Obsah (5)

§ 43§ 19§ 412§ 443§ 120

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţf/8/2014 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Ga

§ 43ods.

1 zákona o DPH. Zákon o DPH v predmetných ustanoveniach neumoţňuje, nepripúšťa správcovi dane - ţalovanému aplikovať tzv. správnu úvahu pri posudzovaní, či ţalobca preukázal alebo nepreukázal podmienky splnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Extenzívny výklad dotknutých zákonných ustanovení je taktieţ neprípustný a ústavne nekonformný. Štátne orgány musia postupovať

ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území SR (princíp materiálneho právneho štátu), naviac v zmysle článku 154 ods. 2 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť

touto ústavou. Správca dane a všeobecné súdy teda nemôţu konať inak alebo niečo iné ako im ukladajú platné právne predpisy. V rámci interpretácie právnych noriem, ako aj zákona o DPH nemoţno pripustiť rozširujúci výklad vo vzťahu k povinnostiam platiteľa dane – ţalobcu (extenzívny výklad je pre povinnosti fyzických a právnických osôb vyplývajúce zo zákona neprípustný a ústavne nekonformný). Ţalobca má za to, ţe listinnými dôkazmi došlo zo strany ţalobcu k jednoznačnému preukázaniu splnenia podmienok, ktoré zákon o DPH v § 43 ods. 5 kladie na daňový subjekt za účelom oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Na vyššie uvedenom ţalobca trvá aj napriek, podľa názoru ţalobcu, účelovo vyhľadávaných a vytváraných pochybností zo strany ţalovaného pri preukazovaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

§ 19ods.

1 zákona o DPH je dňom dodania tovaru deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

§ 412ods.

1 Obchodného zákonníka sa povaţuje tovar dodaný jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho.

§ 443ods.

1 Obchodného zákonníka prechádza vlastnícke právo k tovaru na kupujúceho - spoločnosť PET WEST Kft. len čo mu bol tovar odovzdaný a pred 4 3Sţf/8/2014 odovzdaním nadobudne vlastnícke právo, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou. Vlastnícke právo k tovaru (slnečnici) prešlo zo ţalobcu na spoločnosť PET WEST Kft. odovzdaním (naloţením) tovaru prvému prepravcovi na území Slovenskej republiky. Okamihom odovzdania tovaru dopravcom si ţalobca splnil akúkoľvek jeho zmluvnú, ako aj zákonnú povinnosť. Akákoľvek dispozícia s tovarom po jeho odovzdaní prvému prepravcovi prešla na spoločnosť PET WEST Kft., ktorú ţalobca nemohol ovplyvniť. Ţalobca nevidí dôvodné, na základe akých právnych skutočností, resp. právnych noriem dospel Krajský súd v Nitre k záveru, ţe ţalobcom predloţené dokumenty sú nedostatočné a jedinými relevantnými podkladmi by boli súdom poţadované dokumenty. V tejto súvislosti podotkol, ţe súd by za relevantné podklady povaţoval tie, ktoré sú úplne v dispozícii spoločnosti PET WEST Kft. a ktoré samotný ţalobca nemôţe ţiadnym spôsob zabezpečiť, resp. vynútiť si ich zabezpečenie. Je teda nesporné, ţe Krajský súd v Nitre rovnako ako ţalovaný odvodzujú nepreukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty zo skutočností, ktoré zavinila alebo nepreukázala spoločnosť PET WEST kft., bez zreteľa na zákonom poţadované podmienky a bez zreteľa na zmluvné a zákonné postavenie ţalobcu v rámci predmetného obchodu. Ţalobca má za to, ţe v rámci odôvodnenia rozsudku a hodnotenia dôkazov krajský súd poukazuje na konkrétne ním vybrané skutočnosti avšak bez zreteľa na existujúce súvislosti medzi jednotlivými dôkaznými prostriedkami. Je pravdou, ţe dodacie listy sú ako odberateľom opatrené pečiatkou spoločnosti PET WEST Kft. a jednotlivé CMR doklady pečiatkou spoločnosti MK - Gabona Kft. Ţalobca na uvedených skutočnostiach však nevidí ţiadne nezrovnalosti a pochybnosti. Pri prevzatí tovaru (pri naloţení prvému prepravcovi) bol dodací list potvrdený jej priamym odberateľom (osobou na koho účet bol tovar dodávaný a komu bol tovar expedovaný), CMR doklad vrátený ţalobcovi po vykonaní prepravy do štátu určenia bol potvrdený spoločnosťou MK - Gabona Kft. ako osobou oprávnenou na prevzatie tovaru a na jeho ďalšie uskladnenie, pričom záväzkový vzťah medzi spoločnosťou PET WEST Kft. a MK - Gabona Kft. bol súdu preukázaný zmluvou o skladovaní prevzatého tovaru. Nevidí ţiadny dôvod, prečo súd na základe uvedeného spochybňuje skutočnosť, kto bol odberateľom predmetného tovaru a na čí účet bola preprava vykonaná. Ďalej poukázal na skutočnosti, ktoré podľa rozhodnutia súdu v dokladoch absentovali. V prípade, ak sa niektoré údaje nenachádzali v niektorom z predloţených dokladov, napr. v CMR dokladoch, boli bezpodmienečne obsiahnuté v inom predloţenom doklade, takţe pri vzájomnom posudzovaní a hodnotení dôkazných prostriedkov musel mať súd k dispozícii všetky relevantné skutočnosti na rozhodnutie. V rámci jednotlivých dodacích listov bol uvedený dátum expedície (odoslania), presná hmotnosť tovaru vrátane ceny prislúchajúcej k uvedenému mnoţstvu tovaru. Osobitne na kaţdom váţnom lístku sa nachádzalo presné označenie vozidla s jeho EČV, uvedenie vodiča a jeho čísla občianskeho preukazu, uvedenie osoby, ktorá vykonala váţenie, miesto naloţenia tovaru, ako aj ďalšie špecifikujúce informácie. V rámci kaţdého CMR dokladu bol identifikovaný aj prepravca, ktorý prevzal od ţalobcu predmetný tovar a vykonal prepravu tovaru do iného členského štátu. Vzhľadom na uvedené nepovaţuje tvrdenia súdu o tom, ţe nie je jasné, kto tovar prevzal na prepravu za správny a takéto tvrdenie vo svetle predloţených dôkazov nemôţe obstáť. Okrem uvedeného nad rámec zákonných ustanovení potvrdili fyzickú existenciu dodania tovaru presne vymenúvané osoby, ktoré tovar váţili a osoby, ktoré ako vodiči tovar následne prepravovali. V neposlednom rade, prevzatie tovaru v mieste určenia v Maďarskej republike potvrdila aj spoločnosť MK - Gabona Kft. ako zmluvný partner odoberateľa tovaru spoločnosti PET WEST Kft. Ţalobca si nevie predstaviť, akým iným spôsobom môţe preukázať fyzické dodanie tovaru spoločnosti PET WEST Kft., ako predloţenými dokladmi s prihliadnutím najmä na skutočnosť, ţe jeho akékoľvek oprávnenie drţať a disponovať s tovarom zaniklo v okamihu, keď naloţil tovar prepravcovi na prepravu na území Slovenskej republiky. Ţalobca nie je akousi podvodnou či účelovo vytvorenou spoločnosťou na získavanie nadmerných odpočtov DPH od štátu, je spoločnosťou s dlhoročnou obchodnou tradíciou 5 3Sţf/8/2014 v oblasti poľnohospodárstva a ako bolo preukázané, aj v rámci predmetného konania, tovar dodáva viacerým subjektom v rámci celej Európskej únie. Poukázal na nevykonanie ţalobcom navrhovaných dôkazov, a to výsluch štatutárneho orgánu spoločnosti PET WEST Kft. pána László Kriszta, pričom Krajský súd v Nitre v rámci pojednávania odňal účastníkom konania moţnosť konať pred súdom a to tým, ţe nepoučil účastníkov konania

§ 120ods.

