1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 28.02.2013 č. ObU-TT-OVVS1-2013/003471, ktorým nepovolil zmenu priezviska PhDr. F. Ţ. PhD.
1 a § 9 zákona NR SR č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov z doterajšieho priezviska „Ţ.“ na nové priezvisko „Ţ. M.“. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe v preskúmavanej veci dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom ţalovaného, ţe v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona. Správne orgány oboch stupňov konštatovali, ţe sa nejedná o zmenu priezviska tak, ako to poţadoval ţalobca vo svojej ţiadosti, ale ide o vytvorenie zloţeného priezviska v zmysle ust. § 6 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine u snúbencov, ktorí sa môţu rozhodnúť o tom, 2 3Sţo/69/2014 ţe priezvisko jedného z nich bude spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň ako druhé priezvisko v poradí ponechá svoje doterajšie priezvisko. Aj keď si ţalobca podal ţiadosť o „zmenu“ priezviska
300/1993 Z.z., v konečnom dôsledku ide o vytvorenie „zloţeného priezviska“ Ţ. – M.. Ďalej uviedol, ţe ţalobca v ţiadosti o zmenu priezviska ako jeden z dôvodov uviedol, ţe je pod týmto menom známy vo svojej pracovnej oblasti a ţe toto priezvisko je mu historicky vlastné, keďţe ho pouţívali starí rodičia. Z predloţenej fotokópie rodného listu ţalobcu sa však toto tvrdenie nezakladá na pravde. Mená a priezviská rodičov ţalobcu boli Ţ., matka rodným priezviskom L. a mená starých rodičov boli R. – R., rodená M., z čoho je zrejmé, ţe ţiadna priama súvislosť s priezviskom M. neexistuje. Záverom poukázal na judikatúru NS SR a právny názor uvedený v rozsudku sp. zn. 8Sţo/5/2012,
ktorého správny orgán pri rozhodovaní o povolení, resp. nepovolení zmeny priezviska musí rozhodovať tak, aby dôvod hodný osobitného zreteľa bol vyloţený vţdy vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, konkrétnej situácii, resp. ku konkrétnej osobe. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) v plnom rozsahu vyhovie. Namietal, ţe od samého začiatku ako dôvod na zmenu priezviska uvádza, ţe je vedecky aktívnou osobou v oblasti histórie a archeológie, ktorá zahŕňa aj publikačnú činnosť a v publikačnej činnosti a svojom profesijnom ţivote pouţíva priezvisko Ţ. M. uţ viac ako 13 rokov. Okrem toho mu vznikajú problémy aj ako konateľovi spoločnosti Archeologická agentúra, s.r.o., nakoľko je obchodným partnerom známy pod priezviskom Ţ. M. a tieţ pri podpisovaní oficiálnych dokumentov a obchodných zmlúv. Nesúhlasí s názorom, ţe nejde o zmenu priezviska, ale o vytvorenie zloţeného priezviska, pretoţe neţiadal na zmenu priezviska s pomlčkou, ale na dvojslovné priezvisko Ţ. M., čo zákon nezakazuje. Argumentoval, ţe ţalovaný si nesprávne vyloţil § 4 ods. 1 zákona o mene a priezvisku, keď uviedol, ţe tento zákon umoţňuje občanovi SR pouţívať v úradnom jazyku iba jedno priezvisko. Toto tvrdenie nie je podporené ţiadnym zákonným ustanovením. Rovnako ani v § 6 ods. 3 cit. zákona č. 300/1993 Z.z. sa nehovorí o viacerých priezviskách, resp. viacslovnom priezvisku, preto z neho nemôţe ani vyplývať, ţe viacslovné priezvisko je moţné nadobudnúť výhradne sobášom alebo osvojením. V takomto prípade by sa jednalo o protiústavnú diskrimináciu jednotlivca pre jeho stav a pre jeho pohlavie. Za správny nepovaţoval ani názor ţalovaného, ţe zmena priezviska Ţ. na priezvisko Ţ. M. nie je zmenou, ale iba doplnením priezviska. Na záver poukázal na názor ÚS SR uvedený v rozhodnutí III ÚS 274/07 z 11.10.2007, v ktorom ústavný súd konštatuje, ţe: ani v modernom právnom štáte sa nemoţno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva správneho... Orgány aplikujúce správne právo, a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy svojim výkladom odstraňovať. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môţe odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou poţiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy). 3 3Sţo/69/2014 Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom rozhodnutí a uviedol, ţe v tomto prípade priezvisko Ţ. by sa nenahradilo ani nezmenilo. Poukázal na názor uvedený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Sţo/5/2012 a zdôraznil, ţe zákon ţiadnym spôsobom neupravuje doplnenie a vytvorenie zloţeného priezviska z dôvodu, ţe explicitne pojednáva len o zmene priezviska. Zdôraznil, ţe konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tieţ iným ako zákonom ustanoveným postupom. Správny orgán pri rozhodovaní o povolení alebo nepovolení zmeny priezviska musí rozhodovať tak, aby dôvod hodný osobitného zreteľa bol vyloţený vţdy len vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a ku konkrétnej situácii za predpokladu, ţe to bude v súlade s „myšlienkou“ dotknutého zákona o mene a priezvisku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (244 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis ţalovaného najvyšší súd zistil, ţe ţiadosťou zo dňa 06.02.2013 doručenou Obvodnému úradu Trnava dňa 14.02.2013 poţiadal ţalobca o zmenu priezviska a to z doterajšieho priezviska Ţ. na nové priezvisko Ţ. M.. V ţiadosti uviedol, ţe dôvodov na zmenu priezviska je viacero, ţe je osobou vedecky aktívnou v oblasti histórie, ktorá zahŕňa aj publikačnú činnosť, v ktorej viac ako 10 rokov pouţíva priezvisko Ţ. M.. Pod týmto priezviskom je v svojej oblasti známy a patrilo aj jeho predkom v priamej línii (starým rodičom). Obvodný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č.: ObU-TT- OVVS1-2013/03471 zo dňa 28.02.2013 ţiadosť ţalobcu zamietol. Na základe podaného odvolania ţalovaný rozhodnutím číslo: SVS-OVVS1- 2013/015188 zo dňa 22.05.2013 zamietol odvolanie ţalobcu a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov upravuje problematiku určenia a pouţívania mena a priezviska, ako aj problematiku zmeny mena a priezviska. Štátny občan Slovenskej republiky má právo a povinnosť uţívať meno, resp. mená a priezvisko či priezviská, ktoré má uvedené v úradnom výpise z matriky. Meno a priezvisko človeka sú jeho dva základné individualizačné znaky, majú význam nielen pre osobný ţivot občana, ale aj z celospoločenského hľadiska, najmä ako 4 3Sţo/69/2014 predpoklad všestrannej a presnej evidencie obyvateľov. Z tohto dôvodu je preto dôleţité poskytnúť občanovi moţnosť úpravy, opravy alebo zmeny mena alebo priezviska, ale súčasne ustanoviť súhrn pravidiel, zmyslom ktorých je potreba určitej regulácie.
1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, každý musí mať priezvisko. Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manţelstva, 2) prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko
dohody rodičov. Dohodou moţno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov (§ 4 ods. 2 citovaného zákona). Zmena mena a priezviska je upravená v § 6 zákona.
1 zákona č. 300/1993 Z.z. zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon vyţaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o priezvisko hanlivé a musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom pre rozhodnutie súdu. Najčastejším dôvodom na povolenie zmeny priezviska je hanlivé priezvisko. O takýto prípad v danej veci nejde. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môţe dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania. V súdnej praxi sa stretávame aj s rozhodnutiami, ktoré v určitom smere navigujú súdy na skúmanie danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému druhu konania. Pokiaľ ide o pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ treba poznamenať, ţe zákon taxatívne nevypočítava všetky prípady, pre ktoré je moţné zmenu priezviska ţiadateľovi povoliť a nemôţe byť ani natoľko podrobný a zachádzať do jednotlivosti, aby postihol celú rozmanitosť ţivota. Preskúmanie týchto dôvodov má byť vecou správneho orgánu a jeho správnej úvahy, ktorá nemôţe vybočiť z rámca daného zákonom a má mať odraz v odôvodnení rozhodnutia. V danom prípade správne orgány oboch stupňov nezistili dôvody hodné osobitného zreteľa a dospeli k záveru, ţe sa v skutočnosti nejedná u ţalobcu o zmenu doterajšieho priezviska Ţ., ale ide o vytvorenie nového zloţeného priezviska „Ţ. M.“ (ktoré upravuje ustanovenie § 6 ods. 3 písm. c/ zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine), ktoré nie je moţné zo zákona zapísať do príslušnej evidencie – matriky. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd nepovaţuje ani profesijnú činnosť ţalobcu, kvôli ktorej sa domáha zmeny priezviska a ani pouţívanie priezviska jeho predkami, čo nakoniec z administratívneho spisu ani nevyplýva. 5 3Sţo/69/2014 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal. Ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovanému ich náhrada neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03. marca 2015 JUDr. Gabriela G E R D O V Á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.