Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Sţf/45-54/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1) Dukasa Corp, s.r.o. so sídlom Slovinská 3412/8, 821 04 Bratislava, IČ

§ 246cods.

l veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

l veta prvá O.s.p.), a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil, pretoţe súd prvého stupňa neaplikoval relevantnú judikatúru Súdneho dvora EU C-527/11 Ablessio a súčasne rozhodol bez poloţenia prejudiciálnej otázky napriek tomu, ţe táto špecifická situácia ready – made spoločností (angl. aj shelf companies) nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie riešená (acte éclaire), čím nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu (absentujúci relevantný rozsudok SDEU, alebo prejudiciálna otázka) a nedostatočne zistil skutkový stav. V priebehu súdneho konania došlo k zmenám obchodného mena a k zlúčeniu niektorých ţalobcov, výsledkom čoho je stav ţalobcov l/-8/ podľa údajov z obchodného registra tak, ako je uvedený vo výroku uznesenia. Súdy Slovenskej republiky majú povinnosť aplikovať právo Európskej únie ex offo. Z tohto dôvodu senát nie je viazaný medzami ţaloby a medzami odvolania v časti vymedzenia relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (§ 250j ods. 2 O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.

§ 146cods.

1 O.s.p.). Rozsudky SDEU vo veciach prejudiciálnych otázok sú špecifické tým, ţe majú účinky ex tunc. Preto nie je právne významné, ţe v čase napadnutých rozhodnutí daňových orgánov ešte nebol Súdnym dvorom EU C-527/11 Ablessio vyhlásený. V čase súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí ţalovaného tento rozsudok bol prameňom práva EU i Slovenskej republiky. Skutočnosť, ţe ţalobca sa nedovolával aplikácie relevantného rozsudku Súdneho dvora vo veci C-527/11 Ablessio, môţe byť významná iba pri priznávaní trov odvolacieho konania, nie však v merite veci. Najvyšší súd preto podľa § 221 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa rozsudku SDEU zo dňa 14.03.2013 C-527/11 Ablessio Články 213, 214 a 273 smernice Rady 2006/112/ES z

1. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu odmietol prideliť identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti len preto, že táto spoločnosť podľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na výkon prihlasovanej ekonomickej činnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti už bolo viackrát pridelené takéto číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú činnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla, bez toho, aby dotknutý daňový úrad na základe objektívnych skutočností preukázal, že existujú vážne nepriame dôkazy umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či uvedený daňový úrad poskytol vo veci samej vážne nepriame dôkazy o existencii nebezpečenstva podvodu. Súdny dvor EU rozhodoval o prejudiciálnych otázkach z Lotyšska, ktoré sú relevantné i pre dotknuté súdne konanie v Slovenskej republike. Tieto otázky zneli: „
2. Má sa smernica… 2006/112/ES… vykladať v tom zmysle, ţe zakazuje odmietnuť pridelenie individuálneho čísla, ktorým sa zdaniteľná osoba identifikuje, z dôvodu, ţe vlastník podielov na základnom imaní zdaniteľnej osoby uţ skôr niekoľkokrát 4 3 Sţf/45-54/2014 získal individuálne číslo pre iné podniky, ktoré skutočne nevykonávali ekonomickú činnosť a ktorých podiely na základnom imaní vlastník ihneď po získaní individuálneho čísla previedol na iné osoby?
3. Má sa článok 214

