← Slovensko

§ 250d ods. 3 O.s.p., § 247 ods. 2 O.s.p., § 82 ods. 6 zákona č. 346/2005 Z.z.

Obsah (10)§ 250d§ 4§ 70§ 82§ 191§ 38§ 81§ 53§ 54§ 219

Najvyšší súd 3Sţo/17/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P. B., V., právne zastúpený JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom, Štúrovo námestie

§ 250dods.

3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, ţe ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom. Uznesenie odôvodnil tým, ţe ţalobca nevyuţil riadny opravný prostriedok, a preto nie je splnená podmienka § 247 ods. 2 O.s.p. Napadnuté rozhodnutie je nesporne prvostupňovým správnym rozhodnutím, voči ktorému ţalobca odvolanie nepodal. Napadnuté rozhodnutie zostalo právoplatné ako prvostupňové, voči nemu bola moţnosť podať riadny opravný prostriedok, ktorá zo strany ţalobcu nebola vyuţitá. Uznesenie krajského súdu napadol ţalobca odvolaním, v ktorom navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe ţalobca sa obrátil listom „Sťaţnosť na postup riaditeľa Personálneho úradu OS SR“ zo dňa 31.05.2012 na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekciu kontroly, inšpekciu ministra obrany, v ktorom poukázal 3Sţo/17/2014 2 na nesprávny postup správneho orgánu. Sekcia kontroly – inšpekcia ministra obrany vo svojej odpovedi zo dňa 06.06.2012 konštatovala, ţe po preskúmaní obsahu podania zistila, ţe podanie smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, vydanému v konaní

iného právneho predpisu s poukazom na § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z.z. (ďalej len „zákon č. 9/2010 Z.z.“). Napriek tejto konštatácii nepostupoval

§ 4ods.

5 uvedeného zákona a nepostúpil podanie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, ale v súlade s § 4 ods. 3 predmetného zákona podanie ţalobcovi vrátil. Vo vzťahu k moţnosti ţalobcu podať odvolanie je potrebné vyhodnotiť aj záver listu Generálneho štábu OS SR, Štábu pre podporu operácií zo dňa 13.06.2012, v ktorom je konštatované, ţe personálny rozkaz č. 2970 zo dňa 23.03.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.

  1. V prípade Štábu pre podporu operácií ako organizačnej zloţky Generálneho štábu OS SR, ide o zloţku do ktorej kompetencie patrí príprava rozhodnutí pre náčelníka Generálneho štábu ako odvolacieho orgánu vo veciach personálnych rozkazov. Z tohto dôvodu mala moţnosť na základe podania ţalobcu táto organizačná zloţka preskúmať postup riaditeľa Personálneho úradu a zo znenia odpovede aj táto skutočnosť, ţe tak urobila, vyplýva a de facto vzhľadom na záver odpovede rozhodla o právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou zákonnosti postupu správneho orgánu, ktorým znemoţnil ţalobcovi podať riadny opravný prostriedok a neobstojí tak tvrdenie súdu prvého stupňa obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia, ţe ţalobca mohol, ale nevyuţil riadny opravný prostriedok. Prvostupňový súd sa taktieţ nezaoberal otázkou platnosti Personálneho rozkazu č.
  2. Z časti III. podanej ţaloby vyplývajú skutočnosti na základe ktorých sa ţalobca domáha neplatnosti personálneho rozkazu od počiatku. Dôvodom tohto tvrdenia je jeho vydanie v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 72 ods. 1 písm. a/ a § 72 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“), uplynutím subjektívnej a objektívnej lehoty na doručenie takéhoto rozhodnutia. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil. V dôvodoch uviedol, ţe podanie sťaţnosti zo strany ţalobcu na postup riaditeľa Personálneho úradu zo dňa 31.05.2012 nemoţno chápať ako vyuţitie riadneho opravného prostriedku proti napadnutému Personálnemu rozkazu. Napadnutý Personálny rozkaz je správne rozhodnutie vydané v správnom konaní v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Správny poriadok jednoznačne upravuje moţnosť preskúmať správne rozhodnutie vydané v správnom konaní na základe podania riadneho opravného prostriedku v odvolacom konaní. Ţalobca nemôţe svoje nevyuţitie riadneho opravného prostriedku ospravedlňovať podaním sťaţnosti, nakoľko ide o úplne odlišný a samostatný právny inštitút ustanovený zákonom č. 9/2010 Z.z., ktorý upravuje postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, prešetrovaní a písomnom oznámení výsledku prešetrovania 3Sţo/17/2014 3 sťaţnosti alebo prekontrolovania sťaţnosti. Ţalovaný nesúhlasí s tým ţe Sekcia kontroly – inšpekcia ministra obrany mala postupovať

§ 4ods.

5 zákona č. 9/2010 Z.z. a nie

§ 4ods.

3 zákona č. 9/2010 Z.z., pričom postup tejto sekcie nie je predmetom tohto súdneho konania, netýka sa merita súdneho sporu a ani nemôţe mať vplyv na konanie ţalobcu v otázke podania riadneho opravného prostriedku. Predmetný Personálny rozkaz nadobudol právoplatnosť uplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty od doručenia ţalobcovi. Na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu má podstatný vplyv okamih doručenia rozhodnutia účastníkom konania. Aj keby bol napadnutý Personálny rozkaz doručený ţalobcovi aţ 13.06.2012 a nie 28.03.2012, ţalobca vlastným opomenutím podania odvolania v lehote 15-tich dní spôsobil, ţe prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie správneho orgánu nadobúda právoplatnosť po splnení zákonných podmienok uvedených v správnom poriadku a nie konštatovaním Generálneho štábu OS SR, preto Generálny štáb OS SR nijakým spôsobom a uţ vôbec nie listom nemohol spôsobiť, ţe ţalobou napadnutý Personálny rozkaz nadobudol právoplatnosť, a tak znemoţniť ţalobcovi podať riadny opravný prostriedok. Ţalovaný taktieţ poukázal na tvrdenia ţalobcu, kde tvrdí, ţe nebol nečinný vo vzťahu k podaniu riadneho opravného prostriedku, keďţe podal sťaţnosť na postup riaditeľa Personálneho úradu OS SR a na druhej strane tvrdí, ţe listom Štábu pre podporu operácií Generálneho štábu OS SR zo dňa 13.06.2012 mu bolo znemoţnené podať riadny opravný prostriedok proti ţalobou napadnutému Personálnemu rozkazu. Ţalovaný ďalej poukázal na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú procesné podmienky pre začatie súdneho konania, počas ktorého súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí a rozhodovací postup správnych orgánov a zároveň ukladajú súdu povinnosť skúmať splnenie procesných podmienok konania z úradnej povinnosti, čo súvisí s prípravou pojednávania. Procesnými podmienkami konania sú predpoklady, ktorých splnenie zákon vyţaduje po začatí konania na to, aby súd mohol prejednať a rozhodnúť veci, v ktorých fyzické a právnické osoby uplatnili svoje právo na súdnu ochranu v civilnom procese. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady prípustnosti súdu rozhodovať vo veci samej. Zodpovednosť za dodrţanie procesných podmienok leţí na súde, ktorý vytvára reálne predpoklady na uplatnenie práva na súdnu ochranu aj tým, ţe koná a rozhoduje iba za splnenia všetkých predpokladov na rozhodnutie vo veci samej. Ţalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca nesplnil ani podmienku stanovenú v § 250b ods. 1 O.s.p., keďţe nepodal ţalobu v zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie ţaloby. Keďţe ţalobou napadnutý Personálny rozkaz mohol právoplatnosť nadobudnúť najneskôr 28.06.2012 (15 dní od ţalobcom tvrdeného doručenia Personálneho rozkazu) a ţaloba bola krajskému súdu doručená 09.05.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. 3Sţo/17/2014 4 V prejednávanej veci je spornou otázka nadobudnutia právoplatnosti napadnutého Personálneho rozkazu a otázka jeho doručenia ţalobcovi.

§ 70ods.

1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závaţným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 70ods.

