3 Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 140,- Eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 654,62 Eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Eugena Kostovčíka, advokáta so sídlom Košiciach. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“)
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného, ako aj zrušenia dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice (ďalej aj „správca dane“) č. 9800402/5/692897/2012 zo dňa 04.06.2012, ktorým správca dane
6 písm.
2 zákona o DPH a následne ţalobcovi ako deklarovanému odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1020503/1/557732-1159708/2012/4897 zo dňa 12.09.2012, vydaným
5 zákona o správe daní v spojení s § 165 ods. 2 daňového poriadku, uvedené prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Krajskému súdu z výsledkov dokazovania správcu dane a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, ţe ţalobné procesnoprávne a hmotnoprávne námietky ţalobcu nemajú opodstatnenie, pretoţe nebol preukázaný reálny základ fakturovaných dodávok opravárenských sluţieb vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ţalobcu MARTIS, s.r.o., ani k jeho subdodávateľom, a teda nebola splnená zákonná podmienka
2 a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočet DPH u ţalobcu. Náhradu trov konania neúspešnému ţalobcovi krajský súd
1 OSP nepriznal. K ţalobnej námietke nezákonnosti výkonu opakovanej daňovej kontroly správcom dane a následného nezákonného vydania dodatočného platobného výmeru krajský súd uviedol, ţe aj keď protokol napádaný ţalobcom je označený ako protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly, z obsahu uvedeného protokolu vyplýva, ţe nešlo o opakovanú daňovú kontrolu, ale na základe rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky došlo k vráteniu vecí do odvolacieho konania, po ktorom ţalovaný následne zrušil dodatočný platobný výmer a vrátil vec správcovi dane do vyrubovacieho konania.
krajského súdu vyrubovacie konanie nebolo ukončené na základe zrušovacieho rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy, preto ho bolo potrebné ukončiť. Z uvedeného vyplýva, ţe zrušením dodatočného platobného výmeru po riadnej daňovej kontrole sa proces predmetnej veci vrátil do vyrubovacieho konania, ktoré nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím. Dôkazy teda správca dane zisťoval v prebiehajúcom vyrubovacom konaní, v rámci ktorého bola spísaná zápisnica dňa 11.04.2012 a daňový subjekt bol o zistených skutočnostiach (dôkazoch) v tomto vyrubovacom konaní oboznámený.
krajského súdu protokol z opakovanej daňovej kontroly nebol správcom dane pouţitý ako dôkaz. Podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane boli zistenia, výsledky dokazovania, o čom bol ţalobca riadne oboznámený, ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 11.04.2012. S poukazom na ustanovenia § 29 ods. 1, ods. 4 a ods. 8 zákona o správe daní krajský súd dodal, ţe správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní preveroval 3 3Sţf/137/2013 opodstatnenosť odpočítania dane zo sporných faktúr od spoločnosti MARTIS, s.r.o., namiesto toho, aby sám ţalobca tieto skutočnosti preukazoval. Správca dane zistil, ţe spoločnosť MARTIS, s.r.o. nedodala ţalobcovi vyfakturované sluţby a vyplýva to z rozsiahleho dokazovania, ktoré v daňovom konaní vykonal sám správca dane. Prvostupňový súd bral do úvahy i skutočnosť, ţe správca dane preverovanie dodávateľských prác vykonal aj u ďalších subdodávateľov, ktorí taktieţ nevedeli preukázať deklarované obchodné transakcie. Poukázal na skutočnosť, ţe sám konateľ ţalobcu sa nevedel vyjadriť, kde spoločnosť MARTIS, s.r.o. sídli, kde boli práce vykonané a uvádzal rozporuplné skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde. Krajský súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu o nezávaţnosti dôkazov, zistených správcom dane vo VOP 016, š.p. V tejto súvislosti poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, ţe ako dôkazy slúţili faktúry, došlé od ţalobcu, vymenované v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ako aj faktúry od deklarovaného dodávateľa ţalobcu - MARTIS, s.r.o., kde nekorešpondovali dátumy výdajok pre objednávateľa prác VOP 016, š.p. a nesúhlasili ani údaje o opravených častiach vozidiel v knihách vjazdu a výjazdu dotknutých motorových vozidiel. Je nepochybné, ţe ţalobca mal takmer voľný vstup do objektu VOP 016, š.p., keďţe neskôr predloţené povolenie na vstup do objektu, ktoré správca dane vyhodnocoval a ktoré ţalobca predloţil aţ po doručení protokolu, preukazujú, ţe uvedené povolenie na vstup nebolo identifikované konkrétnym vozidlom ani osobou, ktorá má vykonať prepravu.
krajského súdu prijatie, zaúčtovanie a zaevidovanie došlých faktúr ţalobcom od dodávateľa MARTIS, s.r.o., ani ich úhrada, nepreukazuje skutočné prijatie fakturovaných sluţieb od tohto subjektu. Krajský súd vyhodnotil, ţe správca dane vykonal dokazovanie v súlade s § 29 zákona o správe daní, zistil na základe výpovedí svedkov, vyjadrenia ţalobcu a odpovedí na doţiadania, ţe obchodná spoločnosť MARTIS, s.r.o. v novembri 2007 nedodala opravárenské práce pre ţalobcu, t.j. nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov
2 zákona o DPH a následne nevzniklo právo na odpočet dane
K zisteným nezrovnalostiam v účtovných dokladoch krajský súd vyslovil záver, ţe nie je moţné, aby ţalobca v zdaňovacom období november 2007 preukazoval prijatie zdaniteľných plnení od dodávateľa MARTIS, s.r.o. dokladmi, ktoré sa vzťahujú na iné obdobia uvedeného roka, ako boli z časového hľadiska neskôr vystavené odberateľom poskytovanej sluţby, VOP 016, š.p., výdajky na súčiastky, ktoré dodával k opravám. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj kniha vjazdu a výjazdu motorových vozidiel, kde jednotlivé motorové vozidlá boli presunuté do opravy aţ koncom novembra, resp. začiatkom decembra a odsunuté aţ v nasledujúcom roku 2008 (január, február, marec 2008). Tieto dôkazy krajský súd povaţuje za riadne získané
ust. § 29 ods. 4 zákona o správe daní. Ohľadne poukazu ţalobcu na aplikovateľnosť právnych záverov rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, sa krajský súd stotoţnil s dôvodmi ţalovaného a uviedol, ţe v tomto prípade nie je uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ pouţiteľný, pretoţe súdny dvor vyslovil, ţe nárok na odpočet dane nemôţe byť dotknutý skutočnosťou, ţe v reťazci dodávok je iná predchádzajúca, alebo následná transakcia zaťaţená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôţe vedieť. Súdny dvor v týchto spojených prípadoch vychádzal z toho, 4 3Sţf/137/2013 ţe plnenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcej dani a ide o hospodársku činnosť, ako ju definuje Šiesta smernica, ak spĺňajú objektívne kritériá na to, aby plnenie, o ktoré ide vo veci samej, bolo posúdené ako dodávky tovarov. V tomto prípade
krajského súdu neboli uskutočnené dodávky, čiţe nebola splnená zákonná podmienka
ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH, a preto správca dane správne konštatoval, ţe uvedené rozsudky nie sú pouţiteľné pre prípad, ktorý sa riešil v daňovom konaní u ţalobcu za zdaňovacie obdobie november 2007. Obdobne to platí
krajského súdu aj pre ţalobcom uvádzaný prípad „Peter Dávid“. K podnetu podanému na Ministerstvo financií SR na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania krajský súd uviedol, ţe z uvedeného podnetu vyplýva len skutočnosť, ţe Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/25330/23012-71 zo dňa 28.11.2012 dospelo k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie č. 1020503/1/557732-1159708/2012/4897 zo dňa 12.09.2012 nie je v rozpore s platnou právnou úpravou. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
2 písm.
