← Slovensko

§ 205k ods. 1 veta tretia OSP

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sži/1/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava, zast. Advokátska kancelária Bardač s.r.o., Búdková 9, Bratislava, proti ţalovanému: Starosta obce Richnava č. 261, 053 51 Kluknava, zast. advokátom JUDr. Róbertom Liškom, sídlom Štefánikova 882/39, Poprad, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ţalovaného doručeného ţalobcovi dňa 07.05.2013, konajúc o odvolaní ţalobcu čo do trov konania, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k.. 6S/117/2013-68 zo dňa 07.

  1. 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/117/2013-68 zo dňa
  2. novembra 2013 v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. fiktívne rozhodnutie ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 2 5Sţi/1/2014 Krajský súd vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade trov konania s poukazom na § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p. dôvodil, ţe všetky ţalobcom poţadované informácie sú dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce Richnava, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry ţivotného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva ţivotného prostredia SR (www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej agentúry ţivotného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho dohovoru (Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto zoznamu nie sú zaradené ţiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese, do ktorého administratívne spadá obec Richnava. Preto by bolo zbytočné ţiadať obec Richnava o poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území obce. Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalobca ţiadal sprístupnenie informácie o počte a zozname území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany. Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtáčích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia. Krajský súd ustálil, ţe ţalobca mal moţnosť získať poţadované informácie ďaleko jednoduchším spôsobom, neţ ktorým postupoval a v dôsledku pasivity ţalovaného by nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia ţalovaného. 3 5Sţi/1/2014 Ţalobca podal v roku 2013 celkom 81 ţalôb na Krajskom súde v Košiciach, ktorými sa doţaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí starostov obcí. Nemoţno súhlasiť so ţalobcom, ţe mal záujem o informácie a tieto sa snaţil získať v autentickej podobe priamo od ţalovaného a nie sprostredkovane (ako to tvrdil v ďalších obdobných veciach). Podľa krajského súdu rovnako autentický je aj údaj o rozlohe obce nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by ţalobcovi poskytla samotná obec. Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal inú vadu konania – nepredvídateľnosť a prekvapivosť napadnutého rozsudku, ďalej absenciu moţnosti vyjadriť sa k otázke nepriznania náhrady trov konania a nesprávne právne posúdenie. Navrhol napadnutý rozsudok vo výroku trov konania zmeniť tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 350,64 €, na účet právneho zástupcu ţalobcu, do 3 dní od právoplatnosti. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS/248/08 a sp.zn. IV. ÚS/24/
  3. Ďalej poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR – uznesenie NS SR, sp.zn. 3MCdo/18/2010 zo dňa 17.02.2011, uznesenie NS SR, sp.zn. 3Cdo/236/2010 zo dňa 14.04.2011 a uznesenie NS SR, sp.zn. 7Cdo/42/2010 zo dňa 17.10.
  4. Uviedol, ţe nevytvorenie moţnosti vyjadriť sa k otázke nepriznania náhrady trov konania je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia (Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. I ÚS 3698/10 z 14.09.2011). Čo sa týka právneho posúdenia ţalobca namieta, ţe v danom prípade neboli splnené dôvody hodné osobitného zreteľa. Ţalobca oslovil svojou ţiadosťou ţalovaného priamo práve preto, ţe potreboval autentickú informáciu poskytnutú priamo od povinnej osoby, ktorej sa týka a disponuje s ňou. Ţalobcovi nepostačovalo pre jeho účely nájsť si poţadované informácie niekde na internete. Ţalobca ani nemohol ku dňu podanej ţiadosti získať všetky informácie z webových stránok, nakoľko priamo z webovej stránky Štatistického úradu zreteľne vyplýva, ţe napr. údaje o počte obyvateľov SR k 31.12.2012 zverejnil Štatistický úrad aţ
  5. marca
  6. Tento dokument bol vytvorený aţ
  7. apríla
  8. Skutočnosť, ţe ţalobca podal v roku 2013 celkom 81 ţalôb je realizáciou jeho oprávneného výkonu práva. Ţalobca je toho názoru, ţe dôvody, ktorými krajský súd odôvodňuje nepriznanie nároku na náhradu trov konania sú v skutočnosti dôvodmi pre priznanie minimálne čiastočnej náhrady trov konania, ak nie v plnej výške. Ţalobca ďalej poukazuje aj na rozpor s právom EÚ, konkrétne tvrdí, ţe právo Európskej únie (Aarhurský dohovor, ako aj smernica č. 2003/4) výrazne a opakovane na rôznych miestach právnej úpravy z hľadiska svojho účelu a cieľa akcentujú na 4 5Sţi/1/2014 skutočnosť, ţe ţiadateľom o informácie o ţivotnom prostredí sa nesmú na úrovni legislatívy a aplikácie práva vytvárať bariéry v prístupe spravodlivosti, ktoré budú v konečnom dôsledku znemoţňovať reálny a efektívny prístup k spravodlivosti, t.j. k súdnemu prieskumu nezákonných rozhodnutí na úseku práva na prístup k informáciám (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 11.04.2013, David Edwards a Lilian Pallikaropoulos, C – 260/11, bod 28). V danom prípade sa uvedené znemoţnenie, resp. nadmerné sťaţenie prejavuje v tom, ţe síce mohol a môţe podať ţalobu proti správnemu rozhodnutiu ţalovaného, no svojvoľný výklad § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p. zo strany krajského súdu mu v konečnom dôsledku prakticky znemoţňuje a nadmerne sťaţuje prístup k súdu a to z dôvodu, ţe vzhľadom na obligatórne zastúpenie advokátom a so zreteľom na nemoţnosť poţiadať o ustanovenie bezplatného zástupcu z radov advokátov, keďţe je právnickou osobou, je odkázaný na vyuţitie komerčných sluţieb advokátov, ktorí nemajú povinnosť, len moţnosť poskytnúť právnu sluţbu bezodplatne. Záverom poukazuje na to, ţe krajský súd mal vykonať eurokonformný výklad ustanovenia § 250k ods. 1 veta tretia veta O.s.p. Ţalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu ţalobcu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti trov konania ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 142,04 €. Poukázal na fakt, ţe ţalobca deklarujúc svoj váţny záujem o daný druh informácií, sa ani nepokúsil získať tieto iným spôsobom. Je toho názoru, ţe ţalobca, osloviac svojimi poţiadavkami najmä malé, kapacitne ani technicky nezabezpečené obce, sledoval primárne iný cieľ, neţ akým je získanie informácií, ktoré potreboval k svojej činnosti. Je neštandardné spochybňovať relevanciu týchto údajov na internetových portáloch štátnych orgánov. Ţalobca si mohol informácie zabezpečiť oveľa efektívnejšie, jednoduchšie, komplexnejšie bez právneho zastúpenia, ktoré pri ţiadosti o informácie nie je zákonnou podmienkou. Stiahnutie a prístup k údajom, ktoré ţalobca poţadoval, získal právny zástupca ţalobcu za 3 minúty zo zdrojov www.statistics.sk, www.minzp.sk, www.sopsr.sk. Nemoţno teda hovoriť o účelne vynaloţených trovách konania. Najvyšší úd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu napadnutom odvolaním (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. 5 5Sţi/1/2014 Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak ma ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd ţalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo spisu vyplýva, ţe krajský súd zrušil napadnutým rozsudkom fiktívne rozhodnutie ţalovaného doručené ţalobcovi dňa 07.05.2013 , ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu doručené ţalobcovi dňa 08.04.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie dôvodiac vydaním fiktívnych rozhodnutí, ktoré nespĺňajú náleţitosti riadne odôvodnených rozhodnutí podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) a preto sú svojou povahou nepreskúmateľné. Ustanovenie § 250k ods. 1, veta tretia O.s.p. umoţňuje súdu, aby v rámci svojho uváţenia v medziach tohto zákonného ustanovenia celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania úspešnému ţalobcovi, ktorému inak náhrada trov konania patrí. Dôvodom na aplikáciu tohto ustanovenia môţu byť len dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré O.s.p. neuvádza, pričom konkrétne dôvody, vzťahujúce sa na ten ktorý konkrétny prípad, ponecháva na úvahu súdu, ktorá však musí mať svoje zhmotnenie v odôvodnení rozhodnutia. Inak povedané, z odôvodnenia súdu, ktorý vo vzťahu k v konaní úspešnému ţalobcovi pouţil tretiu vetu § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal mu náhradu trov konania, musia byť zrejmé dôvody, ktoré súd k takémuto skôr výnimočnému rozhodnutiu viedli, lebo právo úspešného účastníka na náhradu trov konania je imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho právneho názoru, ţe krajský súd v napadnutom rozhodnutí detailne rozobral dôvody k nepriznaniu náhrady trov konania ţalobcovi. Odvolací súd, pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa nemohol nechať bez povšimnutie niekoľko okolností daného prípadu. Predovšetkým, ţalobca predloţil aţ v súdnom konaní ţiadosť, z ktorej sa mohol ţalovaný dozvedieť, aké informácie od neho poţadoval a aţ v súdnom konaní bolo zistené, ţe ţalobca poţadoval informácie verejne 6 5Sţi/1/2014 prístupné na internetových stránkach príslušných povinných osôb a ktoré mohli byť dôvodom pre neposkytnutie informácií zo strany ţalovaného. Ţalobca nepostupoval zvyčajným spôsobom s cieľom získať poţadované informácie, ale jeho cieľ bol zjavne šikanózny. Ţalobca neprejavil váţny záujem poţadované informácie získať iným spôsobom a nepokúsil sa oznámiť svoju ţiadosť ţalovanému iným technicky dostupným spôsobom. Ţalobca takýchto ţiadostí o informácie na neexistujúce elektronické adresy zaslal mnoţstvo a samotné distribuovanie ţalôb rovnakého textu neznamená poskytnutie primeranej právnej pomoci zo strany advokáta. Vzhľadom na technické vybavenie ţalovaného a technickú nemoţnosť, aby prevzal zásielku obsahujúcu ţiadosť o informácie, moţno právne kroky ţalobcu označiť za nedostatočne právne kvalifikované, alebo za zneuţitie práva na informácie pri pouţívaní zákona o slobode informácií. Najvyšší súd, napriek tomu, ţe nemohol preskúmať správnosť základného výroku napadnutého rozsudku krajského súdu (pretoţe nebol napadnutý odvolaním), musel pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadať na všetky okolnosti konania a skúmať skutočný prejav vôle ţalobcu, smerujúci k sprístupneniu informácií, aj s prihliadnutím na obsah jeho odvolania, v ktorom ţalobca poukazuje na imperatív, ktorý vylučuje moţnosť skúmať právny alebo iný dôvod, či záujem, pre ktorý sa informácia podľa zákona o slobode informácií poţaduje. Ţalovaný ani prvostupňový súd neskúmali dôvod, pre ktorý sa informácia poţaduje, pretoţe ţalovaný nepoznal a ani poznať nemohol, ţe ţalobca skutočne ţiada o poskytnutie informácií a nepoznal ani poznať nemohol samotný obsah jeho ţiadosti. Táto skutočnosť uţ samotná postačuje ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ţalobcovi náhradu trov konania nemusel priznať. Odvolací súd nehodnotí postup ţalobcu, ktorý aj na podanie jednoduchej ţiadosti o sprístupnenie informácií splnomocnil advokáta, ani mu nebráni, aby ho v konaní pred ţalovaným zastupoval advokát, ale vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania, moţno jeho krok hodnotiť ako neefektívny a trovy konania, ktoré mu vznikli ako vynaloţené neúčelne, lebo ţiadosť o poskytnutie informácií nevyţaduje osobitnú právnu formu. Ţalobca vznikol registráciou na Ministerstve vnútra SR dňa 08.02.2013 a uţ 22.02.2013 bola podľa tvrdenia ţalobcu zaslaná e-mailom ţalovanému ţiadosť 7 5Sţi/1/2014 o sprístupnenie informácie, ktorá bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu ţalobcu. Uţ samotný fakt, ţe ţalobca v tak krátkom časovom odstupe po svojom vzniku bez vyuţitia svojho petičného práva zvolil na účely podania ţiadosti advokáta, vyvoláva pochybnosti o skutočnej vôli ţalobcu z ískať informácie podľa zákona o slobode informácií a vyvoláva oprávnené presvedčenie, ţe ţalobca mal pri vynaloţení minimálneho úsilia prioritne záujem na náhrad trov konania, ktorých čiastka nie je zanedbateľná a nie skutočný záujem na sprístupnení informácií, verejne dostupných na oficiálnych webových stránkach príslušných orgánov verejnej správy. Námietka ţalobcu v odvolaní, ţe ho nemoţno nútiť získať informácie pokútne na internetových stránkach sa prieči nielen obsahu vykonaného dokazovania, ale je aj v rozpore s jeho vlastnou filozofiou, v rámci ktorej presadzuje elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej správy. K námietke ţalobcu ohľadom nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 3698/10 najvyšší súd uvádza, ţe rozhodnutia Ústavného súdu ČR nie sú pre Slovenskú republiku záväzné a teda nemôţu byť dôvodom na zmenu rozsudku (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Vo vzťahu k namietanému rozporu s právom Európskej únie a nepriznania nepriameho účinku najvyšší súd uvádza, ţe úlohou súdu je pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania zohľadňovať samotný účel procesu v správnom súdnictve, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným skutočným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Súdne konanie nemôţe popierať svoje skutočné spoločenské poslanie a nemôţe sa stať len nástrojom, slúţiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany, spočívajúceho v zaplatení nákladov za zastúpenie advokátom. Porušenie práva na spravodlivý proces podľa článku 46 Ústavy SR a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa článku 47 preto nie je také rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná účastníkovi náhradu trov na zastupovanie advokátom, lebo ich vyhodnotí ako neúčelne vynaloţené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa a zistil, ţe v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je spravodlivé priznať náhradu trov konania prvostupňového konania ţalobcovi, hoci bol v konaní úspešný. 8 5Sţi/1/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil a jeho dôvody povaţoval za vecne správne. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a 250k ods. 1 O.s.p. Neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal a úspešný ţalovaný na náhradu trov konania nemá v správnom súdnictve nárok (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  9. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  10. januára 2015 JUDr. Milan M O R A V A , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.