4 písm. h/ zákona č. 346/2005 Z.z. závaţný spôsob porušenia základnej povinnosti

odseku 1 písm. d/ je porušenie liečebného reţimu počas dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu sluţbu pre chorobu alebo úraz.

§ 82ods.

3 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. vedúci sluţobného úradu

tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 69 ods. 1, 3 a 4, § 70 ods. 1, 2 a 6, § 177 ods. 6, § 205 ods. 3.

§ 82ods.

6 zákona č. 346/2005 Z.z. personálny rozkaz

odseku 3 musí byť podpísaný vedúcim sluţobného úradu s uvedením jeho mena, priezviska, vojenskej hodnosti a funkcie a musí sa profesionálnemu vojakovi doručiť, inak je neplatný.

§ 191ods.

1 zákona č. 346/2005 Z.z. na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej sluţby sa primerane pouţijú ustanovenia § 1 ods. 4, § 15 aţ 18, § 20, § 32 aţ 35, § 37 a 38, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 5 aţ 7, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3, § 79 ods. 2, § 85 ods. 2, 3 a 5, § 86 ods. 2 a 3, § 90 ods. 1, 7 aţ 9 a 11, § 91 ods. 1, 3 aţ 6, § 92 a 93, § 94 ods. 1, § 99, § 104, § 106 ods. 2, § 117, § 118, § 122 ods. 4, § 129 aţ 131, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a), b), i),

  1. j)a l), § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm.
  2. a)aţ h), ods. 3 a 5, § 144 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, 2 a 4, § 147, 148, 150, 160, 161, § 166 aţ 170, § 178 aţ 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 aţ 189, § 192 aţ 194, § 195 ods. 2 a 6, § 196, 197, § 198 ods. 1 písm. d), § 217 aţ 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221 a 222 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.“).

§ 38ods.

1 zákona č. 311/2001 Z.z. písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je moţné, moţno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

§ 38ods.

4 zákona č. 311/2001 Z.z. povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť 3Sţo/17/2014 5 prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

§ 81zákona č.

346/2005 Z.z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 53

správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

§ 54ods.

2 správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, ţe Personálny rozkaz č. 2970 zo dňa 23.03.2012 bol ţalobcovi doručený dňa 28.03.

  1. Na potvrdení o doručení predmetného personálneho rozkazu je uvedené, ţe ţalobca odmietol predmetný personálny rozkaz prevziať, avšak bol s týmto personálnym rozkazom oboznámený. Táto skutočnosť bola potvrdená podpisom troch osôb, konkrétne čatárky S. P., slobodníka A. H. a desiatnika R. P.. Odvolací súd má za to, ţe predmetný personálny rozkaz bol ţalobcovi doručený dňa 28.03.2012 v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. v spojení s § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. Ţalobca tým, ţe odmietol prijať rozhodnutie správneho orgánu vyvolal účinky jeho doručenia, priamo zo zákona a to dňom odmietnutia ich prijatia. Odmietnutím prijatia rozhodnutia správneho orgánu sa nie je moţné vyhnúť účinkom, ktoré takéto rozhodnutie spája s jeho doručením. Ţalobca v podanom odvolaní poukázal na Sťaţnosť na postup riaditeľa Personálneho úradu OS SR zo dňa 31.05.2012, v ktorej poukázal na nesprávny postup správneho orgánu. Senát odvolacieho súdu konštatuje, ţe predmetnú sťaţnosť nie je moţné povaţovať za podanie odvolania voči Personálnemu rozkazu č. 2970 zo dňa 23.03.
  2. Odvolanie proti predmetnému personálnemu rozkazu bolo potrebné v zmysle poučenia podať do 15 dní od doručenia riaditeľovi Personálneho úradu, Demänová 393, Liptovský Mikuláš, pričom ţalobca predmetnú ţiadosť adresoval Kancelárii ministra obrany SR po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Ţalobca namietal, ţe Sekcia kontroly – inšpekcia ministra obrany mala postupovať v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 9/2010 Z.z. Senát odvolacieho súdu poukazuje na to, ţe

§ 4ods.

5 zákona č. 9/2010 Z.z. sa postupuje v prípade, ak z podanej sťaţnosti vyplynie, ţe smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je právoplatné. Postup Sekcie kontroly – inšpekcia ministra obrany však nie je predmetnom tohto súdneho konania. Právoplatnosť nadobúda rozhodnutie po splnení zákonom stanovených náleţitostí, ktorými sú doručenie rozhodnutia, uplynutie zákonnej lehoty na podanie odvolania, resp. 3Sţo/17/2014 6 podanie riadneho opravného prostriedku. Na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, a teda ani napadnutého personálneho rozkazu nemá vplyv záver listu Generálneho štábu OS SR, Štábu pre podporu operácií zo dňa 13.06.2012, ako to uvádza ţalobca v podanom odvolaní, a preto ho súd prvého stupňa nemal povinnosť posudzovať. Ţalobca uviedol, ţe v prípade Štábu pre podporu operácií ide o zloţku, do ktorej kompetencie patrí príprava rozhodnutí pre náčelníka Generálneho štábu, ako odvolacieho orgánu vo veciach personálnych rozkazov. Najvyšší súd SR uvádza, ţe Generálny štáb ozbrojených síl SR, Štáb pre podporu operácií v danom liste zo dňa 13.06.2012 postupoval

zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) na základe ţiadosti ţalobcu zo dňa 31.05.2012 o sprístupnenie informácií

zákona č. 211/2000 Z.z. Štáb pre podporu operácií má viacero kompetencií a v tomto prípade postupoval

zákona č. 211/2000 Z.z. a nie ako odvolací orgán v prípade preskúmania personálneho rozkazu. Z uvedeného dôvodu nie je moţné jeho podanie zo dňa 13.06.2012 zamieňať s rozhodnutím o odvolaní voči napadnutému Personálnemu rozkazu č. 2970 zo dňa 23.03.2012. Ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p. obsahuje právnu úpravu prípravy pojednávania, ktorou je činnosť súdu, ktorá predchádza nariadeniu pojednávania a rozhodnutiu vo veci samej. Medzi úkony súdu, týkajúce sa prípravy pojednávania, patrí najmä skúmanie podmienok konania. Súd nie je povinný pripravovať pojednávanie, ak odmietol návrh alebo rozhodol o zastavení konania z procesných dôvodov. V prípade, ak prvostupňový súd zistí dôvod na vydanie nemeritórneho rozhodnutia, nenariaďuje pojednávanie, ale len vydá rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. V takom prípade sa nemôţe zaoberať námietkami uvedenými v ţalobe. Z uvedeného vyplýva, ţe v danom prípade súd prvého stupňa nemohol posudzovať otázku platnosti Personálneho rozkazu č. 2970 zo dňa 23.03.2012, keďţe neboli splnené podmienky stanovené na súdny prieskum správneho rozhodnutia. V napadnutom uznesení krajský súd vyslovil, ţe predmetom preskúmania v správnom súdnictve nie sú prvostupňové rozhodnutia správnych orgánov, voči ktorým zákon pripúšťa podať riadny opravný prostriedok. S týmto záverom krajského súdu sa odvolací súd plne stotoţňuje. Zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy sa v správnom súdnictve preskúmava na základe ţalôb (druhá hlava piatej časti O.s.p.) alebo opravných prostriedkov (tretia hlava piatej časti O.s.p.). Predmetom konania

ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. je rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov v prípadoch, v ktorých to výslovne zákon ustanovuje. Predmetom konania

ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov

príslušných zákonov, nadobudli právoplatnosť.

ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. moţno preskúmať aj právoplatné rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok. Voči napadnutému Personálnemu rozkazu č. 2970 zo dňa 23.03.2012 bolo prípustné odvolanie, ktoré bolo potrebné podať do 15 dní od doručenia, a to buď do 12.04.2012 (od doručenia rozhodnutia dňa 28.03.2012), prípadne do 28.06.2012 3Sţo/17/2014 7 (ak by bolo pravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe mu predmetné rozhodnutie bolo doručené dňa 13.06.2012). Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/52/2013-77 z 14. januára 2014 ako vecne správne

§ 219ods.

1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému náhrada trov zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03. marca 2015 JUDr. Gabriela G E R D O V Á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.