6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 115 778,36 eur. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotoţnil so ţalovaným, ako i správcom dane, ţe záver, ktorý urobili je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. 2 3Sţf/6/2014 V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe ţalobca síce disponuje riadnymi faktúrami od svojich dodávateľov - spoločnosti HEFA-SK s.r.o. a od spoločnosti SLOVAKOSTAV TRADE, s.r.o., nevie však dostatočne preukázať reálne uskutočnenie obchodov osobami uvedenými na faktúrach. Rozsiahlym šetrením, ktoré vykonal správca dane u menovaných spoločností (HEFA-SK, s.r.o. a SLOVAKOSTAV TRADE, s.r.o.), ako aj u ich dodávateľov (ROYALTY, s.r.o., Mondial Trade, s.r.o.) nebolo potvrdené reálne uskutočnenie obchodov, a to práve preto, ţe ţiaden z menovaných daňových subjektov nepredloţil správcovi dane riadnu účtovnú evidenciu. Napríklad pri spoločnosti HEFA-SK, s.r.o. jej účtovné doklady boli
vyjadrenia bývalého konateľa Róberta Pavloviča zaplavené a zničené vodou v pivnici rodičovského domu (o čom nemá Róbert Pavlovič ţiaden doklad, napr. hlásenie poistnej udalosti na poisťovni), pričom táto spoločnosť (HEFA-SK, s.r.o.) zanikla bez likvidácie dňa
názoru krajského súdu nebola prekročená maximálna dĺţka daňovej kontroly jedného roka, keďţe v súdenej veci daňová kontrola trvala niečo viac ako 10 mesiacov, ale hlavne nebola splnená podmienka (aby mohla byť daňová kontrola povaţovaná za nezákonnú) súčinnosti ţalobcu ako daňového subjektu. Nakoľko ide o kumulatívne podmienky, na prekročenie dĺţky daňovej kontroly (ak presahuje cez jeden rok) sa môţe daňový subjekt odvolávať len vtedy, ak správcovi dane poskytuje potrebnú súčinnosť. Ţalobca ako daňový subjekt však správcovi dane od 18. júla 2012 ţiadnu súčinnosť neposkytoval, preto uţ len z tohto dôvodu nemôţe byť jeho námietka o prekročení zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly akceptovaná. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a ţiadal, aby ho najvyšší súd v odvolacom konaní zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil so stanoviskom správcu dane ohľadne neuznania daňových výdavkov, nakoľko sluţby - prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou boli vykonané, čo potvrdil aj konateľ spoločnosti HEFA-SK, s.r.o. p. Róbert Pavlovič dňa 31.05.2012 do zápisnice o ústnom pojednávaní na daňovom úrade. Potvrdil, ţe výsledkom tejto spolupráce bolo uzatvorenie a podpísanie jednotlivých zmlúv o sprostredkovaní, resp. zmlúv o dielo a sprostredkovateľskú činnosť pre Š. B. skutočne aj vykonal. Zároveň potvrdil vystavenie a podpísanie jednotlivých faktúr a taktieţ ich zaúčtovanie do účtovníctva spoločnosti HEFA- SK, s.r.o., ako aj ich úhradu bezhotovostným platobným stykom, čím predloţil správcovi dane všetky jemu dostupné doklady a dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú opodstatnenosť zaúčtovania úhrad prijatých faktúr od spoločnosti HEFA-SK, s.r.o. do daňových výdavkov. Pri tomto ústnom pojednávaní bývalý konateľ spoločnosti HEFA-SK, s.r.o. p. Róbert Pavlovič predloţil správcovi dane fotokópie prijatých faktúr od spoločnosti ROYALTY, s.r.o., ktorých predmetom fakturácie bolo vykonanie sprostredkovateľskej činnosti, ktorú poţadoval od spoločnosti HEFA-SK, s.r.o. kontrolovaný daňový subjekt p. Š. B.. Dňa 24.07.2012 z iniciatívy kontrolovaného daňového subjektu a bývalého konateľa spoločnosti HEFA-SK, s.r.o. p. Róberta Pavloviča sa dostavil na pobočku daňového úradu Trenčín v Povaţskej Bystrici bývalý konateľ spoločnosti ROYALTY, s.r.o. p. Jozef Pecko a do zápisnice o ústnom pojednávaní potvrdil, ţe so spoločnosťou HEFA-SK, s.r.o. v roku 2010 spolupracoval, bola jeho dodávateľom aj odberateľom. Potvrdil, ţe vystavil a podpísal jednotlivé faktúry pre spoločnosť HEFA-SK, s.r.o., ktorých fotokópie má správca dane k dispozícii. Tieto boli uhradené a riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti. Rovnako nesúhlasil so stanoviskom správcu dane ohľadne neuznania daňových výdavkov, nakoľko nákup tovaru a sluţby - prevedené práce boli vykonané v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou, čo potvrdil aj konateľ spoločnosti SLOVAKOSTAV TRADE, s.r.o. p. Marián Gavalec dňa 14.06.2012 do zápisnice o ústnom pojednávaní na daňovom úrade. Potvrdil, ţe predmetom tejto spolupráce boli dodávky zváracieho materiálu, smrekových panelov a dohodenie reklamných priestorov. Súčasťou spolupráce bolo uzatvorenie a podpísanie zmluvy o sprostredkovaní a jej dodatkov. Zároveň potvrdil vystavenie a podpísanie jednotlivých faktúr a taktieţ ich zaúčtovanie do účtovníctva spoločnosti SLOVAKOSTAV TRADE, s.r.o., ako aj ich úhradu bezhotovostným platobným stykom, čím predloţil správcovi dane všetky 4 3Sţf/6/2014 jemu dostupné doklady a dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú opodstatnenosť zaúčtovania úhrad prijatých faktúr od spoločnosti SLOVAKOSTAV TRADE, s.r.o. do daňových výdavkov. Konatelia osobne potvrdili do zápisníc u správcu dane vykonanie zdaniteľného plnenia
uzatvorených zmlúv medzi vyššie uvedenými zmluvnými stranami a ich úhradu v bezhotovostnom platobnom styku. Správca dane sa počas výkonu daňovej kontroly vôbec nezaoberal hlavným podstatným dôkazom, a to zdokumentovaním výsledkov spolupráce Š. B. so spoločnosťou HEFA-SK, s.r.o. a SLOVAKOSTAV TRADE, s.r.o., a to reálne umiestnenou reklamou na vonkajších a vnútorných reklamných zariadeniach na letisku v Bratislave, nákupom mediálneho priestoru (reálne billboardy a bigboardy), skutočne prenajaté reklamné plochy na dopravných prostriedkoch v SR, vonkajšie reklamy reklamnej kampane DOVE a ED SYSTEM. Daňový subjekt predloţil správcovi dane sprostredkovateľskú zmluvu medzi záujemcom CAREMA, s.r.o. a sprostredkovateľom Š. B., Inţiniersko - projektové sluţby a následné fakturácie sprostredkovateľskej činnosti (spolu 6 faktúr) s vyhodnotením činnosti jednotlivých faktúr, ktoré správca dane vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil, pričom tieto faktúry potvrdzujú jednotlivé zdaniteľné plnenia. Správcovi dane bola predloţená fotodokumentácia reklamnej kampane na prostriedkoch MHD vrátane el. formy na CD nosiči, ktorú spoločnosť Carema, s.r.o. na základe vyššie uvedenej sprostredkovateľskej zmluvy vykonávala pre Prvú stavebnú sporiteľňu, a.s. Ďalej boli predloţené objednávky PSS, a.s. u spoločnosti Carema, s.r.o., ktorá zabezpečovala prenájom a správu reklamného priestoru autobusov MHD, MD, PMD v rámci SR. Všetky tieto vyššie uvedené doklady predloţila spoločnosť Carema, s.r.o. daňovému subjektu, ktorý ţiadal správcu dane, aby boli vypočutí svedkovia, ktorí potvrdia jednotlivé zdaniteľné plnenia a predloţia príslušné doklady. Správca dane však tento návrh zamietol. Ďalej poukázal na akciu PSS, a.s. – dodávateľ Unimedia, s.r.o. (Letisko), akciu PSS, a.s. – dodávateľ Unimedia, s.r.o. (Billboardy, Televízie, Magazíny, Noviny, Rádiá), akciu Unimedia, s.r.o. – dodávateľ akzent media, s.r.o., akciu DOVE – dodávateľ akzent media, s.r.o., akciu ED SYSTEM – dodávateľ akzent media, s.r.o. Poukázal na skutočnosť, ţe správca dane nedôsledne a nesprávne vyhodnotil predmetné zdaňovacie obdobie, čím došlo k výraznému poškodeniu daňového subjektu. Správca dane v zásade nemôţe