2 písm. c/, d/ a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Ţiline č. 2012/00214/Kod zo dňa 26.06.2012 a rozhodnutie Mesta Martin č. j. MSS-2353/2010-IMKG zo dňa 17.02.2010, vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a neúplnosť spisov správneho orgánu a priznal ţalobcovi náhradu trov konania. 2 3 Sţo/3/2014 Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe na zmenu napadnutého rozhodnutia, ku ktorej došlo vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia tak, ţe
4 stavebného zákona sa dodatočne povoľujú uţ vykonané stavebné práce na stavbe „SKI ESPRESSO Martinské hole“, uskutočnené v rozpore s vydaným stavebným povolením pod č. 3528/1996.K1 zo dňa 06.02.1996, právoplatné dňa 02.03.1996 a projektovou dokumentáciou vypracovanou spoločnosťou P.T.I., s.r.o., Martin na pozemku parc. č. 7153/2 kat. územie M. v rozsahu a/ zmena v pôdorysnom usporiadaní stavby spojená s redukciou stavebnej plochy stavby z 235 m2 na 159 m2, b/ zmena na vnútornom dispozičnom usporiadaní stavby bliţšie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia správny orgán pred vydaním rozhodnutia nemal dostatočné podklady, ani tieto podklady z obsahu administratívneho spisu nevyplývali, na základe ktorých by mohol jednoznačne konštatovať, ţe územné rozhodnutie a stavebné povolenie sa viazali k CKN parc. č. 7153 a k budove technického zabezpečenia č. 6181, ktorá pôvodne bola na tejto parcele postavená. Krajský súd konštatoval, ţe stavebným povolením č. ŢP.3528/1996-III zo dňa 06.02.1996 (ďalej len stavebné povolenie), právoplatným 02.03.1996 bola povolená stavba SKI ESPRESSO Martinské hole na pozemku KN 7153 a 7564/2 kat. územie M. Platnosť stavebného povolenia bola určená do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, teda do 02.03.
4 zákona č. 50/1976 Zb. a vydať dodatočné povolenie nepovolených zmien stavby. Pokiaľ by stavebník nezačal s výstavbou v čase platného stavebného povolenia, jednalo by sa o nepovolenú stavbu. Krajský súd nepovaţoval za preukázaný záver ţalovaného, ţe s výstavbou SKI ESPRESSA Martinské Hole sa začalo na základe vydaného platného stavebného povolenia, ale za predčasný, z dokazovania nevyplývajúci, preto je potrebné za aktívnej účasti stavebníka doplniť dokazovanie. Súčasťou projektovej dokumentácie bolo vybudovanie nielen kanalizačnej prípojky osobitne vymedzenej v bode 7 stavebného povolenia, ale 4 3 Sţo/3/2014 aj vodovodnej prípojky, čo vyplýva z obsahu projektovej dokumentácie č. 06/1995, tzn., ţe k začatiu výstavby mohlo dôjsť aj začatím budovania kanalizačnej a vodovodnej prípojky v súlade s projektovou dokumentáciou. Je nesporné, ţe predmetná stavba je postavená na cudzom pozemku, na pozemku ţalobcu, preto je potrebné individuálne a citlivo posúdiť, či konkrétne zmeny stavby oproti stavebnému povoleniu nie sú v rozpore s verejným záujmom, napr. aj bezpečnosťou chát, protipoţiarnou ochranou alebo z hľadiska iných verejných aspektov. Práve stavebník má skutkovým vymedzením a dôkazmi preukázať, ţe zmeny stavby, o ktoré dodatočné povolenie ţiada, nie sú v rozpore s verejnými záujmami. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe súčasťou výroku ţalovaného nie je rozhodnutie o námietkach, ktoré bolo súčasťou prvostupňového rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe z ust. § 66 a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. nevyplýva povinnosť stavebného orgánu o námietkach rozhodnúť v samostatnom výroku. Postačuje, aby sa s námietkami účastníkov vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia avšak za situácie, keď prvostupňový orgán o námietkach nerozhodol samostatným výrokom. Vo vzťahu k výroku druhostupňového správneho rozhodnutia súd prihliadol na vadu jeho nezrozumiteľnosti a konštatoval, ţe ak správny orgán mení prvostupňové rozhodnutie je potrebné, aby rozhodol o celom predmete konania tak, aby bolo zrejmé, akým konkrétnym spôsobom bolo rozhodnuté. Nepovaţoval za dostatočné, ak odvolací správny orgán len nahradí konkrétne časti výroku prvostupňového rozhodnutia novými časťami, pretoţe vo svojej podstate ide o zmenu len v tejto časti, avšak o zvyšnej časti výroku nie je rozhodnuté. Nie je teda zrejmé, či táto časť je potvrdená alebo či je zrušená. Preto bude potrebné, aby odvolací orgán komplexne rozhodol o merite veci výrokom, ktorý bude plnohodnotný sám o sebe. Záverom súd námietku ţalobcu, ţe ţalovaný neurčil v rozhodnutí záväzné podmienky uţívania stavby