4 Občianskeho súdneho poriadku (čo jednoznačne vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05.11.2013), v rámci ktorého by ţalobca trval na vypočutí pána László Kriszta, prípadne ďalších osôb, ktorí sa zúčastnili na predmetnom obchode. Zákon o správe daní a ani iná právna norma však nestanovuje, ţe dôkaz (svedecká výpoveď) je relevantný len keď je potvrdený iným dôkazom (listinným), resp. ţe dôkazy musia na seba nutne poukazovať. Pre uvedený postup správcu dane a súdu neexistuje akýkoľvek zákonný podklad a správca dane a ani súd ţiadnym spôsobom nevysvetlili, prečo bez ďalšieho nepovaţujú svedecké výpovede za dôkazy. Ţalobca má za to, ţe jedinou a východiskovou skutočnosťou, o ktorú sa Krajský súd v Nitre pri svojom rozhodovaní opieral bola skutočnosť, ţe odberateľ spoločnosť PET WEST Kft. nepriznala v rozhodujúcom období ţiadne intrakomunitárne nadobudntie tovaru. Jedná sa však výsostne o skutočnosť, ktorú ţalobca nemohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, resp. vynútiť od spoločnosti PET WEST Kft., ako ani predvídať. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa písomne ku odvolaniu ţalobcu vyjadrilo a uviedlo, ţe sa pridrţiava písomného vyjadrenia k ţalobe, vzhľadom na to, ţe odvolanie podané ţalobcom neobsahuje ţiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa ţalovaný vyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len ,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/38/2013-60 zo dňa 05.11.

1. Ţalobca nesúhlasil s právnym posúdením uskutočneným správnymi orgánmi, s ktorým sa stotoţnil aj krajský súd, a ktorí dospeli k záveru, ţe ţalobca predloţením dokladov v deklarovaných dodaniach tovaru nesplnil podmienku pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si ţalobca uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z titulu dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, bol povinný vzhľadom na ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane. Z dôvodu akceptovania oslobodenia od dane dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, je daňový subjekt zaťaţený dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho uskutočnenia, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Dôkazné bremeno ohľadom vzniku nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty tak zaťaţovalo ţalobcu. V daňovom konaní je vţdy rozhodujúci faktický stav, preto akékoľvek doklady je moţné akceptovať iba vtedy, ak je nesporné, ţe plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené. Vznik nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je podmienené fakticky realizovaným vývozom. Daňová transakcia musí byť nielen formálne deklarovaná, ale aj skutočne uskutočnená. Len formálne doloţenie uskutočnenia obchodného 6 3Sţf/8/2014 prípadu zmluvou, faktúrou, dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného dodania tovaru pre daňové účely nepostačujúce. Vierohodnosť deklarovanej transakcie bola spochybnená správcom dane tým, ţe na základe doţiadania zistil, ţe odberateľ v Maďarsku nepriznal ţiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a v dôsledku vadnosti dokladov deklarujúcich dodanie tovaru. Správca dane takto spochybnil deklarované dodanie tovaru, a preto bolo povinnosťou ţalobcu preukázať v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. splnenie podmienok pre vznik nároku na oslobodenie od dane. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náleţitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, ţe nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto bremeno neunesie. Splnenie podmienok oslobodenia od dane je povinný preukázať platiteľ dane (§ 43 ods. 5 zákon č. 222/2004 Z.z.), ide teda o dôkaznú povinnosť platiteľa dane. Pričom esenciálnou podmienkou pre oslobodenie je preukázanie materiálnej existencie deklarovaného zdaniteľného plnenia. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3Sţf/1/2011 ASPI JUD 65295 SK. „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa“. „Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má moţnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť určitej daňovej transakcie, správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zákon č. 511/1992 Zb.). Správca dane nepreberá na seba dôkazné bremeno daňového subjektu, ale preveruje skutočnosti deklarované daňovým subjektom. Tomu je prispôsobený i rozsah a spôsob dokazovania v daňovom konaní. Špecifikom dokazovania v daňovom konaní je, ţe svedeckými výpoveďami sa overuje existencia deklarovaných daňových prípadov. Na rozdiel od súdneho konania v daňovom konaní uţ musí vţdy existovať daňovými dokladmi deklarovaná transakcia. Ak sú však vady uţ v samotnej deklarácii, t.j. predmete overovania, ktorý nezodpovedá zákonu, stáva sa dokazovanie svedeckými výpoveďami redundantným. 7 3Sţf/8/2014 Ţalobca mal v rámci daňového konania preukázať, či došlo k faktickému naplneniu deklarovanému dodaniu tovaru do iného členského štátu deklarovanému po formálnej stránke účtovnými dokladmi, na základe ktorých ţalobca ţiadal priznanie oslobodenia od dane. Ţalobcu teda zaťaţovalo dôkazné bremeno preukázania dodania tovaru do iného členského štátu deklarovaného na faktúrach a iných dokladoch. Túto skutočnosť však ţalobca, ako vyplýva zo spisového materiálu, nepreukázal. Zmluvy, faktúry a iné doklady sú iba nepriamymi dôkazmi a samy osebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie sluţieb. V prejednávanej veci je však potrebné poukázať na to, ţe okrem spornosti materiálneho plnenia, uţ samotná deklarácia dodania tovaru má vady v dokladoch. V danom prípade druh tovaru nie je dostatočné vyšpecifikovaný takým spôsobom, aby to nevzbudzovalo odôvodnené pochybnosti o jeho dodaní. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich beţných obchodných potrieb zhromaţďoval dôkazy, ktoré môţu preukázať, ţe k dodaniu tovaru skutočne došlo, keďţe si uplatnil nárok na oslobodenie od dane. V čestnom vyhlásení László Kriszt prehlásil, ţe medzi spoločnosťou, ktorej je konateľom a ţalobcom vo februári 2011 na základe vyhotovených faktúr sa uskutočnil reálny nákup tovaru v celkovej hodnote 406.072,20 Eur a celé mnoţstvo tovaru nakúpeného v uvedenom období v kaţdom jednom prípade opustilo územie Slovenskej republiky a bolo prevzaté v inom členskom štáte Európskej únie. Čestné vyhlásenie nebolo urobené vo forme affidavitu (prísaţného vyhlásenia). Právny inštitút čestného vyhlásenia nie je dôkazným prostriedkom, ale dôkazný prostriedok nahradzuje, ak jeho pouţitie správny orgán v administratívnom konaní pripustí (§ 39 Správneho poriadku). Pôsobnosť správneho poriadku je však v daňovom konaní vylúčená (§ 101 zákona č. 511/1992 Z.z. v spojení s § 165 ods. 2 Daňového poriadku). Z hľadiska obsahového ide o právne nezáväzné tvrdenie László Kriszta, konateľa obchodnej spoločnosti PET WEST Kft. a vzhľadom na to pravdivosť tohto tvrdenia by mala byť podporená takými dôkazmi o dodaní tovaru, na základe ktorých je materiálne nepochybné, ţe tovar bol dodaný do iného členského štátu. Takéto dôkazy však predloţené neboli. Preto nie je materiálne nepochybné, ţe vývoz bol uskutočnený. Najvyšší súd tak dospel k rovnakému záveru, ako ţalovaný a následne i krajský súd, a to, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jednej z podmienok vzniku nároku na oslobodenie od dane, a to ţe tovar bol fyzicky dodaný z územia SR do iného členského štátu. Daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, ţe ním deklarovaná transakcia bola skutočne uskutočnená. Najvyšší súd preto konštatuje, ţe daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloţenia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe v odvolacom konaní nemal úspech. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 8 3Sţf/8/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
2. marca 2015 JUDr. Jozef M I L U Č K Ý, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková