť zmluvu predmetného typu. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik zriadený rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, má ako hlavný predmet činnosti predovšetkým správu lesného a iného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako vyplýva i zo samotného názvu tejto právnickej osoby zriadenej príslušným ústredným orgánom štátnej správy. To znamená, ţe v rámci správy lesných pozemkov uznaných ako poľovný revír je oprávnený v zmysle zákona o poľovníctve na ich území poľovníctvo vykonávať sám alebo výkon práva poľovníctva prenajať. Na listoch vlastníctva pozemkov patriacich do predmetného poľovného revíru je v časti B ako vlastník zapísaný štátny podnik LESY Slovenskej republiky, pričom o tom, ţe predmetné pozemky spravované týmto subjektom sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, niet pochýb. Označenie prenajímateľa práva výkonu poľovníctva v poľovnom revíri Devičany číslo 62 v spornej nájomnej zmluve, aj v preskúmavanom rozhodnutí, korešponduje so zápisom vlastníka pozemkov v evidencii katastra nehnuteľností. Z uvedených dôvodov dobromyseľným zmluvným stranám nemoţno vytknúť nesprávne označenie prenajímateľa výkonu práva poľovníctva. Postup ţalovaného správneho orgánu v ďalšom konaní o proteste prokurátora nemoţno charakterizovať ako snahu zhojiť ţalobcom vytýkané nedostatky nájomnej zmluvy. Zmluvné strany pri uzatváraní schvaľovanej nájomnej zmluvy v dobrej viere vychádzali z obsahu právoplatného rozhodnutia príslušného lesného úradu o uznaní poľovného revíru,
ktorého bol ako 100% vlastník pozemkov uvádzaný štátny podnik LESY SR, š.p. Z pohľadu náleţitosti prejavu vôle väčšinového vlastníka pozemkov patriacich do uznaného poľovného revíru prenajať právo výkonu poľovníctva moţno nájomnú zmluvu povaţovať za uzavretú v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 vety prvej Občianskeho zákonníka. Hoci pri uzatváraní schvaľovanej nájomnej zmluvy konali strany v omyle čo do veľkosti vlastníckeho podielu prenajímateľa k pozemkom poľovného revíru, neskôr zistený faktický stav stále svedčí o väčšinovom podiele prenajímateľa LESY SR, štátny podnik, ktorý činí 96,18% z výmery poľovného revíru. Moţno konštatovať, ţe i bez súhlasu vlastníkov minoritných podielov na výmere predmetného poľovného revíru je zmluva platne uzavretá. Ostatní vlastníci minoritných podielov poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri (Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond podiel 3,65%, Obec Nová Dedina podiel 0,13% a fyzické osoby podielnici Urbárskeho lesného pozemkového spoločenstva Devičany podiel 0,04%) následne s uzavretím schvaľovanej nájomnej zmluvy prejavili súhlas, čím došlo k ratihabícii právneho úkonu zakladajúceho nájom práva výkonu poľovníctva v danom poľovnom revíri pre ţalovaného v treťom rade. Keďţe pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP), za vyššie 9 3Sţo/14/2014 uvedeného zisteného právneho stavu a okolností uzavretia nájomnej zmluvy, nemoţno konajúcemu správnemu orgánu vytknúť, ţe túto schválil. K vytýkanému nedostatku spočívajúcemu v neschválení Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 01.02.2010 v napadnutým rozhodnutím ţalovaného odvolací súd uvádza, ţe predmetom preskúmavaného konania a rozhodnutia bolo schvaľovanie nájomnej zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri Devičany číslo 62 zo dňa 01.06.2009, a nie jej dodatku. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe sa predmetným dodatkom, upravujúcim zmenu výšky náhrady za uţívanie poľovného revíru z dôvodu zmeny právnej úpravy – nadobudnutia účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a zmeny účtovania úroku z omeškania
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z.z. nezaoberal, a teda v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 vety druhej zákona o poľovníctve jeho schválenie bude, resp. je samostatným predmetom schvaľovacieho konania. Nemoţno prisvedčiť námietke ţalobcu o protizákonnej úprave práv a povinností zmluvných strán v V. článku predmetnej nájomnej zmluvy. Predovšetkým ţalobca neuviedol ţiadne konkrétne ustanovenie uvedeného článku nájomnej zmluvy a ţiadne ustanovenie zákona o poľovníctve, s ktorým je v rozpore a v čom konkrétne tvrdený rozpor spočíva. Naopak, napríklad z obsahu bodov 5 a 10 článku V. nájomnej zmluvy vyplýva úprava vzájomných práv a povinností tak, aby boli zabezpečené zákonom stanovené obmedzenia v súvislosti nájmom výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri v súlade s § 16 ods. 3 a § 14 ods. 4 zákona o poľovníctve. Taktieţ ostatné body namietaného článku V. nájomnej zmluvy svojím obsahom neodporujú zákonu o poľovníctve, ani jeho účelu, skôr moţno konštatovať, ţe stanovujú podmienky na nerušený výkon poľovníctva zo strany nájomcu za súčasného dodrţiavania ochrany prírody. Odvolací súd v prejednávanom prípade v plnej miere akceptuje dôleţitú úlohu prokuratúry pri plnení jej povinnosti odstraňovať porušenie zákonnosti rozhodnutiami orgánov verejnej správy a pri plnení povinnosti ochrany verejného záujmu, avšak vyuţitie predmetných zákonných prostriedkov je potrebné realizovať s prihliadnutím na dodrţanie proporcionality ochrany verejného záujmu k právam účastníkov konania nadobudnutých v dobrej viere. V tejto súvislosti vo vzťahu k splneniu podmienok na podanie správnej ţaloby prokurátorom
3 OSP odvolací súd poukazuje na právny záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sţo/440/2009 zo dňa 18.03.2010: „Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.“ V danom prípade odvolací súd nevzhliadol také porušenia postupu v konaní a rozhodovaní ţalovaného, pre ktoré by boli na mieste zrušiť ţalobou napadnuté administratívne rozhodnutie. 10 3Sţo/14/2014 Predmetom konania správnych orgánov oboch stupňov bolo schválenie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri, čo je napriek určitej zákonom stanovenej regulácii zmluvnej voľnosti zo strany štátu, súkromnoprávny inštitút. Preto je v danom prípade potrebné, s prihliadnutím na dodrţanie právnej istoty, obzvlášť citlivo nazerať na práva zmluvných strán nadobudnuté v dobrej viere uzavretím nájomnej zmluvy. Verejný záujem tu je reprezentovaný predovšetkým povinnosťou zabezpečiť účel a spôsob regulácie výkonu práva poľovníctva na území Slovenskej republiky, ktorý však predmetnou nájomnou zmluvou nie je ohrozený. Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a ţalovaného v medziach podaného odvolania dospel k záveru, ţe odvolacie námietky ţalobcu nie sú dôvodné a preto rozhodol
3 vety druhej OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 1. apríla 2015 JUDr. Jozef M I L U Č K Ý, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.