50/1976 Zb. práve z dôvodu, ţe podmienky uţívania stavby musia byť obsiahnuté v kolaudačnom rozhodnutí a nie v dodatočnom povolení nepovolených zmien stavby vyhodnotil ako nedôvodnú. Súčasťou rozhodnutia ţalovaného nemalo byť rozhodnutie o záväzných podmienkach uţívania stavby, lebo konanie o dodatočnom povolení nebolo spojené s kolaudačným konaním, i keď s poukazom na § 88a ods. 9 zákona č. 50/1976 Zb. mohlo byť. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalovaný, ktorý s dôvodmi zrušenia rozhodnutia nesúhlasil a navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a ţalobu pre nesprávne právne a skutkové posúdenie zamietnuť. V odvolaní uviedol, ţe rozsudok krajského súdu napáda v celom rozsahu, lebo pri preskúmavaní rozhodnutia neprihliadal dôsledne na ţalobné dôvody a namieta proti vyslovenému právnemu posúdeniu postupu ţalovaného a záverom súdu, ktoré je navyše aj v rozpore s uţ vysloveným právnym názorom a prijatými závermi Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudkoch sp. zn. 7 Sţ/79/2001 zo dňa 07.11.2001 a sp. zn. 2 Sţo/157/2007 zo dňa 22.10.2008 v tejto konkrétnej veci. Argumentoval, ţe námietky ţalobcu opäť smerovali a viedli k spochybneniu identity stavby SKI ESPRESSA a súd sa s nimi bez relevantného odôvodnenia stotoţnil. Vzhľadom na právne závery vyslovené v odôvodnení rozsudku Krajského súdu Bratislava práve k otázke identity stavby, právneho nástupníctva, ako aj k identite pozemku, na ktorom sa jej uskutočnenie vykonalo a to všetko vo vzťahu k stavebným úradom zaloţeným oprávneniam a to: územnému rozhodnutiu č. ŢP-1897/1995-stav.III. zo dňa 27.09.1995, stavebnému povoleniu č. ŢP 3528/1996-H1. zo dňa 06.02.1996 a k projektovej dokumentácii, ktorú vypracovala spoločnosť P.T.I. s.r.o. Martin, ktorých správnosť potvrdil aj Najvyšší súd SR Bratislava v rozsudku sp. zn. 5 3 Sţo/3/2014 2 Sţo/157/2007 zo dňa 22.10.2008, z dôvodu viazanosti právnym názorom súdu
ust. § 250j ods. 6 O.s.p. ObÚ Ţilina (býv. KSÚ Ţilina) tieto uţ ţalovaný ďalej v odvolacom konaní neriešil. Odvolací správny orgán sa zaoberal najmä dôkazmi preukazujúcimi, či novostavba SKI ESPRESSA Martinské hole, resp. stavebné práce na tejto stavbe, boli začaté v čase platnosti vydaného stavebného povolenia a pred jej uplynutím a dospel k záveru, ţe stavba bola začatá a to uskutočnením jej časti vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Za jednoznačný dôkaz ţalovaný povaţoval najmä písomné vyjadrenie predsedu dozornej rady LK Martin k stavbe SKI ESPRESSA z 01.10.2002, v ktorom potvrdil, ţe v roku 1996 vybudoval kanalizačnú prípojku pre túto stavbu, pričom v roku 1997 (t.j. v čase platnosti stavebného povolenia, ktorá od nadobudnutia jeho právoplatnosti mala uplynúť dňa 02.03.1998) keď sa zhoršila jeho finančná situácia, sa so svojím podielovým spoluvlastníkom SKT Turiec dohodli, ţe tento na vlastné náklady vybuduje vodovodnú prípojku, na ktorú sa budú môcť pripojiť aj objekty chaty Horec a Matice Slovenskej, pričom alikvotnú časť finančných nákladov na jej zriadenie mu uhradí. V zmysle dohody bola vodovodná prípojka vybudovaná. Zo zápisnice z jednania uskutočneného dňa 07.06.2000 medzi zástupcom predsedu Klubu slovenských turistov Turiec J. L. a stavebníkom Ing. J. O. a z vyjadrenia tohto zástupcu vyplýva, ţe na základe spomínanej dohody s LK Martin zadal vykonanie prác firme J. M. – Stavmer, ktorá ním poţadované práce
projektovej dokumentácie spracovanej firmou PTI s.r.o. Martin č.z.95902 – SKI ESPRESSO vykonala v mesiacoch september aţ november 1997. Finančné prostriedky za zrealizované práce na vodovodnej prípojke boli na základe faktúry č. 13/1997 (zaloţenej v spise) firme uhradené vo výške 129.320,-Sk. Je preto neodôvodnený záver súdu, ţe pre určenie začatia stavby bolo potrebné zisťovať aj presný čas, tzn. pravdepodobne okrem mesiacov, počas ktorých
