Najvyšší súd 2 M Cdo 4/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. V. M., so sídl

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. 4 2 M Cdo 4/2010 Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu v zmysle § 237 O.s.p. ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. dovolateľ nenamietal, vady v zmysle § 237 O.s.p. písm. a/ aţ e/, g/ nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu je v danom prípade postihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
2. mája 2004 sp. zn. 5 2 M Cdo 4/2010 I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. V danej veci sa ţalobca domáhal voči ţalovanej zaplatenia 5 224 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2004 do 30.6.2007, náhrady trov konania, titulom nedoplatku ţalovanej na ročnom zúčtovaní nákladov za uţívanie bytu a sluţieb s tým spojených za rok
3. Nakoľko ţalobca v časti istiny zobral návrh späť, predmetom konania zostal len úrok z omeškania. Okresný súd povaţoval nárok ţalobcu za opodstatnený, ţalobe v časti úroku z omeškania vyhovel. Krajský súd sa s odôvodnením okresného súdu stotoţnil, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaná odvolaním napadla len výrok rozsudku o úroku z omeškania. Z obsahu odvolania však vyplýva, ţe toto bolo podané aj v časti výroku o trovách konania. V tomto smere je potrebné povaţovať rozsudok odvolacieho súdu za nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, prečo mal odvolací súd za to, ţe ţalovaná nepodala odvolanie aj v časti výroku o trovách konania. Odvolací súd sa vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal správnosťou/nesprávnosťou priznaných trov prvostupňového konania. Ďalej je potrebné uviesť, ţe súdy oboch stupňov sa vôbec nevysporiadali so skutočnosťou, ţe ţalovaná okrem sumy 6 128 Sk zaplatila aj sumu 1 480 Sk ako vyplýva z vyjadrenia samotného ţalobcu (č.l. 66-67 spisu), ktorá mala byť v zmysle tohto vyjadrenia započítaná na nedoplatok za rok
4. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch stupňov nie je zrejmé, či túto skutočnosť prehliadli, resp. či ju nezohľadnili (a prečo ju nezohľadnili). Napadnuté rozhodnutia teda odôvodnili v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedli len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzali a akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, riadili. Pre úplnosť sa dodáva, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje viacero nesprávnych údajov (napr. údaj o tom, ţe návrh bol podaný
5. júna 2003, v skutočnosti bol návrh bol podaný
6. decembra 6 2 M Cdo 4/2010 2004; nesprávne uvedenie čísla zmluvy o výkone správy – č. 47/2002 namiesto správneho č. 1/2001; citácia čl. IV bodu 3-6 a čl. II bodu l písm. e/ zmluvy o výkone správy, ktoré ustanovenia nie sú totoţné s obsahom zmluvy č. 1/2001, resp. sa v nej vôbec nenachádzajú; nesprávne uvedenie ţalovanej istiny 11 048 Sk namiesto 5 224 Sk v poslednom odseku na
7. strane rozsudku pri odôvodnení výroku o trovách konania), ktoré neboli postupom podľa § 164 O.s.p. ani opravené. S ohľadom na uvedené aj táto skutočnosť oslabuje presvedčivosť písomného vyhotovenia rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a § 237 písm. f/ O.s.p.). Preto dovolací súd rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243i ods.

§ 243bods.

1, 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods.

§ 243dods.

l O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová