1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0277/99/2011 zo dňa 1.6.2011, 5Sžo/41/2013 2 ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. K/0515/01/2010 zo dňa 18.3.2011 o uložení poriadkovej pokuty za marenie výkonu kontroly v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu“). Krajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 5 ods. 1, § 5 písm. c/, § 9 ods. 2 a § 12 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, ďalej § 35 ods. 2 a § 37 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a § 17 a § 271 ods. 1 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) a dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. Krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca v termíne do 4.10.2010 stanovenom v záväzných pokynoch inšpekčného záznamu spísaného dňa 30.9.2010 pri kontrole vykonanej inšpektormi SOI v sídle spoločnosti Ticketportal SK, s.r.o. so sídlom v Bratislave, nepredložil na Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj doklad požadovaný inšpektormi SOI, t.j. fotokópiu zmluvy uzatvorenej medzi organizátorom Majstrovstiev sveta IIHF 2011, spoločnosťou MS 2011 a.s., so sídlom v Bratislave a žalobcom o dojednaní podmienok a výšky účtovania servisného poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca podaním z 4.10.2010 požiadal prvostupňový správny orgán o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o dva dni, t.j. do 6.10.2010, z dôvodu, že spol. MS 2011 do 4.10.2010 nepovolila zverejnenie časti zmluvy o spolupráci pri predaji vstupeniek a požadovaná zmluva ho zaväzuje k mlčanlivosti a zachovaniu obchodného tajomstva. Žalobca požadovanú zmluvu predložil Inšpektorátu SOI až 19.10.2010. Krajský súd zastáva názor, že zo žiadnych ustanovení predloženej zmluvy, ktorá naviac nebola predložená správnemu orgánu v plnom znení, nevyplynulo, že by niektorá zo zmluvných strán označila informácie za dôverné v zmysle ust. § 271 Obchodného zákonníka. Taktiež krajský súd poznamenal, že rovnako ustanovenia zmluvy nespĺňali náležitosti obchodného tajomstva v zmysle ust. § 17 Obchodného zákonníka. Tvrdenie žalobcu, že nemohol predložiť zmluvu správnemu orgánu v stanovenej lehote do 4.10.2010, krajský súd vyhodnotil ako irelevantnú a účelovú obranu. Na námietku žalobcu, že štvordňová lehota na predloženie dokladu žalobcom bola príliš krátka, súd prvého stupňa 5Sžo/41/2013 3 uviedol, že je na správnom orgáne, akú dlhú lehotu poskytne kontrolovanej osobe pre predloženie dôkazu, zákon mu ju žiadnym spôsobom nestanovuje a vzhľadom na skutočnosť, že požadovaná zmluva v čase kontroly existovala a nespĺňala požiadavky v zmysle ust. § 271 a § 17 Obchodného zákonníka, poskytnutá lehota bola primeraná. Na záver skonštatoval, že týmto konaním žalobca nerešpektoval oprávnenie inšpektorov SOI, vyplývajúce im z ustanovenia § 5 ods. 5 písm. c/ zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, na ktoré boli oprávnení a to vyžadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie aj napriek tomu, že požiadal o predĺženie lehoty, na ktoré správny orgán nereagoval, pretože zákon mu túto povinnosť neukladá a takýto postup správneho orgánu nespôsobil vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Dodal, že žalobca ani v požadovanej lehote do 6.10.2010 zmluvu nepredložil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia žalobcu. Žalobca namietal, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1S/140/2011-54 zo dňa
2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu z dôvodu nepredloženia požadovaného dokladu v termíne stanovenom v záväzných pokynoch inšpekčného záznamu, t.j. do 4.10.2010. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo veciach kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá. 5Sžo/41/2013 6
2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len „ústredný inšpektorát“) a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „inšpektorát“), a to:
4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, inšpektorát je v správnom konaní orgánom prvého stupňa.
1 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.
6 písm. c/ zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, inšpektor je pri kontrole oprávnený požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia.
5 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, pri uložení pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu, preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania 5Sžo/41/2013 7 preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Najvyšší súd SR dospel, k záveru, že krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru o nespochybniteľnosti zistenia správneho orgánu o tom, že konaním (resp. nekonaním) žalobca porušil povinnosť
2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu tým, že zmaril vykonanie kontroly, bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ktorým dôvodne zamietol žalobu, považovať za správny. Ani v rozsahu podaného odvolania odvolací súd nezistil také pochybenia napadnutého rozhodnutia žalovaného resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by spochybnili jeho zákonnosť a odôvodňovali jeho zrušenie. Žalovaný si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých správne zistil skutkový stav a aplikovaním príslušných zákonných ustanovení ustálil správny právny záver. Nie je sporné, že pokuta bola uložená v medziach ustanovených zákonom a žalovanému nemožno vyčítať, že pri rozhodovaní o jej výške vychádzal z kritérií stanovených v § 9 ods. 2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, najmä ak žalobca žiadny dôvod pre prípadnú moderáciu pokuty v správnom konaní neuvádzal, ale trval na svojej nevine. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nepredloženia predmetnej mandátnej zmluvy do termínu stanovenom inšpektormi SOI z dôvodu zachovávania mlčanlivosti vo vzťahu k textu zmluvy, Najvyšší súd uvádza, že nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť postupu žalovaného v predmetnej veci s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 5 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ustanovením § 17 Obchodného zákonníka. Rovnako zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že by zmluvné strany jasne označili informácie za dôverné v zmysle ust. § 271 Obchodného zákonníka. 5Sžo/41/2013 8 V danej veci dospel Najvyšší súd zhodne so správnym orgánom konajúcim vo veci k záveru, že požiadavka na predloženie zmluvy žalobcom v čase kontroly, najneskôr však do stanoveného termínu 4.10.2010, bola v kompetencii inšpektorov SOI vyplývajúcej im z príslušného citovaného ustanovenia zákona, keďže oprávneniu inšpektorov SOI korešpondovala povinnosť kontrolovaného subjektu, žalobcu. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú lehotu v správnom konaní, tak v tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že
jeho názoru bola lehota na predloženie potrebného dokladu v danej veci primeraná s ohľadom na okolnosti daného prípadu, keďže sa žiadalo iba predloženie existujúceho dokladu, bez potreby akéhokoľvek spracovania dokladov. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP , nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 27. januára 2015 JUDr. Milan M O R A V A , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.