← Slovensko

zlúčené územné a stavebné konanie - koncentračná zásada

Obsah (10)§ 247§ 250k§ 62§ 140§ 39§ 61§ 39a§ 224§ 107§ 9

Najvyšší súd 5Sžp/20/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu

§ 247a nasl.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom pripojených spisov, a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Poukázal tieţ na skoršie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v tu prejednávanej veci z

  1. februára 2013, sp.zn. 5Sţp/6/2012, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu z
  2. mája 2013, č.k. 1S/30/2010-95 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, ţe ţalovaný aj stavebný úrad postupovali v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhl.č. 532/2002 Z.z.“), keď jednak spojili územné konanie so stavebným konaním o povolení stavby „Novostavba hospodárskej budovy“, ako aj keď vyhodnotili námietky v stavebnom konaní vznesené ţalobcom ako neskoro podané, resp. ako námietky, ktoré neboli podané v ustanovenej 7dňovej lehote poskytnutej v oznámení stavebného úradu (§ 36 ods. 1, 2 stavebného zákona), a preto na ne ţalovaný ani v podanom odvolaní neprihliadal ako na účinne uplatnené. O trovách konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 OSP a účastníkom konania ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie ţalobca a ţiadal jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. 3 5Sţp/20/2013 Zopakoval námietky proti napadnutému rozhodnutiu uvedené v ţalobe, majúc za to, ţe stavebný úrad a ţalovaný svojím postupom nerešpektovali § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tým, ţe nesprávne na vec aplikovali § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. a povolili stavbu umiestnenú od hranice pozemku patriaceho ţalobcovi a jeho manţelke len 0,50m2, pričom plocha zastavaná povolenou stavbou hospodárskej budovy bude mať 101,5m2. Správne orgány,

ţalobcu, pochybili, keď nevzali do úvahy geografické umiestnenie stavby v obci Lendak, v podhorí Vysokých Tatier, a klimatické podmienky tejto oblasti s vysokým úhrnom zráţok v zime. Ďalej ţalobca namietal opomenutie otázky zastavanosti pozemku stavebníka (účastníci 1/ a 2/ v tunajšom konaní - pozn.) z hľadiska zásad platných pre daný typ územia a stavieb. Mal za nesporné, ţe hospodárska budova o rozlohe 101,5m2 nie je beţná hospodárska budova plniaca doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, preto mal stavebný úrad nariadiť miestne zisťovanie, od ktorého nesprávna upustil

§ 62ods.

2 stavebného zákona. Zdôraznil, ţe správne orgány mali v konaní postupovať

§ 140stavebného zákona, s poukazom na § 139b stavebného zákona.

Poukázal tieţ na to, ţe vydané rozhodnutie nesmeruje k predchádzaniu susedských sporov, ale naopak, je dôvodné predpokladať, ich zvýšenú frekvenciu. Ţalobca si súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania. K podanému odvolaniu doručil svoje písomné vyjadrenie ţalovaný, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, ţe voči odvolaním napadnutému rozsudku nemá ţiadne námietky, stotoţňuje sa s jeho výrokovou časťou i s jeho odôvodnením. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli 4 5Sţp/20/2013 a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní je rozhodnutie ţalovaného o zamietnutí odvolania ţalobcu a jeho manţelky voči rozhodnutiu stavebného úradu – Obce Lendak z 12. októbra 2009, č.j. SP/381-003/09-Šk o povolení novostavby hospodárskej budovy pri rodinnom dome súpis.č. 932, na Partizánskej ulici, v obci Lendak, na pozemku parc.č. 1703/2 o výmere 885m2, k.ú. L., ktorá bude jednopodlaţná s vyuţitím podkrovia, nepodpivničená, so sedlovou strechou, štítom orientovaným k miestnej komunikácii. Z obsahu pripojeného spisu najvyšší súd zistil, ţe stavebný úrad pred vydaním tohto rozhodnutia na základe predloţenej ţiadosti postupujúc

§ 39ods.

4 stavebného zákona spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním a oznámil túto skutočnosť účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy s tým, ţe im ustanovil lehotu 7 pracovných dní na podanie námietok a upozornil ich, ţe

§ 61ods.

3 stavebného zákona na námietky neskôr podané neprihliadne, a súčasne ich upovedodmil o moţnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia počas stránkových dní úradu. V tejto lehote neboli vznesené ţiadne námietky ani pripomienky. 5 5Sţp/20/2013 Na odvolanie ţalobcu a jeho manţelky z 26. októbra 2009, v ktorom namietali umiestnenie budovy vo vzdialenosti 0,50m ods hranice s ich pozemkom (parc. č. 1703/3), o čom pred vydaním rozhodnutia stavebným úradom neboli upovedomení, rozhodol ţalovaný napadnutým rozhodnutím. S námietkou vznesenou ţalobcom a jeho manţelkou sa vysporiadal a dodal, ţe táto nebola nimi ako účastníkmi stavebného konania vznesená v riadnej lehote

oznámenia o začatí stavebného konania zo

  1. septembra 2009, ktoré obaja osobne prevzali. Najvyšší súd sa ďalej zaoberal rozsudkom a postupom krajského súdu z hľadiska ich zákonnosti a zachovania práv účastníkov súdneho konania. V postupe krajského súdu nezistil ţiadne pochybenie, pre ktoré osebe by nebolo moţné hľadieť na jeho rozsudok ako na zákonný. Skúmal preto vecnú a právnu správnosť jeho záverov vo vzťahu k ţalobným a odvolacím námietkám ţalobcu. Na tomto mieste najvyšší súd poukazuje na svoje skoršeie rozhodnutie v tunajšejh veci, uznesenie z
  2. februára 2013, sp.zn. 5Sţp/6/2012, v ktorom okrem iného krajskému súdu vytkol, ţe tento nerešpektoval tzv. koncentračnú zásadu stavebného konania (§ 39a ods. 4, § 61 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona), keď sa vecne zaoberal námietkou ţalobcu vznesenou ako v odvolaní voči rozhodnutiu stavebného úradu a následne aj v podanej ţalobe.

§ 39aods.

4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú splnené podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území, pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, ţe podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plán u zóny.

§ 61ods.

1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o stavebné povolenie podaná. 6 5Sţp/20/2013

§ 61ods.

2 stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môţe stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery stavebníka a ţiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

§ 61ods.

3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môţu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Najvyšší súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, ţe po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa povaţujú za kladné. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok, čo v tu prejednávanej veci vykonal. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca ani jeho manţelka do uvedenej lehoty ţiadne námietky, pripomienky nevzniesli, práve naopak námietok sa vzdali, nemohol ţalovaný na námietku vznesenú v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu (týkajúcu sa vzdialenosti 0,50m od hranice ich pozemku) prihliadnuť. Z uvedeného dôvodu nemohol na túto námietku prihliadnuť ani konajúci krajský súd.

názoru najvyššieho súdu je právne irelevantná námietka ţalobcu, ţe v oznámení o začatí stavebného konania v spojení s územným konaním nebol oboznámený so skutočnosťou, ţe navrhovaná stavba má byť umiestnená vo vzdialenosti 0,50m od hranice ich pozemku. Relevantnou skutočnosťou je preukázanie, či v tomto konaní mali účastníci objektívnu moţnosť sa pred podaním svojich námietok oboznámiť s obsahom spisovej dokumentácie a či z jej obsahu je zrejmé umiestnenie navrhovanej stavby. Z administratívneho spisu je nepochybné, ţe účastníci takúto moţnosť mali, stavebný úrad ich o nej výslovne upovedomil v oznámení o začatí stavebného konania v spojení s územným konaním. Spisová dokumentácia obsahuje projektovú dokumentáciu vypracovanú 7 5Sţp/20/2013 autorizovaným architektom Ing. arch. R. K. a z jej sprievodnej správy je zrejmé aj jej navrhované osadenie na parcele č. 1703/2 , ako aj vzdialenosti od jednotlivých hraníc, ani stavebník, ani stavebný úrad nemajú povinnosť upozorňovať osobitne na jednotlivé aspekty umiestňovanej a povoľovanej stavby. Na námietku ţalobcu vznesenú v odvolaní proti prvostupňpovému správnemu rozhodnutiu vzhľadom k aplikácii koncentračnej zásady v stavebnom konaní ţalovaný nemohol prihliadnuť, hoc bola táto námietka vznesená v odvolacom stavebnom konaní. Pokiaľ krajský súd súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v uznesení z 28. februára 2013, sp.zn. 5Sţp/6/2012 (§ 250ja ods. 4 OSP), rozhodol správne, keď na opakovanú námietku ţalobcu neprihliadol, postupoval v súlade so zákonom. Rovnako nemoţno priznať ani relevanciu ţalobcovej námietke, ţe napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu sú v rozpore s poţiadavkou § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorého zmysle fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Hoci Občiansky zákonník zaväzuje k povinnosti predchádzať ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov, sú to v prvom rade fyzické a právnické osoby ako ich primárni účastníci, kto sú jej nositeľmi. Je preto na ţalobcovi a účastníkoch konania 1/ a 2/ ako stavebníkoch, aby si svoje vzájomné vzťahy upravili spôsobom zodpovedajúcim slušnému správaniu a dobrým mravom. S ohľadom na uvedené najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP v spojení s 250ja ods. 3 OSP). O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP. Neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a vo vzťahu k úspešnému ţalovanému zákon najvyššiemu súdu neumoţňuje tieto priznať. Právo účastníkov konania na náhradu trov konania zákon neupravuje. 8 5Sţp/20/2013 Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušený Krajský stavebný úrad v Prešove, ktorého pôsobnosť a právomoci prešli na Obvodný úrad Prešov – Odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom v Prešove, Nám. Mieru č. 3, odvolací súd

§ 107ods.

4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.

§ 9ods.

1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obvodné úrady zriadené

predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady

tohto zákona. Preto, konajúc uţ za účinnosti tohto zákona, najvyšší súd ako ţalovaného označil a ako so ţalovaným konal s Okresným úradom Prešov. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. septembra 2014 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.