poţadovať od daňového subjektu, aby preveroval, či obchodný partner dodrţal zákon, mal jednotlivé účtovné prípady zaúčtované v účtovnej jednotke, podával daňové priznania na DPH, na dani z príjmu a ďalšie, či tovar mal na sklade, či bol schopný tovar dodať, akým spôsobom bola vykonaná doprava. Daňová kontrola začala dňa 21.11.2011 a nadriadeným orgánom bola predĺţená o tri mesiace, t.j. do 21.08.2012. Termín prerokovania protokolu bol správcom dane stanovený na deň 28.09.2012. V danom prípade bola zákonnou lehotou lehota deväť mesiacov a táto zákonná lehota bola prekročená, čím dôkazy zistené a uvedené v protokole sú nezákonné. To znamená, ţe protokol je nezákonný, ako je nezákonná aj daňová kontrola. Krajský súd nesprávne uviedol, ţe zákonnou lehotou je dvanásť mesiacov, resp. jeden rok. Lehota jedného roku je maximálnou lehotou, do ktorej je nutné vykonať daňovú kontrolu.
právnej úpravy platnej v čase konania daňovej kontroly platilo, ţe lehota na vykonanie daňovej kontroly je šesť mesiacov, avšak správca dane má právo poţiadať nadriadený orgán o predĺţenie lehoty maximálne o ďalších šesť mesiacov. Správca dane poţiadal nadriadený orgán o predĺţenie lehoty o tri mesiace, a teda zákonnou lehotou v danom prípade bola lehota deväť mesiacov, a nie ako uvádza Krajský súd v Trenčíne lehota jeden rok. Poukázal na nález ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010-57. Doposiaľ daňový subjekt nebol správcom dane písomne upovedomený o dôvodoch, pre ktoré nemôţe v lehote rozhodnúť, ţe sa jedná 5 3Sţf/6/2014 o problematické daňové subjekty, zákon spája s povinnosťou uviesť dôvody a nielen konštatovať, ţe sa jedná o problematické daňové subjekty. Z toho vyplýva, ţe predmetná kontrola trvala dlhšiu lehotu, ako stanovuje zákon a všetko, čo sa z predmetnej kontroly získalo, je nezákonné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca spolupracoval so správcom dane, poskytoval mu všetku potrebnú súčinnosť a bolo povinnosťou správcu dane stanovovať termíny úkonov daňovej kontroly a zasielať písomnosti či svedkom alebo ţalobcovi v lehotách tak, aby bola celková lehota na vykonanie daňovej kontroly dodrţaná, t.j. šesť mesiacov + nadriadeným orgánom povolené predĺţenie o tri mesiace, t.j. spolu deväť mesiacov. Správca dane mal moţnosť poţiadať nadriadený orgán o predĺţenie lehoty maximálne o šesť mesiacov, poţiadal však len o predĺţenie o tri mesiace. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe miestne zisťovanie u ţalobcu bolo vykonané len jedenkrát, a teda nie opakovane. Z administratívneho spisu ţalovaného nevyplýva, ţe by ţalobca neposkytoval súčinnosť, ktorú mu ukladali vtedy platné ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov. Bolo povinnosťou správcu dane rozvrhnúť si prácu a doručovanie písomnosti ţalobcovi tak, aby boli zachované a dodrţané všetky zákonom stanovené lehoty, nakoľko dokazovanie, resp. celé daňové konanie vedie správca dane. Ţalovaný sa písomne ku odvolaniu ţalobcu proti rozsudku krajského súdu vyjadril a uviedol, ţe sa pridrţiava svojho stanoviska podaného k ţalobe a trvá na skutočnostiach v tomto stanovisku uvedených, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako i rozhodnutie správcu dane sú vydané v súlade s právnymi predpismi. Navrhol, aby najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné, a to z nasledovných dôvodov: V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 6 3Sţf/6/2014
1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
5 zákona o správe daní, ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môţe správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.
6 zákona o správe daní, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani
odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch
2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
i/ zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11, ak tento zákon neustanovuje inak.
17 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane môţe lehotu uvedenú v prvej vete v zloţitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺţiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré 7 3Sţf/6/2014 vyčísľujú rozdiel základu dane
osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán
odseku 15, príslušným orgánom na predĺţenie lehoty je ministerstvo.
18 zák. č. 511/1992 Zb. ak správca dane alebo orgán
odseku 15 nemôţe daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺţená
odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
19 zák. č. 511/1992 Zb. lehoty na vykonanie daňovej kontroly
odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na poţiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Vzhľadom na námietky ţalobcu sa najvyšší súd primárne zaoberal otázkou procesného postupu ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, t.j. lehotou na vykonanie daňovej kontroly, ktorá daňová kontrola začala u daňového subjektu nesporne dňa 21.11.2011. Táto daňová kontrola bola nadriadeným orgánom síce predĺţená, ale iba o 3 mesiace, t.j. spolu 9 mesiacov, teda zákonná lehota bola v danom prípade 9 mesačná, t.j. do 21.08.2012.
13 veta prvá a druhá zákona č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. V danom prípade protokol z daňovej kontroly bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 28.09.
názoru Najvyššieho súdu SR je potrebné dať ţalobcovi za pravdu, ţe v danom prípade pochybil i Krajský súd v Trenčíne, keď mal krajský súd za to, ţe v danom prípade je zákonná dĺţka daňovej kontroly 1 rok a ţe správca dane stihol s daňovým subjektom prerokovať protokol z daňovej kontroly v zákonnej lehote. V danom prípade ušlo pozornosti krajského súdu, ţe v danom prípade sa nejedná o lehotu na vykonanie daňovej kontroly zakotvenú v ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorého ustanovenia je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac 1 rok odo dňa jej začatia. V posudzovanom prípade ide však o dĺţku daňovej kontroly, ktorá je lehotovaná v ust. § 15 ods.17 zák. č. 511/1992 Zb. Vzhľadom na uvedené dôvody nie je moţné akceptovať ani obranu, resp. argumentáciu daňového úradu, ţe ţalobca mu neposkytoval príslušnú súčinnosť a týmto zhojiť nezákonné predĺţenie v daňovej kontroly. Takáto argumentácia správcu dane nemá oporu v obsahu administratívneho spisu a jeho z listinných dôkazoch. Takáto nesúčinnosť daňového subjektu zjavne z administratívneho spisu nevyplýva. Lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je zakotvená v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly, t.j. nie je moţné daňovú kontrolu vykonávať dlhšie, neţ to ustanovuje zákon. Na základe uvedeného je zrejmé, ţe daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemoţno pouţiť. V prípade, ţe pouţitý bol, je celé daňové konanie zaťaţené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, ţe túto zásadnú právnu otázku uţ judikoval vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 3 Sţf/1/2009 zo dňa 29.01.2009, sp. zn. 3 Sţf/2/2009 zo dňa 29.01.2009 a sp. zn. 3 Sţf/107/2009 zo dňa 08.10.2009. Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správcu dane a ţalovaného správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval uţ za potrebné a účelné zaoberať sa meritom veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, lebo v konaní správnych orgánov oboch stupňov sa vyskytli také vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov (§ 250j ods. 2 písm. e/ OSP), § 250ja ods. 3 veta prvá OSP). 9 3Sţf/6/2014 Súd prvého stupňa a správny orgán sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 4 OSP). O náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe v súdnom konaní úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu, a to v sume zaplateného súdneho poplatku za podanie ţaloby vo výške 70 € a za podané odvolanie vo výške 70 €. Náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony v konaní pred súdmi odvolací súd ţalobcovi nepriznal, nakoľko právna zástupkyňa ţalobcu si trovy konania síce všeobecne uplatnila, ale tieto ani v 3 dňovej zákonnej lehote v zmysle OSP po vyhlásení rozsudku nevyčíslila. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 3. marca 2015 JUDr. Jozef M I L U Č K Ý, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.