ţalobcu nie je pravdivé tvrdenie prvostupňového súdu, ţe správca dane nepouţil protokol z opakovane daňovej kontroly ako dôkaz. Z preskúmavaného rozhodnutia správcu dane vyplýva, ţe tento okrem dôkazov zistených pri prvej daňovej kontrole, argumentuje zisteniami vo VOP 016, š. p., zistenými len pri opakovanej daňovej kontrole a uvedenými len v protokole zo dňa 21.06.2010, pričom správca dane do predmetného rozhodnutia zo dňa 04.06.2012 opísal celé state z rozhodnutia zo dňa 20.09.2010. To
ţalobcu znamená, ţe okrem dôkazov zistených pri (prvej) daňovej kontrole, argumentuje zisteniami z (druhej) opakovanej daňovej kontroly. Preto ţalobca povaţuje tvrdenie ţalovaného o doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní správcom dane, a nie počas opakovanej daňovej kontroly, za účelové a zároveň vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu za mechanicky prevzaté prvostupňovým súdom. Protokol Daňového úradu Moldava nad Bodvou o opakovanej daňovej kontrole č. 711/320/15140/2010/Rsn zo dňa 21.06.2010 má
ţalobcu povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v preskúmavanom daňovom konaní nebolo moţné pouţiť a keďţe bol pouţitý, celé daňové konania je zaťaţené vadou nezákonnosti a rovnako nezákonné sú aj rozhodnutia daňových orgánov, ktoré vychádzali zo skutočností zistených počas nezákonnej kontroly. V prípade, ţe odvolací súd dospeje k záveru, ţe sa nejednalo o opakovanú daňovú kontrolu, resp. ţe dôkazy získané pri opakovanej kontrole sú zákonné, je
ţalobcu potrebné posúdiť, či krajský súd postupoval
ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, či v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil a či odôvodnenie rozsudku je presvedčivé.
ţalobcu dôkazy vykonané správcom dane po 27.08.2009 vo vzťahu k dodávateľovi (22.12.2009 opätovne vypočul B. Borodáča, konateľa spoločnosti ABOTIP, s.r.o., subdodávateľa spoločnosti MARTIS s.r.o., ktorý potvrdil svoju predchádzajúcu výpoveď zo dňa 12.11.2008), nepredstavujú ţiadnu zmenu uţ zisteného skutkového 5 3Sţf/137/2013 a právneho stavu a nie sú takého charakteru, aby viedli k záveru vylučujúcemu akékoľvek pochybnosti, ţe práce uvedené na predmetných faktúrach neboli ţalobcovi dodávateľskou spoločnosťou dodané. Ţalobca poukázal na to, ţe uvedené zistenia sa bezprostredne netýkajú obchodného vzťahu medzi ţalobcom a dodávateľom MARTIS s.r.o. a nepredstavujú ani nepriamy dôkaz, ţe práce spoločnosť MARTIS, s.r.o. pre ţalobcu nevykonala.
ţalobcu tieto zistenia spochybňujú len obchodné vzťahy medzi spoločnosťou MARTIS, s.r.o. a jej dodávateľmi, ku ktorým sa dôkazné bremeno ţalobcu nevzťahuje. Ţalobca má za to, ţe zistenia správcom dane získané vo VOP 016, š.p. nie sú dôkazom, ţe spoločnosť MARTIS, s.r.o. nevykonala opravy pre ţalobcu.
ţalobcu tento záver odporuje aj vecnej logike, pretoţe za daného stavu by ani ţalobca nemohol vykonať opravy pre VOP 016, š.p. Správca dane aj napriek uvedeným zisteniam vo VOP 016, š.p. nespochybňuje to, ţe ţalobca opravy vykonal a za odberateľa opravenú techniku preberali technici VOP 016, š.p. na základe protokolu o odovzdaní opravy. Správca dane neţiadal od VOP 016, š.p. vysvetlenie toho, ako bolo moţné, ţe časť materiálu na opravy
výdajok bola vydaná po vykonaných opravách, ale účelovo ukončil v tomto štádiu dokazovanie, aby uvedenú nezrovnalosť pripočítal na ťarchu ţalobcu. Ţalobca namieta, ţe krajský súd sa s tvrdením ţalobcu, ţe tento dôkaz nie je logický, vysporiadal len formálne tak, ţe prevzal argumentáciu daňových orgánov. Ďalej ţalobca poukázal na aplikovateľnosť právnych záverov rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veciach Optigen a Dávid, pretoţe aj v týchto prípadoch správca dane spochybňoval uskutočnenie dodávok. Z rozsudku Optigen vyplýva, ţe správne orgány zaloţili svoje rozhodnutia na predpoklade, ţe Optigen a Fulcrum dodávky nedostali, resp. ţe cieľom reťazcov dotknutých dodávok bol podvod a všetkým plneniam, ktoré ich tvorili, chýbala hospodárska podstata (Optigen bod 14,18). Súdny dvor EÚ prijal záver, ţe kaţdé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôţe byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí.
právneho názoru Súdneho dvora EU nie je moţné nepriznať odpočítanie dane z dôvodu, ţe osoba vystavujúca faktúru alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby správny orgán objektívne preukázal, ţe samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, ţe uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. K tvrdeniu krajského súdu, ţe Ministerstvo financií SR dospelo k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je v rozpore s platnou právnou úpravou, ţalobca uviedol, ţe nejde o prvý prípad, keď ministerstvo potvrdilo zákonnosť rozhodnutia, no nestranný a nezávislý súd dospel k inému záveru. Najvyššiemu súdu bola dňa 29.07.2014 doručená ţiadosť ţalobcu zo dňa 25.07.2014 na podanie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na začatie konania o prejudiciálnej otázke
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ţalobca v krátkosti zhrnul závery zistení správcu dane na základe výsledkov dokazovania o nevykonaní sporných fakturovaných prác pre ţalobcu dodávateľom MARTIS s.r.o. a poukázal na to, ţe napriek tomuto záveru, vyplývajúcemu zo zistení najmä u odberateľa ţalobcu, VOP 016, š.p., daňové orgány nespochybňujú vykonanie predmetných opráv ţalobcom pre VOP 016, š.p., pričom za tohto odberateľa opravenú techniku preberali technici VOP 016, š.p. na základe protokolu o odovzdaní opravy. 6 3Sţf/137/2013 Podanie ţiadosti Súdnemu dvoru EÚ na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke právny zástupca ţalobcu dôvodil výslovnou poţiadavkou ţalobcu, ako aj tým, ţe Súdny dvor EÚ v posledných rozhodnutiach čoraz častejšie uvádza, ţe nezákonné konanie dodávateľov nemôţe mať vplyv na odpočítanie dane, ak platiteľ dane nevedel alebo nemohol vedieť o nezákonnom konaní. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-384/04 Federation of Technological Industries, bod 32, C-271/06 Netto Supermarkt, bod 23 a v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid bod 48, C-18/13 Maks Pen EOOD.
Súdneho dvora EÚ odopretím nároku na odpočítanie dane by išlo o zaloţenie systému zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Súdny dvor EÚ v mnohých rozhodnutiach zdôrazňuje, ţe dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom nie je moţné zaloţiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Ak daňová povinnosť v reťazci dodávateľov a ich subdodávateľov nebola splnená, dôsledky takého konania nie je moţné prenášať na platiteľov, ktorí nevedeli alebo nemohli vedieť o nezákonnom konaní v reťazci dodávateľov a ich subdodávateľov a ktorí dane riadne platia.
názoru ţalobcu skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky uvedených rozsudkov Súdneho dvora EÚ a predloţené otázky by boli vecne takmer identické alebo úplne zhodné s otázkami, o ktorých sa uţ rozhodlo v prejudiciálnom konaní (uplatnenie teórie „act écklairé“). Z uvedených dôvodov ţalobca nepovaţuje za potrebné predloţiť prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ a preto ich znenie ani nenavrhuje. Ak však najvyšší súd dospeje k záveru, ţe skutkový stav daňovej transakcie ţalobcu nemá prvky uvedených rozsudkov Súdneho dvora EÚ, alebo z iných dôvodov mieni napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť, ţalobca ţiada najvyšší súd o predloţenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.12.2013 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, pričom, vzhľadom na totoţné odvolacie dôvody so ţalobnými dôvodmi ţalobcu, sa v plnom rozsahu pridrţiava svojho vyjadrenia k ţalobe. Doplnil, ţe v danom prípade síce bola vykonaná opakovaná daňová kontrola, ale predmetom odvolania bol dodatočný platobný výmer, ktorý bol vydaný vo vyrubovacom konaní po „riadnej“ daňovej kontrole. Dôkazy získané v opakovanej daňovej kontrole, správca dane vyuţil vo vyrubovacom konaní - ţalobca bol s uvedenými dôkazmi oboznámený dňa 11.04.