článkom 273 smernice [2006/112] vykladať v tom zmysle, ţe umoţňuje daňovému úradu, aby sa pred pridelením individuálneho čísla uistil o schopnosti zdaniteľnej osoby vykonávať činnosť, ktorá podlieha dani, ak cieľom tohto overenia je zabezpečiť riadny výber dane a zamedziť daňovým podvodom?“ Súdny dvor v bode 16 konštatoval, ţe svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 213, 214 a 273 smernice 2006/112 majú vykladať v tom zmysle, ţe bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu v snahe zabezpečiť riadny výber DPH a zamedziť daňovým podvodom odmietol prideliť identifikačné číslo pre DPH spoločnosti len preto, ţe táto spoločnosť podľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na výkon prihlasovanej ekonomickej činnosti a ţe vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti uţ bolo viackrát pridelené číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú činnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe rozsudku Súdneho dvora EU vyvodil záver, ţe samotná dobrovoľná registrácia pre účely DPH nie je predmetom voľnej správnej úvahy daňového orgánu vykonávajúceho registráciu a môţe byť odmietnutá iba v prípade, ţe existujú indície umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Senát však zohľadňuje, ţe z praktického hľadiska takýto úmysel u tzv. ready - made spoločnosti, ktorá je z hľadiska ekonomickej činnosti spiacou spoločnosťou nebude moţné zistiť, pretoţe ekonomickú činnosť bude vykonávať aţ nadobúdateľ spoločnosti. Z toho dôvodu vyţadovanie zábezpeky na daň pri dobrovoľnej registrácii sa javí ako moţná prevencia proti prípadným podvodom. Podnikateľské prostredie Slovenskej republiky je značne poznačené podvodmi v oblasti DPH, preto pri aplikácii rozsudku SDEU zo dňa 14.03.2013 C-527/11 Ablessio sa naskytujú zásadné otázky pri dobrovoľnej registrácií, a to: Moţno samotný právny stav tzv. ready - made spoločnosti (shelf company), ktorá je z hľadiska ekonomickej činnosti aţ do jej nadobudnutia záujemcom v pozícii spiacej spoločnosti, povaţovať za prípravnú ekonomickú činnosť významnú pre registráciu pre daň z pridanej hodnoty? Je podmieňovanie dobrovoľnej registrácie tzv. ready - made spoločnosti (shelf company) zloţením zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v rozpore s účelom a cieľmi smernice Rady 2006/112/ES z

1. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty? Systém konania o prejudiciálnej otázke existuje z dôvodu zabezpečenia jednotného výkladu práva Európskej únie v členských štátoch Európskej únie. Z tohto dôvodu nie je prípustné, aby členské štáty doteraz nejudikované právne otázky vykladali iba v rámci národnej jurisdikcie, pretoţe účinky národného súdneho rozhodnutia nemôţu zaviazať iné členské štáty rešpektovať takýto výklad. Vzhľadom na túto skutočnosť národný súd musí zistiť, či môţe nasledovať precedens Súdneho dvora EU (acte éclaire) a v akom rozsahu. Ak nie, musí poloţiť pre prejudiciálnu otázku pre nejudikovanú časť právneho problému. 5 3 Sţf/45-54/2014 Postavenie ready - made spoločnosti ako zdaniteľnej osoby v oblasti dane z pridanej hodnoty musí byť vykladané jednotne. Tzv. ready – made spoločnosti totiţ nie sú špecialitou právneho prostredia Slovenskej republiky, ale vyskytujú sa aj v iných členských štátoch Európskej únie, kde sú druhovo označované ako ready - made companies alebo shelf companies, pričom niektoré z nich sú uţ registrované pre DPH a sú označované v angličtine ako VAT Registered Ready Made Companies. Najvyšší súd sa stotoţnil s krajským súdom, ţe v prípade tzv. ready - made spoločností moţno mať z hľadiska skutkového pochybnosti o tom, či vykonávajú ekonomickú činnosť, resp. prípravnú ekonomickú činnosť. Rovnako moţno mať pochybnosti o tom, či u takejto spoločnosti je daný úmysel vykonávať ekonomickú činnosť, v čase ţiadosti o registráciu, keďţe spoločnosť je výlučne určená na predaj. Krajský súd po vyhodnotení rozsudku SDEU Ablessio musí zváţiť, či rozsudok dáva odpoveď na všetky relevantné otázky. Ak chýba komplexný právny základ aplikovateľného práva EU, súd nemôţe pokračovať v konaní. Ide o špecifickú situáciu, kedy absentuje prameň práva EU. Z tohto dôvodu sa povinnosť poloţenia prejudiciálnej otázky nevyhnutne vzťahuje uţ na konanie pred súdom prvého stupňa. Procesný prenos poloţenia prejudiciálnej otázky uţ do štádia prvostupňového konania bol judikovaný uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sţf/27/2013 zo dňa 01.08.2014 na základe judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a bol realizovaný Krajským súdom v Košiciach napr. uznesením 7S/21/2012-94 zo dňa 25.02.2015 vo veci Kovozber s.r.o. c/a Daňový úrad Košice prebiehajúce konanie C-120/
2. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
3. apríla 2015 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková