1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP―) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 28.12.2012 a prvostupňového 2 4Sţo/34/2014 správneho úradu – Krajského pamiatkového úradu v Ţiline č. ZA-12/1406-07/MO zo dňa 28.12.2012, ktorým rozhodol o opatreniach v konaní o náprave vo veci zabezpečenia nápravy národnej kultúrnej pamiatky ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde―
zák.č. 49/2002 Z.z.. Z obsahu administratívneho spisu mal Krajský súd v Bratislave nesporne za preukázané, ţe Krajský pamiatkový úrad v Ţiline rozhodnutím zo dňa 28.12.2012
ust. § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon―) rozhodol ako vecne a miestne príslušný správny orgán
5 a § 11 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok (ďalej len „správny poriadok―), na základe zistení štátneho pamiatkového dohľadu vykonaného dňa 27.11.2012 na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde― – vlastníkovi pamiatky akciovej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a. s., Bratislava nariadil opatrenie na nápravu. Dôvodil tým, ţe kaštieľ v Kuneráde je pamiatkový objekt zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. 2087/1-3, pamiatkový objekt kaštieľ pod č. 2087/1, situovanom na parc. č. KN 925 k.ú. K.. Kaštieľ je dlhodobo nevyuţívaný a bez poţadovanej základnej údrţby. Štátnym dozorom bolo zistené, ţe provizórne zastrešenie kaštieľa neplní svoju funkciu, nakoľko strešná krytina na ploche asi 30% je odhrnutá. Ďalej zistil absentujúce strešné ţľaby a zvody daţďovej vody, v dôsledku čoho vzniká enormné vlhnutie muriva. Na základe zistení, ktoré vyplynuli z výkonu štátneho dohľadu Krajského pamiatkového úradu v Ţiline skonštatoval, ţe uvedené skutočnosti majú degradačný vplyv na uţ teraz havarijný stavebnotechnický stav kultúrnej pamiatky a majú charakter zanedbania základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky. Zákon o ochrane pamiatkového fondu č. 49/2002 Z.z. v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a architektonických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. V odseku 2 zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických 3 4Sţo/34/2014 osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Ochrana pamiatkového fondu je upravená v ust. § 27 a nasl. pamiatkového zákona. Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé udrţiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob vyuţívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
1 pamiatkového zákona, ak krajský pamiatkový úrad zistí, ţe vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky
, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území
, začne konanie o tom, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok, zabezpečil na vlastné náklady nápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. K námietke ţalobcu o nezákonnosti rozhodnutia, ktoré
jeho právneho názoru nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, krajský súd uvádza, ţe s touto nie je moţné sa stotoţniť. Z obsahu administratívneho spisu ţalovaného, ktorý je súčasťou súdneho spisu, mal súd jednoznačne za preukázané, ţe Krajský pamiatkový úrad (ďalej aj „KPÚ―; „prvostupňový orgán―) KPÚ Ţilina dňa 11.03.2010 vykonal vo veci štátny dohľad č. 07/2010 za účasti zástupcu vlastníka L. M., ďalej je obsahom spisu písomný záznam a fotodokumentácia pamiatkovej inšpekcie MK SR č. MK-1681/2011-13/9869 z júna 2011, ktoré preukazujú, ţe ţalobca nepristúpil k obnove predmetnej kultúrnej pamiatky a od poţiaru na NKP nevykonal ţiadne čistiace a zabezpečovacie práce, ţe objekt je bez provizórneho zastrešenia, čiţe nie je chránený pred poveternostnými vplyvmi a zráţkovou vodou. Ďalší štátny dohľad sa uskutočnil dňa 20.09.2011, pričom zo zápisnice z výkonu štátneho dohľadu č. 41/2000 vyplýva, ţe strecha národnej kultúrnej pamiatky (ďalej aj „NKP―) nie je zabezpečená a veľká časť kaštieľa je bez zastrešenia. V spise sa nachádza zápisnica a fotodokumentácia z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2011 zo dňa 24.10.2011, ktorá preukazuje, ţe konštrukcia kaštieľa je prekrytá len lepenkou. Z ďalšieho písomného záznamu a fotodokumentácie z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2012 vykonaného dňa 27.11.2012 spoločne s pamiatkovou inšpekciou 4 4Sţo/34/2014 Ministerstva kultúry SR a KPÚ Ţilina bolo preukázané, ţe provizórne zastrešenie NKP neplní svoju funkciu, nakoľko veľká časť strešnej plachty je odhrnutá, absentujú zvody daţďovej vody, čo spôsobuje enormné zvlhnutie murív. Z vyššie uvedených záverov štátneho dohľadu je nesporné, ţe predmetná NKP je dlhodobo nevyuţívaná bez poţadovanej základnej údrţby, v dôsledku čoho sa nachádza v havarijnom stave s následným zánikom pamiatkových hodnôt. Na základe vyššie uvedeného je moţné konštatovať havarijný stav kaštieľa, napadnutie muriva a narušenie stropných konštrukcií, ktoré sú neustále poškodzované vlhkosťou a daţďovou vodou z dôvodu nedostatočného prekrytia strešnej krytiny. V dôsledku nestáleho zhoršujúceho sa stavu, na predmetnej NKP, prvostupňový správny orgán konštatoval, ţe je nevyhnutné pristúpiť k potrebným krokom na jeho záchranu, a preto rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 č. ZA- 12/1406-07/MAJ uloţil v zmysle ust. § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky (ţalobcovi) povinnosť na predmetnej pamiatke zabezpečiť na vlastné náklady nápravu v súvislosti s § 27 pamiatkového zákona. Na základe odvolania ţalovaný správny orgán odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu v zásade potvrdil, keďţe zmenil a predĺţil len termíny opráv. K námietke ţalobcu uvedenej v ţalobe, v ktorej tvrdí, ţe KPÚ Ţilina, ako aj ţalovaný sa snaţia svojimi rozhodnutiami vyuţiť škodovú udalosť na to, aby sa NKP opravila, nie do podoby pred poţiarom, ale aby sa obnova vykonala do jeho podoby spred 50 rokov minulého storočia, t.j. ešte keď kaštieľ nebol vyhlásený za NKP, krajský súd uviedol, ţe s touto nie je moţné sa stotoţniť. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo doručenie ţiadosti ţalobcu dňa 05.11.2010 na KPÚ v Ţiline o vyjadrenie k projektovej dokumentácii „Zámok Kunerád – rekonštrukcia stavby po poţiari―, ktorá tvorila prílohu tejto ţiadosti. Predloţenú projektovú dokumentáciu spracovala v septembri 2010 spoločnosť Sta pring, a.s., Ing. arch. J. H., PhD., Ing. B. B., Ing. E. T.. Autorov projektu si vyberal sám ţalobca. KPÚ Ţilina v rozhodnutí č. ZA-10/1195-02/MAJ zo dňa 26.11.2010 určil, ţe uvedený zámer je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný a určil podmienky, za ktorých ho moţno pripravovať a realizovať. V bode 16 tohto rozhodnutia bolo uvedené, ţe pre ďalší postup prác je nutné spracovať a predloţiť na vyjadrenie KPÚ Ţilina architektonickú štúdiu obnovy NKP, ktorá bude rešpektovať pôvodné riešenie, tvar, výraz a typ zastrešenia architektonicko- 5 4Sţo/34/2014 výtvarné a umelecko-remeselné prvky, bude zohľadňovať závery, vyplývajúce zo schválených dokumentácií, z architektonicko-historického a reštaurátorského výskumu a bude podrobnejšie riešiť dispozično-prevádzkové vzťahy nového funkčného vyuţitia, pamiatky spolu s predpokladanými stavebnými úpravami. V bode 18 rozhodnutia bolo uloţené ţalobcovi spracovať projektovú dokumentáciu obnovy v rozsahu pre stavebné povolenie, ktorá bude spracovaná na základe vydaného záväzného stanoviska KPÚ Ţilina k architektonickej štúdii. Proti tomuto rozhodnutiu sa ţalobca neodvolal a rozhodnutie dňa 27.12.2010 nadobudlo právoplatnosť. Ďalšie zámery obnovy preto vychádzajú z predmetného právoplatného vyššie citovaného rozhodnutia. Následne dňa 26.11.2010 predloţil ţalobca (vlastník NKP) prípravnú dokumentáciu „Kunerád – kaštieľ, architektonicko-historický výskum, textová časť, fotodokumentácia, grafická dokumentácia―, ktorú spracoval ním vybraný architekt Ing. M. M. a Mgr. K. Z., PhD. v II. štvrťroku 2012. Na základe tejto dokumentácie určil KPÚ Ţilina v záväznom stanovisku č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 podmienky pre vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie obnovy NKP. Voči tomuto záväznému stanovisku podal ţalobca listom zo dňa 24.09.2012 námietky, na ktoré reagoval KPÚ Ţilina listom č. ZA-12/0912-05/MAJ dňa 4.10.2012, pričom v odpovedi zdôraznil, ţe z hľadiska pamiatkovej ochrany NKP, nie je akceptovateľné, aby sa nanovo budovali konštrukcie z 50. rokov 20. storočia, ktoré negatívnym spôsobom zmenili charakter interiéru aj exteriéru NKP. KPÚ Ţilina uviedol, ţe po poţiari sa zmenili východiská pre obnovu NKP a ţe stanovisko KPÚ Ţilina nevylučuje ďalšie funkčné vyuţitie NKP pre potreby kúpeľov. KPÚ Ţilina vyhodnotil námietky vlastníka NKP ako nedôvodné. Na toto reagoval ţalobca listom zo dňa 29.10.2012. KPÚ Ţilina reagoval odpoveďou zo dňa 12.11.2012, v ktorej poukázal, ţe v roku 1999 vtedajší Pamiatkový ústav Bratislava, Regionálne pracovisko Ţilina vydal odborné vyjadrenie č. 275/99 zo dňa 22.06.1999 k architektonickej štúdii rekonštrukcie a modernizácie kaštieľa, ktorej autorom bol Ing. arch. P. Z.. Zdôraznil, ţe medzi podmienkami tohto vyjadrenia, je aj poţiadavka na predloţenie ďalších stupňov projektovej dokumentácie a ţe aj vyjadrenie Okresného úradu v Ţiline, odboru školstva a kultúry zo dňa 30.06.1998 upozorňuje Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., ţe vlastník je povinný kaţdú zmenu, zásah, obnovu, zamýšľanú rekonštrukciu objektu odkonzultovať s pamiatkovými orgánmi a vyţiadať si záväzné stanovisko ku kaţdému stupňu od zámeru aţ po stavebné povolenie. KPÚ Ţilina v uvedenej odpovedi na námietky ţalobcu uviedol, ţe okrem spomínanej architektonickej štúdie, neboli zo strany vlastníka NKP predloţené pamiatkovému úradu 6 4Sţo/34/2014 ţiadne ďalšie stupne projektovej dokumentácie, teda ţiadny odsúhlasený projekt spred 12 rokov, na ktorý sa ţalobca odvoláva, neexistuje. K tvrdeniu ţalobcu uvedenom v ţalobe, ţe štátny orgán určil vlastníkovi konkrétneho reštaurátora, súd uvádza, ţe s týmto nie je moţné sa stotoţniť. Reštaurátora na realizáciu výskumu a následné spracovanie návrhu na reštaurovanie, ako vyplýva z vyššie uvedeného textu si vybral vlastník sám tým, ţe KPÚ Ţilina predloţil návrh na reštaurovanie, ktorý vypracoval ním vybratý Mgr. art. J. J., v spolupráci s Mgr. art. P. Š. a Mgr. art. M. R.. Na základe tejto ţiadosti následne vydal KPÚ Ţilina dňa 30.07.2012 rozhodnutie, ktorým uvedený návrh na reštaurovanie a predloţenú dokumentáciu schválil. Ak sa teda následne KPÚ Ţilina, resp. ţalovaný odvolávajú na návrh uvedených autorov, je to preto, ţe tento návrh predloţil sám ţalobca. K námietke ţalobcu, v ktorej ţalobca namieta bod 2 záväzného stanoviska, KPÚ Ţilina zo dňa 21.08.2012, súd uvádza, ţe v tomto prípade ide o poţiadavku na úpravu existujúceho schodiska z druhej polovice 20. storočia, ktorá bola určená v záväznom stanovisku k architektonicko-historickému výskumu, pre komplexnú obnovu kaštieľa, a preto táto nesúvisí s poţiadavkami KPÚ Ţilina na zabezpečenie základnej ochrany predmetnej NKP. Poţiadavka úpravy schodišťa sa týka aţ realizácie komplexnej obnovy NKP. K námietke ţalobcu uvádzanej v ţalobe týkajúcej sa skutočnosti, ţe
jeho právneho názoru, ţalovaný stanovil podmienky obnovy aţ do obdobia, keď kaštieľ nebol NKP a ţe vypracovanie projektovej dokumentácie obnovy pamiatky
podmienok záväzného stanoviska k architektonicko-historickému výskumu nie je spravodlivé a došlo by k vynaloţeniu zbytočných nákladov, ktoré objektívne nebudú môcť byť zo strany ţalobcu zuţitkované, nakoľko obnova navrhovaná v zmysle predmetného záväzného stanoviska je nad rámec základnej ochrany NKP súd uvádza, ţe v preskúmavanom rozhodnutí (prvostupňovom ani druhostupňovom) v rámci rozhodnutí o náprave nebola poţadovaná komplexná obnova NKP. Spracovanie projektovej dokumentácie je len prípravnou fázou jej obnovy, bez ktorej však nie je moţná. K námietkam ţalobcu, v ktorých tento tvrdí, ţe ţalovaný porušil ust. § 32 zákona o správnom konaní, keď nezistil spoľahlivo a presne skutkový stav veci a tieţ, ţe odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náleţitosti
ust. § 47 správneho zákona, súd udáva, 7 4Sţo/34/2014 ţe s týmito nie je moţné sa stotoţniť. Ako vyplýva z vyššie uvedeného textu ţalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vykonali vo veci dokazovanie na zistenie skutkového stavu. V konaní neboli porušené procesné práva účastníka konania a zo zisteného skutkového stavu ţalovaný správny orgán vyvodil správne právne závery. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totoţnému so závermi správnych orgánov a konštatoval, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný správny orgán uloţil ţalobcovi povinnosti: - vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa, osadenie strešných ţľabov a zvodov daţďovej vody na kaštieli a povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa
podmienok záväzného stanoviska KPÚ Ţilina zo dňa 21.08.2012 V tejto súvislosti ţalobca vzniesol námietku, ţe takto formulované povinnosti nie je moţné subsumovať pod ustanovenie § 27, to znamená, ţe takto určené povinnosti prekračujú rámec základnej ochrany kultúrnej pamiatky. Krajský súd v Bratislave konštatoval, ţe s týmto právnym názorom ţalobcu nie je moţné sa stotoţniť. „Ochrana― pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé uţívanie dobrého stavu, vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob vyuţívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote. Zahŕňa v sebe všetky činnosti, ktorých cieľom je zabrániť pôsobeniu škodlivých vplyvov, ktoré ohrozujú hmotu a vzhľad pamiatky, či jej samostatnú existenciu. Škodlivé vplyvy pritom môţu byť dôsledkom činnosti človeka, aj prírody. „Obnova― kultúrnej pamiatky je súbor špecializovaných odborných činností, ktorými sa vykonáva údrţba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti. Predstavuje teda súbor činností, ktoré je potrebné realizovať, ak uţ škodlivé vplyvy zanechali na architektonickom diele svoje stopy a jej cieľom je vrátiť pamiatku do stavu pred pôsobením škodlivých vplyvov. Pri praktickej obnove architektonických a stavebných pamiatok sa iba zriedkavo stretávame s výlučným pouţitím iba jednej zo spomenutých metód. 8 4Sţo/34/2014 Vo vyššie citovanom ustanovení § 31, ktorý upravuje postup pamiatkového úradu, je zdôraznená skutočnosť, ţe Krajský pamiatkový úrad koná vo veci ochrany národných kultúrnych pamiatok z vlastného podnetu. Za situácie, ţe vlastník zanedbáva základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky
zákona, krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí, aké opatrenia je povinný vlastník vykonať v určenej lehote a na vlastné náklady tak, aby bola zabezpečená základná ochrana národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je
2 verejným záujmom. Ustanovenie odseku 2 umoţňuje v tomto konaní krajskému pamiatkovému úradu uloţiť vlastníkovi vypracovanie prípravnej dokumentácie, projektovej dokumentácie, resp. iných podkladov tak, aby mohlo nasledovať konanie
stavebného zákona. Vypracovanie takejto dokumentácie je predpokladom pre spoločné konanie krajského pamiatkového úradu a následne príslušného stavebného úradu
Správny orgán v prejednávanej veci posudzoval návrh ţalobcov
pamiatkového zákona č. 49/2002 Z.z. a Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, dospel k záveru, ţe predmetné rozhodnutie je v súlade so zákonom.
názoru Krajského súdu v Bratislave námietky ţalobcu uvedené v ţalobe, neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného a preto dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní, a preto jeho rozhodnutie nie je moţné povaţovať za zjavne neodôvodnené, ani za arbitrárne, teda také, ktoré by mohlo mať za následok porušenie v ţalobe uvedených práv ţalobcu, preto senát krajského súdu postupoval
ust. § 250j ods. 1 OSP a ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd
ust. § 250k ods. 1 OSP a ţalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný. Ţalovaný zo zákona nemá právo na ich náhradu. II. 9 4Sţo/34/2014 Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca uvádzajúc, ţe predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vychádza, z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Predmetom preskúmavania zákonnosti bolo rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PÚ-13/490-3/26261/23/KUB zo dňa 22.04.2013 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie―), ktorému predchádzalo rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Ţiline č. ZA-12/1406-07/MAJ zo dňa 28.12.2012. V rámci preskúmavaného rozhodnutia Pamiatkový úrad SR ţalobcovi ako vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky „Kaštieľ s areálom v Kunerade― uloţil povinnosť, aby na vlastné náklady vykonal nápravu na zabezpečenie základnej ochrany v nasledovnom rozsahu: a) vlastník je povinný vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa v lehote do 31.05.2013, b) vlastník je povinný osadiť strešné ţľaby a zvody daţďovej vody na kaštieli v lehote do 31.05.2013, c) vlastník je povinný spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa
podmienok záväzného stanoviska KPÚ Ţilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 (ďalej len „záväzné stanovisko―) v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a predloţiť ju na KPÚ Ţilina v lehote do 30.06.2013. 1. Konanie o náprave
ustanovenia § 31 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon―) a konanie o obnove
ustanovenia § 32 pamiatkového zákona sú dve samostatné, na sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania, z ktorých kaţdé konanie sleduje iný účel. Predmetné rozhodnutie Pamiatkového úradu SR, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Ţiline v zmysle vyššie citovaného napadnutého rozhodnutia ţalobcovi ukladajú povinnosť vykonať nápravu na zabezpečenie základnej ochrany kultúrnej podmienky, konkrétne ide o povinnosti obsiahnuté v písm. a/ a b/ napadnutého rozhodnutia, a súčasne povinnosť smerujúcu k obnove kultúrnej pamiatky, teda povinnosť obsiahnutú v písm. c/ napadnutého rozhodnutia. Ţalobca v prvom rade namieta skutočnosť, ţe Krajský pamiatkový úrad v Ţiline, Pamiatkový úrad SR a ani Krajský súd v Bratislave pri ukladaní povinností ţalobcovi nevzali 10 4Sţo/34/2014 do úvahy kľúčovú skutočnosť, a to, ţe ide o dva rozličné okruhy povinností upravené dvomi samostatnými konaniami, a to konaním o náprave a konaním o obnove. Konanie o obnove pritom nemoţno povaţovať za predprípravnú fázu konania o náprave, ako argumentoval Pamiatkový úrad SR a argumentáciu ktorého následne prevzal aj Krajský súd v Bratislave. Ide o dve samostatné, na sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania, z ktorých kaţdé konanie sleduje iný účel. Účelom konania o náprave je zabezpečiť základnú ochranu kultúrnej pamiatky
ustanovenia § 27 pamiatkového zákona.