3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol
zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
3 veta prvá OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
c) zákona o správe daní; správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov
tohto zákona alebo osobitných zákonov.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. 8 3Sţf/137/2013
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
odseku 10 druhej vety,
8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy
odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbliţšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemoţno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
6 písm.
odseku 10 druhej vety. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní).
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol 9 3Sţf/137/2013 vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Najvyšší súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, napadnuté daňové rozhodnutia a konania predchádzajúce ich vydaniu a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je zaloţený na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci potrebnom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov a je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a neúplnosť spisov.
ustálenej súdnej praxe je povinnosťou ţalovaného predloţiť súdu kompletný, ţurnalizovaný administratívny spis, na základe ktorého súd môţe posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu odvolaciemu súdu vyplýva, ţe dôvodom zrušenia prvého dodatočného platobného výmeru správcu dane č. 711/230/7048/09/Hro zo dňa 14.05.2009 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie odvolacím orgánom bol nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý bolo potrebné
názoru odvolacieho daňového orgánu doplniť vykonaním ďalšieho dokazovania, a to predovšetkým vo vzťahu k záverom odôvodňujúcim tvrdenie, ţe sporné sluţby pre ţalobcu neboli vykonané platiteľom DPH uvedeným na faktúrach deklarujúcich tieto zdaniteľné obchody. Z obsahu rozhodnutia právneho predchodcu ţalobcu č. I/223/12676-99935/2009/990057-r zo dňa 27.08.2009 vyplýva, ţe správca dane mal vykonať doplnenie dokazovania v rámci opakovanej daňovej kontroly (str. 7 uvedeného rozhodnutia). V nadväznosti na vyššie uvedený právny názor ţalovaného správca dane doplnil dokazovanie okrem iného i preverením súvisiacich dokladov u odberateľa ţalobcu. V tejto súvislosti správca dane v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, ţe z dôvodu neúplných údajov na faktúrach vystavených dodávateľom ţalobcu, spoločnosťou MARTIS s.r.o., ako i ţalobcom pre odberateľa VOP 016, š.p., a to vo vzťahu ku konkretizácii vozidiel, na ktorých mali byť opravárenské práce vykonané, preveroval u daňového subjektu VOP 016, š.p. identifikáciu opravovaných vozidiel. Popri tom z listinných záznamov a údajov evidovaných uvedeným odberateľom fakturovaných sluţieb zistil závaţné nezrovnalosti spochybňujúce hodnovernosť účtovnej evidencie, faktúr deklarujúcich sporné zdaniteľné plnenia ako dodávateľom ţalobcu, tak i samotným ţalobcom. Ide predovšetkým o zistenia ohľadne dátumov výdajok na materiál potrebný na vykonané opravy, ktoré poskytoval odberateľ opráv, v porovnaní s dátumami odovzdania vykonaných opráv a zistené záznamy o pohybe vjazdu a výjazdu motorových vozidiel z areálu VOP 016, š.p. v deň odovzdania opravených častí vojenskej techniky. Zistenia, váţne spochybňujúce tvrdenia ţalobcu o vykonaní sporných opravárenských prác jeho dodávateľom MARTIS s.r.o., ako i o ich odovzdaní samotným ţalobcom odberateľovi VOP 016, š.p., sú uvedené v protokole o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 21.06.2010 a v zápisnici správcu dane zo dňa 11.04.2012 na (str. 6 aţ 13), ktorou tento oboznámil ţalobcu s postupom správcu dane so záverom vyrubovacieho konania vo veci DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. Tieto zistenia ako skutkový podklad správca dane prevzal do napadnutého dodatočného platobného výmeru č. 9800402/5/692897/2012 zo dňa 04.06.2012 (str. 7 aţ 14), pričom tieto si osvojil aj ţalovaný a vychádzal z nich pri vydaní preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia (str. 8 aţ 10, 15 a 16). Avšak po vzhliadnutí celého obsahu administratívneho spisu odvolací súd konštatuje, ţe vykonanie dokazovania obsahom listinných dôkazov – daňových dokladov a evidencie 10 3Sţf/137/2013 odberateľa ţalobcu, VOP 016, š.p., okrem samotného konštatovania ich obsahu vo vyššie spomenutej zápisnici a preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov oboch stupňov, nevyplýva z obsahu administratívneho spisu. Nenachádzajú sa v ňom relevantné doklady a evidencie, prípadne ich overené kópie, ani zápisnica z miestneho zisťovania vykonaného vo VOP 016, š.p., prípadne úradné záznamy správcu dane osvedčujúce spôsob a priebeh vykonania dôkazu zisťovaním obsahu predmetných dokladov a evidencií odberateľa ţalobcu. Vzhľadom na poţiadavku zákonnosti daňového konania a zákonnosti dokazovania je neprijateľné, aby správca dane rozhodnutie o dodatočnom určení dane dôvodil skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale len z jeho tvrdení. Takto nie je moţné preveriť vierohodnosť správcom dane tvrdených zistení, hoci získaných pri výkone jeho činnosti v rámci správy daní, ani zákonnosť postupu pri vykonaní predmetného dôkazu. Zároveň z takto neúplného administratívneho spisu nie je moţné preveriť, či s prihliadnutím na zásadu súčinnosti uplatňovanú v daňovom konaní boli v súvislosti so získavaním predmetných dôkazov dodrţané práva kontrolovaného ţalobcu, predovšetkým vyplývajúce z ustanovení § 15 ods. 5 písm. d) a písm. f) zákona o správe daní a § 15 ods. 8 veta prvá citovaného zákona. Bez úplnej spisovej dokumentácie, z ktorej bude tieţ zistiteľná aj miera a spôsob súčinnosti správcu dane so ţalobcom pri výkone dokazovania a jeho oboznámenia sa s podkladmi preskúmavaného rozhodnutia, nie je moţné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú a právnu). Odvolací súd sa preto v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu neúplnosti predloţeného administratívneho spisu, a to vo vzťahu k relevantným skutkovým zisteniam, z ktorých daňové orgány pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí vychádzali, v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov, Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
3 vety prvej OSP z dôvodu
3 OSP zrušil rozhodnutie ţalovaného a aj správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd
1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 246c veta prvá OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal právo na ich náhradu. Právny zástupca v lehote
1 OSP predloţil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov konania v sume 965,07 Eur. Odvolací súd priznal ţalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 794,62 Eur, pozostávajúce z náhrady hotových výdavkov v sume 140 Eur za zaplatené súdne poplatky za podanie ţaloby a odvolania proti rozsudku krajského súdu a trov právneho zastupovania v sume 654,62 Eur. Trovy právneho zastupovania zahŕňajúce tarifnú odmenu a reţijný paušál odvolací súd priznal
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu a
3 vyhlášky vo výške 1/100 výpočtového základu, a to za dva úkony právnej sluţby v roku 2012 (prevzatie a príprava zastupovania dňa 28.09.2012 a podanie ţaloby na súd dňa 31.10.2012 à 127,16 Eur + 2 x 7,63 Eur) a za dva úkony právnej sluţby v roku 2013 (zastupovanie na pojednávaní pred súdom dňa 02.10.2013 a podanie odvolania dňa 20.11.2013 à 130,16 Eur + 2 x 7,81 Eur). Právny zástupca ţalobcu je platiteľom DPH, preto 11 3Sţf/137/2013 mu bola priznaná uplatnená DPH zo základu 545,52 Eur vo výške 20%, v sume 109,10 Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia vrátane DPH za návrh na podanie prejudiciálnej otázky zo dňa 25.07.2014, doručený tunajšiemu súdu dňa 29.07.2014, odvolací súd nepriznal z dôvodu neúčelnosti tohto podania v prejednávanej veci, ako i z dôvodu, ţe ţalobca ţiadne znenie prejudiciálnych otázok nenavrhol a sám s poukazom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie konštatoval ich nepotrebnosť. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 31. marca 2015 JUDr. Gabriela G E R D O V Á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.