dôkazov k ich vybudovaniu došlo, aj deň a presnú hodinu. V ďalšej časti odvolania ţalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu, ţe bol povinný individuálne a citlivo posúdiť, či vykonané zmeny na stavbe oproti vydanému stavebnému povoleniu nie sú v rozpore s verejným záujmom, lebo ani súd si nemôţe zamieňať citlivú ochranu súkromného záujmu, v danom prípade ţalobcom tvrdený zásah do jeho vlastníckych práv k pozemku pod stavbou a domáhanie sa jeho ochrany odstránením stavby, s ochranou verejného záujmu. Z výpisu LV č. X. vyplýva, ţe ţalobca nadobudol kúpou nehnuteľnosť, pozemok parc. č. 7153/2, na ktorom pôvodná, v súčasnosti uţ odstránená hospodárska stavba spočívala, a na ktorom sa nová stavba SKI ESPRESSA v roku 2007 uskutočnila. To znamená, ţe pozemok nadobudol v čase, kedy bolo uţ so stavebnými prácami na novej stavbe preukázateľne začaté. Uvedenému dosvedčuje rozhodnutie býv. OÚ v Martine, odbor ŢP pod č. ŢP-G-1999/02642- Sp-Hz zo dňa 24.09.1999, ktorým bol vydaný zákaz výstavby na predmetnej stavbe. Je zrejmé, ţe ţalobca kupoval pozemok, ktorý uţ v čase kúpy bol zaťaţený rozostavanou stavbou, o ktorej vedomosť pri kúpe musel nepochybne mať a ako budúci kupujúci takto zaťaţený pozemok nemusel od predávajúceho kúpiť. Aj v prípade, ak by o tejto vade na pozemku pri podpise kúpnej zmluvy nevedel, nič mu nebránilo od tejto zmluvy dodatočne odstúpiť. Ani za súčasného stavu mu nič nebráni domáhať sa vyrovnania vzťahov medzi ním ako vlastníkom pozemku a vlastníkom zriadenej stavby v občiansko-právnom konaní
Ţalovaný ďalej vytýkal súdu, ţe z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé akého skúmania a akej ochrany a ktorých konkrétnych chát sa mal podrobne zaoberať a ani to, ktoré 6 3 Sţo/3/2014 konkrétne ustanovenia právnych predpisov taxatívne ukladajú správnemu orgánu povinnosť vec posudzovať individuálne a citlivo vo vzťahu k ţalobcovi a vo verejnom záujme a to len preto, ţe ţalobca ako kupujúci s právnickým vzdelaním pri kúpe pozemku pod uţ začatou a riadne povolenou stavbou či uţ úmyselne alebo len nevedomky pochybil a odstránenia tohto svojho pochybenia sa ţalobou domáha. Jeho tvrdenie, ţe v čase kúpy pozemku pod uţ rozostavanou stavbou malo byť zasiahnuté do jeho vlastníckych práv sa javí ako zavádzajúce a účelové. Za nesprávny povaţuje ţalovaný aj záver súdu na strane 8 rozsudku, v ktorom súd vyslovil, ţe ţalovaný pochybil keď si nepripojil spisovú dokumentáciu viaţucu sa k povoľovaniu vodovodnej prípojky (správne kanalizačnej prípojky) a to kompletný spis Obvodného úradu ŢP Martin – oddelenie štátnej vodnej správy č. 3532/1995-vod z 05.03.1996. Predmetom nepovolenej zmeny nebola kanalizačná prípojka a aj v prípade pripojenia k spisu by nevyvodila iné skutkové zistenia a závery, neţ k akým ţalovaný na základe listinných dôkazov, výpovedí a vyjadrení svedkov dospel. Rovnako sa nemôţe stotoţniť so záverom, ţe aj neúplnosť spisu vzťahujúceho sa k vydanému stavebnému povoleniu spôsobenú nesprávnou archiváciou zo strany stavebného úradu by mala ísť na ťarchu a v neprospech vydaného povolenia a zakladať tak dôvod pre zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia, alebo dokonca mať za následok rozhodnutie o odstránení stavby. Ţalovaný aj naďalej odmieta názor ţalobcu, ţe kanalizačná a vodovodná prípojka zrealizovaná právnym predchodcom stavebníka Lyţiarsky klub Martin mali tvoriť len príslušenstvo novej stavby a nie jej súčasť. Kanalizačná prípojka, ktorej uskutočnenie bolo povolené rozhodnutím, mali po dokončení slúţiť výlučne ako súčasť tejto stavby a skutočnosť, ţe sa na vodovodnú prípojku po jej dokončení, či uţ oprávnene alebo neoprávnene, napojili aj iné stavby, nič nemení na tom, ţe tieto mali tvoriť súčasť novej stavby SKI ESPRESSA a slúţiť jej potrebám nielen počas jej realizácie ale aj pre jej riadne uţívanie (§ 120 ods. 1 OZ). Z listinných dôkazov a výpovedí svedkov vyplýva, ţe tak vodovodná, ako aj kanalizačná prípojka boli zrealizované v roku 1997 firmou STAVMER
odsúhlasenej projektovej dokumentácie a pre potreby stavby SKI ESPRESS Martinské hole. Pretoţe jediným oprávneným na jej zriadenie bol v tom čase právny predchodca stavebníka Lyţiarsky klub Martin, pre rozhodnutie o merite veci nebolo potom právne irelevantné kto tieto stavby uskutočnil a akým spôsobom a komu bola neskôr úhrada za ich uskutočnenie aj poskytnutá. Ţalobca ţalobou sleduje cieľ dodatočne odstrániť vadu na veci, ktorú dobrovoľne a s ťarchou zaloţenou vydaným územným a stavebným povolením kúpil a docieliť odstránenie riadne povolenej stavby SKI ESPRESSA Martinské hole. Výroková časť rozsudku súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia nemá oporu v jeho preskúmavacej činnosti, neobsahuje ţiadnu zo zákonných podmienok na zrušenie rozhodnutia a smeruje jednostranne v prospech ţalobcu. Účastník konania Ing. O. sa vo vyjadrení k odvolaniu (neskôr označenom ako odvolanie) v podstate stotoţnil s dôvodmi uvedenými ţalovaným, navrhol ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť a rozhodnutia správnych orgánov potvrdiť, pretoţe precízne zistili skutkový stav a ich rozhodnutia vychádzali z obsahu spisov a predchádzajúcich rozsudkov súdov. Doplnil, ţe ak by sa prvostupňový súd v rozsudku rovnako zaoberal otázkou identity stavby a dôsledne sa oboznámil s rozsudkom KS v Bratislave a NS SR, ktoré sú súčasťou spisu, tak by musel vyvodiť rovnaký právny záver ako uvedené súdy. Odôvodnenie rozsudku nemá oporu v zistených skutočnostiach, v otázke platnosti stavebného povolenia je zmätočný a v otázke identity stavby sa vecou dôsledne nezaoberal. Súd spochybňuje podstatné skutočnosti a dôkazy bez uvedenia toho, prečo nevzal do úvahy listinné dôkazy, ktoré 7 3 Sţo/3/2014 sú súčasťou spisu, na rozdiel od odôvodnenia rozsudku KS v Bratislave sp. zn. 2S 30/2006- 73, ktorý sa vecou dôsledne oboznámil a vysporiadal s otázkou identity stavby, umiestnenia stavby na pozemku i s otázkou platnosti stavebného povolenia. Rozsudok Krajského súdu v Ţiline je v úplnom rozpore s rozsudkom KS v Bratislave sp. zn. 2S 30/2006-73, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Sţo/157/2007 vo všetkých podstatných skutočnostiach (identita stavby, platnosť stavebného povolenia, stotoţnenie stavby na príslušný stavebný pozemok). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 345/2012 Z.z. boli s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušené krajské stavebné úrady, ktorých pôsobnosť a právomoc prešla na obvodné úrady v sídlach krajov a
1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. októbra 2013, obvodné úrady zriadené
predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady
tohto zákona, odvolací súd
4 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. na strane ţalovaného pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodne označeného ţalovaného, ktorým je okresný úrad. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Ţiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Účelom správneho konania je rozhodovanie o konkrétnych právnych pomeroch individuálne určených subjektov, účastníkov konania.
1 prvá veta O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V zmysle svojej ustálenej judikatúry najvyšší súd ako súd odvolací preskúmaval, či rozhodnutie ţalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom (rozhodnutie R č. 52/2003). Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) aplikáciu ustanovení zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. v zn.n.p. (ďalej len správny poriadok) v § 140 upravuje tak, ţe prichádza do úvahy iba vtedy, ak stavebný zákon nemá inú úpravu. Povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udrţiavacích prác upravuje oddiel 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení jeho 8 3 Sţo/3/2014 početných zmien a doplnkov. Citovaný stavebný zákon č. 50/1976 Zb. určuje kompetenciu štátnym orgánom na úseku stavebného práva, teda rozsah v akom môţu uplatňovať zverenú zloţku štátnej moci. Stavebný úrad je
zákona príslušný pre konanie a rozhodovanie o veciach spojených s územným plánovaním a stavebným konaním. Podstatné námietky ţalobcu sa týkali porušenia ustanovení § 3, § 46 a §47 ods. 2 zákona o správnom konaní, § 66 ods. 1, § 88a ods. 3, 4, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, § 140b ods. 1 stavebného zákona. Ak ich teda zhrnieme, týkali sa rozporu s platnými právnymi predpismi – zmeny výroku napadnutého rozhodnutia – dodatočného povolenia stavby, rozporu v dôkazoch, nezákonného postupu ţalovaného v správnom konaní a základných zásad správneho konania. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o dodatočnom povolení nepovolených zmien stavby „SKI ESPRESSO Martinské hole“
ustanovení stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Predpokladom začatia stavebného konania
stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, ţe stavba bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.
1 zákona č. 50/1976 Zb. ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
a podkladov predloţených v stavebnom konaní.
7 zákona č. 50/1976 Zb. na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 aţ 66 upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia. Ustanovenie § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, ţe dôkazné bremeno preukázať, ţe ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami (pojem v stavebnom zákone nie presne definovaný, avšak v zmysle judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu sa tým rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, nariadeniami a pod.) spočíva na vlastníkovi stavby, ktorý sa dopustil porušenia zákona. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, ţe stavebný úrad v konaní o dodatočné povolenie stavby aplikuje právnu úpravu ustanovujúcu stavebné konanie o vydanie stavebného povolenia (§ 58 aţ § 66 stavebného zákona) len primerane a to len vo vzťahu a v rozsahu 9 3 Sţo/3/2014 týkajúceho sa predmetu konania o dodatočnom povolení stavby, s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti danej veci. Správny orgán pri posudzovaní návrhu účastníka o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej dokončením vychádza (čo sa týka vlastníctva predmetnej stavby) zo záväzných a hodnoverných údajov katastra nehnuteľností. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, ţe Mesto Martin ako príslušný stavebný úrad a prvostupňový správny orgán, na ţiadosť stavebníka o dodatočné povolenie stavby, rozhodnutím zo 17.02.2010 č.j. MSS-2353/2010-Ig
4 stavebného zákona vydal dodatočné povolenie nepovolených zmien stavby „SKI ESPRESSO Martinské hole“ na pozemku parc. č. KN 7153/2 k.ú. M. stavebníkovi Ing. J. O. v rozsahu: hrubá stavba; napojenie na vodovod.
výroku prvostupňového rozhodnutia stavba je v súčasnosti rozostavaná v rozsahu: stavebný objekt SKI Espresso hrubá stavba – 1.PP, 1. NP a podkrovie, strešná konštrukcia, provizórne pokrytie lepenkou, napojenie na vodovod. Zrealizovaná je spodná časť kanalizačnej prípojky – na základe vodoprávneho povolenia. Rozsah zmien sa týkal vnútorného dispozičného riešenia: suterén – sauna s hygienickým zázemím, kotolňa 1.NP – bufet, sociálne zázemie, spoločenská miestnosť, ubytovací priestor podkrovie – ubytovacie priestory. V ďalšom výroku rozhodnutia je uvedené, ţe toto rozhodnutie tvorí neoddeliteľnú časť stavebného povolenia č. ŢP 3528/1996-Hl zo dňa 06.02.1996, ktoré vydal Obvodný úrad ţivotného prostredia – oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy, a ţe právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ruší rozhodnutie Okresného úradu v Martine č. ŢP-G-1999/02642-SP-Hz zo dňa 24.09.1999, ktorým boli zastavené všetky stavebné práce na stavbe, ktorá sa realizovala na pozemku parc. č. KN 7153/2 k.ú. M. na Martinských holiach. Na dokončenie stavby sa primerane
stavebného zákona určili podmienky uvedené pod bodmi 1 aţ 17 výroku rozhodnutia a rozhodlo sa o námietkach účastníkov konania. V dôsledku podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č.: 2012/00214/Kod z 26.06.2012 rozhodnutie Mesta Martin č. MSS-2353/2010-Ig zo dňa 17.02.2010 zmenil vo výrokovej časti tak, ţe
4 stavebného zákona sa dodatočne povoľujú uţ vykonané stavebné práce na stavbe „SKI ESPRESSO Martinské hole“ uskutočnené v rozpore s vydaným stavebným povolením č. 3528/1996.Kl zo dňa 06.02.1996 a projektovou dokumentáciou vypracovanou spoločnosťou P.T.I. s.r.o. Martin, č. zákazky 95 902, na pozemku parc. č. 7153/2 k.ú. M. v rozsahu: a/ zmena v pôdorysnom usporiadaní stavby spojená s redukciou zastavanej plochy stavby z 235m2 na 159m2 b/ zmena vo vnútornom dispozičnom usporiadaní stavby: Pôvodné vyuţitie vnútorných priestorov
projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou P.T.I. s.r.o. Martin: suterén – skladové priestory, kotolňa, priestory pre upratovačku, sociálne zariadenie a šatne pre zamestnancov a sociálne zariadenia pre návštevníkov, prízemie miestnosť pre občerstvenie, salónik, bufet, terasa, priestor pre 10 3 Sţo/3/2014 upratovačku, skladové priestory a kuchyňa, podkrovné priestory – izby pre zamestnancov, priestory pre hygienu, izby pre zamestnancov /zvlášť ţeny a muţi/, kancelária, sklad a povalové priestory. Súčasné funkčné vyuţitie vnútorných priestorov
projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. K. M.: suterén – zádverie, sklad paliva, kotolňa, miestnosť pre zamestnancov, bar, sauna so šatňou, ochladzovňou-sprchami, WC a odpočivárňou, sklad prádla, prízemie – zádverie, lyţiareň, kuchynský kút, spoločenská miestnosť, bufet, sklad, sociálne zariadenia, izba a krytá terasa, podkrovie – povalový priestor. c/ zmena v maximálnom výškovom usporiadaní stavby z 12,63 m od úrovne UT= - 3,750m po hrebeň sedlovej strechy na + 10,00m od úrovne UT= - 1,000m. Štádium rozostavanosti: stavba dokončená. Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe v prejednávanej veci ide o stavbu postavenú v rozpore s vydaným stavebným povolením a k zmene výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ţalovaným došlo v súlade s dvojinštančnosťou správneho konania a z dôvodu, ţe prvostupňový správny orgán vo výroku opomenul uviesť opis uţ vykonaných zmien oproti vydanému stavebnému povoleniu a projektovej dokumentácii vypracovanej spoločnosťou P.T.I. s.r.o. Martin, ktoré boli predmetom konania a rozhodnutia a tieţ, ţe v čase vydania druhostupňového rozhodnutia bola stavba SKI ESPRESSA uţ dokončená a zo strany stavebníka bol podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Na predmetnú vec ţalovaný správny orgán aplikoval ustanovenia stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Námietky ţaloby a tvrdenie o porušení zákona v konaní o dodatočnom povolení nepovolených zmien stavby vyhodnotil krajský súd ako dôvodné a napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu ţalovaného z vyššie uvedených dôvodov zrušil. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia v konaní
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy“) a správnosti záverov krajského súdu najvyšší súd vychádzal z odvolacích námietok ţalovaného a účastníka konania. Stavebný zákon v ustanoveniach §§ 88 a nasl. upravuje podmienky dodatočného povolenia stavby a tým dáva stavebníkom možnosť dodatočne legalizovať stavby postavené alebo začaté bez vydania stavebného povolenia. Z charakteristiky konania o dodatočnom povolení stavby
cit. ustanovenia vyplýva, ţe ide o konanie, ktoré dodatočne legalizuje už postavené stavby v rozpore so stavebným povolením. Ţiadosť o stavebné povolenie alebo o dodatočné stavebné povolenie podáva stavebník alebo vlastník stavby. Ustanovenie § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou 11 3 Sţo/3/2014 územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným vyuţitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec.
4 stavebného zákona, zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Zmeny dokončených stavieb sú
50/1976 Zb. je stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺţení jeho platnosti záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. V stavebnom konaní sa riešilo dodatočné povolenie stavby. Návrh na legalizáciu stavby podal stavebník Ing. J. O., ktorý nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa predmetná stavba nachádza. Najvyšší súd poznamenáva, ţe v kaţdom prejednávanom prípade je potrebné prihliadať na jeho osobitosti. Z rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe predmetná stavba je v súčasnosti dokončená, je podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a z toho vyplýva, ţe technicky nie je moţné dosiahnuť jej zmenu (iné vonkajšie ani vnútorné priestorové usporiadanie). Preto bolo rozhodujúce posúdiť prípadnú mieru zavinenia stavebníka, proporcionalitu výsledku zamýšľaného ţalobou (odstránenie stavby) a v závislosti od výsledku tohto posúdenia rozhodnúť. Vyššie uvedené skutočnosti boli pre rozhodnutie najvyššieho súdu určujúce. V danej veci ide o zdĺhavý, dlhodobo nevyriešený spor s mnoţstvom podnetov, podaní, oznámení a konaní, preto odvolací súd s prihliadnutím na špecifiká tejto veci hodnotil, či vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie, či námietkam účastníkov bola venovaná dostatočná pozornosť, či je predmetná stavba spôsobilá riadneho a bezpečného uţívania a či správne orgány v konaní vychádzali z uţ vydaných právoplatných rozhodnutí a právnych názorov v nich vyslovených, keďţe nemoţno opomenúť, ţe vydaniu napadnutého rozhodnutia ţalovaného predchádzali aj konania vedené na KS v Ţiline sp. zn. 5Co/54/05 (OS v Martine pod sp. zn. 8C/381/00), na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/30/2006 (NS SR sp. zn. 2Sţo/157/2007), na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 7Sţ/79/2001(rozsudok zo 07.11.2001), na Krajskom súde v Ţiline sp. zn. 21S/50/2011 (NS SR sp. zn. 8Sţp/24/2011). Keďţe sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.), je potrebné vychádzať z doteraz nesporných a preukázaných skutočností a vyslovených právnych záverov v týchto rozhodnutiach. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť bolo, či so stavebnými objektmi SO-03- vodovodná prípojka a SO-04-kanalizačná prípojka, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť celej objektovej stavby SKI ESPRESSA
platného rozhodnutia o jej umiestnení, bolo v čase platnosti vydaných stavebných povolení riadne začaté. 12 3 Sţo/3/2014 Medzi účastníkmi nie je sporné, ţe sa Ing. J. O. v priebehu rokov 1998 a 1999 stal vlastníkom nehnuteľnosti postavenej na parc. č. 7153/2, zapísanej na LV č. X. ako rekreačné objekty, telovýchovné a športové zariadenie, garáţ, so súp. č. 6181, ktorej sa týkalo stavebné povolenie zo dňa 06.02.1996 vydané stavebným úradom Martin (na základe ţiadosti Lyţiarskeho klubu Martin), na stavbu „SKI ESPRESSO Martinské Hole“. Išlo o vybudovanie novej stavby po odstránení pôvodných, pre zlý stav nevyhovujúcich objektov. Hospodársky objekt spomínajúci sa v sprievodnej a technickej správe k projektovej dokumentácii vypracovanej spoločnosťou P.T.I., s.r.o., Martin je totoţný so stavbou „Budova technického zabezpečenia“ (nehn. súp. č. 6181). Ing. J. O. je právnym nástupcom Lyţiarskeho klubu Martin a vlastníctvo k stavbe (ktorej charakteristika je uvedená na LV č. X.) na parc. č. 7153/2, súp. č. 6181 nadobudol v podiele ½ - ce na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.1999 uzavretej s predávajúcim Klubom slovenských turistov Turca. V čase kúpy bol uţ spoluvlastníkom v podiele ½ - ce existujúcej stavby, „Budovy technického zabezpečenia“ bez pozemku, na základe uznesenia Okresného súdu Martin č. k. Er 2511/98 z 22.06.1999 súdom schváleného príklepu draţby. V preskúmavanej veci moţno
názoru najvyššieho súdu z obsahu správneho spisu a listinných dôkazov zistiť, čo vyplýva aj z rozhodnutia OÚ ţivotného prostredia Martin č. ŢP-3532/1995-vod., Ma zo dňa 05.03.1996, ţe Lyţiarsky klub Martin ako právny predchodca stavebníka Ing. O. mal povinnosť napojiť navrhovanú stavbu SKI ESPRESSA na miestne rozvody technického vybavenia a to spôsobom a v rozsahu
projektovej dokumentácie vypracovanej P.T.I., s.r.o. Martin. Podrobnosti k stavbe vodovodnej a kanalizačnej prípojky sú uvedené v technickej správe, z ktorej tieţ vyplýva, ţe vodovodná prípojka má byť vybudovaná ako prvá. Táto, s označením objekt SO 3, bola realizovaná firmou Meravý – STAVMER a objednávateľom stavby bol Klub slovenských turistov Turca Martin. Išlo o výkopové práce a poloţenie rúr pre prípojku vody od koncovky existujúceho verejného vodovodu SeVaKu pod Chatou Martinské Hole po šachtu medzi hospodárskym objektom a trafostanicou a kanalizačnou prípojkou označenou ako objekt SO 4, ktorou sa majú odvádzať produkované odpadové vody do jestvujúcej kanalizácie a tým zabezpečiť ich vyčistenie. Ţe stavba bola realizovaná v rokoch 1996 a 1997 nepochybne vyplýva z výpovedí vypočutých svedkov Ing. J. K., V. M., J. T. ale aj ďalších vykonaných dôkazov. Teda stavba, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie č.j. ŽP-3528/1996-Hl bola začatá vybudovaním vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky ako súčasti stavby
projektovej dokumentácie v rokoch 1996-1997 za platnosti stavebného povolenia vydaného na stavbu SKI ESPRESSA pre právneho predchodcu účastníka konania.
2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o technických poţiadavkách na výstavbu, stavba sa
druhu a potreby napája na zdroj pitnej vody, prípadne úţitkovej vody a vody na hasenie poţiarov, na potrebné energie, zariadenie na zneškodňovanie odpadových vôd a na telekomunikačnú sieť. Ako bolo vyššie uvedené, vodovodná a kanalizačná prípojka sú súčasťou stavby čo vyplýva aj z § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z čoho je zrejmé, ţe vlastníctvo k stavbe (vodovodnej a kanalizačnej prípojke) ako súčasti stavby nadobúda vţdy vlastník stavby. Začatie realizácie týchto prípojok, bez ohľadu na prípadné vykonané zmeny alebo stav ich dokončenia, je aj časom, kedy sa predmetná stavba SKI ESPRESSA povolila, tzn. do 2 rokov od právoplatnosti stavebného povolenia. Ich uskutočnením je podmienené riadne uţívanie 13 3 Sţo/3/2014 stavby. Potom treba súhlasiť so ţalovaným, ţe za týchto okolností bol Ing. O. oprávnený v stavebných prácach pokračovať. V danom prípade vychádzajúc zo skutkových zistení preskúmavanej veci vyplývajúcich zo spisu nebolo preukázané, ţe by dodatočné povolenie uţ vykonaných stavebných prác nerešpektovalo zákon a nebola ním dodrţaná i tzv. miera primeranosti. Opakované námietky ţalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Správne orgány oboch stupňov venovali veci náleţitú pozornosť, vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti náleţite vyhodnotili keď konštatovali, ţe stavebník ako právny nástupca pôvodného stavebníka bol oprávnený v stavebných prácach na stavbe SKI ESPRESSA pokračovať, vrátane všetkých oprávnení s tým spojených (oprávnenie odstrániť pôvodnú stavbu, oprávnenie stavbu dokončiť vrátane vykonať na stavbe zmeny). Je potrebné poznamenať, ţe i z povoleného stavebného riešenia môţu v rámci susedských vzťahov vznikať nezhody, ktorých príčina, následky a spôsob odstránenia predstavujú občianskoprávny spor, ktorý sa spravuje ustanoveniami § 127 Občianskeho zákonníka. I ţalobcom namietané skutočnosti naznačujú, ţe ide o tento typ sporu. Spor ohľadom nesúhlasu ţalobcu so zmenou stavby a účastníkom konania má teda povahu občianskoprávnej námietky, o ktorej patrí rozhodovať súdu v občianskoprávnom konaní. Ak sa ţalobca ako vlastník pozemku, na ktorom boli dodatočne povolené nepovolené zmeny stavby cíti dotknutý na svojich právach a namieta, ţe stavebníkovi súhlas na stavbu, ku ktorej nemá prístup nikdy nedal treba uviesť, ţe mu nič nebráni domáhať sa ich právnymi prostriedkami v inom (občianskoprávnom konaní). Odvolací súd zdôrazňuje, ţe vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga omnes“. V ústavnoprávnej rovine
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, ţe vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôţe obmedziť alebo vyuţiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). V čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkového protokolu č. 1 sa poskytuje ochrana majetku kaţdej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v §§ 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, ţe všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, ţe oproti právu ţalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva k pozemku, bolo postavené právo stavebníka tieţ na riadny výkon jeho vlastníckeho práva, spočívajúci v uţívaní stavby. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd dáva do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu“. 14 3 Sţo/3/2014 Odvolací súd vychádzajúc aj z uvedeného názoru ústavného súdu nepovaţoval napadnutý rozsudok krajského súdu za správny a súladný so zákonom, keď ním vytýkané pochybenia správnych orgánov posúdil ako takej intenzity, ktorá má za následok nezákonnosť konania správnych orgánov, podmieňujúce nezákonnosť ich rozhodnutia. Z pohľadu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia ţalovaného je moţné záverom konštatovať, ţe s výstavbou vodovodnej a kanalizačnej prípojky na pozemku parc. č. 7153/2 sa počítalo uţ v roku 1995 na základe vydaného stavebného povolenia a rovnako sa počítalo s odstránením pôvodnej stavby. V tomto zostal stavebný zámer bez zmeny. Príslušné stavebné orgány v konaní o dodatočnom povolení nepovolenej zmeny stavby postupovali v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona a pred rozhodnutím si zadováţili dostatok skutkových podkladov. V súdnom preskúmavacom konaní neboli zistené také vady konania pred stavebnými orgánmi, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a na ktoré by musel súd
3 O.s.p. prihliadnuť. Na podklade uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe vydaním dodatočného stavebného povolenia ţalovaný správny orgán nemohol reálne ukrátiť ţalobcu na jeho právach, tak ako to tvrdil. Správny orgán neporušil práva ţalobcu a nekonal v rozpore s právnymi predpismi, pretoţe ustanovenia stavebného zákona po zistení skutkového stavu, ktorý bol dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia na danú vec správne aplikoval a námietky ţalobcu, ktorý mal moţnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru odlišnému od záveru prvostupňového súdu a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/88/2012-129 zo dňa 20. augusta 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 20S/88/2012-168 zo dňa 04. novembra 2013
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zmenil a ţalobu zamietol. O náhrade trov celého konania rozhodol súd
v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ich náhradu účastníkom nepriznal. Ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovanému a účastníkovi konania zákonný nárok na ich náhradu nevznikol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 28. januára 2015 JUDr. Gabriela G E R D O V Á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.