1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 12227/2010/SCL VD-z.36673 zo dňa
ustanovenia § 40a ods. 3 písm. a/, g/ a j/ zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení 2 3 Sţo/13/2014 niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 338/2000 Z.z.) uloţená pokuta vo výške 500 eur za to, ţe dňa 01. októbra 2009 o 10,30 hod. bolo zistené prevádzkovanie jeho malého plavidla (pontón) – plávajúceho zariadenia umiestneného na vodnej ceste Váh r.km 4,02 na pravom brehu, GPS koordináty: 47°; 46´56.290˝S, 18°;07´, 56.243˝ V, bez lodného osvedčenia alebo osobitného povolenia na prevádzku plavidla, bez povolenia na státie, bez dostatočného vyviazania, bez poznávacích znakov a bez toho, aby bolo evidované v Registri plavidiel Slovenskej republiky, čím ţalobca porušil ustanovenie § 28 ods. 1, ods. 4 písm. a/ a písm. c/, § 23 ods. 2 a § 24 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z.z. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení § 39, § 2, § 24 ods. 2 a 3 a § 22 ods. 2, § 28 ods. 1 a 8 zákona č. 338/2000 Z.z., ktoré citoval a rozsudok odôvodnil tým, ţe na základe dokazovania vykonaného správnym orgánom mal za preukázané, ţe plavidlo ţalobcu nebolo vyviazané v súlade s čl. 114 ods. 3 výnosu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 1740/N-2001, pretoţe nebolo vyviazané tak, aby nemohlo zmeniť svoju polohu a tým vytvárať nebezpečenstvo pre iné plavidlá alebo prekáţať im. Plavidlo bolo vyviazané jedným predným a jedným zadným lanom, prechodovou lávkou a jednou sperou. Spera a prechodová lávka neboli ukotvené ku brehu, čo bolo vyhodnotené ako dôvod, ktorý by mohol v prípade prudkého zvýšenie vodnej hladiny spôsobiť zmenu polohy plavidla a vytvoriť nebezpečenstvo alebo prekáţku pre iné plavidlá, čo mohlo ohroziť bezpečnosť prevádzky plavidla, prípadne bezpečnosť a plynulosť prevádzky iných plavidiel na vodnej ceste Váh. Ďalej bolo zistené, ţe uvedené plavidlo bolo prevádzkované v skúmanom čase na danom mieste bez lodného osvedčenia alebo osobitného povolenia na prevádzku plavidla a z administratívneho spisu nevyplývalo, ţe Štátna plavebná správa vydala povolenie na státie
2 zákona č. 338/2000 Z.z. Státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je moţné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej časte alebo v prístave. Ţalobcovi bolo ďalej vytýkané, ţe plavidlo nebolo evidované v Registri plavidiel Slovenskej republiky a nemalo ani evidenčné označenie napriek tomu, ţe podlieha evidenčnej povinnosti. Za označenie plavidla evidenčným označením zodpovedá prevádzkovateľ plavidla. Krajský súd mal za preukázané začatie správneho konania a predvolanie ţalobcu na ústne pojednávanie ako vlastníka a prevádzkovateľa predmetného plavidla vo veci uloţenia pokuty
3 písm. a/, g/ a j/ zákona č. 338/2000 Z.z., ku ktorému sa ţalobca písomne vyjadril, podával sťaţnosti a vytýkal ţalovanému prejudikovanie priestupku, nesprávnu klasifikáciu plavidla a plávajúceho zariadenia. Námietky ţalobcu boli
krajského súdu v konaní vyvrátené vykonaným dokazovaním a to jednak ohliadkou v rámci výkonu štátneho odborného dozoru, na ktorú činnosť je Štátna plavebná správa oprávnená
zákona č. 338/2000 Z.z., ďalej v konaní boli uskutočnené ústne pojednávania, s ktorými bol ţalobca oboznámený, riadne poučený o svojich právach a zo všetkých vykonaných dôkazov bola vyhodnotená činnosť ţalobcu ako porušenie všeobecných záväzných právnych predpisov na úseku vnútrozemskej plavby, ktoré bolo zdokumentované a vyhodnotené ako naplnenie skutkovej podstaty správnych deliktov. Pokiaľ ide o výšku pokuty, správne orgány sa touto otázkou riadne vyporiadali a vysvetlili dôvod uloţenia pokuty aj výšky. Pochybenie v postupe správneho orgánu nebolo zistené, dôkazy zodpovedajú skutočnému stavu, ţalobca ţiadne dôkazy v priebehu konania opačného charakteru neprodukoval a súd nemá pochybnosti, ţe boli zadováţené riadnym procesným postupom. Na základe uvedeného dospel k záveru, ţe ţalovaný dostatočne zistil 3 3 Sţo/13/2014 skutkový stav, vyvodil z neho správny právny záver ktorý náleţite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváţenia. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe napáda rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho posúdenia niektorých jeho predmetov, čo potom ovplyvnilo rozhodovanie súdu o veci ako celku a z dôvodu, ţe sa v konaní nezachovala zásada rovnosti účastníkov. Namietal, ţe súd jednostranne prijal postoj ţalovaného k veci, ţe ţalobca stál svojím plavidlom na vode bez povolenia a v rozsudku sa osobitne zaoberá aj tým, ako bolo plavidlo na vode vyviazané k brehu, keďţe nemalo povolenie k státiu na vode, nebolo registrované v Registri plavidiel SR a ţe na plavidle boli vykonávané akési práce. Ak tam plavidlo nemalo stáť, potom nemohli byť brané do úvahy iné „priestupky“ s tým spojené. Súd však kopíroval názor ţalovaného a vychádzal z toho, ţe v súbehu s toľkým porušením je to preraditeľné z priestupku na správny delikt. Ţalovaný nesprávne uviedol, ţe ţalobca bol povinný mať povolenie na činnosť na palube jeho plavidla na vode s odvolaním sa na § 4 ods. 4 zákona č. 338/2000 Z.z., lenţe toto ustanovenie má na mysli činnosť na vode, napr. plávajúcimi strojmi, teda činnosťou priamo dotykom s vodou alebo korytom rieky a nie činnosťou vyviazaného plavidla na jeho palube. Ak krajský súd prevzal tvrdenie ţalovaného, vec posúdil nezákonne, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku. Oprávnene sa preto domnieva, ţe výklad uvedeného ustanovenia súdom za jeden zo správnych deliktov, za ktorý bol sankčne postihnutý, je nesprávny. Vytýkal súdu, ţe uprednostňuje ţalovaného ako účastníka konania a porušuje tak zásadu rovnosti účastníkov konania, na ktorú má dbať. Nesúhlasil s odôvodnením časti rozsudku na 8 strane, kde súd konštatuje, ţe cit.:„....Správne postupovala ŠPS pobočka Komárno, keď vec zadokumentovala a predložila na ďalšie konanie právnemu odboru Štátnej plavebnej správy, ktorý vec kvalifikoval ako priestupok
k/ zákona č. 338/2000 Z.z. Navyše vyhodnotil činnosť žalobcu ako porušenie všeobecných záväzných právnych predpisov na úseku vnútrozemskej plavby, ktoré zadokumentoval a bolo to vyhodnotenie ako naplnenie skutkovej podstaty správnych deliktov...“. Vec bola zadokumentovaná a kvalifikovaná ako priestupok
k/ citovaného zákona a v tom skutkovom stave ako bola zadokumentovaná prekvalifikovaná na správny delikt. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, ţe ţalobca neuvádza ţiadne iné skutočnosti neţ tie, ktoré namietal v ţalobe a ku ktorým sa ţalovaný písomne vyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. l O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk., www.supcourt.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových sluţieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dňom 01.01.2014 zrušila Štátna plavebná správa a zriadil sa Dopravný úrad, ktorý 4 3 Sţo/13/2014 sa k 01. januáru 2014 stal právnym nástupcom Štátnej plavebnej správy a k tomuto dátumu na neho prešli všetky práva a povinnosti, právomoci a pôsobnosť Štátnej plavebnej správy
zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odvolací súd
4 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodne označeného prvostupňového orgánu, ktorým je Dopravný úrad. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 O.s.p.). Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie o uloţení sankcie – pokuty vo výške 500 eur ţalobcovi za porušenie všeobecne záväzných predpisov na úseku vnútrozemskej plavby. Úlohou krajského súdu bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (upravujúcej „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov„) preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie Dopravného úradu Bratislava (Štátnej plavebnej správy) o uloţení pokuty ţalobcovi vo výške 500 eur za porušenie ustanovenia § 28 ods. 1, ods. 4 písm. a/, písm. c/, § 23 ods. 2 a § 24 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, ţe ním prevádzkované malé plavidlo (pontón) – plávajúce zariadenie umiestnené na vodnej ceste Váh, nemalo lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla, nemalo povolenie na státie, nebolo dostatočne vyviazané a bolo bez poznávacích znakov a bez registrácie, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
3 písm. a/, g/ a písm. j/ zákona o vnútrozemskej plavbe. Z predloţeného súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne popísal krajský súd, odôvodnenie rozsudku je dostatočné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.), preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len na doplnenie dodáva. Predmetom súdnej preskúmavacej činnosti je rozhodnutie ţalovaného, ktorým s konečnou platnosťou rozhodol o uloţení sankcie - pokuty ţalobcovi vo výške 500 eur. Zákon č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ust. § 1 ods. 1 ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, odborné vyšetrovanie plavebnej nehody a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Základné pojmy typov a charakterov plavidiel, prevádzky plavidiel, kto je vlastníkom a prevádzkovateľom plavidiel a pod. sú vymedzené v § 2 tohto zákona a v § 39 rozsah právomoci Štátnej plavebnej správy (teraz Dopravného úradu). 5 3 Sţo/13/2014
4 zákona č. 338/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia), činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Štátnej plavebnej správy (§ 39). Po udelení tohto súhlasu Štátna plavebná správa uloţí opatrenie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky (ďalej len "plavebné opatrenie").
1 zákona na vodných cestách možno prevádzkovať len plavidlá, ktoré
Státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Štátna plavebná správa na základe ţiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia. Štátna plavebná správa v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave upraví podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Povolenie státia plávajúceho zariadenia sa vydáva na dobu určitú, najviac na dobu platnosti lodného osvedčenia plávajúceho zariadenia. (§ 23 ods. 2 cit. zákona).
3 zákona č. 338/2000 Z.z. do registra plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej uţitočnej hmotnosti presahuje 1 000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je väčší ako 4 kW alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2. Plavidlo musí mať počas prevádzky lodné listiny, ktoré sú verejnými listinami (§ 28 ods. 1 zákona).
4 zákona, na malom plavidle musia byť
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 41 ods. 1, 2 zákona č. 338/2000 Z.z.). 6 3 Sţo/13/2014 Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Siedma časť zákona č. 338/2008 Z.z. zakotvuje v § 40 priestupky a v § 40a správne delikty.
1 písm. k/ zákona č. 338/2000 Z.z. priestupku na úseku vnútrozemskej plavby sa dopustí ten, kto poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom pri vykonávaní činnosti na vodnej ceste.
3 zákona č. 338/2000 Z.z. dopravný úrad uloží pokutu od 330 eur do 6 635 eur
7 3 Sţo/13/2014 § 40 písm. k/ zákona č. 338/2000 Z.z.. Zároveň bolo zistené a zdokumentované porušenie ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku vnútrozemskej plavby, čím ţalobca naplnil skutkové podstaty správnych deliktov
3 písm. a/, g/ a j/ zákona. Keďţe súbeh priestupku s iným správnym deliktom sa vylučuje, uplatniac princíp konzumpcie začal správny orgán správne konanie
3 písm. a/, g/ j/, zákona a ţalobcovi uloţil pokutu vo výške 500 eur. Výšku uloţenej pokuty ţalobca v odvolaní nenamietal, preto sa ňou odvolací súd nezaoberal. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu v odôvodnení rozsudku, ktoré povaţuje za úplné a vecne správne a nepovaţuje za potrebné na nich nič meniť ani dopĺňať (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na uvedenom závere nič nemení ani obsah podaného odvolania, pretoţe neobsahuje také nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli niečo zmeniť na skutkových zisteniach a záveroch rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší súd ako súd odvolací rozsudok krajského súdu
3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
l O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému správnemu orgánu právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleţí. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03. februára 2015 JUDr. Gabriela G E R D O V Á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.