citovaného ustanovenia sa základnou ochranou kultúrnej pamiatky rozumie súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozenia, poškodenia, zničenia alebo odcudzenia kultúrnej pamiatky, na trvalé udrţiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob vyuţívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. V zmysle ustanovenia § 31, ktoré upravuje konanie o náprave, ak krajský pamiatkový úrad zistí, ţe vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky
(alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území
), začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. Z gramatického, ako aj logického výkladu citovaného ustanovenia § 31 teda vyplýva, ţe konanie o náprave je svojím charakterom konaním represívnym. Naopak, konanie o obnove, ktoré je upravené v ustanovení § 32 pamiatkového zákona, je konaním svojím charakterom dobrovoľným, ktorému za kaţdých okolností predchádza predloţenie ţiadosti vlastníka kultúrnej pamiatky príslušnému pamiatkovému úradu o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Aţ na základe predloţenia ţiadosti vydá krajský pamiatkový úrad rozhodnutie o zámere obnovy, pričom konanie o obnove je krajský pamiatkový úrad oprávnený iniciovať aţ vtedy, ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy. Následne krajský pamiatkový úrad vydá oznámenie o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a súčasne ho vyzve, aby práce aţ do vydania rozhodnutia zastavil. Z poslednej vety citovaného ustanovenia § 32 pamiatkového zákona navyše vyplýva, ţe konanie o obnove predpokladá určitú aktívnu činnosť vlastníka kultúrnej pamiatky vo vzťahu k tejto kultúrnej pamiatke (napr. údrţbové, rekonštrukčné alebo konzervačné 11 4Sţo/34/2014 práce), nakoľko ak vlastník začne vykonávať obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad ho vyzve, aby tieto práce aţ do vydania rozhodnutia zastavil. Ak však vlastník kultúrnej pamiatky ţiadne takéto činnosti nevyvíja a ani nepredloţil predchádzajúcu ţiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy, príslušný krajský pamiatkový úrad nie je oprávnený iniciovať konanie o obnove. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
názoru ţalobcu pritom spočíva práve v uloţení povinnosti spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a
záväzného stanoviska. Uvedená uloţená povinnosť je povinnosťou vyplývajúcou z konania o obnove, pričom ako sme uţ preukázali, konanie o obnove je – na rozdiel od konania o náprave – konaním dobrovoľným a povinnosti vyplývajúce z oboch konaní nemoţno vzájomne zamieňať a ľubovoľne kombinovať. V rámci predmetného napadnutého rozhodnutia mali byť preto ţalobcovi uloţené len povinnosti v zmysle ustanovení konania o náprave, t.j. v zmysle ustanovení § 27 aţ 31 pamiatkového zákona. Akákoľvek povinnosť týkajúca sa obnovy kultúrnej pamiatky musí byť vlastníkovi kultúrnej pamiatky uloţená v samostatnom rozhodnutí o zámere, ktorému musí v zmysle ustanovenia § 32 pamiatkového zákona predchádzať ţiadosť vlastníka o vydanie rozhodnutia o zámere. Keďţe ide o dve samostatné, na sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania, ani povinnosti, ktoré môţu byť v ich rámci uloţené vlastníkovi kultúrnej pamiatky, nie je moţné implikovať do jediného rozhodnutia príslušného pamiatkového úradu, ale je potrebné vydať dve samostatné rozhodnutia akcentujúce príslušné ustanovenia pamiatkového zákona o konaní o náprave, resp. obnove. Skutočnosť, ţe Pamiatkový úrad uloţil ţalobcovi v rámci napadnutého rozhodnutia aj povinnosti vyplývajúce z ustanovení konania o náprave, ako aj povinnosti vyplývajúce z ustanovení o konaní o obnove, potvrdzuje pritom aj terminológia samotného Pamiatkového úradu SR, ktorý sa pri uloţení povinnosti spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa odvoláva na ustanovenie § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona, teda na ustanovenia o konaní o obnove. Nakoniec, skutočnosť, ţe ide o dve odlišné konania, podporuje aj systematické členenie zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, nakoľko konanie o náprave je umiestnené v štvrtej časti zákona s názvom „Ochrana pamiatkového fondu― (ustanovenia 12 4Sţo/34/2014 § 27 aţ 31 zákona), zatiaľ čo konanie o obnove je umiestnené v piatej časti zákona s názvom „Obnova a reštaurovanie kultúrnej pamiatky a úprava nehnuteľnosti― (ustanovenia § 32 a nasl. zákona). 2. Ţalovaný, t.j. Pamiatkový úrad SR ako aj Krajský pamiatkový úrad v Ţiline nekonali v intenciách zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, nakoľko svojím rozhodnutím ţalobcovi nariadili vykonať nápravu na zabezpečenie základnej ochrany kultúrnej pamiatky nad rámec ustanovení zákona. Ţalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí ďalej konkrétne v tom, ţe v rámci predmetného rozhodnutia Pamiatkový úrad SR uloţil ţalobcovi ako vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa
podmienok záväzného stanoviska KPÚ č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 v súlade s ust. 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona. V rámci rozhodnutia sa teda ţalobcovi ukladá povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu obnovy kultúrnej podmienky, teda sa mu ukladá povinnosť presahujúca rámec základnej ochrany definovanej v ustanovení § 27 pamiatkového zákona. Z tohto titulu je poţiadavka na vypracovanie projektovej dokumentácie obnovy kaštieľa
ustanovenia § 32 ods. 8 a 9 je poţiadavkou nelegitímnou. Legitímnou poţiadavkou pamiatkového úradu by bola poţiadavka na vypracovania projektovej dokumentácie v rozsahu nápravy, teda v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 pamiatkového zákona, a nie v zmysle ustanovenia § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona. Konanie o náprave a konanie o obnove sú dve samostatné, na sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania, nie je legitímne v rámci konania o náprave odkazovať na záväzné stanovisko týkajúce sa konania o obnove. Tento počin ţalovaného povaţuje ţalobca nielen za nezákonný, ale aj zavádzajúci. In concreto ţalobca za poţiadavky presahujúce rámec poţiadaviek vyplývajúcich z ustanovení o základnej ochrane kultúrnej pamiatky a z ustanovenia upravujúceho konanie o náprave povaţuje najmä nasledovné poţiadavky záväzného stanoviska: - Poţiadavka odstránenia hlavného schodiska a navrhnutia nového v polohe a orientácii pôvodného historického schodiska je taktieţ poţiadavkou, ktorá presahuje rámec 13 4Sţo/34/2014 zabezpečenia základnej ochrany kultúrnej pamiatky. Poţiadavka na výstavbu nového schodiska z 50. rokov minulého storočia je navyše nielen poţiadavkou nad rámec zabezpečenia základnej ochrany kultúrnej pamiatky, ale je dokonca poţiadavkou nad rámec pamiatkového zákona. Taktieţ ide o výstavbu, ktorá je finančne náročná a na ktorú ţalobca nemá finančné prostriedky. Toto tvrdenie dokonca potvrdil sám ţalovaný, a to vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2013, str. 6, kde ţalovaný uviedol, ţe poţiadavka na úpravu existujúceho schodiska, ktorá bola určená pre spracovanie projektovej dokumentácie takejto obnovy, nesúvisí s poţiadavkami KPÚ Ţilina na zabezpečenie základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky. Táto poţiadavka na úpravu predmetného schodiska sa týka výlučne aţ realizácie komplexnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky, teda nie jej nápravy. - Poţiadavka,
ktorej je nutné reštaurátorským spôsobom obnoviť omietkové povrchy fasád, kamenných článkov architektúry a sochárskej výzdoby v zmysle návrhu na reštaurovanie fasády, kamenných článkov architektúry a sochárskej výzdoby na zámku v Kunerade (autori Mgr. art. J. J., Mgr. art. P. Š., Mgr. art. M. R., jún 2012). V tejto súvislosti si ţalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, ţe pokiaľ sa realizuje konanie o náprave
1 pamiatkového zákona, môţe sa táto náprava týkať len zabezpečovania základnej ochrany národnej kultúrne pamiatky, t.j. príslušný pamiatkový úrad môţe nariadiť, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.
ustanovenia § 31 ods. 2 môţe ďalej krajský pamiatkový úrad vlastníkovi uloţiť povinnosť v určenom rozsahu a lehote predloţiť projektovú dokumentáciu, ak sa táto na uskutočnenie nápravy vyţaduje. V ţiadnom prípade zákon neukladá oprávnenie pamiatkovému úradu, aby za účelom vykonania nápravy určil povinnosti vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky nad rámec základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či vlastník má zámer vykonať obnovu kultúrnej pamiatky alebo nie. 3. Napadnuté rozhodnutie Pamiatkového úradu SR nespĺňalo náleţitosti v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku. 14 4Sţo/34/2014 Rozhodnutie Pamiatkového úradu SR ako správneho orgánu nespĺňalo náleţitosti v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
predmetného ustanovenia má správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ţalobca je toho názoru, ţe rozhodnutie v časti o náprave spočívajúcej vo vypracovaní projektovej dokumentácie obnovy kaštieľa
podmienok záväzného stanoviska KPU Ţilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 nie je riadne odôvodnené. Nakoľko sa ţalovaný vôbec nevysporiadal s námietkami ţalobcu o zvýšenej finančnej záťaţi prípadnej realizácie obnovy kaštieľa
uvedeného záväzného stanoviska KPU Ţilina, povaţuje ţalobca rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné, a preto za nezákonné. 4. Nakoľko ţalobca si je vedomý svojich zákonných povinností vyplývajúcich z vlastníctva národnej kultúrnej pamiatky a z pamiatkového zákona, časť povinností v zmysle napadnutého rozhodnutia, ktoré ţalobca povaţuje za zákonné a opodstatnené, preto splnil v určenej lehote. Konkrétne vykonal rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa, ako aj osadil strešné ţľaby a zvody daţďovej vody na kaštieli. Uvedené konanie ţalobcu preukazuje jeho úmysel plniť tie poţiadavky Krajského úradu v Ţiline, resp. Pamiatkového úradu SR, ktoré majú svoj základ v príslušných relevantných zákonoch a rozhodnutiach. Na základe vyššie uvedených skutočností je ţalobca toho názoru, ţe rozhodnutie ţalovaného je nezákonné, a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca taktieţ navrhuje, aby súd zaviazal ţalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia
počtu úkonov právnej sluţby ku dňu vyhlásenia rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. 15 4Sţo/34/2014 K podanému odvolaniu ţalobcu sa písomne dňa 16.04.2014 vyjadril ţalovaný uvádzajúc: V bode 2. odvolania ţalobca namieta, ţe rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca v odvolaní uvádza, ţe mu ţalovaný jedným konaním uloţil ako vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ v Kunerade (ďalej len „NKP―) nielen povinnosť vykonať nápravu
49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon―), ale uloţil mu aj povinnosť vykonať obnovu NKP
pamiatkového zákona.
ţalobcu malo ísť o dve samostatné správne konania: konanie o náprave
pamiatkového zákona a konanie o obnove
Ţalobca v odvolaní uvádza, účelom konania o náprave je zabezpečiť základnú ochranu kultúrnej pamiatky
Konanie o náprave je
ţalobcu konaním represívnym, zatiaľ čo konanie o obnove je konaním dobrovoľným, ktorému predchádza ţiadosť vlastníka kultúrnej pamiatky a upravuje ho § 32 pamiatkového zákona.
ţalobcu konanie o obnove
pamiatkového zákona predpokladá určitú aktívnu činnosť vlastníka kultúrnej pamiatky (napr. údrţbové, rekonštrukčné alebo konzervačné práce). Ak vlastník kultúrnej pamiatky takéto práce nevyvíja a ani nepredloţil predchádzajúcu ţiadosť o zámere obnovy, príslušný krajský pamiatkový úrad nie je oprávnený iniciovať konanie o obnove kultúrnej pamiatky. Uloţenie povinnosti obnovy NKP vidí ţalobca vo formulácii tejto časti výroku rozhodnutia ţalovaného: „Vlastník je povinný spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa
podmienok záväzného stanoviska KPÚ Ţilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a predloţiť ju na KPÚ Ţilina v lehote do 30.06.2013―. Ţalobca vyjadruje názor, ţe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je práve v uloţení povinnosti spracovať projektovú dokumentáciu obnovy NKP v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a
citovaného záväzného stanoviska. Tvrdí, ţe v zmysle ustanovení konania o náprave mu mohli byť uloţené len povinnosti
Poukazuje tieţ na to, v pamiatkovom zákone je konanie 16 4Sţo/34/2014 o náprave umiestnené v štvrtej časti pamiatkového zákona a konanie o obnove v piatej časti pamiatkového zákona. Ţalovaný sa s názorom ţalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného nestotoţňuje a zdôrazňuje, ţe napadnuté rozhodnutie je súčasťou trojročného procesu, v ktorom orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu zabezpečujú ochranu a prinavrátenie pamiatkových hodnôt NKP, ktoré boli zničené alebo poškodené poţiarom zo dňa 10.03.2010 a následným nezabezpečovaním základnej ochrany NKP zo strany ţalobcu ako jej vlastníka. Je nepochybné, ţe ţalobca nezabezpečil základnú ochranu NKP, lebo ju neuchránil pred poţiarom. V spisovej dokumentácii, č. spisu ZA-10/1195, dátum evidencie 05.11.2010 (označenie tieţ: A1647) sa nachádza ţiadosť ţalobcu, zaevidovaná na KPÚ Ţilina pod č. 4009/10 dňa 05.11.2010, ktorou ţalobca „ţiada o vyjadrenie k projektovej dokumentácii zabezpečovacích, búracích a sanačných prác objektu zámku Kunerád, ktorý bol poškodený poţiarom.― Táto dokumentácia je rozmerovo veľmi rozsiahla, preto ju nebolo moţné pripojiť k spisovej dokumentácii. Ţalovaný ju mal fyzicky k dispozícii na súdnom pojednávaní dňa 13.02.2014 na Krajskom súde v Bratislave (nebolo potrebné ju pouţiť). Uvedenú ţiadosť ţalobcu spolu s predloţenou projektovou dokumentáciou posúdil ţalovaný ako zámer obnovy NKP a dňa 26.11.2010 vydal o nej
2 a 4 pamiatkového zákona rozhodnutie č. ZA-10/1195-02/MAJ, ktorým rozhodol, ţe „navrhovaný zámer v rozsahu zabezpečovacích, búracích asanačných prác po poţiari v marci 2010
predloţenej projektovej dokumentácie „Zámok Kunerad — rekonštrukcia stavby po poţiari – I. etapa― spracovanej v septembri 2010 spoločnosťou STAPRING, a.s. – Ing. arch. J. H., PhD., Ing. B. B., Ing. E. T., je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný― a určil podmienky jeho vykonávania. Medzi určenými podmienkami je aj vykonanie pamiatkových výskumov a v podmienke č. 16 je aj spracovanie architektonickej štúdie „obnovy národnej kultúrnej pamiatky, v štandardnom rozsahu, ktorá bude rešpektovať pôvodné hmotovo-objemové riešenie, tvar, výraz a typ zastrešenia, architektonicko-výtvarné a umelecko-remeselné prvky, ďalej bude zohľadňovať všetky závery vyplývajúce zo schválených dokumentácií z architektonického a reštaurátorského výskumu a bude 17 4Sţo/34/2014 podrobnejšie riešiť dispozično-prevádzkové vzťahy nového funkčného vyuţitia pamiatky spolu s predpokladanými stavebnými úpravami.― Proti tomuto rozhodnutiu o zámere obnovy NKP sa ţalobca neodvolal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.12.2010. V závere tohto rozhodnutia sa uvádza, ţe v zmysle § 44a pamiatkového zákona rozhodnutie po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti stráca platnosť, ak v tejto lehote nebol vykonaný úkon, na ktorý sa vzťahuje. Toto rozhodnutie je základom, z ktorého mali vychádzať všetky ďalšie právne úkony a iné činnosti, ktoré sa týkajú ochrany a obnovy NKP. Ţalobca podaním uvedenej ţiadosti postupoval
2 pamiatkového zákona, v ktorom sa uvádza, ţe pred začatím obnovy národnej kultúrnej pamiatky je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predloţiť ţiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. KPÚ Ţilina pri vydaní citovaného rozhodnutia postupoval v súlade s § 32 ods. 4 pamiatkového zákona, ktorý ustanovuje: „V rozhodnutí o zámere obnovy
odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a urči podmienky, za ktorých moţno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy moţno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie." Dňa 03.07.2012 bola na KPÚ Ţilina doručená ţiadosť ţalobcu „o vydanie záväzného stanoviska―, ktorú KPÚ Ţilina zaevidoval pod č. 2798/
1 pamiatkového zákona, ktoré ukončil rozhodnutím č. ZA-12/1406-07/MAJ zo dňa 28.12.2012. Ţalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu nenamietal prekročenie kompetencií KPÚ Ţilina v konaní o náprave, ale namietal ekonomickú nevýhodnosť a nedostatok finančných zdrojov na nápravu uloţenú týmto rozhodnutím. Ţalovaný na základe odvolania ţalobcu zmenil rozhodnutie KPÚ Ţilina o náprave, avšak len posunutím termínov realizácie nápravy. Ţalovaný uloţil ţalobcovi vykonať nápravu
1 pamiatkového zákona. Ţalovaný zdôrazňuje, ţe pri tak rozsiahlych a váţnych devastačných poškodeniach národných kultúrnych pamiatok, k akému došlo aj v prípade NKP, je náprava vţdy zloţitá, vyţaduje si pamiatkové výskumy, projektové dokumentácie rôznych stupňov a aj také činnosti, ktoré sú zadefinované v § 32 ods. 1 pamiatkového zákona, najmä opravy a rekonštrukcie. Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu musia konať v záujme ochrany pamiatkového fondu, a preto rozsah a charakter ukladaných nápravných opatrení vţdy závisí od nebezpečenstva ohrozenia alebo následku poškodenia národnej kultúrnej pamiatky, ku ktorému došlo zanedbaním jej ochrany. (Ţalovaný tieţ zdôrazňuje, ţe tak, ako v prípade NKP, postupuje aj v iných prípadoch, keď došlo k výrazným devastačným poškodeniam nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok; ako príklad môţe slúţiť medializovaný prípad hradu Krásna Hôrka, kde sa pouţívajú dobové stavebné materiály a vykonávajú sa nielen opravy a rekonštrukcie, ale aj reštaurovanie zariadenia a zbierkových predmetov.) Náprava uloţená napadnutým rozhodnutím musela reflektovať na rozsah a váţnosť poškodenia NKP. Stav tohto poškodenia dokumentuje napríklad „Technická správa statika―, posudzovateľ Ing. B. B., Leptón, s. r. o., september 2010 /správa je jedným z podkladov rozhodnutia KPÚ Ţilina č. ZA-10/1195-02/MAJ zo dňa 26.11.2010 a ţalovaný ju prikladá k tomuto vyjadreniu/. V časti b) tejto technickej správy sa uvádza: „Zvislé nosné konštrukcie ... takto poškodené murivá nespĺňajú kritériá statickej bezpečnosti
STN 73
STN 73 1401, preto aj tie je potrebné vymeniť v plnom rozsahu.― V časti technickej správy „Statické zabezpečenie rekonštrukcie― sa napríklad uvádza, ţe nosné konštrukcie všetkých stropov nadzemných podlaţí budú nahradené novými nosnými konštrukciami. Na základe rozsahu a váţnosti poškodenia NKP a v dôsledku toho, ţe ţalobca nevykonával obnovu
rozhodnutia o obnove č. ZA-10/1195-02/MAJ dňa 26.11.2010, nechránil efektívne NKP pred jej ďalším poškodzovaním a ničením, uloţil KPU Ţilina ţalobcovi vykonať nápravu
1 pamiatkového zákona (ktorá, vzhľadom na rozsah poškodenia NKP obsahuje z technického hľadiska aj činnosti, ktoré sú súčasťou obnovy NKP definovanej v § 32 ods. 1 pamiatkového zákona.) KPÚ Ţilina aj ţalovaný v rozhodnutí o náprave (t. j. v napadnutom rozhodnutí) logicky zohľadňovali činnosti a dokumenty, ktoré uţ boli na záchranu pamiatkových hodnôt NKP vykonané, resp. vydané, napríklad pamiatkové výskumy, statické posudky, technické správy, projektová dokumentácia, platné a vykonateľné rozhodnutie o obnove, platné záväzné stanovisko a pod. Nebolo by účelné a hospodárne /§ 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov/, aby KPÚ Ţilina alebo ţalovaný v rozhodnutí o náprave nenadväzovali na uţ realizované činnosti a vypracované materiály, ale v rámci „samostatného konania o náprave" by rozhodli o ich opätovnom vypracovaní a predloţení správnemu orgánu. Realizácia nápravy je v takýchto prípadoch zloţitý proces, ktorý pozostáva z mnohých správnych úkonov orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. 20 4Sţo/34/2014 Ţalovaný zdôrazňuje, ţe vzhľadom na stav devastácie NKP, náprava uloţená v napadnutom rozhodnutí nie je nad rámec nápravy
K námietke ţalobcu, ţe vo výroku napadnutého rozhodnutia sa mu ukladá povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona, ţalovaný poukazuje na to, ţe tieto zákonné ustanovenia riešia iba to, ţe projektovú dokumentáciu môţe spracovať len autorizovaný architekt a ţe kaţdú zmenu takto spracovanej dokumentácie je vlastník NKP povinný prerokovať s krajským pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkových hodnôt. Vzhľadom na náročnosť spracovania projektovej dokumentácie v danom prípade, povaţuje ţalovaný uloţenú povinnosť, t. j. aby projektovú dokumentáciu spracoval autorizovaný architekt a aby kaţdú jej zmenu vlastník NKP konzultoval s KPU Ţilina za legitímne opatrenie uloţené v záujme ochrany pamiatkových hodnôt. V bode 2 odvolania ţalobca namieta, ţe tak ţalovaný ako aj KPÚ Ţilina nekonali v intenciách pamiatkového zákona, pretoţe ţalobcovi uloţili povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu obnovy NKP
podmienok záväzného stanoviska KPU Ţilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 a
8 a 9 pamiatkového zákona. Ţalobca namieta, ţe nebolo legitímne v rámci konania o náprave odkazovať na záväzné stanovisko týkajúce sa konania o obnove. Ďalej namieta, ţe poţiadavky na odstránenie hlavného schodiska a navrhnutie nového schodiska v polohe a orientácii pôvodného historického schodiska, ako aj reštaurátorské obnovy fasády, kamenných článkov architektúry a sochárskej výzdoby presahujú rámec základnej ochrany kultúrnej pamiatky, čo
tvrdenia ţalobcu potvrdil aj ţalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.
pamiatkového zákona, ani náprava
Ţalovaný poukazom na § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona v napadnutom rozhodnutí sledoval výlučne to, aby projektovú dokumentáciu spracovala autorizovaná osoba a aby prípadné zmeny projektovej dokumentácie konzultoval ţalobca ako vlastník NKP s KPÚ Ţilina z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty NKP. Ţalovaný zotrváva na názore, ţe ide o legitímne opatrenia, uloţené v záujme ochrany pamiatkových hodnôt NKP. Ţalovaný vo vyjadrení z 10.07.2013 zdôraznil, ţe výrokom napadnutého rozhodnutia „vlastník je povinný spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa
podmienok záväzného stanoviska KPÚ Ţilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a predloţiť ju na KPÚ Ţilina v lehote do 30. 06.2013― sa ţalobcovi neukladajú vykonať realizačné stavebné práce, ale len spracovanie projektovej dokumentácie, ţe ide len o jeden úsek (počiatočnú fázu) nápravy a ţe ďalšie práce budú predmetom ďalšieho posudzovania a rozhodovania správnych orgánov na ochranu pamiatkového fondu. Pokiaľ ide o metodiku, ktorú orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu uplatňujú pri ukladaní nápravných opatrení v prípadoch, keď boli poškodené nosné konštrukcie, múry ako aj vnútorné stavebné konštrukcie národných kultúrnych pamiatok (ako je to aj v prípade NKP), tak sa nápravnými opatreniami spravidla neukladajú nanovo vybudovať (zrekonštruovať, resp. obnoviť) také stavebné prvky, ktoré boli na národnej kultúrnej pamiatke vykonané dodatočne a ktoré devalvovali jej pamiatkové hodnoty.
1 pamiatkového zákona sa ochrana kultúrnych pamiatok vykonáva v súlade s vedeckými poznatkami. Vyuţívajúc výsledky pamiatkových výskumov, príslušný správny orgán na ochranu pamiatkového fondu určuje tak pri obnove, ako aj pri nápravných opatreniach, ktoré historické obdobie je z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt 22 4Sţo/34/2014 najvhodnejšie a rozhodujúce pre to, aby sa kultúrna pamiatka uviedla do stavu z tohto obdobia. Náprava
1 pamiatkového zákona je také konanie, ktoré má za následok prinavrátenie dotknutej národnej kultúrnej pamiatky do stavu, v akom by sa táto nachádzala v prípade, ak by jej vlastník nezanedbal svoju povinnosť
1 pamiatkového zákona. Ak však došlo k takému závaţnému poškodeniu národnej kultúrnej pamiatky, ţe náprava si vyţaduje zásah do jej základných stavebných prvkov, treba prihliadať na tie stavebné úpravy, ktoré boli na národnej kultúrnej pamiatke vykonané ešte pred jej poškodením a ktoré znamenali devalváciu jej pamiatkových hodnôt. Príslušný krajský pamiatkový úrad, na základe výsledkov vykonaných pamiatkových výskumov v takýchto prípadoch posúdi, či je z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt vhodné revitalizovať aj tieto devalvačné stavebné zásahy, alebo či sa náprava vykoná tak, ţe devalvačné zásahy do národnej kultúrnej pamiatky budú v rámci nápravy odstránené. V danom prípade KPÚ Ţilina usúdil, ţe návrat k stavebným úpravám vykonaným v rámci adaptácie NKP v 50-tych rokoch minulého storočia, ktoré devalvovali jej pamiatkové hodnoty, by bol v záujme ochrany jej pamiatkových hodnôt nevhodný a aj neúčelný. Ţalovaný sa s týmto názorom KPÚ Ţilina stotoţnil a v tomto ohľade jeho rozhodnutie potvrdil. KPÚ Ţilina uvedený odborný názor opakovane ţalobcovi zdôvodňoval, napr. v liste č. ZA-12/0912-08/MAJ zo dňa 12.11.2012 uvádza: pôvodná dispozícia kaštieľa bola navrhnutá ako systém veľkých reprezentatívnych obytných apartmánov a menších obytných izieb, čo je plne vyuţiteľné aj v súčasnosti.― Ţalovaný zdôrazňuje, ţe ak by ţalobca nezanedbal základnú ochranu NKP a ak by v dôsledku tohto zanedbania nedošlo k takému rozsiahlemu a váţnemu poškodeniu, k akému došlo poţiarom a následným hasením, nebola by náprava nutná. Charakter uloţenej nápravy zodpovedá rozsahu a váţnosti poškodenia NKP. Ţalovaný zdôraznil, ţe spisová dokumentácia predloţená súdu preukazuje, ţe ide o problematiku, ktorú KPÚ Ţilina ako aj ţalovaný so ţalobcom mnohokrát konzultovali a riešili. Skutočnosti a argumenty, ktoré sa uvádzajú v napadnutom rozhodnutí, boli a sú ţalobcovi dlhodobo a dobre známe zo štátnych dohľadov, listovej komunikácie, mailovej komunikácie, stanovísk k pamiatkovým výskumom a iných úkonov správnych orgánov vykonaných v súvislosti ochranou pamiatkových hodnôt NKP po jej poţiari. Preto KPÚ Ţilina ani ţalovaný nepovaţovali za nutné tieto argumenty a zdôvodnenia opätovne v celom 23 4Sţo/34/2014 rozsahu uvádzať v odôvodnení svojich rozhodnutí. Ţalovaný vzhľadom na tieto skutočnosti povaţuje napadnuté rozhodnutie za dostatočne zdôvodnené. Ţalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, ţe námietka nedostatku finančných prostriedkov je neopodstatnená. Ţalovaný opätovne poukazuje na to, ţe ţalobca v minulosti obdrţal finančný príspevok z programu, na ktorom participovalo Ministerstvo kultúry SR, ţe dostal poistné plnenie 1,2 mil. € a ţe z Operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast mu v ostatných rokoch bolo pridelených cca 2 mil. eur (ţalovaný poznamenáva, ţe z tohto operačného programu bola podporená aj obnova národných kultúrnych pamiatok). Ţalobca finančné prostriedky z poistného plnenia ani z uvedeného operačného programu nepouţil na vykonanie nápravy uloţenej ţalovaným. Ţalovaný predloţil Krajskému súdu v Bratislave záznamy z výkonov štátneho dohľadu a fotodokumentáciu, ktoré preukazujú, ţe čiastočne vykonané opatrenia nie sú funkčné a rapídna devastácia NKP naďalej pokračuje. Táto devastácia, spôsobená nezabezpečovaním základnej ochrany NKP po jej poţiari znamená nenávratné ničenie kultúrneho dedičstva nevyčísliteľných hodnôt, ktoré sú však nepochybne oveľa vyššie ako cena projektovej dokumentácie, ktorú ţalobca odmieta dať vypracovať s odôvodnením, ţe na jej vypracovanie nemá finančné prostriedky a ţe ţalovaný nemal zákonnú kompetenciu uloţiť mu takúto povinnosť. Ţalovaný uvádza citáciu zo zistenia štátneho dohľadu na NKP, vykonaného dňa 27.06.2013: „... veľká časť konštrukcií je mokrá, v klenutej vstupnej hale je na povrchu súvislá vrstva machov, resp. rias. Cez stropné konštrukcie tečie voda. Na podlahe bývalej jedálne stojí voda v mlákach. Na mokrých stropných konštrukciách sú viditeľné huby, stropy sa bortia. Rovnako stav stropných konštrukcií sa zhoršil aj v schodiskovej hale. Objekt nie je zabezpečený pred vstupom neţiaducich osôb. Na základe zisteného stavu je moţné konštatovať, ţe provizórne zastrešenie kaštieľa nie je funkčné.― Ţalovaný zastáva názor, ţe tak napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sú zákonné a nie je právny ani vecný dôvod na ich zrušenie. 24 4Sţo/34/2014 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. l OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR―) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobu, ktorý ustanoví zákon. 25 4Sţo/34/2014
ust. § 1 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorým je SR viazaná.
7 zák. č. 49/2002 Z.z. ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, vyuţívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
8 zák. č. 49/2002 Z.z. pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú štátny dohľad nad dodrţiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, dohľad nad dodrţiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu svojej pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov.
1 cit. zákona pamiatkový úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady.
1 zák. č. 49/2002 Z.z. krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 písm. a/ cit. zákona krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny dohľad nad stavom, vyuţívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu a archeologických nálezísk.
2 písm. i/ cit. zákona krajský pamiatkový úrad dohliada nad dodrţiavaním tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu. 26 4Sţo/34/2014
ust. § 27 zák.č. 49/2002 Z.z. základná ochrana kultúrnej pamiatky je úhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozenia poškodenia, zničenia alebo odcudzenia kultúrnej pamiatky na trvalé udrţiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob vyuţívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
ust. § 28 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky.
ust. § 30 ods. 1 citovaného zákona kaţdý je povinný správať sa tak, aby svojim konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok
a základnú ochranu pamiatkových území
a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a správu archeologických nálezísk.
ust. § 31 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky
alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území
, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.
ods. 2 cit. ust. ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová dokumentácia alebo iné podklady, Krajský pamiatkový úrad v konaní
ods. 1 uloží vlastníkovi ch predloženie v určenom rozsahu a lehote.
ust. § 44 ods. 4 zák. č. 49/2002 Z.z. na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Najvy
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.