ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) pre zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, ţe dňa 27.07.2011 v čase okolo 01.05 hod. preverovali hliadky OO PZ oznámenie o pohybe motorového vozidla a streľbe v poľovnom revíri poľovníckeho zdruţenia Hrádok v katastrálnom území obce K.. Počas preverovania zaregistrovala hliadka na SCV zn. Kia Ceed za PD Klokočov na panelovej ceste 2 3 Sţo/11/2014 motorové vozidlo, ktoré začala prenasledovať, nakoľko však odbočilo na poľnú cestu a lúku do terénu nezjazdného pre SCV Kia Ceed, hliadka rádiostanicou poţiadala druhú hliadku na SCV zn. Nissan X-trail, schopné jazdy aj v ťaţkom teréne, o pomoc. Táto hliadka skryte pozorovala výjazd z lúky na cestu, kde asi o 45 minút zaregistrovala zvuk idúceho neosvetleného vozidla, ktoré chcela zastaviť a skontrolovať, vozidlo však náhle zastavilo a jeho osádka ušla na neznáme miesto. Ohliadkou bolo zistené, ţe sa jedná o motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero, e.č.: M. vo vlastníctve MUDr. J. B.. V batoţinovom priestore vozidla i na zadnom nárazníku boli zistené krvné stopy. V blízkosti otvoreného vozidla bol nájdený streľbou usmrtený srnec a v širšom okolí aj usmrtené jelenča. Poľovníckemu zdruţeniu Hrádok vznikla škoda vo výške 863 €. Následným šetrením bolo zistené, ţe osádku vozidla pri jazde po uvedenom revíri tvoril jeho vlastník ako spolujazdec a vozidlo riadil ţalobca, pričom vo vozidle mali taktieţ strelnú zbraň. Následne asi o 10.30 hod. priviezol ţalobca na svojom motorovom vozidle zn. Ford Escort MUDr. J. B. na chatu na stredisku Kaluţa, ktorú tento obýva. Z vyhodnotenia dôkazov vyplynulo, ţe týmto konaním sa ţalobca dopustil zvlášť hrubého porušenia sluţobnej prísahy a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav veci a preto nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca v samostatnom personálnom konaní o jeho prepustení zo sluţobného pomeru a ani v podanom rozklade sám nepredloţil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutkový stav a vyvrátil skutočnosti, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút dôvodu prepustenia
1 písm. e/ zákona. Do zápisnice ako účastník konania uviedol, ţe MUDr. J. B. pozná asi 7 rokov, odmietol sa však vyjadriť o vzťahu k nemu, ako aj k tomu, prečo ho priviezol kritického dňa na chatu svojim motorovým vozidlom a prečo sa telefonicky dotazoval sluţbukonajúcich policajtov na situáciu pri dokumentovaní uvedeného skutku. MUDr. J. B. v samostatnom personálnom konaní vedenom proti ţalobcovi vypovedať odmietol. Skutočnosť, ţe ţalobca so svojim známym na motorovom vozidle vnikli vyzbrojení strelnou zbraňou do poľovného revíru, strieľali v ňom a následne vo vozidle preváţali usmrtenú zver je vykonaným dokazovaním preukázaná. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania namietal, ţe výpovede policajtov z Obvodného oddelenia vo Vinnom nepreukazujú skutkový stav, ktorý zakladá dôvod prepustenia zo sluţobného pomeru, ale len vypovedajú o pohybe motorového vozidla zn. Mitsubisi Pajero a ani jeden z nich nevypovedal o takých okolnostiach, ktoré sa konštatujú v napadnutom rozhodnutí a preukazovali tam uvedené konanie. Ani jeden z nich nevedel potvrdiť, kto tvoril posádku vozidla, kto a kedy strieľal a z akej zbrane, kto a kedy a akou zbraňou usmrtil nájdenú zver a kto a kedy ju do vozidla a kedy naloţil. Ani výsluch svedka MUDr. J. B. v trestnej veci vedenej na OO PZ Vinné ČVS: ORP-1198/ZŠ-MI-2011 neobsahuje také tvrdenia, ktoré by zakladali vôbec podozrenie z konania, ktorého sa mal údajne dopustiť. Záverom namietal, ţe krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretoţe nebolo dostatočne preukázané, ţe sa dopustil skutku, ktorým je určený skutkový základ jeho protiprávneho konania a tým aj porušenia sluţobnej 3 3 Sţo/11/2014 prísahy zvlášť hrubým spôsobom s konštatovaním, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, ţe ţalobca v odvolaní neuvádza ţiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávne právne posúdenie veci a mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) („Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu a prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktorá mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Najvyšší súd z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, jeho odôvodnenie povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné, a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) dodáva. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. SLV- PS-PK-218/2011 zo dňa 22. decembra 2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 409 zo dňa 27.09.2011, ktorým bol ţalobca
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru, v stálej štátnej sluţbe vo funkcii referent územnej časti obvodu Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vinnom, odboru poriadkovej polície OR PZ v Michalovciach, sluţobného úradu KR PZ v Michalovciach. 4 3 Sţo/11/2014 Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje štátnu sluţbu príslušníkov policajného zboru,..... (ďalej „štátna sluţba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby. Tretia časť zákona v ustanovení §§ 47 aţ 63 upravuje sluţobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc, a deviata časť v ustanoveniach §§ 189 aţ 199 skončenie sluţobného pomeru.
73/1998 Z.z. sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný: a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, f/ zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h/ dodržiavať služobnú disciplínu.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Sluţobný pomer sa končí
ustanovenia § 189 písm. c/ prepustením. V preskúmavanej veci sa podstatné námietky ţalobcu týkali procesného postupu ţalovaného a skutočnosti, ţe konanie, ktoré mu je kladené za vinu nebolo preukázané a bolo nesprávne právne kvalifikované ako porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.
1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (ods. 2 citovaného zákona č. 73/1998 Z.z.). Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov dospel najvyšší súd k záveru, ţe sú v súlade so zákonom. V konaní zadováţené dôkazy vychádzajú z výsledkov šetrenia a materiálu, ktorý je súčasťou spisu a preto odvolací súd nemal dôvod pochybovať o ich zákonnom nadobudnutí. Získané poznatky a priebeh udalostí sú zdokumentované v úradnom zázname z 30.08.2011 OO PZ v Michalovciach, v zápisniciach zo 16.08.2011, 09.08.2011, 05.08.2011, 04.08.2011, 13.09.2011 o výsluchu 5 3 Sţo/11/2014 osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (P. K., por. PhDr. Ľ. G., ppráp. P. K., npor. J. S., ppráp. H., ppráp. J. J., npor. M. B.) a ďalších dôkazoch nachádzajúcich sa v spise. Pri rozhodovaní o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru je potrebné, aby bolo dostatočne preukázané, ţe protiprávnym konaním porušil sluţobnú povinnosť a sluţobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Bolo by preto v príkrom rozpore s dôleţitými záujmami štátnej sluţby aby v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Ţalobca nekonal čestne, disciplinovane a nesnaţil sa chrániť cudzí majetok, ale naopak, mimo sluţby sa nezdrţal konania, ktoré mohlo narušiť váţnosť policajného zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodrţal sluţobnú disciplínu. Najvyšší súd neprihliadol na odvolacie námietky ţalobcu, ţe výpovede policajtov z OO PZ vo Vinnom nepreukazujú skutkový stav, ktorý zakladá dôvod prepustenia zo sluţobného pomeru, ale len vypovedajú o pohybe motorového vozidla zn. MITSUBISHI PAJERO. Správny orgán zo skutku, pre ktorý bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru vyselektoval preukázané skutočnosti, ktoré moţno hodnotiť ako porušenie sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Zo skutku nepochybne vyplýva, ţe ţalobca sa na mieste činu zdrţiaval a jeho správanie naplnilo znaky porušenia sluţobnej prísahy. Treba dodať, ţe bagatelizovanie protiprávneho konania zo strany ţalobcu je neprípustné a nedôvodné. Nič na tom nemení ani Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ţalobcom (jeho advokátom) predloţený právoplatný oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 4T 17/2013 -313 zo dňa 17.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6To 61/2014-328 zo dňa 10.09.2014, ktorým bol ţalobca v trestnej veci vedenej proti nemu pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo prečinu pytliactva
1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona spod obţaloby oslobodený, pretoţe nebolo preukázané, ţe skutok spáchal. Aj keď pre odsúdenie ţalobcu v trestnom konaní vykonané dôkazy nepostačovali a súd na základe zásady indubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obţalovaného rozhodol o oslobodení obţalovaného spod obţaloby prokurátora, v personálnom konaní výpoveď svedka P. K. jednoznačne preukázala, ţe osobou vodiča vozidla zn. Mitsubishi Pajero ev. č. M., ktoré sa v inkriminovanú dobu nachádzalo na mieste činu a v ktorom sa nachádzala strelná zbraň a bola preváţaná neoprávnene ulovená zver, bol ţalobca. Prepustenie zo sluţobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia sluţobného pomeru, nemá
doterajších právnych názorov povahu sankcie ale je následkom určitého správania policajta, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním jeho služobného pomeru. Trestné konanie a s ním spojené sankcie a personálne konanie o prepustení policajta sú dve samostatné, od seba nezávislé konania, ktorých právnym základom môţe byť to isté konanie jednotlivca, ak však ich závery na seba nenadväzujú a nemoţno ich vykladať ako rôzne druhy sankcií dopadajúcich na jednotlivca. Pri hodnotení zisteného stavu veci v personálnom konaní správne orgány aplikujú princíp voľného hodnotenia dôkazov spočívajúci v tom, ţe pri hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo sluţobného pomeru. V hodnotiacej činnosti je obmedzovaný iba pravidlami formálnej logiky, pričom hodnotiace úsudky nesmú odporovať skúsenostiam z aplikačnej praxe. 6 3 Sţo/11/2014 Povinnosťou je, aby bol hodnotiaci záver jasne a zrozumiteľne odôvodnený. Zároveň má povinnosť prikloniť sa – za pouţitia uţ uvedených zásad logického myslenia – k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť. Pokiaľ sluţobné orgány vyhodnotili počínanie ţalobcu ako rozhodujúcu skutočnosť pre rozhodnutie o prepustení zo sluţobného pomeru policajta, postupovali v medziach zákona aj v intenciách etických poţiadaviek kladených na policajtov. Za daných okolností sa preto napadnuté rozhodnutie nemôţe javiť ako neprimerane prísne alebo predčasné a to bez ohľadu na skutočnosť, či by bol dovtedy ţalobca sluţobne pozitívne hodnotený.
73/1998 Z.z. a ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, na prepustenie stačí ohrozenie alebo konanie z nedbanlivosti, nemusí dôjsť k vzniku akejkoľvek ujmy. Uvedené ustanovenie je kogentné, ktoré neumoţňuje odchýliť sa od neho a konať spôsobom, ktorý by bol pre ţalobcu miernejší a výhodnejší. V zmysle ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR je posúdenie otázky závaţnosti porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti predmetom správneho uváţenia a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretoţe by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleţí (napr. NS SR sp. zn. 1Sţo/33/2008, sp. zn. 3Sţo/15/2011, sp. zn. 3Sţo/21/2011). Zákon č. 73/1998 Z.z. kladie na policajtov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon sluţby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. V konečnom dôsledku to znamená, ţe vo vzťahu k plneniu sluţobných povinností vyţaduje striktné dodrţiavanie svojich ustanovení, prísnejších neţ iné zákony. Rozhodnutie ţalovaného obsahuje všetky formálne aj obsahové náleţitosti, ktoré vyţaduje ustanovenie § 241 zákona č. 73/1998 Z.z., obidva správne orgány postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správny právny záver. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Najvyšší súd rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.